Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2393-2007.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/2393/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO 35776005, proti povinnému: POĽNOPRODUKT, a.s. BIDOVCE v likvidácii, so sídlom Bidovce, IČ 31701990, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, pod sp. zn. EX 2632/07, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 31,22 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu. Lustráciou a osobnou návštevou povinného zistil nasledovný stav firma už dlhšiu dobu nevykonáva žiadnu činnosť (obecný úrad), majetok bol odpredaný viacerými exekútormi, zvyšok bol rozkradnutý. Firma má veľa pozdĺžností a následných exekúcií (vyhlásenie predsedu predstavenstva). Okresný súd Košice I uznesením 26Cbr/30/08-25 zo dňa 11.6.2008 zrušil spoločnosť s likvidáciou. V centrálnom registri KN bolo zistené, že spoločnosť vlastnil nehnuteľnosť na LV 606 k.ú. Bidovce - budova kurína, na ktorú zriadili exekučné záložné právo viacerí exekútori a taktiež obec má prednostné záložné právo s obmedzujúcim zákazom nakladania a i tak je nehnuteľnosť už rozobratá.
Zároveň si exekútor uplatnil trovy exekúcie, ktoré preukázal príslušnými listinnými dokladmi.
Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
V prejednávanej exekučnej veci ústavný súd konštatuje, že boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručenie návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011,IV. ÚS 436/2011).
Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. (viď R 37/1993).
I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O. s. p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O. s. p.), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade návrhov na zastavenie exekúcie ide o procesné úkony, ktorých obsahom nie skutkový, prípadne právny rozbor veci a nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /EP/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z predložených dokladov, ako i dotazom súdu do evidencie KN vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť Konajúci súd mal teda vykonaným dokazovaním za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol, preto ďalší výkon exekúcie by znamenal iba zbytočné navyšovanie trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený, keďže nie je predpoklad ich vymoženia od povinného a preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl.č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 písm. a - j cit. vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom k tomu, že sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 prvej vety v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 31,22 Eur. Trovy pozostávajú z odmeny za 6 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur (získanie poverenia - nesprávne uplatnené v časovej odmene, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného prostredníctvom DI PZ , daňového úradu, katastrálneho úradu, likvidátora, povinného, osobne exekútorom), hotové výdavky (poštovné náklady) vo výške 6,10 Eur + DPH 5,20 Eur.
Súd považuje priznané trovy za účelné pre výkon exekúcie, nakoľko ide o obvyklé náklady pri doručovaní listín súdneho exekútora a zisťovaní potrebných skutočností pre riadny výkon exekúcie s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie hotové výdavky ako štandartné výdavky spojené so zisťovaním pri výkone exekúcie, čo sa týka rozsahu a súčasne s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie.
Súčasne mal súd za preukázané zisťovaním v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH na stránke finančného riaditeľstva, že exekútor je platiteľom DPH.
Súd nepriznal náhradu súvisiacu so zavedením spisu (obal, papier, obálky), pretože náklady na vedenie spisu sú súčasťou exekučnej činnosti v každom konaní a ako výdavky sú odpočítateľné pre daňové účely. Vo vyhláške nie je upravená možnosť ich náhrady ani paušálnou sumou, ani iným spôsobom. Nakoniec v § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je uvedené, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd taktiež neuznal uplatnenú činnosť za prevzatie návrhu, zaevidovanie do ex. denníka, založenie spisu, zaevidovanie účastníkov do elektronickej databázy a úkony s tým spojené, ako i spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko ich súd nepovažoval jednak za úkony smerujúce k výkonu exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ale taktiež ide len o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhlášky), ktoré sú zahrnuté v odmene exekútora.
Súdny exekútor si v tejto položke uplatnil náhradu i za exekučné úkony spojené s vyhotovením žiadosti o udelenie poverenia, čo je nesprávne. Súd tieto úkony teda neuznal podľa § 14 ods. 1 písm. a/, vyhlášky, ale priznal ich iba podľa § 15 ods. 1 v rámci zákonom stanovenej paušálnej náhrady, nakoľko pokiaľ je vyhláškou upravená paušálna, nie je možné priznanie za časový výkon pri tejto činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti výroku o trovách exekúcie je odvolanie prípustné iba čo do ich výšky.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).