Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20S-89-2012.pdf
PDF · 103.45 KB
Case nature
Subarea
20S/89/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcu: Mestská teplárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Palárikova č. 88, Čadca,
IČO: 36 389 480, právne zastúpená JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou so sídlom D. XX, W., proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Priemyselná 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. Z-004194/2012/1012/MEA zo dňa 29.06.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Najvyššieho kontrolného úradu SR č.k.
Z-004194/2012/1012/MEA zo dňa 29. júna 2012 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 476,93 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 66,- € z titulu súdneho poplatku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Michaely Poláčkovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej NKÚ SR) prvostupňovým rozhodnutím č. k. 461/2008 zo dňa 15.01.2008 nevyhovel žiadosti žalobcu podľa § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení uviedol, že žiadateľ v žiadosti o sprístupnenie informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadoval informácie, od ktorej osoby, resp. ktorých osôb za kontrolovaný subjekt kontrolná skupina požadovala informácie, vyjadrenia a vysvetlenie ku kontrolovanej skutočnosti majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žiadateľa, ktoré písomnosti a doklady poskytol kontrolovaný subjekt kontrolnej skupine za účelom preskúmania majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žiadateľa, ktorú osobu, resp. ktoré osoby za kontrolovaný subjekt kontrolná skupina vyzvala na vyjadrenie sa k záverom a k zisteným nedostatkom ohľadne majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žiadateľa, či kontrolná skupina umožnila štatutárnemu orgánu Mesta Čadca vzniesť písomné námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení ohľadom vyššie uvedenej kontrolovanej skutočnosti v zmysle § 15 ods. 1 písm. e) zák. č. 309/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Najvyšší kontrolný úrad žiadosti nevyhovel, pretože v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, t. j. aj zákona č. 39/1993 Z.z. o NKÚ SR. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že NKÚ SR ako povinná osoba nemá povinnosť sprístupniť tieto informácie, pretože sa týkajú výkonu kontroly.
Proti tomuto rozhodnutiu žiadateľ podal odvolanie dňa 01.02.2008, o ktorom rozhodoval NKÚ SR rozhodnutím č. k. 1098/2008/1.13 zo dňa 15.02.2008, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu žiadateľ podal správnu žalobu, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/40/2008-103 zo dňa 09.12.2008, ktorý žalobný návrh žalobcu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodoval NS SR rozsudkom č.k. 3Sži/5/2009 zo dňa 08. apríla 2010, ktorý rozsudok KS v Žiline potvrdil. Na základe sťažnosti žiadateľa o poskytnutie informácií - žalobcu na Ústavný súd SR tento vydal nález č.k. IV.ÚS464/2010-45 zo dňa 10.novembra 2011, ktorým rozhodol, že základné právo obchodnej spoločnosti Mestská teplárenská spoločnosť, a.s. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v spojení so základným právom na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, jej právo vyhľadávať informácie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom prijímať informácie podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom NS SR sp. zn. 3Sži/5/2009 z 08. apríla 2010 porušené boli. Rozsudok NS SR sp. zn. 3Sži/5/2009 z 08.apríla 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Následne NS SR rozsudkom č.k. 3Sži/1/2012 zo dňa 10.mája 2012 zmenil rozsudok KS v Žiline č.k. 21S/40/2008-103 zo dňa 09.decembra 2008 tak, že rozhodnutie žalovaného č.k. 1098/2008/1.13 zo dňa 15.02.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný rozhodnutím č.k. Z-004194/2012/1012/MEA zo dňa 29.06.2012 opätovne vo veci rozhodol o odvolaní žiadateľa voči prvostupňovému rozhodnutiu Najvyššieho kontrolného úradu SR č.k. 461/2008 zo dňa 15.01.2008 a toto rozhodnutie potvrdil. Jedná sa o druhostupňové správne rozhodnutie, ktoré je predmetom prieskumu v tohto súdnom konaní. Toto rozhodnutie obsahuje dve odôvodnenia. V prvom odôvodnení žalovaný chronologicky popísal vydanie jednotlivých rozhodnutí, či už zo strany správnych orgánov Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. V druhom odôvodnení sa vyjadruje k odvolaniu žalobcu a k jeho odvolacím bodom. K tvrdeniu žalobcu, že požadované informácie sa týkajú výlučne tej časti, v ktorej kontrolná skupina vykonala revíziu vzťahu mesta a žiadateľa so zameraním na zvyšovanie základného imania uvádza, že keďže § 11 ods. 1 písm. g) (teraz písm. h)) zák. č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnej osobe informácie obmedziť alebo nesprístupniť, ak sa týka výkonu kontroly, potom je právne bezvýznamné, či sa informácia týka výlučne časti navyšovania základného imania spoločnosti alebo čohokoľvek iného. Názory žiadateľa, že kontrola zasiahla závažným spôsobom do pokojného užívania jeho majetku žiadateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nič nemenia na skutočnosti, že požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly. Vykonávaním kontroly sa nijako nezasiahlo do majetkových práv žiadateľa, ale sa len skonštatovalo, že podiel Mesta Čadca na základnom imaní žiadateľa, vzhľadom na hodnotu vkladu a výšku podielu druhého akcionára na základnom imaní žiadateľa, bol v zjavnom nepomere vo vzťahu k hodnote majetku mesta vloženého do základného imania žiadateľa. Boli splnené obidve materiálne podmienky obmedzenia práva na informácie (bez ich ďalšej špecifikácie). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vyslovil, že správny orgán zohľadní skutočnosť, že žiadosť žiadateľa o sprístupnenie informácií sa týka jeho majetkových práv, a preto treba zvážiť s využitím možnosti aplikovať zákonom dovolenú správnu úvahu informáciu nesprístupniť alebo obmedziť. Správny orgán pri využití správnej úvahy, či ako povinná osoba má požadované informácie sprístupniť, ich sprístupnenie obmedziť alebo nesprístupniť, dospel k právnemu záveru, že všetky informácie požadované žiadateľom sú také, ktoré sa týkajú výlučne výkonu kontroly, netýkajú sa majetkových práv žiadateľa, a preto ich nesprístupní podľa § 11 ods. 1 písm. h) (pred novelou písm. g) ) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu. Ako žalobné dôvody uviedol, že správny orgán žiadosť žalobcu neposúdil s využitím správnej úvahy v otázke, či a nakoľko má požadované informácie sprístupniť (ich sprístupnenie obmedziť alebo nesprístupniť), ale v otázke, či sa požadované informácie týkali majetkových práv žalobcu. Správny orgán opätovne zvolil prístup, ktorý bol rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR uznaný za porušujúci právo žalobcu na informácie. Rozhodnutie správneho orgánu nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé v otázke naplnenia ústavných predpokladov nesprístupnenia informácií podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. V tomto zmysle neexistoval ústavnou normou vyžadovaný konfliktný záujem, ktorý by zakladal dôvod pre nesprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Okrem toho na jednej strane správny orgán zásahy do majetkových práv žalobcu najskôr negoval ako právne bezvýznamné a následne ich označil ako neexistujúce, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak teda správny orgán využil správnu úvahu, tak v rovine záverov k zásahom do majetkových práv žalobcu, ktorú otázku však Ústavný súd SR aj Najvyšší súd SR považovali za nespornú. Správny orgán nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý bol pre správny orgán podľa § 250j ods. 7 O.s.p. záväzný. Žalobca navrhol, aby potom ako súd vyzve správny orgán, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadované informácie sprístupniť, zaviazal žalovaného na sprístupnenie informácií požadovaných v žiadosti žalobcu zo dňa 02.01.2008, alternatívne navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 29.06.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.
Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.10.2012. Bol toho názoru, že všetky požadované informácie sa týkali výkonu kontroly, a preto postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z.z. a požadované informácie nesprístupnil. Tento zákon bez ďalšieho presne zadefinoval, že informácie týkajúce sa výkonu kontroly povinná osoba nesprístupní alebo ich sprístupnenie obmedzí. V tomto ustanovení je odvolávka aj na zák. č. 39/1993 Z.z. o NKÚ SR. Žalovaný podľa žiadneho zákona právo byť prizvaný ku kontrole a vyjadrovať sa k zisteniam v rámci vykonávania kontroly nemá, naopak prizvaním tretích osôb k výkonu kontroly by porušil žalovaný ustanovenie Zákona o NKÚ SR. Žalovaný pri využití správnej úvahy v priebehu rozhodovania aj napriek tomu, že zohľadňoval majetkové práva žalobcu dospel k záveru, že všetky požadované informácie sa týkajú výlučne výkonu kontroly, výkon kontroly žiadnym spôsobom nezasiahol do majetkových práv žalobcu, a preto nebolo potrebné ani naďalej skúmať, či sa požadované informácie týkajú len tej časti kontroly, na ktorej má žalobca vlastný záujem alebo sa týkajú inej časti kontroly.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z týchto dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 29.06.2012, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov 24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, 24b)
24b) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Krajský súd v Žiline poukazuje na znenie § 11 ods. 1 písm. h) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý bol účinný ku dňu vydania druhostupňového správneho rozhodnutia. Z neho vyplýva, že aj v prípade, ak sa informácia týka výkonu kontroly, čo v danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, je možné, aby povinná osoba sprístupnenie takejto informácie buď ako celok nesprístupnila, alebo časť informácie i sprístupnila s tým, že sprístupnenie časti informácie obmedzí. Na túto skutočnosť poukázal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č.k. 3Sži/1/2012 zo dňa 10. mája 2012, keď v odôvodnení uviedol, že správny orgán v ďalšom konaní využitím možnosti aplikovať zákonom dovolenú správnu úvahu zohľadní skutočnosť, že ide o majetkové práva žalobkyne požívajúcu ústavnú ochranu a možnosť nesprístupniť alebo obmedziť žiadané informácie musí byť preukázaná mimo ďalších
pochybností. Evidentne teda Najvyšší súd SR pripustil, že aj v prípade, ak sa informácie týkajú výkonu kontroly, je možnosť správneho orgánu nielen nesprístupniť, ale i obmedziť žiadané informácie, t.,j. časť z nich sprístupniť. Naproti tomu však v napadnutom rozhodnutí správny orgán kategoricky uviedol, že keďže sa jedná o informácie ohľadne výkonu kontroly, už pre túto skutočnosť nie je možné tieto informácie sprístupniť bez ďalšieho. Napadnuté rozhodnutie teda neobsahuje správnu úvahu, prečo tieto informácie neboli sprístupnené vôbec, a prečo neprichádzalo do úvahy ich sprístupnenie sčasti, t.j. obmedzenie sprístupnenie informácie. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že § 11 ods. 1 písm. h) v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia, ani § 11 ods. 1 písm. g) ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia explicitne neuvádzal, že ak sa informácia týka výkonu kontroly, je možný len jeden spôsob, a to nesprístupnenie informácie. Vždy tu bola možnosť aj obmedzenia sprístupnenia informácie. Ktorú možnosť si správny orgán vyberie, toto musí byť práve predmetom správnej úvahy, ktorá však v napadnutom rozhodnutí absentuje. Žiadateľ nemá právo na sprístupnenie všetkých informácií z výkonu kontroly (z dikcie § 11 ods. 1, prvá časť vety je jasné, že má právo len na obmedzenie sprístupnenia informácií alebo priamo na nesprístupnenie informácií), okrem informácií o výsledku kontroly, ale musí byť zrejmé, prečo mu nebolo vyhovené vôbec, keď tu bola možnosť sprístupnenie len obmedziť. Je možné rozhodnúť aj o celkovom nesprístupnení informácií, ale je to potrebné riadne odôvodniť (§ 47 Správneho poriadku - najmä aké úvahy správny orgán viedli k úplnému nesprístupneniu informácie). Z tohto uhla pohľadu je teda napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, keďže táto správna úvaha v napadnutom rozhodnutí chýba. Nepostačuje, že v napadnutom rozhodnutí sa len konštatuje, že informácie sa týkali výlučne výkonu kontroly, nie majetkových práv, a preto ich správny orgán nesprístupní. Z tohto dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Ďalším dôvodom na zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. bola nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď odôvodnenie bolo uvedené dvakrát, čo je v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku neprípustné. Nie je potom zrejmé, v akom vzťahu sú jednotlivé odôvodnenia k výroku rozhodnutia a touto vadou zakladá sa celková nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Okrem toho druhé odôvodnenie v poradí si protirečí v tom, že na jednej strane uvádza, že vykonávaním kontroly NKÚ SR nebolo nijako zasiahnuté do majetkových práv žiadateľa a na druhej strane uvádza, že informácie požadované žiadateľom sú také, ktoré sa týkajú výlučne výkonu kontroly a netýkajú sa majetkových práv žiadateľa. Nie je teda zrejmé, či správny orgán mal za to, že majetkové práva pri výkone kontroly existujú, alebo nie. Uvedené tvrdenia je potrebné dať do logického súladu.
Dôvodom na zrušenie správneho rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. je skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím sa žalovaný správny orgán odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. viazaný. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č.k. 3Sži/1/2012 zo dňa 10. mája 2012, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie žalovaného č.k. 1098/2008-1.13 zo dňa 15.februára 2008 výslovne uviedol, že žalobca sa domáhal sprístupnenia informácií ohľadne otázok vo vzťahu k nemu, a ktoré zasahovali do jeho majetkových práv v tej časti, v rámci ktorej NKÚ SR zisťoval majetkovú účasť Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žalobcu formou peňažného a nepeňažného vkladu. Týmto Najvyšší súd SR deklaroval, že žiadosť o sprístupnenie informácií zasahovala do majetkových práv žalobcu. Ak žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že informácie požadované žiadateľom sa týkajú výlučne výkonu kontroly a netýkajú sa majetkových práv žiadateľa, ide o záver v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Okrem toho Najvyšší súd SR v tom istom rozsudku uviedol, že dôvody, pre ktoré určité informácie žalovaný nemôže zverejniť, ako aj možnosť buď nesprístupniť alebo obmedziť žiadané informácie, musia byť preukázané mimo ďalších pochybností. V tejto súvislosti konštatoval, že úlohou správneho orgánu bolo použiť správnu úvahu. Napriek tomu žalovaný správny orgán založil svoje rozhodnutie len na tej skutočnosti, že informácie, ktoré boli požadované, sa týkali výlučne výkonu kontroly, a len pre túto skutočnosť správny orgán ich nemohol sprístupniť. Správny orgán teda nepoužil správnu úvahu, ktorou by vysvetlil prečo použil krajné riešenie a nesprístupnil tieto informácie ako celok a prečo nepoužil zákonnú možnosť, ktorá by mu umožňovala sprístupniť len časť informácii, t.j. sprístupnenie obmedziť. Krajský súd sa v tomto žalobnom bode stotožnil s názorom žalobcu, že správny orgán žiadosť žalobcu neposúdil s využitím správnej úvahy v otázke, či a nakoľko má požadované informácie sprístupniť, ich sprístupnenie obmedziť alebo nesprístupniť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 2 O.s.p.. Súd priznal žalobcovi plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, keďže boli splnené predpoklady uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Náhradu trov si žalobca uplatnil podaním zo dňa 03.04.2013 v celkovej výške 484,05 eur, a to za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 130,16 eur, podanie žaloby 130,16 eur a účasť na pojednávaní 130,16 eur + paušálna suma náhrad - 2 x 7,63 eur (rok 2012) a 1 x 7,81 eur (rok 2013). V tejto sume boli vyčíslené i cestovné výdavky celkovo 18,46 eur, náhrada za stratu času za 4 polhodiny, celkovo 52,04 eur. Okrem toho žiadal priznať priamo na účet žalobcu náhradu súdneho poplatku 66,- eur.
Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia 476,93 €. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie veci vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 € = 134,79 €,
- písomné podanie žaloby na súd vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 € = 134,79 €,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 02.04.2013 vo výške 130,16 € + režijný paušál 7,81 € = 137,97 €,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“),
- z cestovného na trase Čadca - Žilina a späť na pojednávanie dňa 02.04.2013 vo výške 17,34 € (za použitia osobného motorového vozidla AUDI A3, ev. č. CA-355BG s priemernou spotrebou 5,8 l/100 km, ubehnutých 65,4 km, cena PHM 1,417 €/l, suma základnej náhrady v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. je 0,183 €),
- zo straty času vo výške 52,04 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4 polhodiny na spiatočnú cestu x 13,01 €),
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 542,93 €, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Žiline, dňa 02. apríla 2013
JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Michaela Polková