Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-48-2013.pdf
PDF · 110.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/48/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. P., bytom F. W., X. XX/X, pre vymoženie 653,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. decembra 2012, č.k. 1Er/420/2005-32 a proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 1Er/420/2005-39, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súd prvého stupňa zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 1Er/420/2005-39 p o t v r d z u j e.
Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 3. decembra 2012 o d m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 3. decembra 2012, č.k. 1Er/420/2005-32, súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie proti povinnej do právoplatnosti rozhodnutia súdu o prípustnosti exekúcie, čo odôvodnil § 56 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že na návrh oprávneného z 09.03.2005 a na podklade vykonateľnej notárskej zápisnice uzavretej pred notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 293,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 11.04.2005. Dňa 17.01.2012 bol prvostupňovému súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktoré predstavovali sumu 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, čo je viac ako pripúšťa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preskúmaním exekučného spisu dospel súd prvého stupňa k názoru, že je tu možnosť jednak čiastočného zastavenia exekúcie, ako aj úplného zastavenia exekúcie, pretože notárska zápisnica ako exekučný titul trpí viacerými vadami, ktoré by mohli mať za následok úplné zastavenie exekúcie. Konštatoval, že notársku zápisnicu uzavrel za povinného Tomáš Kušnír, ktorý bol ešte krátko pred jej uzavretím právnym zástupcom oprávneného, čím mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov pri jej spisovaní. Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie, aby preskúmal prípustnosť exekúcie. Do doby, kým bude o prípustnosti exekúcie rozhodnuté, prvostupňový súd povolil odklad exekúcie proti povinnej.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 O.s.p. zrušil. Poukázal na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré obsahuje jediný prípad, kedy môže konajúci súd rozhodnúť o odklade exekúcie ex offo. Oprávnený však v odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica už bola predmetnom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia, súd však uznal uvedený exekučný titul za súladný, a preto súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený záverom dodal, že konajúci súd nebol právnym predpisom splnomocnený na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo, keďže zastavenie exekúcie nie je možné podložiť právne relevantnými dôvodmi, nakoľko táto prebieha v súlade so zákonom.
Uznesením zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 1Er/420/2005-39, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, čo odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, na § 21 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom od 01.01.2004 a na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného a právoplatného vykonateľného exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 4955/2004, NZ 89306/2004 zo dňa 11.12.2004, bol súdny exekútor JUDr. Ivona Babušková poverený vykonaním exekúcie proti povinnému. Súd prvého stupňa preskúmaním veci zistil, že exekučný titul - notárska zápisnica predstavuje osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Prílohou notárskej zápisnice je i zmluva o úvere zo dňa 22.01.2004, č. 3200336, ktorú uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom a na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 398,33 eur zvýšený o poplatok 318,66 eur. V texte zmluvy o úvere je časť označená ako Splnomocnenie, v ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Preskúmaním veci súd prvého stupňa zistil, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak absentuje v nej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a teda sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že plnomocenstvo pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu predtlačené v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Ustanovenia § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pritom prikazujú splnomocnencovi konať v záujme zastúpeného klienta. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto je plnomocenstvo podľa názoru súdu prvého stupňa pre rozpor s dobrými mravmi neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za povinného vyhlásenia do notárskej zápisnice. Ako vyplýva zo Spr. 867/11, ktorá je súčasťou spisu sp. zn. 1Er/420/2005 Mgr. Tomáš Kušnír bol až do 31.10.2003 právnym zástupcom oprávneného. V dobe uzavretia zmluvy č. 3200336, už síce nebol právnym zástupcom oprávneného, avšak je nepochybné, že v minulosti mu poskytoval právne služby. Tomu, že Mgr. Tomáša Kušníra vybral ako zástupcu pre povinného samotný oprávnený, svedčí aj fakt, že Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval viaceré osoby, ktoré uzavreli s oprávneným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a jeho meno bolo priamo uvedené na vopred pripravených formulárových zmluvách. Podľa názoru prvostupňového súdu tým, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír, prevzal právne zastupovanie, došlo k porušeniu vtedy platného a účinného § 21 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Súd prvého stupňa preto vyvodil, že takto formulovaná plná moc od povinného pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 22.01.2004, ako aj všetky následné úkony, vykonané advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom za povinného z tejto zmluvy, sú absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sú v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 21 písm. a Zákona o advokácii. Na základe všetkých uvedených skutočností súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Záverom dodal, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po predložení ich podrobnej špecifikácie súdnym exekútorom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd alternatívne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Vo svojom odvolaní oprávnený namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietal, že prvostupňový súd nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný urobiť a tak nedodržal procesný postup upravený v § 37 ods. 5 veta druhá Exekučného poriadku. Na základe uvedeného prvostupňový súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom, a preto oprávnený požiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. K návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávnený poukázal na § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd, pričom dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14. marca 2012. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Mal za to, že odvolací súd ako súd poslednej inštancie má podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinnosť položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, pretože v opačnom prípade sa otvára otázka ústavnosti jeho postupu s poukazom na čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.
Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 1Er/420-2005-39, odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:
Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.03.2005, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.03.2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4955/2004, NZ 89306/2004 zo dňa 11.12.2004, v ktorej povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom uznal čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice a zároveň vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou.
Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý konal na základe splnomocnenia udeleného povinným v Zmluve o úvere zo dňa 22.01.2004.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne dojednaný a povinný ani tento obsah nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Navyše odvolací súd má z úradnej činnosti za preukázané, že v zmluve vopred takto určený advokát vystupoval aj ako zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon urobený za povinného je rovnako neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica spísaná so zástupcom povinného na základe neplatného splnomocnenia je preto nulitným právnym aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, čo predstavuje dôvod pre vyhlásenie danej exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
Odvolací súd zároveň zastáva právny názor, že predmetné ustanovenie zmluvy o splnomocnení je i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa, teda povinného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Aj v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a tiež podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. V zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že v zmysle § 879f Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2004 z odseku 3 vyplýva, že všetky zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv a boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, musia byť dané do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523879f'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Námietku zo strany oprávneného, že predmetná notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak, ako to predpokladá ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v nadväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa nedodržal procesný postup, keď v rozpore s ustanovením § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09.08.2012 nenariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie odvolací súd uvádza, že novelou č. 335/2012 s účinnosťou od 01.01.2013 bolo zrušené ustanovenie § 57ods. 5 Exekučného poriadku. V zmysle § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku. Odvolací súd, pre ktorého rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, aj vzhľadom na skutočnosť, že novela č. 335/2012 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali procesný postup v konaniach začatých pred účinnosťou tejto novely, zastáva právny názor, že v danej veci je potrebné aplikovať Exekučný poriadok v platnom znení a na rozhodnutie o zastavení exekúcie nebolo nevyhnutné nariaďovať pojednávanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. a následne odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 03.12.2012 o povolení odkladu exekúcie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že potvrdením uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie predmetné rozhodnutie zaniklo inak.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .