Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16P-43-2013.pdf
PDF · 67.31 KB
Case nature
Subarea
16P/43/2013
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci maloletých detí J. F., nar. XX.XX.XXXX a I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. H. XXX/X, L. W. Y., deti rodičov: J.W. F., nar. XX.X.XXXX, F. V. H. XXX/X, L. W. Y. a W. F., nar. XX.X.XXXX, F. T. XX, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, v konaní o ustanovenie kolízneho opatrovníka, takto
rozhodol:
I. Ustanovuje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov za kolízneho opatrovníka maloletej J. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletému I. F., nar. XX.XX.XXXX, na zastupovanie maloletých detí v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva.
II. Návrh v časti o ustanovenie kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v konaní o zapretie otcovstva zamieta.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov podal návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal o ustanovenie za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti F., J., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bude oprávnený maloleté deti zastupovať v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva v zmysle §60 ods.1 Zákona o rodine a v konaní o zapretie otcovstva podľa § 96 Zákona o rodine z dôvodu, že obom rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva je v záujme maloletých. Obe deti sa narodili počas trvania manželstva J. F. a W. F., ktorý bol zapísaný za otca detí na základe zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky. Matka detí tvrdí, že jej manžel nie je biologickým otcom, nakoľko s ním vyše desať rokov nežije a nevedie spoločnú domácnosť. Otcom uvedených detí je údajne S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu v K. a s ktorým matka udržiavala intímnu známosť od obdobia prerušenia spolužitia s manželom. Uvedené skutočnosti vzbudzujú podľa navrhovateľa vážne pochybnosti o otcovstve p. W. F.. Od osoby otca sa odvíja aj ďalšie príbuzenstvo mal. detí, čo by v prípade pretrvávania a neodstránenia pochybnosti mohlo byť pre deti vážnou traumou.
Z rodných listov súd zistil, že rodičmi maloletej J. F., nar. XX.XX.XXXX a I. F., nar. XX.XX.XXXX sú J.Ö. F., nar. XX.X.XXXX a W. F., nar. XX.X.XXXX.
Podľa § 96 ods.1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Podľa § 88 ods.2, veta prvá Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011 sp. zn. PL. ÚS 1/2010, ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
Podľa § 31 ods.2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
V zmysle § 96 ods.1 Zákona o rodine, súd môže rozhodnúť o návrhu dieťaťa na prípustnosť zapretia otcovstva, ak rodičom uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2011 sp. zn. PL. ÚS 1/2010, ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré ustanovilo trojročnú lehotu otcovi na podanie návrhu na zapretie otcovstva, stratilo dňa 20.4.2011 účinnosť a dňa 8.9.2011 následne aj platnosť. Zákonnú trojročnú lehotu má preto v zmysle platnej právnej úpravy len jeden rodič, matka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletá J. sa narodila roku 2007 a maloletý I. v roku 2009, teda matke uplynula trojročná lehota, počiatkom ktorej bolo narodenie dieťaťa, na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Z uvedeného vyplýva, že na strane dieťaťa sú splnené hmotnoprávne podmienky na podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva. Uplynutím lehoty sa dieťa stalo aktívne legitimované na podanie návrhu. Keďže v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi súd návrhu navrhovateľa vyhovel a ustanovil ho v zmysle § 31 ods.2 Zákona o rodine za kolízneho opatrovníka maloletým deťom, ktorý bude oprávnený, počnúc dňom právoplatnosti uznesenia, na zastupovanie maloletých detí v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva vrátane na podania návrh vo veci samej v mene maloletých.
Podľa § 96 ods.2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
V tomto štádiu konania nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky na podanie návrhu na zapretie otcovstva, tzn. že súd právoplatne nerozhodol, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, preto súd návrh v prevyšujúcej časti, o ustanovenie kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v konaní o zapretie otcovstva, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.