Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Environmentálny fond, so sídlom Nevädzová 806/5, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 30 796 491, zastúpený: LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Lomonosovova 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 589, proti žalovanému: Obec Solčany, so sídlom Hviezdoslavova 50, Solčany, IČO: 00 311 081, zastúpenému: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 1, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 942 423, o zaplatenie 200.000,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 358 zo dňa 31.05.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 358 zo dňa 31. mája 2022 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200.000,-- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.05.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur.

V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.04.2018 do 19.05.2020 súd žalobu zamietol, a napokon súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 200.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.04.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur z dôvodu, že dňa 21.03.2016 uzavreli zmluvu č. 114113 08U02 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie a na základe nej bola žalovanému poskytnutá podpora v celkovej výške 200.000 eur, pričom žalovaný čestným vyhlásením zo dňa 07.03.2016 vyhlásil, že výber dodávateľa na realizáciu projektu bol uskutočnený podľa o verejnom obstarávaní. Úradom pre verejné obstarávanie bola u žalovaného vykonaná kontrola postupu verejného obstarávateľa, pričom úrad v protokole o výsledku kontroly zo dňa 14.08.2017 konštatoval viaceré porušenia S poukazom na článok IV. bod 6 zmluvy sa porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany príjemcu dotácie považuje za podstatné porušenie podmienok zmluvy, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu, a preto si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vrátenie poskytnutej

podpory formou dotácie vo výške 200.000 eur. Žalovaný na výzvu na vrátenie finančných prostriedkov nereagoval, a preto si žalobca svoj nárok uplatnil súdnou cestou.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý namietal, že ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní, pričom daný postup nebol rešpektovaný a žalobca sa domáha plnenia prostredníctvom súdu a nie prostredníctvom osobitných verejnoprávnych predpisov. Nárok žalobcu považoval za neopodstatnený a zároveň vzniesol proti vymáhaniu tohto nároku námietku premlčania. Podľa jeho názoru žalobca nie je viazaný výsledkami kontroly ÚVO a je oprávnený a súčasne povinný samostatne zisťovať nedostatky v postupe prijímateľa nenávratného finančného príspevku. Obsahovo zhodné vyjadrenie podal žalovaný aj dňa 04.10.2020 reagujúc na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.09.2020.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že sporové strany uzavreli dňa 21.03.2016 zmluvu č. 114113 08U02 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie, podľa ktorej sa žalobca ako poskytovateľ dotácie zaviazal žalovanému ako príjemcovi dotácie poskytnúť účelovo dotáciu na projekt „Zateplenie a stavebné úpravy v K. T. súp. č. XXX v D.“ s termínom realizácie projektu 04/2016 - 07/2016. Výška poskytnutej dotácie predstavovala 200.000 eur, pričom podľa čl. IV. bod 6 zmluvy podmienkou poskytnutia dotácie bol okrem iného výber dodávateľa realizácie projektu, ktorý zabezpečil príjemca dotácie v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a ktorý za dodržanie zákonných postupov pri výbere dodávateľa zodpovedal s tým, že porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany príjemcu dotácie sa považuje za podstatné porušenie podmienok zmluvy, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu. Článok IX. upravoval otázky porušenia finančnej disciplíny s tým, že podľa bodu 6 sa porušenie podmienok zákona o verejnom obstarávaní pri výbere dodávateľa realizácie projektu zo strany príjemcu spája s povinnosťou poskytnutú dotáciu alebo jej vyčerpanú časť vrátiť fondu a fond použije postup podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o rozpočtových pravidlách. Podľa článku X. bod 4 príjemca dotácie podpisom zmluvy vyhlásil, že výber dodávateľa zabezpečil v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a že za tento výber zodpovedá, pričom uvedené čestné vyhlásenie bolo urobené štatutárnym orgánom príjemcu dotácie dňa 07.03.2016. Podľa čl. XII. bod 5 sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami za predpokladu, že osobitné predpisy, ktoré majú prednosť pred neobsahujú špeciálnu úpravu. Podľa platobného poukazu a výpisu z účtu žalovaného bola žalovanému dotácia vyplatená dňa 11.08.2016 vo výške 200.000 eur.

V priebehu konania súd z internetovej stránky obce vytlačil uznesenia zo zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Solčany konaných pred podpisom zmluvy a zistil, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 29.02.2016 a dňa 11.03.2016 nebolo uzavretie zmluvy so žalobcom o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu bodom programu, a teda nebola vôbec prejednávaná. Následne žalovaný predložil doklady o ďalších zasadnutiach obecného zastupiteľstva v Solčanoch, a to zasadnutia konaného dňa 11.09.2015, na ktorom podľa bodu 6 zápisnice starosta obce informoval prítomných poslancov o príprave podania projektu na Environfond na zateplenie domu kultúry s tým, že výška dotácie, o ktorú sa žiada je okolo 230.000 eur a uvedenú informáciu obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie a na ďalšom zasadnutí konanom dňa 19.08.2016 (po uzavretí samotnej zmluvy) starosta obce informoval o uskutočnených prácach na budove domu kultúry na projekte „Zateplenie a stavebné úpravy v K.“, na ktoré obec dostala z Environfondu dotáciu v sume 200.000 eur s tým, že práce sa ukončili koncom mesiaca júla a uvedenú informáciu obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie a zároveň na tomto zasadnutí došlo k úprave rozpočtu na rok 2016 v súvislosti s poskytnutou dotáciou.

Podľa protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 14.08.2017 bolo predmetom kontroly dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní podlimitnej zákazky na predmet zákazky „Zateplenie a stavebné úpravy v K. T. v D.“ za účelom zistenia ako kontrolovaný subjekt postupoval a akým spôsobom aplikoval jednotlivé ustanovenia tohto zákona, pričom ÚVO konštatoval, že kontrolovaný svojim postupom konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom zistil celkovo 11 porušení zákona, z ktorých 6 mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 19.04.2018 vyplýva, že sa protokol považuje za prerokovaný, pričom starosta obce Solčany sa tohto prerokovania zúčastnil. Výzvou zo dňa 27.04.2020 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy č. 114113 08U02 zo dňa 21.03.2016 z dôvodu porušenia zákona o

verejnom obstarávaní zisteného kontrolou ÚVO s tým, aby suma 200.000 eura bola vrátená do 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, pričom k jej doručeniu došlo dňom 05.05.2020.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie nasledovné ustanovenia:

Podľa strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ods. 2 dohoda podľa ods. 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa o majetku obcí v znení účinnom do 30.06.2016, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce, f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.

Podľa ods. 2 obecné zastupiteľstvo schvaľuje d) prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom e) nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.

Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2018, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a/ určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním b/ schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa , rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta.

Podľa starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa ods. 2 premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 200.000 eura s príslušenstvom je dôvodná okrem časti uplatneného úroku z omeškania.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia dotácie poskytnutej žalovanému na základe zmluvy uzavretej dňa 21.03.2016 z dôvodu, že žalovaný porušil zákon o verejnom obstarávaní, čo sa považuje za podstatné porušenie podmienok zmluvy, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu.

Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami nie je upravená ako typ zmluvy v , pričom sporové strany túto zmluvu uzavreli s poukazom na ustanovenie a zároveň sa dohodli, že uvedený zmluvný vzťah sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami za predpokladu, že osobitné predpisy, ktoré majú prednosť pred ním neobsahujú špeciálnu úpravu. Na základe uvedeného bolo potrebné nárok žalobcu prejednať a posúdiť ako nárok súkromnoprávneho charakteru podľa príslušných ustanovení vzťahujúcich sa na tento záväzkový vzťah.

6. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že zmluva o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu uzavretá dňa 21.03.2016 je výsledkom predchádzajúceho procesu verejného obstarávania realizovaného žalovaným ako verejným obstarávateľom podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu. Na základe výsledkov tohto verejného obstarávania žalovaný čestným vyhlásením zo dňa 07.03.2016 osvedčil, že výber dodávateľa na realizáciu prác súvisiacich s projektom, na ktorý bola poskytnutá dotácia bol uskutočnený podľa a zmluva s dodávateľom bola uzavretá dňa 20.10.2015 a následne bola dňa 21.03.2016 uzavretá samotná zmluva o poskytnutí podpory, ktorú za žalovaného podpísal starosta obce. Z dokladov zabezpečených súdom z internetovej stránky obce Solčany ako aj z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že pred uzavretím predmetnej zmluvy sa zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Solčany konalo v dňoch 11.09.2015, 29.02.2016 a 11.03.2016, pričom ani na jednom z týchto zasadnutí nebolo v programe schvaľovanie podpisu zmluvy o poskytnutí dotácie z Environmentálneho fondu, a teda obecné zastupiteľstvo obce Solčany neprijalo žiadne uznesenie ohľadne uzavretia zmluvy. Iba na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 11.09.2015 starosta obce informoval poslancov o príprave samotného projektu a o predpokladanej výške dotácie, pričom poslanci informáciu zobrali na vedomie. Vzhľadom na uvedené ako aj na vyššie citované ustanovenia zákonov o majetku obcí a o obecnom zriadení sa musel súd prednostne zaoberať otázkou platnosti zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu, keďže táto bola uzatvorená so žalovaným ako obcou, za ktorú jednal starosta obce ako najvyšší výkonný orgán.

7. U obce ako právnickej osoby ( a ) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.

8. Podľa ustanovenia o majetku obcí, schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky (rozsudok NS SR zo dňa 29.01.2008). Rovnako z rozsudku NS SR sp. zn. vyplýva záver, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.

9. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01.04.2009, majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie a o majetku obcí v znení neskorších predpisov (podľa v znení účinnom do 30.06.2016 ide o ustanovenie a ) je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma. Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s ).

10. Súd v prvom rade poukazuje na osobitné pravidlá, ktoré platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je možné bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako u právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom), predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. Na právnické osoby verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného práva obsiahnutý v

, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či možnosti zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky fungovania verejnoprávnych korporácií, ich vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov a ustanovenia sa použijú len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je starosta, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce.

Pokiaľ ide o podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce, tieto upravuje aj o majetku obcí. Je povinnosťou obce prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce vrátane finančných prostriedkov je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov.

Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia o obecnom zriadení, ako aj o majetku obcí.

11. S poukazom na zistený skutkový stav ako aj citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR, dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o poskytnutí podpory medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 21.03.2016 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa 39 . Vychádzajúc z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania zmluvy o poskytnutí podpory mal súd za to, že zmluva bola uzavretá v rozpore s , zákona o obecnom zriadení a s zákona o majetku obcí, a teda takýto právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto sa naň neprihliada. Žalovaný nepredložil žiadne zásady hospodárenia s majetkom obce, a preto súd pri svojom rozhodovaní musel vychádzať z toho, že obec Solčany zásady hospodárenia s majetkom obce nemala schválené. Na základe uvedeného a s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov o majetku obcí a o obecnom zriadení je nesporné, že vzhľadom na dôležitosť tohto právneho úkonu je výhradne v kompetencii obecného zastupiteľstva, aby ho schválilo. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva, tak nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov predmetnú zmluvu o poskytnutí podpory podpísanú za žalovaného starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva je potrebné považovať za takú, ktorá odporuje zákonu, a preto je podľa neplatná.

12. Žalobca pri uplatňovaní svojho nároku vychádzal z tvrdenia, že zmluva o poskytnutí podpory bola riadne uzavretá, a teda je platná, avšak ohľadne preukázania platnosti zmluvy nepredložil žiadne dôkazy, ani zabezpečenie dôkazov súdom (napr. zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva) nenavrhol, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. Na druhej strane ani žalovaný sa nepostavil k otázke platnosti zmluvy o poskytnutí podpory jednoznačne (vyjadrenie zo dňa 05.03.2022 je v tejto otázke bez konkrétneho záveru) a súdu predložil iba zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného pred uzavretím samotnej zmluvy dňa 11.09.2015 a ďalšie zápisnice si súd zabezpečil z internetovej stránky obce, avšak z ich obsahu nevyplýva, že by obecné zastupiteľstvo obce Solčany prejednalo a schválilo uzavretie zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie, a preto starosta obce nemohol urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon ani nevyvolal právne účinky.

13. V dôsledku neplatnosti zmluvy vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, nakoľko získal plnenie z neplatného právneho úkonu a v zmysle musí takéto obohatenie vydať. Zároveň je potrebné v tomto kontexte zaoberať sa otázkou premlčania nároku uplatneného žalobcom, keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania. V je inštitút premlčania upravený v a nasl., pričom v ods. 2 je uvedený predmet premlčania, ktorým sú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať

zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa výkladu ustanovenia je spornou a osobitne diskutovanou problematika premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahoch, ktoré sa spravujú . V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania ide o špecifickú otázku, resp. špecifický vzťah medzi právnou úpravou a . Spočíva v tom, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje v - , ale právnu úpravu premlčania komplexne upravuje . Záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia ak ide o vzťah medzi podnikateľmi vzniknutý v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy v bude aplikovať právna úprava . Z doterajšej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy, sa premlčuje v 4 ročnej lehote podľa . Samotné posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa spravuje , ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia podlieha iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime , t. j. bude sa spravovať .

14. S poukazom na vyššie uvedené súd teda posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 200.000 eur ako nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca plnil žalovanému na základe neplatného právneho úkonu, a to s poukazom na ustanovenie , , avšak premlčanie tohto nároku musel posudzovať podľa ustanovení a nasl. . Podľa , premlčaním síce právo nezaniká, ale súd ho nemôže priznať ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby pričom v prejednávanej veci žalovaný v priebehu konania uplatnil námietku premlčania proti pohľadávke žalobcu, a preto v prípade, ak by súd zistil, že došlo k uplynutiu premlčacej doby, tak uplatnené právo žalobcovi nie je možné priznať. Začiatok plynutia premlčacej doby je síce upravený v , avšak špeciálnou úpravou začiatku plynutia premlčacej doby pri vydaní bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je ustanovenie . Ak je zmluva neplatná a na jej základe sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia. Premlčacia doba pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo, pričom premlčacia doba podľa je 4 roky. V prejednávanej veci došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy o poskytnutí podpory dňa 11.08.2016, keď suma 200.000 eur bola pripísaná na účet žalovaného, čo vyplýva z predloženého platobného poukazu ako aj z výpisu z účtu žalovaného, a teda od uvedeného dňa sa datuje počiatok plynutia premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 11.08.2020. Žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 200.000 eur bola podaná na súde dňa 24.07.2020, teda zjavne ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej doby, a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 200.000 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.05.2020 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v súlade s , a Nariadenia vlády SR č. , keďže žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia odo dňa 20.05.2020. Žalobca si síce uplatnil priznanie úroku z omeškania od 20.04.2018, teda odo dňa nasledujúceho po prerokovaní protokolu ÚVO, avšak v rámci tohto prerokovania žalovaný nebol vyzvaný na vrátenie sumy 200.000 eur a až výzvou zo dňa 27.04.2020 si žalobca tento nárok písomne uplatnil voči žalovanému s tým, že ho vyzval na vrátenie dotácie do 14 kalendárnych dní od doručenia výzvy a podľa predloženej návratky doručenky bola výzva žalovanému doručená dňa 05.05.2020. Žalovaný sa teda dostal do omeškania od 20.05.2020 a z uvedeného dôvodu mohol byť žalobcovi priznaný úrok z omeškania až od tohto dátumu, a preto vo zvyšnej časti uplatnenia úroku z omeškania za obdobie od 20.04.2018 do 19.05.2020 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň s poukazom na ustanovenie / ods. 1 a ustanovenie Nariadenia vlády SR č. bola žalobcovi priznaná aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko tento mal v konaní iba nepatrný neúspech (istina mu bola priznaná v celom rozsahu a žaloba bola zamietnutá iba v časti uplatnených úrokov z omeškania) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nevzal do úvahy konkrétne skutkové okolnosti posudzovaného prípadu z hľadiska mravnosti, keď sa súd nevysporiadal prepojením dobrých mravov a inštitútu premlčania s ohľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania. Súd mal podľa žalovaného postup žalobcu vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom, pretože postup orgánu štátu ponecháva žalovaného v domnení správnosti postupu a úkonov, navyše bol to práve žalobca, ktorý návrh zmluvy pripravil.

17. Žalovaný ďalej namieta, že na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia súd použil právnu úpravu výlučne Obch. zákonníka, čo je v rozpore s doterajšou judikatúrou slovenských a aj českých súdov. Podľa žalovaného v danom prípade zmluva, ktorú súd považuje za neplatnú, bola uzavretá medzi nepodnikateľmi, a teda nejde o obchodnú zmluvu. Poukázal aj na ust. Obch. zák., z ktorého vyvodil, že dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy sa vzťahuje aj na dohodu o voľbe práva v danom prípade , a preto je aj dohoda o voľbe práva neplatná.

Na základe uvedených skutočností mal preto súd prvej inštancie aplikovať na vznesenú námietku premlčania ustanovenia .

18. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že: · sa voči žalovanému nedopustil žiadneho porušenia právnych povinností, vyplývajúcich či už z uzavretého zmluvného vzťahu resp. zo všeobecne záväzných právnych predpisov; · si voči žalovanému splnil všetky povinnosti, ku ktorým sa v rámci zmluvného vzťahu so žalovaným zaviazal; · žalovaný sa naopak preukázateľne dopustil porušenia svojich zmluvne dohodnutých povinností; · pokiaľ sa teda v tejto súvislosti niekto mohol dopustiť konania v rozpore s dobrými mravmi - bol to paradoxne jedine samotný žalovaný, keď pristúpil k uzavretiu zmluvy so žalobcom, v rámci ktorej nepravdivo deklaroval zákonnosť vykonaného verejného obstarávania čoho si žalovaný bol resp. prinajmenšom mal byť vedomý; · žalovaný navyše nezabezpečil schválenie Zmluvy o poskytnutí dotácie svojim obecným zastupiteľstvom - čo následne v súvislosti s uplatňovaním nárokov žalobcu vyvoláva polemiku v otázke platnosti/neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu.

Za tohto stavu tak žalobcovi vôbec nie je zrejmé, v čom konkrétne by eventuálne mal spočívať údajný rozpor jeho konania s dobrými mravmi. Žalobca považuje napokon taktiež za celkom nedôvodnú aj argumentáciu žalovaného, podľa ktorej by mal byť údajne uplatňovaný nárok žalobcu premlčaný.

Prvoinštančný súd v danom prípade posúdil Zmluvu o poskytnutí dotácie ako neplatnú z dôvodu, že táto nebola schválená obecným zastupiteľstvom žalovaného, hoci z hľadiska predmetu tejto zmluvy táto podľa názoru súdu mala podliehať takémuto povinnému schváleniu. Tento dôvod v žiadnom prípade nemôže byť sám o sebe považovaný za dôvod neplatnosti i samotnej dohody strán o voľbe pôsobnosti . V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na skutočnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť, aby dohoda o voľbe musela byť povinne schvaľovaná obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ by sa teda aj odvolací súd stotožnil s právnym názorom prvoinštančného súdu v otázke, že Zmluva o poskytnutí dotácie mala byť povinne schvaľovaná obecným zastupiteľstvom, tento dôvod neplatnosti sa podľa názoru žalobcu nevzťahuje na dohodu o voľbe , nakoľko uvedená dohoda by z toho istého dôvodu nemohla byť považovaná za neplatnú.

Žalobca v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že i samotný žalovaný v podanom odvolaní nijako bližšie nešpecifikuje, prečo resp. z akých dôvodov by sa podľa jeho názoru mal dôvod neplatnosti zmluvy priamo týkať aj dohody o voľbe .

Žalovaný teda namieta premlčanie nároku argumentujúc, že podľa jeho názoru by sa mala uplatňovať kratšia (3- ročná objektívna) premlčacia doba podľa - a to z dôvodu, že Zmluva o poskytnutí dotácie vrátane dohody o voľbe je neplatná. Túto neplatnosť však

pritom priamo spôsobil jedine a výlučne samotný žalovaný tým, že obecné zastupiteľstvo ako orgán žalovaného uvedenú zmluvu neschválilo.

Uvedený postup žalovaného, kedy namieta premlčanie nároku spôsobom právne založeným na základe jeho vlastného protiprávneho konania, považujeme za konanie ktoré hrubo odporuje dobrým mravom (pripadne aj poctivému obchodnému styku), a ktoré ako také podľa nášho názoru nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu.

19. Zároveň žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol dôvody, prečo považuje zmluvu o poskytnutí dotácie za platný právny úkon.

20. Žalovaný v následnej reakcii na vyjadrenie žalobcu už len zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu.

21. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. a nasl. , cítiac sa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť.

22. Zároveň súd v súlade s ust. v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré považuje odvolací súd za správne v súlade s ustálenou judikatúrou, tak ako to napokon z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva.

23. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd nebude argumentáciu súdu prvej inštancie nadbytočne opakovať a má za to, že súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil svoje úvahy pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku a zároveň sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s podstatnou a relevantnou časťou argumentácie strán sporu.

24. Vzhľadom na obsah odvolania v snahe zamedziť prípadnej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd k jednotlivým bodom odvolania uvádza nasledovné:

- vo vzťahu k namietanému postupu žalobcu pri podaní žaloby a naznačenému konaniu v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že tejto argumentácii nie dosť dobre rozumie z dôvodu absencie konkrétnych tvrdení, ktoré by mali viesť súd k záveru, že vyhodnotí konanie a postup žalobcu za rozporný s dobrými mravmi. Žalovaný ani v odvolaní a ani v jeho reakcii na vyjadrenie žalobcu neuvádza, ktoré konkrétne skutkové okolnosti posudzovaného prípadu mal vziať súd do úvahy pri hodnotení postupov žalobcu z hľadiska mravnosti. Žalobca v podanej žalobe jasne definoval na základe akých ustanovení či už samotnej zmluvy alebo relevantného zákona si podaný nárok uplatňoval, k čomu označoval rozhodné skutočnosti a predkladal listinné dôkazy. To, že v priebehu konania súd vyhodnotil zmluvu, na ktorej základe žalobca žalobu podal, ako neplatnú, v žiadnom prípade nie je chybou žalobcu, práve naopak bol to žalovaný, ktorý neplatnosť zmluvy spôsobil tým, že nepostupoval pri jej schvaľovaní v súlade so zákonom. Realizovanie základného ústavného práva na súdnu ochranu preto bez uvedenia konkrétnych skutočností nemôže byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi resp. so zásadami poctivého obchodného styku.

- vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď podľa žalovaného súd nesprávne aplikoval na ním vznesenú námietku premlčania ustanovenia Obch. zák., odvolací súd uvádza, že ani s touto argumentáciou nemôže súhlasiť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a dokonca medzi účastníkmi ani nie je sporné, že súčasťou dohody

- zmluvy č. 114113 08U02 o poskytnutí dotácie bola aj dohoda o voľbe práva (čl. XII. bod 5 zmluvy) v súlade s ust. Obch. zák., kde si zmluvné strany pre danú zmluvu dohodli režim za predpokladu, že osobitné predpisy, ktoré majú prednosť pred Obch. zák. neobsahujú špeciálnu úpravu. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vyhodnotil samotnú zmluvu o poskytnutí dotácie za neplatnú, nemal dôvod považovať za neplatnú aj dohodu o voľbe práva ( Obch. zák.), nakoľko zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby takýto typ zmluvy podliehal predchádzajúcemu schváleniu obecným zastupiteľstvom. Súd preto postupoval správne, keď na žalovaným vznesenú námietku premlčania správne aplikoval ustanovenia Obch. zák. o premlčaní, čo je napokon aj v súlade s ustálenou judikatúrou súdov (rozsudok

NS SR sp. zn. , resp. rozhodnutie zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí NS SR pod č. R 34/2002), v ktorých rozhodnutiach je riešený aj začiatok plynutia premlčacej lehoty, a to súladne s tým, ako to posúdil aj súd prvej inštancie.

25. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil, čomu korešponduje aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, ktorú náhradu súd priznal žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi v konaní pred odvolacím súdom podľa .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.