Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/127/2009

Potvrdené rozhodnutím 4To/73/2013
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a sudcov Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému F. O. , pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 02.04.2013, sp. zn. 1T/127/2009, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. septembra 2013, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Petrom Kaňom v trestnej veci obžalovaného F. O. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní v Komárne 2. apríla 2013, takto

rozhodol:

Podľa

súd obžalovaného F. O., narodeného XX. H. XXXX v A., trvalé bydlisko V., O. XX/XX,

spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na súd 28. augusta 2009 pod číslom -13 pre skutok v nej právne posúdený ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 28. marca 2009 v čase okolo 9.00 hod. až 9.30 hod. v obci V., na ulici O. počas toho, ako majiteľka rodinného domu č. XX F. O., narodená X. T. XXXX okopávala záhradku pred svojím rodinným domom, po slovnej potýčke s ňou preskočil cez oplotenie rodinného domu č. XX na úrovni jeho priečelia a fyzicky napadol F. O. tak, že ju najmenej trikrát udrel päsťou po hlave a raz otvorenou dlaňou na ľavú stranu tváre, po čom F. O. spadla na mäkkú pôdu záhradky, pričom vonkajšie zranenia hlavy neutrpela, ale utrpela zhoršenie zdravotného stavu zvýšením krvného tlaku na hodnoty 220/120, pulzu na 150 a s pocitom za zvracanie,

o s l o b o d z u j e ,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na podklade obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na súd 28. augusta 2009 pod číslom -13 na obvineného F. O. pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, vykonal súd hlavné pojednávanie v dňoch 17. mája 2011, 6. septembra 2011, 8. novembra 2011, 7. februára 2012, 25. októbra 2012, 13. novembra 2012, 8. januára 2013 a 2. apríla 2013.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a súčasne poškodenej F. O., svedkov B. O. (manželky obžalovaného), F. O. (dcéry obžalovaného), mjr. D.. K. O., ppor. X. V., por. V. V., G. Q. (príslušníkov Policajného zboru), MUDr. X. A. (lekárky ošetrujúcej poškodenú bezprostredne po skutku), výsluchom znalca X. Q. (k vypracovanému odbornému vyjadreniu ohľadne zdravotného stavu poškodenej), ďalej boli čítané listinné dôkazy (podľa ) zabezpečené v prípravnom konaní, ako aj po podaní obžaloby, a to fotografia a listina (č.l. 16 a 159), zápisnica o ohliadke miesta činu (vrátane fotodokumentácie a nákresu - č.l. 34 až 40), lekárska správa (č.l. 41), zápisnica o vydaní a protokol o vrátení vecí (č.l. 45 až 46 a 48), vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného

- správy Obvodného úradu Komárno (č.l. 67), Obce V. (č.l. 68, 70 a 165), Colného kriminálneho úradu (č.l. 69) a výsledky lustrácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a odpis registra trestov na obžalovaného z 24. marca 2013. Napokon boli (podľa ) so súhlasom strán čítané znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (č.l. 50 až 53 a 57 až 63) vo vzťahu k zaisteným trasologickým stopám.

Obžalovaný F. O. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného trestného činu poprel. Pripustil, že s poškodenou v inkriminovanom čase mal verbálny konflikt z dôvodu, že poškodená prehadzovala cez plot odpad na jeho pozemok, na čo ju upozornil, pričom následne ohľadne toho medzi nimi prebehla hádka. Po celý čas však bol na svojom dvore a na dvor poškodenej nevnikol a túto fyzicky nijako nenapadol. Následne radšej odišiel z domu do X.. Uviedol, že poškodená robí jeho rodine zle už od obdobia keď sa rozhodol postaviť dom v jej susedstve. Už v minulosti poškodená robila jeho rodine schválnosti spojené s intrigami, ohováraním a opľúvaním. Ako dôkaz o tom predložil už v prípravnom konaní fotografiu, podľa ktorej poškodená nalepila nápis na jej drevenú búdu smerom k jeho záhrade s textom „ Pán boh sa postará, aby stromy nerástli do neba. Pomsta pokračuje !!!“. Opisoval aj ďalšie konfliktné situácie v rámci susedských vzťahov s poškodenou - napr. keď ho táto verbálne napadla za to, že v zime odhadzoval sneh z pred jej domu, s čím poškodená nesúhlasila (uvedené skutočnosti samotná poškodená potvrdila, pričom súdu predložila aj originál listiny s vyššie citovaným nápisom). Podľa neho si poškodená predmetný útok vymyslela, aby poškodila jeho aj jeho rodinu. Poškodená mala v minulosti konflikty aj s jeho matkou, s ktorou pracovala v minulosti na jednom pracovisku, keď jeho matka mala toho času zdravotné problémy a poškodená na ňu posielala kontroly. Taktiež motívom môže byť, že jeho matka dobre vychádzala s jej sestrou. Na svoju obranu ďalej uviedol, že v tom čase mal zdravotný problém, keď nevedel riadne zohnúť koleno, čo mu znemožňovalo preskočiť oplotenie. Taktiež poukázať na to, že na druhý deň keď do domu poškodenej prišla sanitka, videl ako poškodená prišla k sanitke, potom odbehla pre veci a prišla naspäť, sanitka ju odviezla, pričom to celé sa odohralo behom minúty, pričom si myslí, že to muselo byť účelové, pretože poškodená mala hneď pripravenú tašku do nemocnice. K vyjadreniu poškodenej, že ho videla v dané ráno už o 7.30 hod. ako vozí tehly uviedol, že v tomto čase ho poškodená vidieť nemohla, keďže v to ráno sa vracal z práce v Bratislave, pričom pracovná doba mu skončila o 7.00 hod. a cesta trvá dve hodiny, takže doma bol asi o 9.00 hod.

Svedkyňa (a súčasne poškodená) F. O. na hlavnom pojednávaní k inkriminovanej situácii uviedla, že v ten deň bola v predzáhradke, chcela sadiť ľalie, pri čom našla papierik z bonboniery. Bola si istá, že jej to prehodil sused alebo jeho deti. Papierik prehodila cez plot, na čo obžalovaný na ňu začal kričať a vulgárne jej nadávať, čo mu ona opätovala. Následne preskočil plot, bolo to veľmi rýchle, bola v strese z toho, že si takéto niečo dovolil. Podľa nej bol pod vplyvom alkoholu. Plot preskočil tak, že sa chytil rukami plota, a preskočil ho zadnými nohami. V tom ju začal biť, dal jej dve, tri facky, určite ju aj kopol do zadku, na čo spadla do stredu predzáhradky, dával jej poriadne facky do hlavy - „možno aj neboli tri, mohlo to byť aj viacej faciek“. V ďalšom priebehu výpovede uviedla, že dostala jednu facku na líce otvorenou dlaňou a následne tri údery päsťou do vlasatej časti hlavy, dostala aj úder päsťou do ruky, v čase keď sa bránila. V predzáhradke mala rýľ aj motyku. Obžalovaný chytil rýľ a prehodil ho cez plot na svoj pozemok. Potom sa nejakým spôsobom dostal naspäť na jej pozemok, ale ako, to nevidela. Cez plot potom videla, že obžalovaný išiel vykladať tehly z auta. Následne keď prišla dozadu do záhrady, chcela si vziať svoj rýľ a to tak, že ho chcela pritiahnuť nejakou tyčou, čo sa jej ale nepodarilo. Povedala obžalovanému, nech jej podá rýľ, na čo jej odpovedal: „Takto sa má prosiť“, pričom ale rýľ jej nepodal. Rýľ ale v ten deň našla s motykou v záhrade. Svedkami hádky, nie však už samotnej bitky, boli aj manželka aj staršia dcéra obžalovaného. Keď videli, že sa hádajú, hneď odišli do domu. Keď bola v zadnej časti záhrady, ešte na neho kričala „božie mlyny pomaly melú, ale isto, nech sú tvoje ruky a nohy prekliate za to, že si ma bil“. V čase incidentu mala obuté botasky, číslo obuvi má 42. V čase keď sa s obžalovaným hádala cez plot nevidela, že by niečo držal v ruke. K vzťahom k obžalovanému a jeho rodiny vypovedala,

že keď pracovala s matkou obžalovaného, táto len proti nej brojila, kontrolu na ňu neposlala. Potvrdila, že obžalovanému nechávala písomné odkazy na svoje búdke - okrem už vyššie uvedeného (ktorý sama predložila súdu a je obsahom spisu - podľa jej vyjadrenia odložila ho preto, lebo to chcela použiť ako dôkaz v konaní). Bol aj prípad keď nalepila nápis na strom, ktorý znel „Uhorky mi dostrieľal, božie mlyny melú pomaly, ale iste.“ Ďalej potvrdila, že obžalovaný jej raz v zime odhadzoval sneh, čo ona nechcela, lebo „on jej tým chcel zle. Chcel si tým dokazovať svoju moc, že on môže všetko.“ Taktiež obžalovaný sa správal tak, že nemohla mať ani sliepky pri plote v tieni, lebo jej ich odháňal, taktiež niekedy v roku 2000 mala problém s jeho psom, keď tohto púšťal a tento jej ocikával úrodu, mala ožltnutý mak a pšenicu. Ďalej obžalovaný dával jej psovi nejaké prostriedky, od ktorých spal aj dva dni. Vo vzťahu k jej zdravotnému stavu uviedla, že lieky na vysoký tlak berie od roku 1997, a aj v predmetné ráno liek užila.

Za účelom odstránenia rozporov boli postupom podľa čítané výpovede svedkyne z prípravného konania (z 28. marca 2009 a 17. júna 2009 - č.l. 20 až 29). V týchto potvrdila, že s obžalovaným nemá dobré susedské vzťahy. Oproti výpovedi z hlavného pojednávania uviedla, že keď obžalovaný išiel k plotu, mal v ruke kameň, ktorý v rámci hádky dvihol akoby ho chcel hodiť. Po preskočení plotu ju začal biť päsťou po hlave, dostala najmenej tri silné údery a asi aj jednu facku na jej ľavé líce, ani nevie ako zletela na zem do záhonu tulipánov - „bolo to tak profesionálne, nemala žiadne znaky po bitke...“ Ani nevie ako preskočil plot naspäť. Následne išla dozadu do záhrady a obžalovanému cez plot povedala, že ide na pohotovosť, lebo je tečie krv z nosa a toto ho vyjde draho, pričom jej ani krv netiekla. Následne sa vrátila do predzáhradky dosadiť kvety, ale začalo jej hučať v hlave a prišlo jej zle, na okolie srdca si dala studené obklady a zavolala políciu. V predzáhradke boli veľmi dobre viditeľné stopy po obuvi obžalovaného a bolo vidieť aj pováľané miesto, kde spadla. pôvodne uvádzala aj stratu náušnice, ale túto neskôr našla. V podrobnostiach opísala problémy s obžalovaným z minulosti v súvislosti s jeho stavebnými prácami v blízkosti jej domu a iné susedské konflikty (napr. prestala chodiť do kostola, lebo manželka obžalovaného v kostole hrala na organe pieseň, ktorá zle pôsobila na jej psychiku, resp. jej staršia dcéra čítala v kostole z knihy state namierené proti nej, obžalovaný chemicky postrekuje, taktiež jej vykopali konvalinky - č.l. 28, obžalovaný hovoril nepravdivo ľuďom, že ona predáva dom a ide bývať do starobinca).

Svedkyne B. O. a F. O., ktoré podľa výpovede poškodenej mohli byť svedkami aspoň časti prejednávaného incidentu sa k samotnému incidentu však nevedeli vyjadriť. B. O. (manželka obžalovaného) potvrdila, že bola svedkyňou časti hádky medzi obžalovaným a poškodenou, keď vyšla z domu, avšak nevidela, že by jej manžel preskočil plot, resp. bol na pozemku poškodenej. Potvrdila negatívne susedské vzťahy s poškodenou a taktiež to, že obžalovaný v danom čase mal zdravotné problémy s kolenom. Dcéra obžalovaného F. O. k incidentu nevedela nič uviesť.

Svedkovia mjr. D.. K. O., ppor. X. V., por. V. V. a G. Q. (príslušníci Policajného zboru) boli prítomní na mieste činu bezprostredne po tom, ako mal byť spáchaný. Žiadny z uvedených svedkov nepotvrdil, že by na poškodenej videl akékoľvek zranenia, resp. poškodenie či znečistenie odevu nasvedčujúce, že by spadla na zem. Pokiaľ bola odoslaná na lekárske vyšetrenie, tak len na tom základe, že uvádzala fyzické napadnutie. V ďalšom sa vyjadrovali k ohliadke miesta činu a v rámci nej k spôsobu zabezpečovania trasologických stôp v predzáhradky poškodenej. Obuv od poškodenej za účelom porovnania nezaistili majúc za to, že zistené vtlačky obuvi v zemi mohla spôsobiť len mužská pracovná obuv, pri subjektívnom vylúčení, že by ich pôvodcom mohla byť poškodená, na základe čoho kontrolné vtlačky jej obuvi, resp. priamo jej obuv, zaistené neboli. Iné pre vec dôležité okolnosti neuviedli.

Svedkyňa MUDr. X. A. ako lekárka, ktorá vyšetrovala poškodenú bezprostredne po prejednávanom incidente a vyhotovila o tom lekársku správu z 28. marca 2009 (č.l. 41), sa priamo na vyšetrenie, teda priamy kontakt s poškodenou nepamätala.

Z lekárskej správy, ktorú vyhotovila v deň žalovaného skutku, vyplýva, že u poškodenej bola zistená diagnóza - bolesti hlavy, pocit na vracanie, bez vonkajších zranení hlavy, tlak 220/120 a pulz 150. O pôvode zrania sa poškodená vyjadrila, že ju napadol sused, trikrát ju udrel päsťou do hlavy vľavo, dal jej facku na ľavé líce, rozčúlila sa, stúpol jej tlak, uvedené zranenia lekárka vyhodnotila ako ľahké s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní.

K uvedenej správe svedkyňa uviedla, že z tejto vyplýva, že na pacientke žiadne viditeľné zranenia hlavy v podobe modrín, vytrhnutých vlasov a podobne nezistila. Keby si všimla nejaké viditeľné známky fyzického násilia, vrátane začervenania tváre, určite by ich napísala do správy. Podľa jej lekárskeho názoru zranenia u poškodenej v tom čase na nej nemuseli byť vidieť - mohla dostať aj dva údery do hlavy, pričom modrina mohla byť viditeľná aj za dva dni. Pokiaľ v lekárskej správe pri zistení zvýšeného tlaku uviedla, že pacientka je liečená na vysoký tlak, tým chcela upozorniť na to, že aj zistený zvýšený tlak, keďže je pacientka naň liečená, v jej prípade nie je až tak nebezpečný, nakoľko je pravdepodobné, že aj inokedy má takýto zvýšený krvný tlak a taktiež ak jej bolo na vracanie a bolela ju hlava, mohlo to byť z toho zvýšeného tlaku. Pri zvýšenom tlaku všeobecne môže byť začervenaná celá tvár. Takéto začervenanie môže prekryť aj iné začervenania, napríklad v dôsledku úderu. Ak by si všimla začervenania napríklad vo forme odtlačkov prstov na líci, tak by to v správe uviedla.

Znalec (chirurg) MUDr. X. Q. bol vypočutý k jeho odbornému vyjadreniu vypracovanému 25. júna 2009 (č.l. 47). Na hlavnom pojednávaní zopakoval svoje závery z odborného vyjadrenia, v zmysle ktorých lekársky nález na tele poškodenej nezodpovedá fyzickému útoku, ako o ňom vypovedala poškodená. V prípade, že by bola 3 - krát udretá päsťou do ľavej strany hlavy, museli by byť u nej viditeľné stopy takéhoto násilia v zmysle opuchov a krvných výronov na tvári v mieste úderov. Vzhľadom na vek poškodenej aj telesnú konštitúciu obžalovaného táto mohla utrpieť aj prípadnú zlomeninu tvárových kostí v mieste úderu, krvácanie alebo tržnú ranu s odreninami kože na tvári. Pri intenzívnych úderoch by mohla utrpieť aj otras mozgu spojený s bezvedomím. Žiadne známky fyzického násilia na tvári poškodenej ošetrujúcou lekárkou neboli zistené a popísané, z toho dôvodu je zrejmé, že žiadne fyzické násilie na tvár poškodenej nemohlo pôsobiť. Jej výpoveď o fyzickom napadnutí preto nie je vierohodná a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nezakladá na pravde. Ak by poškodená utrpela len jednu facku po líci, aj v tomto prípade by boli u nej zistené stopy fyzického násilia v zmysle začervenania kože na tvári. Keďže ani takéto známky minimálneho fyzického násilia u nej neboli popísané, podľa názoru znalca si poškodená fyzický útok voči nej s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslela.

K časti výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, v ktorom odlišne popísala spôsob vedenia útoky na jej osobu znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak by poškodená bola udretá dvomi až tromi fackami silnej intenzity, pri takto vedenom útoku by museli byť na jej tvári viditeľné zranenia, podľa miery intenzity opuch, alebo začervenanie, v prípade facky väčšej intenzity by sa aspoň po určitom čase objavil aj krvný výron. Takisto ak by bola poškodená kopnutá do zadku, aj takéto konanie by na jej tele zanechalo viditeľné stopy. Rovnako ak by spadla na zem smerom tvárou k zemi, je pravdepodobné, že zranenia by boli aj na rukách, prípadne na kolenách. Keďže žiadne takéto zranenia neboli opísané v lekárskej správe MUDr. A., zotrval na svojich záveroch uvedených v odbornom vyjadrení v plnom rozsahu. Ďalej uviedol, že aj pri slabo vedenom útoku sa prejaví minimálne začervenanie pokožky vždy, nakoľko dochádza k reflexnému rozšíreniu ciest po takomto údere, pričom toto začervenanie pretrváva, začervenie sa vytvorí asi po pol hodine až hodine a pretrváva okolo troch až štyroch hodín aj po takto slabo vedenom útoku. Záleží od intenzity úderu, lokalizácie krvného výronu, čo je dosť individuálne.

V prípade, že by poškodená utrpela otras mozgu vylúčil, vzhľadom na nevyhnutnú stratu pamäte na istý čas pred útokom aj po ňom, že by si poškodená pamätala hoci aj sčasti predmetný fyzický útok. Vo vzťahu k svojmu názor, že si poškodená pravdepodobne fyzický útok vymyslela uviedol, že tento záver robil len z lekárskeho hľadiska, čím nechcel nahrádzať kompetenciu psychológov a psychiatrov, pričom pri ňom vychádzal z rozporu medzi tým čo uvádzala poškodená o spôsobe vedenia útoku a lekárskym nálezom, z ktorého vyplývala absencie akýkoľvek zranení. Znalec taktiež vylúčil možnosť, aby útočník v dôsledku trénovanosti a určitých anatomických znalostí vedel útok viesť do tvárovej časti hlavy takým spôsobom, že to nezanechá žiadne viditeľné následky.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 28. marca 2009 vyplýva opis miesta činu, pričom prílohou je jeho fotografické zdokumentovanie a nákres. Fotograficky zaistené boli 3 trasologické stopy z predzáhradky lokalizovanej pred rodinným domom poškodenej.

Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave z 18. mája 2009 a 3. júla 2009, vyplýva, že boli skúmané najskôr výlučne zaistené trasologické stopy s výsledkom, že všetky tieto stopy (vtlačky) boli vytvorené podošvou poltopánky zimnej alebo pracovnej obuvi s tým výsledkom, že tieto nevykazujú znaky vhodné na individuálnu identifikáciu, pričom sú vhodné iba na určenie skupinovej príslušnosti.

V ďalšom porovnaním týchto vtlačkov s podrážkami obuvi (3 páry topánok), ktoré dobrovoľne v prípravnom konaní vydal obžalovaný ako pracovnú obuv, ktorú podľa jeho vyjadrenia používal v danom čase, bolo zistené, že z hľadiska vzoru dezénu sú na mieste činu zaistené vtlačky rozdielne od porovnávaných 3 párov obuvi obžalovaného.

Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným dôkazom v prejednávanej veci, ktorý obžalovaného usvedčuje zo spáchania žalovaného trestného činu je výlučne výpoveď poškodenej, pri absencii akýchkoľvek iných dôkazov podporujúcich jej tvrdenia. Dokazovanie bolo preto zamerané na hodnovernosť jej výpovedí jednak z prípravného konania (dvoch) a hlavného pojednávania. Hodnovernosť výpovedí poškodenej súd vyhodnotil za spochybnenú z ďalej uvedených dôvodov:

Primárne samotné výpovede poškodenej (ako svedkyne) trpia viacerými rozpormi. Jediné na čom poškodená nerozporne zotrvala počas celého konania bolo, že obžalovaný preskočil plot a fyzicky ju napadol. Jej výpovede sú však rozporné ohľadne spôsobu a motívu vniknutia obžalovaného na jej pozemok (a tým do jej obydlia).

V prípravnom konaní fyzický útok opisovala ako útok päsťou do hlavy, najmenej tri silné údery a asi aj jednu facku na jej ľavé líce, na hlavnom pojednávaní - dve, tri facky, určite ju aj kopol do zadku, na čo spadla do stredu predzáhradky, dával jej poriadne facky do hlavy, možno aj neboli tri, mohlo to byť aj viacej faciek.

V ďalšom uvádzala v podrobnostiach pri jednotlivých výpovediach množstvo detailov rozdielnym spôsobom - napr. v jednej výpovedi nevidela obžalovaného preskakovať plot naspäť, v ďalšej výpovedi už ho videla, navyše videla ako jej vzal a prehodil na svoj dvor rýľ, čo sú skutočnosti pôvodne v čase bližšom k skutku neuvádzané (nie je ani zrejmé, poškodená nevedela ako sa rýľ dostal naspäť na dvor poškodenej). Taktiež v pôvodnej výpovedi poškodená uvádzala, že obžalovaný mal mať počas hádky v ruke kameň, na hlavnom pojednávaní už to neuvádzala.

Výpoveďami poškodenej aj obžalovaného a jeho manželky bolo preukázané, že ich susedské spolužitie je dlhodobo sprevádzané konfliktami, pričom tieto vyhrocuje a iniciatívu pri nich vyvíja práve poškodená, keď táto sama potvrdzuje svoje aktivity v zmysle prehadzovania smetí na dvor obžalovaného, vylepovania neadekvátnych odkazov (v zmysle pomsty) na svoju búdku adresovaných obžalovanému a jeho rodine, pričom zášť poškodenej voči obžalovanému vyplýva aj z viacero jej vlastných vyjadrení zachádzajúcich občas až do absurdít (ako že prestala chodiť do kostola, lebo manželka obžalovaného v kostole hrala na organe pieseň, ktorá zle pôsobila na jej psychiku, jej staršia dcéra čítala v kostole z knihy state namierené proti nej, obžalovaný jej vykopal konvalinky, hovoril nepravdivo ľuďom, že predáva dom a ide bývať do starobinca, nemohla mať ani sliepky pri plote v tieni, lebo jej ich odháňal, v roku 2000 jej púšťal psa na jej pozemok, aby jej tento močil na úrodu a pod.).

Taktiež správanie poškodenej po ňou opísanom útoku, ak by sa stal ňou uvádzaným spôsobom nie je logické, keď táto po fyzickom útoku vstala a išla dozadu do záhrady - pri jednej výpovedi žiadať od obžalovaného ním odcudzený rýľ, pri druhej výpovedi mu oznámiť, že to tak nenechá, lebo jej tečie krv z nosa (o čom navyše podľa jej vyjadrenia sama klamala). Následne sa mala vrátiť do predzáhradky, kde chcela pokračovať v práci, kde až v tomto čase jej došlo nevoľno.

Jej výpoveď v časti fyzického útoku zo strany obžalovaného znevieryhodňuje výpoveď znalca (chirurga) MUDr. X. Q. a jeho odborné vyjadrenie, aj v spojitosti s lekárskou správou a výpoveďou lekárky

MUDr. X. A., ktorá poškodenú ošetrovala bezprostredne po prejednávanom incidente. Znalec vylúčil mechanizmus priebehu útoku zo strany obžalovaného spôsobom, ako ho popisuje poškodená, pričom svoj záver logicky vysvetlil nevyhnutnosťou existencie aspoň minimálnych zranení na tele poškodenej, a to aj pri najmenšej intenzite fyzického násilia voči nej. Pokiaľ ide o ním vyjadrený názor o tom, že poškodená si útok pravdepodobne vymyslela, síce šiel nad rámec jeho kompetencie (keď príslušným na posúdenie hodnovernosti z hľadiska osobnostných vlastností je znalec z odvetvia psychológie), avšak ako znalec vysvetlil, tento vychádzal len z nepravdepodobnosti poškodenou opisovanému fyzickému násiliu s ohľadom na lekársky nález, podľa ktorého poškodená neutrpela žiadne zranenia, a takýmto spôsobom tento dôkaz súd aj hodnotil, majúc za to, že na posúdenie mechanizmu vzniku zranení, resp. v danom prípade na posúdenie možnosti absencie akýchkoľvek zranení pri určitom fyzickom útoku, je kompetentný len znalec z odvetvia chirurgie.

So záverom o absencii akýchkoľvek viditeľných zranení na poškodenej, alebo náznakov fyzického násilia voči nej, napr. vo forme poškodenia alebo znečistenia šatstva (keďže pri ňom mala spadnúť do zeminy), korešpondujú aj výpovede príslušníkov Policajného zboru, ktorý s ňou boli v kontakte ako prví po ňou uvádzanom útoku, z ktorých žiadny (zo štyroch) nepotvrdil, že by na poškodenej videl akékoľvek zranenia alebo iné stopy svedčiace o takomto útoku.

Znaleckým dokazovaním - skúmaním trasologických stôp - nebolo preukázané, že by vtlačky obuvi v predzáhradke poškodenej boli spôsobené obuvou obžalovaného. I keď porovnávaná obuv bola len tá, ktorú obžalovaný označil za svoju v tom čase používanú pracovnú obuv, výsledky znaleckého dokazovania v tomto smere nemožno nijako hodnotiť v jeho neprospech. V tejto súvislosti je na mieste poukázať aj na skutočnosť, že poškodená a obžalovaný používajú obuv rovnakej veľkosti, čím nie je vylúčené, že mohlo ísť o vtlačky jej obuvi (keďže v predzáhradke sa v čase incidentu nachádzala). Pokiaľ orgány prípravného konania zaistili od obžalovaného na porovnanie zaistených trasologických vtlačkov jeho pracovnú obuv, bolo na mieste za účelom vylúčenia, že ide o obuv poškodenej, vyžiadať si aj jej pracovnú obuv (je nevyhnutné objasňovať nie len skutočnosti v neprospech, ale aj v prospech obvineného). Dokazovanie v uvedenom smere pritom na hlavnom pojednávaní s možnosťou dosiahnutia dôkazne relevantných záverov už nie je účelné.

Pováľanej zemine v predzáhradke, fotograficky zadokumentovanej v rámci ohliadky miesta činu, rovnako ako zistenému zvýšenému krvnému tlaku poškodenej súd neprikladal zásadnú dôkaznú relevanciu. Terénna neupravenosť zeminy v predzáhradke mohla vzniknúť akýmkoľvek spôsobom (zvlášť ak sama poškodená pred opisovaným útokom v záhradke pracovala) a pokiaľ ide o zvýšený krvný tlak, z výpovede samotnej poškodenej ako aj svedkyne MUDr. A. a jej lekárskej správy vyplýva, že poškodená už dlhodobejšie pred žalovaným skutkom trpela zvýšeným krvným tlakom, z čoho nemožno samotné zvýšenie krvného tlaku hodnotiť ako nevyhnutný následok fyzického útoku na poškodenú.

Vo vzťahu k dokazovaniu fyzického útoku na poškodenú považuje súd za potrebné poznamenať, že i keď obžalovaný je trestne stíhaný pre súdom pre zločin porušovania domovej slobody (nie pre akýkoľvek trestný čin spojený s ujmou poškodenej na zdraví), zodpovedanie otázky, či obžalovaný poškodenú fyzicky napadol je podstatné z hľadiska motívu obžalovaného preskočiť plot a takto neoprávnene vniknúť do obydlia poškodenej, nakoľko ak obžalovaný poškodenú fyzicky nenapadol, nemal (nebol preukázaný) iný jeho možný motív pre vniknutie na jej pozemok, keďže toto vniknutie podľa výpovede poškodenej malo byť len vystupňovaním a vyvrcholením ich verbálneho konfliktu, teda ak obžalovaný poškodenú fyzicky nenapadol, nemal dôvod vniknúť na jej pozemok.

Z listinných dôkazov ohľadne osobných pomerov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov, nevedie sa proti nemu iné trestné stíhanie, nemá záznam ani v evidencii priestupkov príslušného obvodného úradu podľa miesta jeho bydliska, správa o povesti obce, v ktorej býva, ako aj jeho zamestnávateľa, je kladná, teda z minulosti neboli u neho zistené žiadne excesy z vedenia riadneho života.

Na základe takto vykonaného dokazovania, spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami pri hodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý obžalovaný pred súdom

trestne stíhaný. Za dôkaznej situácie, keď v jeho neprospech svedčí výlučne výpoveď poškodenej, o hodnovernosti výpovedí ktorej však existujú zásadné pochybnosti, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je nevyhnutné aplikovať zásadu vyplývajúcu zo zásady prezumpcie neviny (ako jednej zo základných zásad trestného konania), a to zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo). Z tohto dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby okresnej prokurátorky podľa oslobodil, majúc za to, že vykonal všetky dostupné dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci a možné vyvrátenie pochybností vo vzťahu k výpovediam poškodenej, resp. mal za to, že iné dôkazy by neboli spôsobilé zvrátiť už vyššie uvedený záver súdu vo vzťahu k otázke, či sa žalovaný zločin stal.

Nárok na náhradu škody si poškodená na hlavnom pojednávaní neuplatnila, preto o nej nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, ho môže napadnúť, len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.