Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Sp-4-2013.pdf
PDF · 67.59 KB
Case nature
Subarea
26Sp/4/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I. G., s miestom podnikania XXX XX H., W. XXXX/X, V.: XXX XXX XX proti odporcovi Mestu Prievidza, so sídlom Námestie slobody č. 14, Prievidza, IČO: 318 442 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 30. januára 2013 č. s.: 1.2-2539-2013/6933, takto
rozhodol:
Krajský súd konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti tohto uznesenia krajský súd p o s t ú p i vec Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V záhlaví označeným rozhodnutím uložil odporca navrhovateľovi podľa § 12 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z.z. pokutu vo výške 166 euro za spáchaný správny delikt, ktorého sa navrhovateľ dopustil tým, že dňa XX. novembra XXXX v čase okolo 20,00 hod. v prevádzkarni „U.“ na R. ulici č. X v C. prostredníctvom svojej zamestnankyne I. I. dvakrát predal alkoholický nápoj - 0,5 l piva mladistvému V. C., čím porušil ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 219/1996 Z.z.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ u odporcu odvolanie, ktoré odporca predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Ako vyplýva z najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v predmetnom prípade nemá Krajský súd dôvod sa od tejto odchýliť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp. zn. 6 Rks 9/2011 a z 10. októbra 2011, sp. zn. 5 Rks 2/2011, R 87/2012, R 88/2012, ZS NS 5/2012), v konaní o správnom delikte vystupuje obec v postavení správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona je ústavným príkazom obsiahnutým v ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy. Uvedené ustanovenie súčasne určuje, že konanie orgánu štátu v rozsahu zákona sa musí
uskutočňovať aj „spôsobom, ktorý ustanoví zákon “. Podobne ako právomoci, tak aj spôsob konania orgánov štátu môže byť upravený len zákonom. Výklad citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy a osobitne slovného spojenia „v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ potvrdzuje, že ústavodarca predpokladal súbežné (súčasné) splnenie oboch príkazov ústavných noriem v nej obsiahnutých. Príkazu ústavnej normy obsiahnutej v ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy preto nezodpovedá konanie orgánu štátu zákonom ustanoveným postupom, ktoré sa neuskutočnilo v rozsahu zákona.
Rozhodnutie obce o správnom delikte a o uložení sankcie zaň, treba považovať za individuálny správny akt, vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti O.s.p., a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v správnom poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl.). Uvedenou právnou úpravou prejavil zákonodarca svoju vôľu konať a rozhodnúť vo veciach správnych deliktov urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Táto právna úprava zákonom ustanovuje obci v konaní o správnych deliktoch postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu.
O odvolaní proti rozhodnutiu obce o správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je podľa zákona č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov, ktoré o odvolaní rozhodovali do 30. septembra 2007, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade rozhodnutia odporcu o správnom delikte, má odvolacie konanie prebiehať nie na súde, ale na odvolacom správnom orgáne a až následne právoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Odvolacím správnym orgánom v prejednávanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Krajský súd v Trenčíne preto nebol príslušný konať a rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľa. Za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. bolo potrebné konanie zastaviť s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená príslušnému orgánu, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Navrhovateľ nemal vo veci úspech a odporcovi právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Nakoľko bolo konanie zastavené, súd za použitia ustanovenia § 246c v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho Krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.