Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/53/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorského úradu so sídlom Y., ul. V. č. XX, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. D., E. č. XX, pre vymoženie sumy 114 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -16 zo dňa 24. septembra 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. -32 zo dňa 24. septembra 2012 takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. -16 zo dňa 24. 09. 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. -32 zo dňa 24. 09. 2012, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , ; , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a (ďalej len „“) v podstate tým, že predmetný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., č. SR 01101/11 zo dňa 23. 03. 2011 - ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) má vadu formálnej vykonateľnosti, spočívajúcu v pochybení pri jeho doručovaní povinnej a vyznačení jeho právoplatnosti, v dôsledku čoho sa dosiaľ nestal vykonateľným. Z predloženej fotokópie zásielky okresný súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Rozhodcovský súd bez ďalšieho zisťovania pobytu povinnej vyznačil na rozsudku právoplatnosť dňom 02. 05. 2011 a vykonateľnosť 05. 05. 2011. Na základe vyššie označených (v napadnutom uznesení citovaných) zákonných ustanovení a oznámenia poštového doručovateľa o neznámom adresátovi dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovský súd nemohol uplatniť tzv. fikciu doručenia a považovať zásielku za doručenú v deň, keď mu bola vrátená, aj keď sa povinná o tom nedozvedala. ukladá povinnosť doručiť žalobu a rozhodcovský rozsudok účastníkom do vlastných rúk, pričom nevylučuje možnosť náhradného doručovania. bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia Preto, ak pri doručovaní zásielky do vlastných rúk nebol dodržaný postup uvedený v , nemožno považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Dodržanie zákonného postupu musí byť preukázané na doručenke. Z predloženého rozhodcovského spisu však okresný súd takýto postup nemal žiadnym spôsobom preukázaný.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Oprávnený mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie , zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale odvolateľ má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Odvolateľ je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej odvolateľ vytýka okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na skonštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Podľa názoru oprávneného na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Aplikácia príslušného ustanovenia zo strany konajúceho súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd musí mať napevno ustálené, že sa úver netýka podnikateľskej činnosti spotrebiteľa alebo výkonu jeho povolania a že fyzická osoba nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Odvolateľ mal za to, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Ak súd konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu zastavil celé exekučné konanie, pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku z 21. 12. 2012, odôvodňujúcom, prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, s poukazom na ustanovenie uviedla, že „...dôvody uvádzané oprávneným nevyvracajú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súd zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že exekučný titul sa dosiaľ nestal vykonateľným, keďže nebol doručený do vlastných rúk účastníkovi rozhodcovského konania. V odôvodnení podaného odvolania právny zástupca oprávneného rozhodnutie z týchto dôvodov nenapáda. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní musí byť rozhodcovský rozsudok doručený do vlastných rúk, pričom sú neprípustné dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania. V danom prípade doručenie rozhodcovského rozsudku povinnému do vlastných rúk vykonané účinne nebolo, nakoľko neboli splnené podmienky využitia tzv. fikcie doručenia...“.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( zákona o rozhodcovskom konaní), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa a , a to z nasledovných dôvodov.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia učinil okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje ( ). Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vecne správne a poskytuje dostatočný základ pre jeho výrok, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd a dodáva:

Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd môže v rozsahu jemu danej prieskumnej právomoci skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd neprekročil rámec prieskumnej právomoci formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.

V intenciách vyššie uvedeného okresný súd postupoval legitímne, keď predmetný exekučný titul podrobil podrobnému preskúmaniu z hľadiska jeho formálnej vykonateľnosti a na základe vyššie uvedených zistení konštatoval jeho nevykonateľnosť, ktorá nevyhnutne vedie k nemožnosti exekúciu vykonávať, resp. pokračovať v už začatej exekúcii a je dôvodom na zamietnutie udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené základné zákonné podmienky na vznik fikcie doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku povinnej a tým ani na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto exekučného titulu.

Podľa ustanovenia , ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa ustanovenia , ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

Podľa ustanovenia , účinného aj v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - .

Nakoľko spôsob doručovania písomností fyzickým osobám do vlastných rúk výslovne neupravoval ani neupravuje, bolo a je potrebné na doručovanie takýchto písomnosti subsidiárne použiť ustanovenia , najmä pokiaľ ide o náhradné doručenie ( ).

V prípade náhradného doručovania je spomínaným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal.

Na základe konštantnej judikatúry (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 09. 04. 2009) možno ustáliť, že právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí dôsledne rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.

V danom prípade došlo ku konštruovaniu právnej fikcie o doručení rozhodcovského rozsudku bez naplnenia všetkých zákonných podmienok na jej uplatnenie.

Základným predpokladom náhradného doručenia podľa je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2001). Tento predpoklad nemôže byť daný v prípade, že sa adresát na tomto mieste nezdržuje, pretože je odsťahovaný. Aj keď pojem zdržiavanie sa v mieste doručenia písomnosti nie je výslovne definovaný, zjavne ide o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ako bolo urobené vhodným spôsobom.

K vzťahu obsahu doručenky a okolnosti zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia písomnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 28. 10. 2009 konštatoval, že pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval. Nerozhoduje pritom ani to, že účastník konania na danej adrese doručovania prijímal v minulosti iné zásielky, hoci ich prijímal napr. už po zmene adresy trvalého pobytu. To samo osebe totiž nemôže postačovať na záver (preukázaný mimo rozumných pochybností), že adresát sa zdržiaval v mieste doručovania písomnosti. Rovnaké závery platia aj pre zdržiavanie sa na adrese doručenia počas úložnej doby, počas ktorej si adresát môže zásielku vyzdvihnúť na pošte alebo orgáne obce. Ak sa adresát odsťahuje (resp. je na uvedenej adrese neznámy), nemôže byť tento predpoklad splnený.

Ak je na základe vykonaného šetrenia dostatočne preukázané, že záver o tomto predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide o doručenie neúčinné. Len s riadnym a zákonným predpisom vyhovujúcim doručením rozhodnutia sú spojené právne relevantné následky.

Aj keby odvolací súd akceptoval názor o možnosti rozhodcovského súdu postupovať pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa vnútorného predpisu - rokovacieho poriadku, konkrétne podľa jeho článku IV ods. 7, nebolo by možné ani takéto doručenie považovať za účinné. Dikcia článku IV ods. 7 rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu totiž nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu vnímaná len ako slovná deklarácia toho, že iná adresa nie je/nebola rozhodcovskému súdu známa, ale rozhodcovský súd bol povinný uskutočniť všetky rozumné šetrenia, na základe ktorých sa mohol dozvedieť adresu inú ako adresu bydliska povinnej (alebo adresu, ktorú uviedla ako miesto na doručovanie písomností), kde by bolo možné predmetnú zásielku povinnej účinne doručiť.

V súvislosti s vedením rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu však nie je zrejmé, či a akým spôsobom oprávnený, resp. rozhodcovský súd povinnej reálne umožnil oboznámiť sa s týmto interným predpisom, ktorého znalosť sa na rozdiel od prezumpcie znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov dôvodne nepredpokladá.

Na základe všetkých uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Navyše je potrebné ešte uviesť, že správne vo veci konajúca sudkyňa uviedla, že v podanom odvolaní právny zástupca oprávneného rozhodnutie napadol v podstate z úplne iných dôvodov, než na ktorých bolo založené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .