Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Tos-116-2012.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/116/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti odsúdenej G. H., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a iné, o sťažnosti odsúdenej G. H. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. októbra 2012, sp.zn. 8Nt/112/2011, na neverejnom zasadnutí dňa 28. marca 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. z r u š u j e s a uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8Nt/112/2011 zo dňa 4.10.2012 v celom rozsahu a ukladá sa Okresnému súdu Trenčín, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd v Trenčíne prejednal návrh odsúdenej G. H. na povolenie obnovy konania v jej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 5T/25/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.10.2012.
Okresný súd v Trenčíne po prejdenaní návrhu odsúdenej uznesením zo dňa 4.10.2012, sp.zn. 8Nt/112/2011, podľa § 399 odsek 2 Tr.por. zamietol návrh na povolenie obnovy konania trestnej veci odsúdenej G. H., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a zločin kupliarstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 367 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5T 25/2010, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr.por.
Okresný súd Trenčín skonštatoval, že G. H. bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.09.2010 sp. zn. 5T/25/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.12.2010 sp.zn. 2To/117/2010 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b) Tr.zák. a pre zločin kupliarstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. k § 367 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr.zák. Za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to za súčasného uloženia ochranného dohľadu na 2 roky.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k výpovedi svedkyne C. H., ktorá v pôvodnom konaní usvedčovala zo spáchania skutku pod bodom 2/ citovaného rozsudku trestnoprávne kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. b) Tr.zák., nezistil také skutočnosti, ktoré by spolu s dôkazmi už známymi právne odôvodňovali zmenu výroku o vine za tento skutok a s tým spojený aj výrok o treste. Okresný súd pokiaľ odsúdená predložila
v rámci svojho návrhu čestné prehlásenie podpísané C. H. dňa 29.7.2011, ktoré v prípade preukázania jeho pravdivosti by mohlo ako dôkaz odôvodniť iné rozhodnutie o vine, po výsluchu menovanej svedkyne na verejnom zasadnutí, ktorá uviedla, že ide o klamstvo, teda poprela obsah tohto čestného vyhlásenia s tým, že v prospech odsúdenej bola opakovane navádzaná zo strany jej matky, k tomuto zaujal stanovisko v tom smere, že tieto odsúdenou prezentované skutočnosti nemohli nijakým spôsobom zmeniť dôkaznú situáciu svedčiacu o vine za skutok v bode 2/ pôvodnej trestnej veci. Tiež s poukazom na výpoveď svedkyne C. H. súd odmietol návrh odsúdenej na oboznámenie obsahu predloženého DVD nosiča a výpisu telefonických hovorov z augusta 2012 na účastníckej stanici v tom čase maloletej svedkyni C. H., nakoľko mal za to, že tieto nemôžu priniesť žiadne nové skutočnosti, ktoré by priniesli zmenu vo vzťahu k vine pod bodom 2/ napadnutého rozsudku.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po vyhlásení podala odsúdená G. H. sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti podanej prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa Šimka sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia v celom rozsahu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazovala, že svedkyňa C. H. v dvoch čestných prehláseniach ako aj v liste, ktorý jej zaslala do väznice, jednoznačne uviedla, ako bola k svedeckej výpovedi 12.11.2009 donútená s tým, že bola pod vplyvom omamných látok. Teda má za to, že je pravdou to, čo svedkyňa uvádza v týchto listoch a na základe toho jej výpoveď má oproti pôvodnému konaniu nový obsah, pričom je presvedčená, že súd mal vykonať navrhnutý dôkaz - oboznámenie obsahu predloženého DVD nosiča a výpisu telefonických hovorov z augusta 2012 tak, ako to prezentovala na verejnom zasadnutí. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie okresného súdu za predčasné a žiada, aby okresný súd prehral DVD nosič s tým, aby svedkyňa sa vyjadrila k svojim rozporuplným tvrdeniam.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdenej G. H. je dôvodná na podklade iných právnych skutočností.
Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v tom smere, že v súvislosti s konaním o návrhu na obnovu konania, ktorý podala odsúdená G. H. proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.9.2010, sp.zn. 5T/25/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.12.2010 pod sp. zn. 2To/117/2010 neboli zistené také dôkazy, resp. zo strany odsúdenej prezentované také skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu výroku o vine v bode 2/ citovaného rozsudku. Taktiež krajský súd sa plne stotožnil s právnym záverom okresného súdu vo vzťahu k obsahu čestných prehlásení, ktoré mala písať svedkyňa C. H. v tom, že tieto prehlásenia sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, pričom táto svedkyňa pod prísahou pred okresným súdom hodnoverným spôsobom vysvetlila, za akých okolností a kým bola navádzaná na ich obsah. Teda krajský súd nemá pochybnosti vo vzťahu k tejto svedkyne z hľadiska hodnovernosti jej výpovedí, či už v pôvodnom konaní alebo na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo o návrhu na povolenie obnovy konania dňa 4.10.2012. Na podklade tohto skutkového a právneho záveru krajský súd sa stotožnil s odôvodneným postupom okresného súdu pokiaľ odmietol návrhy odsúdenej na oboznámenie obsahu predloženého DVD nosiča a výpisu telefonických hovorov tak, ako je to bližšie rozvedené v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia.
Krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdenej dospel k záveru, že táto je dôvodná, ale na podklade iných právnych skutočností. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania o sťažnosti odsúdenej dňa 28.3.2013 vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody odsúdenej G. H., ktorá bola citovaným rozsudkom odsúdená podľa § 172 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. e), j), l) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., § 41 ods. 2 Tr.zák. (asperačná zásada), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bola zaradená podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, platil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. s Ústavou SR a ktorý nález ako právna skutočnosť súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania tomuto nebola známa.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011 uverejneným v Zbierke zákonov č. 428/2012 Z.z. rozhodol, že v § 41 ods. 2 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s Článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa Článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 Tr.zák. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinok. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po 6 mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
Podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov
S poukazom na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011 vo vzťahu k prejednávanej veci odsúdenej G. H. v rámci rozhodovania o jej návrhu na povolenie obnovy konania tento má zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 394 ods. 4 Tr.por. a to v tom smere, že na podklade nálezu Ústavného súdu SR je tento potrebné považovať za skutočnosť skôr neznámu podľa ods. 1 ustanovenia § 394 Tr.por., ktorá sama o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi môže odôvodniť iné rozhodnutie o treste.
Krajský súd v Trenčíne v naznačenom právnom závere vychádza z tej skutočnosti, že z písomných dôvodov rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.9.2010, sp.zn. 5T/25/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.12.2010 sp.zn. 2To/117/2010 vyplýva, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody odsúdenej G. H. podľa ustanovenia § 172 ods. 3 Tr.zák. po zohľadnení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. e), j), l) Tr.zák. a znížení hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr.zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. so zvýšením hornej hranice o jednu tretinu (15 rokov až 24 rokov, 5 mesiacov a 10 dní) v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby (19 rokov, 8 mesiacov a 21 dní až 24 rokov, 5 mesiacov a 10 dní), ktorý trest v takto určenej trestnej sadzbe znížil za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne. Teda je zrejmé, že okresný súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 3 Tr.zák. za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody po predchádzajúcom zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody.
Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 Tr.por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.
Na základe vyššie uvedeného krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8Nt/112/2011 zo dňa 4.10.2012 v celom rozsahu a uložil Okresnému súdu Trenčín, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Úlohou súdu prvého stupňa pri opätovnom prejednaní návrhu
odsúdenej G. H. bude, aby v rámci pôvodne uloženého trestu odňatia slobody dôsledne skúmal, či v danej veci so zreteľom na všetky okolnosti prípadu prichádza do úvahy s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011 iné rozhodnutie o treste v súlade s ustanovením § 394 ods. 1, ods. 4 Tr.por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.