Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-29-2013.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/29/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, IČO: 30 807 484 proti povinnému TEMCO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Kremnička 87, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 018 627, ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňom 31. 08. 2012, vedenej pod sp. zn. EX 598/11 súdnym exekútorom Mgr. Evou Uhaľovou, so sídlom Exekútorského úradu Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 15.264,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2Er/746/2011-11, zo dňa 24. 09. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,37 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (konajúci vyšším súdnym úradníkom) s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 103, § 104 ods. 1, § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil (prvý výrok).
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, predmetom ktorého bola suma 15. 264,30 Eur a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-D.XX/XX zo dňa 18. 01. 2011, č. XXX-XXXXXXXXXX-D.XX/XX zo dňa 08. 02. 2011. Súdny exekútor podal na Okresný súd Banská Bystrica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd poverením zo dňa 20. 04. 2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Evu Uhaľovú.
Dňa 18. 09. 2012 bol okresnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko konkurzné konanie bolo pre nedostatok majetku zastavené a povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd z aktuálnych údajov obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/18/2012-164 zo dňa 11. 07. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2012 bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného. Ku dňu 31. 08. 2012 bola spoločnosť z príslušného obchodného registra ex offo vymazaná.
Súd rozhodol súčasne o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora (druhý výrok) vychádzajúc z ustanovení § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi
Mgr. Eve Uhaľovej podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom od 01. 05. 2008 ako oprávnene uplatnené trovy exekúcie v sume 55,37 Eur.
Proti uzneseniu okresného súdu, do výroku ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby sudca okresného súdu zmenil výrok o trovách konania tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná (resp., aby odvolací zmenil výrok o trovách konania tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná). Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zdôraznil, že podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene, nakoľko v čase podania návrhu pohľadávky oprávneného neboli povinným dobrovoľne uhradené. K zastaveniu exekúcie nedošlo jeho zavinením. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie bol povinný už vymazaný z obchodného registra, nemal súd skúmať majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Podľa jeho názoru stav, kedy nebudú prostredníctvom trov konania uspokojené nároky súdneho exekútora, predstavuje riziko, ktoré exekútor, ako podnikateľský subjekt, nesie. Toto podnikateľské riziko súdneho exekútora je kompenzované jeho výsadným postavením v prebiehajúcej exekúcii. Koncepcia náhrady trov exekučného konania je postavená výlučne na zavinení oprávneného pri zastavení exekúcie a nie nutnosťou zaistiť súdnemu exekútorovi odmenu za jeho činnosť.
K podanému odvolaniu sa vyjadril aj súdny exekútor Eva Uhaľová. Navrhla uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že trovy, ktoré mu exekučný súd priznal, boli účelne vynaložené, keďže v exekúcii riadne pokračoval a pohľadávku oprávneného vymáhal. Bolo by nespravodlivé, aby znášal trovy exekúcie, ak si plnil svoje povinnosti v zmysle zákona a zastavenie exekúcie nezavinil. Podľa jeho názoru okresný súd správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, v zmysle ktorého, „s dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov sa náležite nezaoberali otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámili s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 28. októbra 2009 sp. zn. 32 CbR 239/2009 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.“
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa nemienila odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho predložila odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 04. 2011, doručenou okresnému súdu dňa 18. 04. 2011 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému
TEMCO SLOVAKIA, s.r.o., Kremnička 87, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 018 627 (t.č. neexistujúci právny subjekt), na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX-D.XX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, č. XXX- XXXXXXXXXX-D.XX/XX zo dňa 08. 02. 2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 20. 04. 2011. Podaním datovaným dňom 14. 09. 2012 súdny exekútor podal na exekučný súd podnet na zastavenie exekúciu z dôvodu, že povinný bol dňom 31. 08. 2012 vymazaný z obchodného registra v dôsledku toho, že konkurzné konanie vedené proti povinnému bolo pre nedostatok majetku zastavené. Súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 63,35 Eur (č.l. 8-9 spisu). Exekučný súd následne exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil a súčasne rozhodol o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,37 Eur.
Podľa názoru odvolacieho súdu exekučný súd v danom prípade správne ustáliť dôvod zastavenia exekúcie, ako sa aj správne vysporiadal s otázkou, či existuje niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov, ktoré umožňujú súdu uložiť povinnosť oprávnenému znášať trovy exekúcie.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. V ustanovení § 203 je upravené, že oprávnenému možno uložiť povinnosť znášať trovy zastavenej exekúcie v prípade jeho procesného zavinenie zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).
V danom prípade pre rozhodovanie o trovách exekúcie okresný súd správne aplikoval ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko zo spisu možno vyvodiť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, keď uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/18/2012-164 zo dňa 11. 07. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2012 bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného (výpis z obchodného registra; vložka č. 4294/S, č.l. 10 spisu). Odvolací súd nepopiera, vychádzajúc z odvolacích námietok oprávneného, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Oprávnený pred začatím exekučného konania ani v priebehu exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať výmaz povinného z obchodného registra. V danom prípade je však zásadné to, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na druhej strane je bez právnej relevancie odvolacia námietka oprávneného, že okresný súd „nemal skúmať majetnosť, resp. nemajetnosť povinného“. Exekučný poriadok v uvedenom ustanovení § 203 presne stanovuje podmienky, za naplnenia ktorých možno uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v dôsledku svojho zániku bez právneho nástupníctva (výmaz z obchodného registra dňom 31. 08. 2012), nezakladá automaticky povinnosť súdu uložiť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Bolo povinnosťou súdu, ktorý rozhodoval o zastavení exekúcie, skúmať, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. 3 M Cdo 4/2012 zo dňa 05. 02. 2013, sp. zn. 3 M Cdo 12/2012 zo dňa 11. 10. 2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2012 zo dňa 11. 10. 2012.
Rozhodnutie okresného súdu, ktorý na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, je vecne správne. V danom prípade, keď povinný bol zrušený z dôvodu, že
konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku, okresný súd správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a potom pri rozhodovaní o trovách exekúcie aj správne aplikoval ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní nenamietal správnosť výpočtu priznaných trov konania exekúcie, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov exekúcie) nezaoberal.
Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.