Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10Cpr/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: K. T., B..:XX.XX.XXXX, X. T. XX, občan SR, zastúpený JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou, AK so sídlom E. Belluša 6936/10, Piešťany proti odporcovi: Agein s.r.o., Gen. Svobodu 2752/9, Trenčín, IČO: 46 246 908, o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 09.07.2012 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žiadal priznať mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca s ním ukončil pracovný pomer na základe písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru datované dňa 10.05.2012, pričom v tom čase vykonával prácu na pracovisku u odporcu. Ako dôvod postupu odporcu uviedol jeho údajné porušenie pracovnej disciplíny „zvlášť závažným spôsobom - privlastnenie si majetku zamestnávateľa“, o ktorom dôvode sa dozvedel až z písomného skončenia pracovného pomeru.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami: Q. U., Y. J., T.. Ľ.D. J., pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2011, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2011, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 10.05.2012, zápisnicou o vrátení 30 eur zo dňa 10.05.2012, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 01.07.2011 na recepcii hotela Odevák v obci Banka, od 1.11.2011 ako vedúci recepcie. Zmluvné strany si v článku 17 pracovnej zmluvy z 30.6.2011 dohodli, že dôvodom skončenia platnosti tejto pracovnej zmluvy a pracovného pomeru podľa , môže byť skutočnosť, že zamestnancovi je predpísaný k úhrade schodok na zverených hodnotách vo výške väčšej ako 0, % z hodnoty zvereného majetku, nakoľko sa táto skutočnosť považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Obsah článku 17 pracovnej zmluvy z 30.6.2011, na ktorý sa navrhovateľ tiež odvoláva, si súd vyhodnotil tak, že pokiaľ navrhovateľovi vznikne na úhradu schodok na zverených hodnotách vo výške väčšej ako 0,5 % z hodnoty zvereného majetku, pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny s ktorým bude

spojené skončenia pracovného pomeru podľa , . Táto dohoda sa týka schodku na zverených hodnotách, ale súd má za to, že nerieši otázku svojvoľného nepovoleného vzatia si finančnej hotovosti s pokladne. Schodok na zverených hodnotách a svojvoľné vzatie si peňazí z pokladne sú dva rôzne faktory, ktoré nemožno stotožniť a preto i v tomto prípade súd na čl. 17 pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi neprihliadal.

Odporca dal navrhovateľovi písomne okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle z dôvodu, že navrhovateľ zvlášť závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Konkrétne uviedol, že navrhovateľ si svojvoľne a bez súhlasu zodpovedného zamestnanca spoločnosti privlastnil jeho majetok (zamestnávateľa), vzal z pokladne strediska recepcie hotovosť vo výške 30 eur, čo dokumentovala inventarizácia hotovosti pokladne dňa 09.05.2012. Ako ďalší dôvod bolo uvedené, že ako vedúci strediska recepcie nezabezpečil archiváciu údajov v zmysle nariadenia, čim spôsobil zamestnávateľovi škodu. Navrhovateľ potvrdil, že mu bolo odovzdávané okamžité skončenie pracovného pomeru 10.05.2012 na pracovisku N.. L., za prítomnosti pána W., ale odmietol ho prevziať. Súd si ustálil, že navrhovateľovi bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené v tento deň i napriek odmietnutia prevziať listinu v zmysle veta druhá . Navrhovateľ bol od 14.05.2012 do 31.08.2012 práceneschopný.

Navrhovateľ zaslal odporcovi 16.05.2012 písomné vyjadrenie s nesúhlasom s rozviazaním pracovného pomeru a trval na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával po ukončení jeho práceneschopnosti. Nesúhlas odôvodnil s tým, že dlhodobo patrí k najspoľahlivejším pracovníkom, priamo podieľajúcim sa na ekonomickom raste spoločnosti. Dôvody porušenia pracovnej disciplíny považuje za neopodstatnené, účelové. Sám si nie je vedomý žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny a naďalej trvá na pracovnom pomere.

Navrhovateľ k svojej práci uviedol, že v tom istom hoteli pracuje 4,5 roka, pričom odporca má hotel v prenájme od 01.07.2011. Funkciu vedúceho robil už od 01.07.2011, ale na zmluve má toto pracovné zaradenie uvedené až o 3 mesiace neskôr. Navrhovateľ k veci uviedol, že v pondelok 07.05.2012 nastúpil do práce, pracovný čas mal mať od 07.00 hod. do 16.30 hod. Týždeň predtým bol u lekára pre problémy s krížami, cez víkend sa mu zhoršil zdravotný stav, pracoval i v nedeľu. Dňa 07.05.2012 mal počas služby zdravotné problémy (virózu s teplotou), o ktorých ústne informoval v priebehu obeda vedenie spoločnosti odporcu, riaditeľa a konateľa N.. L., ktorý súhlasil s jeho žiadosťou o skrátenie služby do 14.30 hod. Vtedy nežiadal N.. L. o súhlas na požičanie peňazí u pokladne. Potreboval nutne peniaze na lieky bez predpisu, mienil si ich požičať z pokladne odporcu, lebo mal v peňaženke cca 1 euro a kolegyňa mu nevedela požičať peniaze. S manželkou má len jednu bankomatovú kartu a keď ju má ona, nemá ju navrhovateľ k dispozícii. Manželka je na materskej, bývajú v obci T. a auto mal v práci on. Navrhovateľ tvrdil, že pri sebe nepotrebuje peniaze, keď má natankované. Podľa jeho tvrdenia potreboval peniaze, lebo si chcel po ceste domov kúpiť nejaké lieky bez predpisu. Nezobral si z pokladne mince, lebo ich bolo málo, ale si vzal bankovky: 10 eur, 20 eur. Za peniaze z pokladne si podľa navrhovateľa kúpil lieky, ktoré neboli antibiotiká. Navrhovateľ súdu uviedol, že už predtým bol týždeň chorý, mal predpísané antibiotiká od lekára, ale nedobral ich, lebo sa mu uľavilo a chodil do práce. Poprel tvrdenie svedkyne, že by si peniaze vzal na natankovanie. Podľa vyjadrenia navrhovateľa chcel na vzatie si peňazí súhlas odporcu, ale N.. L. sa zdržiaval na služobnej ceste, nepodarilo sa mu skontaktovať sa s ním a ani s vedúcim prevádzky N.. Ž.Ž.. Potvrdil, že má telefónne čísla na oboch a nerozmýšľal poslať im sms správu, lebo bol malátny. Na základe týchto okolností potvrdil, že si požičal peniaze z pokladne, vyhotovil o tom riadny výdavkový pokladničný doklad na zálohu 30 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa informoval službukonajúcu kolegyňu o vzniknutej situácii pani J. so žiadosťou na informovanie vedenia spoločnosti odporcu ako náhle bude N.. L. dostupný, resp. pokiaľ bude nedostupný, aby sa to zohľadnilo v dennom hlásení. Navrhovateľ po odchode z práce dňa 07.05.2012 nenavštívil lekára. Dňa 09.05.2012 mal plánované voľno, na plánovanú službu nastúpil dňa 10.05.2012, požičaných 30 eur vrátil a podľa jeho slov riadne vyúčtoval s kolegyňou J.. Následne sa ho N.. L. pri osobnom pohovore pýtal na účel požičania 30 eur a dôvod chýbania ďalších 50 eur v pokladni. Podľa názoru navrhovateľa riadne všetko vysvetlil, ale odporca mu oznámil, že s ním končí pracovný pomer buď dohodou alebo na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa tvrdení navrhovateľa sa u odporcu bežne stávalo, že zamestnanci si zobrali peniaze z pokladne za účelom napr. kúpy benzínu do kosačky, s ktorou sa kosila tráva v areáli zamestnávateľa; kúpy potravín k

zamestnávateľovi. Ako ďalší príklad uviedol, že kuchár či čašník si zobral zálohu po tom, čo mali súhlas od prevádzkara či pani Svitkovej, majúcej na starosti ekonomické oddelenie.

Podľa tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľa bolo bežnou praxou u odporcu riešiť v čase neprítomnosti riaditeľa prípadné hotovostné platby výberom z kasy recepcie hotela s tým, že po zakúpení veci sa doložili bločky. V prípade navrhovateľa išlo o sumu 30 eur na lieky, nie o krádež a navrhovateľ hneď po nástupe do práce vrátil 30 eur, t.j. pred okamžitým skončením pracovného pomeru. Z obsahu zápisnice o vrátení 30 eur z 10.05.2012 vyplýva, že dňa 10.05.2012 prišiel do služby na recepciu, odovzdal recepčnej 30 eur. V zápisnici je uvedené, že navrhovateľ si zobral bez súhlasu zástupcu odporcu z pokladne recepcie 30 eur dňa 07.05.2012 pre nutnú potrebu kúpenia si liekov, lebo jeho zdravotný stav bol zlý a nechcel stráviť čas čakaním v banke na výber z účtu. V závere zápisnice je uvedené, že takýmto spôsobom sa riešili krátkodobé finančné výpomoci už vo viacerých predchádzajúcich prípadoch.

Odporca potvrdil, že súhlasil so žiadosťou navrhovateľa dňa 07.05.2012 na skrátenie služby o 2 hodiny dodajúc, že navrhovateľ nehovoril o požičaní peňazí. Odporca je presvedčený, že navrhovateľ klame o požičaní si peňazí, lebo podľa jeho názoru už vtedy, keď chcel ísť domov vedel, že nemá peniaze na lieky. Poprel, že by navrhovateľ vyhotovil riadny výdavkový pokladničný doklad na 30 eur poukážuc na to, že v pokladni bol len lístok pravdepodobne vystavený navrhovateľom, na ktorom bolo rukou napísané: „30 eur/FM“. Z tvrdenia navrhovateľa súd zistil, že pod písmenami FM sú uvedené iniciály navrhovateľa. Zamestnankyňa J. ho neinformovala o požičaných peniazoch. V dennom hlásení zo dňa 07.05.2012 mu nebolo oznámené, že si navrhovateľ požičal 30 eur, ale že hotovosť 80 eur bola zle zaúčtovaná. K inventarizácii dňa 09.05.2012 ho motivoval mail od nočného recepčného, že v pokladni chýba 80 eur a že je to zle zaúčtované. Pri zisťovaní dôvodov zlého zaúčtovania 80 eur mu boli predložené dva lístky z pokladne recepcie, pričom jedným z nich bol lístok z textom „30 eur/FM“ Odporca poukázal na to, že navrhovateľ si zobral cudzí majetok, pritom mal možnosť požičať si 30 eur od množstva ľudí, ktorí boli k dispozícii a preto nebol v núdzi. Sumu 30 eur nepovažuje za sumu, ktorú by si človek v mieste svojho bydliska s trochou námahy nemohol požičať. Odporca poprel, že by vybranie 30 eur navrhovateľom z pokladne bolo bežnou finančnou výpomocou, lebo zálohy či služby platené z pokladne na recepcii museli byť najprv odsúhlasené, následne zaúčtované. Dal súdu do pozornosti, že bez jeho súhlasu nie je možné, aby si zamestnanec zobral z pokladne zálohu. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ bol pracovníkom, v ktorého náplni práce bolo uzatváranie zmlúv o ubytovaní, finančné operácie v mene a na účet zamestnávateľa, preto jeho základným predpokladom pre vykonávanie tejto práce je mravná bezúhonnosť a základnou povinnosťou absolútna odolnosť voči pokušeniam použiť majetok zamestnávateľa na svoje účely. Podľa odporcu práve túto povinnosť navrhovateľ hrubým spôsobom porušil, lebo si vzal peniaze zamestnávateľa bez vedomia svojho nadriadeného. Ako druhý dôvod porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom uviedol, že navrhovateľ v rozpore s trvalým príkazom nadriadeného nezabezpečil archiváciu adries klientov zamestnávateľa, čím mu spôsobil stratu obchodných príležitostí. Podľa odporcu navrhovateľ sklamal jeho dôveru a je nemysliteľné, aby znovu pracoval na pracovisku, kde má hmotnú zodpovednosť a narába s financiami, pričom navrhovateľ bol za svoje konanie postihnutý aj v priestupkovom konaní. K práci navrhovateľa odporca uviedol, že on si ho pôvodne vybral za vedúceho. Upozorňoval ho na vyvesené telefóny na recepcii i na zlú evidenciu archívu hostí. Po odchode navrhovateľa nie sú problémy s pokladňou na recepcii. Pod archiváciou myslí to, že každý z recepčných mal povinnosť do excelovej tabuľky zaznamenávať údaje o každom hosťovi. Úlohou navrhovateľa ako vedúceho na recepcii je, aby ostatných recepčných kontroloval a tiež takýmto spôsobom uchovával údaje o hosťoch. Pokiaľ má údaje a kontakty na hostí, môže ich opäť pozývať na pobyt do hotela. Odporca uviedol, že až pri príprave na pojednávanie zistil finančné nedostatky vzniknuté do 10.05.2012 súvisiace s navrhovateľom. Na preukázanie svojho tvrdenia doložil súdu kópiu dennej uzávierky z 26.09.2011, v ktorej je uvedená suma 300 eur a text „K. XX H. I. X“. Odporca súdu ďalej oznámil, že zistil pri kontrole ďalšie pochybenia navrhovateľa, ale nemá záujem si spätne nárokovať od navrhovateľa požičané sumy, ale má za to, že takýto postoj hmotne zodpovedného a riadiaceho pracovníka bol dostatočným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd sa oboznámil i s obsahom denných uzávierok, ktoré boli denne po ukončení služby u odporcu vystavované zamestnancami recepcie. Z obsahu listiny označenej ako TRŽBY - POKLADŇA (denná uzávierka - č.l. 24) z 11.11.2011 vyplýva, že je na listine uvedené „K. záloha na nákup - 100 eur“. Z obsahu mailovej komunikácie medzi odporcom a jeho zamestnancom L. W. vyplýva, že pri oznamoch dennej uzávierky je uvádzaný stav pokladne - hotovosť 300 eur. E mail (hlásenie) s takýmto obsahom

odporcovi poslal i navrhovateľ dňa 06.05.2012. Z obsahu listiny označenej ako TRŽBY - POKLADŇA (denná uzávierka - č.l. 27) z 26.09.2011 vyplýva, že je tu uvedený text „K., XX Q. H. I., 3 eurá“. Z vyjadrení navrhovateľa súdu vyplynulo, že označenie „K.“ je menom navrhovateľa.

Odporca pod škodu uvádzanou v okamžitom skončení pracovného pomeru mal na mysli neodsúhlasenú pôžičku na 30 eur v rozpore s účtovnými a organizačnými pravidlami spoločnosti a nemajetkovú škodu vo forme straty dôvery k navrhovateľovi ako vedúcemu pracovníkovi. Podľa jeho tvrdenia navrhovateľ v období od novembra 2011 do leta 2012 robil archiváciu nekvalitne, opakovane navrhovateľa vyzýval na odstránenie nedostatkov archivácie na poradách a aj denne ústne. Podľa odporcu sa robí inventarizácia tovaru každý mesiac a inventarizácia pokladne - tržby sa robí denne. Všetky denné uzávierky podpisoval on. K chýbajúcej sume v pokladni recepcie 50 eur uviedol, že mal vedomosť o tomto probléme od začiatku roku 2012, kedy ho o tom informoval navrhovateľ s tým, a že je to chyba softwaru. Z toho dôvodu dopytoval spoločnosť Alton vykonávajúcu správcu softwaru v ich počítači. Pokiaľ nemali stanovisko správcu, sumu 50 eur evidovali ako mínus 650 eur a nie ako manko. Preto i nevykonal mimoriadnu inventúru. Suma -50 eur bola uvádzaná pri mene navrhovateľa, lebo bol vedúcim recepcie a mal za úlohu vec doriešiť. Správca softwaru vylúčil chybu softwaru preto podľa neho išlo o manipuláciu s peniazmi. Odporca súdu dodal, že s navrhovateľom neskončil pracovný pomer pre 50 eur, ale pre nedovolené zobratie si z pokladne 30 eur. Navrhovateľ potvrdil existenciu rozdielu v pokladni -50 eur, ktorý vznikol dňa 11.03.2012, keď končila službu na recepcii pani T. a do služby nastupovala pani X.. Bolo mu to oznámené ako vedúcemu. Myslel si, že je to chyba softwaru, lebo v počítači sa duplicitne zobrazovala suma 50 eur v dvoch riadkoch. Informoval o tom konateľa odporcu i ekonómku, ale nič sa nedialo.

K správaniu sa navrhovateľa odporca uviedol na pojednávaní dňa 11.09.2012, že asi pred dvomi mesiacmi ho navštívil na recepcii hotela, chcel s ním hovoriť o samote a následne priamo na recepcii mu povedal, že ak mu dá bez dokladu 1 000 eur na ruku, tak stiahne žalobu. Odporca toto konanie považuje za vydieranie a nakoľko s takým návrhom nesúhlasil, navrhovateľ z recepcie odišiel. Navrhovateľ potvrdil súdu, že v októbri 2012 navštívil odporcu v snahe o dohodu, že nepodá trestné stíhanie a stiahnem návrh, pokiaľ bude pracovný pomer ukončený dohodou k 30.11.2012 a budú mu doplatené mesiace 9 - 11/2012. Zhodným tvrdením účastníkov konania mal súd preukázané, že navrhovateľ v októbri 2012 napísal trestné oznámenie formou anonymného listu na N.. L. a doručil ho polícii v Piešťanoch 19.10.2012 (čl. 58). Zhodným tvrdením účastníkov mal súd tiež preukázané, že odporca podal na navrhovateľa trestné oznámenie pre vzatie 30 eur z pokladne a v rámci priestupkového konania navrhovateľ následne zaplatil pokutu 30 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, zamestnancov odporcu, a to Q. U., mgr. Ľ. J. H. Y. J.. Q. U. pracuje ako ekonómka a pracovníci recepcie jej dávajú podklady na fakturáciu a zúčtovanie tržieb. Denné tržby z recepcie sú odovzdávané na ekonomické oddelenie vždy ráno z nasledujúceho dňa a nočný a denný recepčný si preberá stav záloh na základe súpisky písanej rukou. Potvrdila, že dňa 09.05.2012 sa konala inventúra na požiadanie konateľa spoločnosti. Jej výpoveďou súd zistil, že záloha z pokladne sa zamestnancovi mohla dať jedine na základe výdavkového pokladničného dokladu podpísaného konateľom odporcu alebo to konateľ priamo oznámil do učtárne ústne alebo telefonicky či mailom. Pokiaľ sa dávala z pokladne záloha na nákup, do tržby musel byť odovzdaný výdavkový doklad. Svedkyňa T.. Ľ. J. je zamestnaná ako recepčná, do systému ju zaúčal navrhovateľ. Potvrdila, že počas spoločnej pracovnej zmeny sa navrhovateľ necítil dobre, bol chorý a odišiel domov pred koncom služby a z pokladne si vzal 30 eur na natankovanie. Súdu potvrdila, že z pokladne recepcie sa nikdy nebrali zálohy bezúčelovo. Ona si faktúry alebo príjmové doklady nechala v pokladni a po dennej uzávierke ich odovzdala ekonómke. U. Y. J. pracuje u odporcu ako nočný recepčný, s navrhovateľom na zmene nepracoval a podľa jeho vyjadrenia nebol nikým upozornený, že robí archiváciu zle. Podľa tvrdenia svedka bol u odporcu zvyk zavedený ešte bývalou vedúcou C., ktorá si takto občas požičala peniaze. Ako príklad uviedol, že na papieriku bola poznačená suma, že si požičiava bez podpisu či súhlasu nadriadeného. Záverom dodal, že nemá vedomosť, že by si okrem bývalej vedúcej niekto takto požičal peniaze.

Odporca k výpovedi svedka J. dodal, že tento bol opakovane upozorňovaný, že archivácia je robená zle, lebo ju nerobil pravidelne každý deň a v počítači sa každé tri mesiace zmazávala. Dal súdu do pozornosti, že on nikdy nedal súhlas na požičiavanie peňazí z pokladne a ni by to netoleroval.

V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľa namietla platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z formálneho hľadiska, lebo nie je presne vymedzené, ako navrhovateľ nemal údajne zabezpečiť riadne archiváciu. Vzatie 30 eur nenapĺňa intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, lebo aj v bode 17 pracovnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom sa hovorí o tolerancii 0,5 % z celého zvereného majetku. Uviedla, že u odporcu bolo bežné, že peniaze sa z pokladne čerpali účelovo i bezúčelovo a nebola robená mimoriadna inventarizácia. Keďže všetci mali spoločnú hmotnú zodpovednosť, vedel o tom navrhovateľ ako vedúci, všetci pracujúci s pokladňou robili konateľ odporcu. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov konania. V závere odporca podotkol, že navrhovateľ svojím konaním hrubo porušil pracovnú disciplínu a za svoj čin bol i potrestaný podľa zákona o priestupkoch. Nikomu nepovolil požičiavať si peniaze z pokladne na súkromné účely. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal, že konal v krajnej núdzi - potrebe kúpiť si lieky. Taktiež si kládol otázku, prečo pri lístočku v pokladni s poznačenou sumou 30 eur bolo napísané len „záloha“ a nenapísal dôvod zálohy. Žiadal návrh zamietnuť.

Podľa veta prvá a druhá , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa , hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pre poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa , , , vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v povinný najmä: a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ,, , (1)Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Predmetom sporu je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľovi dňa 10.05.2012 v zmysle .

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od 01.07.2011 boli navrhovateľ a odporca v pracovnoprávnom vzťahu a s účinnosťou od 01.11.2011 v zmysle dodatku č. 1 k pracovnej zmluve pracoval navrhovateľ ako vedúci recepcie. Súd vychádzal vo všeobecnosti z toho, že pracovný pomer zakladá medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzájomné práva a povinnosti. K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru patrí osobný výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca, predstavuje v svojej podstate mravný imperatív vyžadovaný od každého zamestnanca, čo v svojom obsahu znamená určitú mieru loajality vo vzťahu k zamestnávateľovi a vo všeobecnosti i prevenčnú povinnosť zamestnanca vo vzťahu k majetku. Ide o požiadavku n a určitú úroveň kvality chovania zamestnanca. stanovuje zamestnancovi povinnosť, aby svojim chovaním v súvislosti s pracovným vzťahom nespôsoboval zamestnávateľovi škodu, či už majetkovú alebo morálnu. Podstatné pre posúdenie, či navrhovateľ konal v súlade s , a , , je okrem iného i to, či navrhovateľ ako zamestnanec konal alebo nekonal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa . (rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 6.3.2013) Súd prihliadal na to, že na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Pritom táto intenzita porušenia prac. disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Pri posudzovaní stupňa intenzity nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ v svojom pracovnom poriadku ( či inom internom predpise alebo len vo všeobecnosti) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. ( uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa14.6.2011, rozsudok NS SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. ). Na druhej strane súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom vo všeobecnosti prihliadal najmä na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu - za ktorej došlo k porušeniu pracovne j disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 5.8.2010).

Súd sa podrobne zaoberal obsahom samotného okamžité skončenia pracovného pomeru a dôvodmi v ňom vymedzenom, keďže navrhovateľ sa domáha neplatnosti z dôvodu, lebo a) nie je presne vymedzené, ako navrhovateľ nemal údajne zabezpečiť riadne archiváciu; b) vzatie 30 eur nenapĺňa intenzitu porušenia pracovnej disciplíny pre okamžité skončenie pracovného pomeru i vzhľadom na článok 17 pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v svojom tvrdení, že navrhovateľ nezabezpečil archiváciu údajov a v tej súvislosti mu spôsobil škodu. Súd má za to, že odporca tento dôvod v okamžitom skončené pracovného pomeru riadne neodôvodnil a nešpecifikoval, žiadnym spôsobom nevymedzil, akým spôsobom mala nebola archivácia správne vedená a ani nepreukázal, či k dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru táto povinnosť navrhovateľom porušená bola. Odporca ani nepreukázal ním tvrdenú škodu, ktorá mu mala nesprávnou archiváciou vzniknúť. Súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nezabezpečenia archivácie je neplatné. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov i svedkov preukázané, že peniaze z pokladne recepcie mohli byť vybraté či už na zálohu zamestnancovi alebo na účely pre odporcu ( kúpa benzín do firemnej kosačky, kúpa tovaru odporcovi,..) len za základe súhlasu konateľa. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že navrhovateľ v pozícii vedúceho si vzal z pokladne recepcie finančnú hotovosť 30 eur bez súhlasu konateľa odporcu a bez toho, aby mal o tom odporca vedomosť. Súd prihliadal na to, že navrhovateľ je povinný ako zamestnanec vykonávať svoje práva a povinnosti v súlade s dobrými mravmi. Je povinný riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými zamestnávateľom ( tu: obsah pokladne na recepcii), je povinný chrániť jeho majetok pred stratou, zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Osobitne navrhovateľ ako vedúci je povinný okrem povinností uvedených v najmä: riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Navrhovateľ vzatie 30 eur označil ako nutnú pôžičku, lebo nemal pri sebe peniaze ani platobnú kartu, bydlisko má v inej obci, jeho manželka je na materskej, mal zdravotné problémy, nechcelo sa mu stáť v banke na výber peňazí a chcel si cestou domov kúpiť lieky bez predpisu. Navrhovateľ súdu

na pojednávaní uviedol, že týždeň skôr bol u lekára, ten mu predpísal i antibiotiká, ktoré mal doma nedovyužívané. Súd sa zaoberal tvrdením navrhovateľa, že z jeho strany išlo o pôžičku i na dôvody, pre ktoré si peniaze vzal ( či požičal). Nakoľko mal súd preukázané, že navrhovateľ si vzal z pokladne peniaze bez súhlasu nadriadeného, súd má za to, že nešlo o pôžičku. Pôžička či zmluva o pôžičke je dvojstranným právnym úkon, ale medzi účastníkmi konania nevznikol žiadny dvojstranný právny úkon tohto charakteru. Preto súd prisvedčil odporcovi, že navrhovateľ si sumu 30 eur patriacu odporcovi privlastnil ,síce len na určitý čas, lebo po nástupe do služby celú sumu 30 eur vrátil. Z vyjadrení účastníkov si súd ustálil, že navrhovateľ si svojvoľne a bez súhlasu zodpovedného zamestnanca spoločnosti privlastnil jeho majetok, vzal z pokladne strediska recepcie hotovosť vo výške 30 eur. Bola síce 09.05.2012 vykonaná i inventarizácia hotovosti pokladne recepcie, ale nakoľko navrhovateľ potvrdil vzatie 30 eur, pre toto konanie samotná inventarizácia nie je podstatná, síce navrhovateľ ju označoval za účelovú. Súd má za to, že takéto konanie navrhovateľa je závažným porušením pracovnej disciplíny zakladajúcej dôvod na skončenie pracovnej disciplíny, lebo navrhvoaetľ si bez dovolenia nadriadeného vzal z pokladne recepcie finančnú hotovosť a to v sume 30 eur. Súd prihliadal i na to, že navrhovateľ bol v pracovnej pozícii vedúceho a ako taký mal byť sám príkladom pre podriadených zamestnancom a nie byť príkladom porušenia pracovnej disciplíny a to vzatím si 30 eur na lieky, pritom doma mal nedovyužívané antibiotiká od lekára. Súd ďalej skúmal intenzitu závažnosti konania navrhovateľa a teda či bol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti sa súd zaoberal tým, či mal navrhovateľ objektívny dôvod na vzatie si z pokladne recepcie finančnej hotovosti a to hneď v sume 30 eur a prečo si nemohol vziať menšiu hotovosť. Súd posudzoval, či vzatie si práve sumy 30 eur v bankovkách 10 eur a 20 eur bolo krajnou núdzou. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že ho nenapadlo pre malátnosť aspoň poslať sms nadriadeným o vzatí si peňazí či požiadanie o súhlas súd hodnotí ako účelovú, lebo ak bol malátny ako tvrdí, je otázkou, ako mohol šoférovať autom ( Tvrdil, že keď má natankované, nepotrebuje mať pri sebe peniaze). Pri intenzite súd tiež skúmal, či bolo nutné vziať si práve sumu 30 eur, keď mal doma nedovyužívané antibiotiká a bral si bankovky 10 eur a 20 eur. Súd má za to, že nakoľko mal navrhovateľ doma nedovyužívané antibiotiká (spred týždňa, čo mu naordinoval lekár), nebolo nutné vziať si z pokladne hotovosť o hodnote 30 eur. Súd vychádzal i z toho, že pri troche snahy by si navrhovateľ mohol i od kolegov zapožičať nižšiu hotovosť na zakúpenie si základných liekov ( keď antibiotiká doma mal) resp. od konateľa odporcu ( riaditeľa), od ktorého cez obed žiadal o skoršie opustenie pracoviska pre zdravotné problémy. Čiže navrhovateľ nekonal v krajnej núdzi, konal v rozpore s dobrými mravmi, porušil riadne hospodárenie so zverenými peňažnými prostriedkami a neurobil opatrenie na ochranu majetku odporcu ( hotovosti v pokladni) pr. tým, že by si menšiu hotovosť požičal od kolegov či v súčinnosti ekonomického oddelenia odporcu. Súd sa zaoberal i tvrdením navrhovateľa, že u odporcu si bežne zamestnanci zobrali peniaze z pokladne za účelom napr. kúpy benzínu do kosačky, s ktorou sa kosila tráva v areáli zamestnávateľa; kúpy potravín k zamestnávateľovi; kuchár či čašník si zobral zálohu po odsúhlasení prevádzkarom či ekonómkou. Navrhovateľ ale súdu nepreukázal, že by v týchto prípadoch zamestnanec použil peniaze na svoje súkromné účely. Súd mal z dokazovania i svedeckých výpovedí preukázané, že peniaze z pokladne boli vybraté jedine po súhlase riaditeľa a na účel slúžiaci pre zamestnávateľa.

Súd je toho názoru, že druhý dôvod špecifikovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru je dostatočne jasný a zrozumiteľný ( vzal bez súhlasu zodpovedného zamestnanca spoločnosti z pokladne 30 eur) a vyplýva z takej preukázanej intenzity porušenia povinností navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu bolo objektívne dôvodné, preto súd návrh zamietol.

Súd neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z premetu konania , lebo bol úspešný v konaní v celom rozsahu a navrhovateľ je v zmysle v znení neskorších zmien a doplnkov oslobodený od poplatku.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania, síce bol v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo si žiadne neuplatnil.

Súd nevypočul ďalších navrhovateľom navrhnutých svedkov (Z. L., N. X. H. U. T.) z dôvodu, že mal z vykonaného dokazovania dostatočne preukázaný skutkový stav i intenzitu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. Súd má za to, že vyjadrenia ďalších svedkov by nič nezmenili na to, že navrhovateľ bez súhlasu nadriadeného vzal z pokladne finančnú hotovosť 30 eur bez toho, aby bol v krajnej núdzi ( tak si to súd vyhodnotil). Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania by výsluch týchto svedkov bol nehospodárny a zbytočne by predlžoval spor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).