Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-245-2012.pdf
PDF · 118.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/245/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Pribinova 25, Bratislava a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava proti povinnej: S. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v L. D., O. XX, zastúpená opatrovníčkou I.. E. X., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trebišov o vymoženie 663,88 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.zn. EX 216/06R, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.4.2011, č.k. 11Er/94/2006-26, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 14.4.2011, č.k. 11Er/94/2006-26 (ďalej len „uznesenie“) zamietol návrh na zmenu exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie v sume 42,89 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na návrh oprávneného zo dňa 3.1.2006 a na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2005 spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora Mgr. Ing. Jaroslava Kešeľáka dňa 13.2.2006. V priebehu konania podal oprávnený dňa 6.10.2010 súdu prvého stupňa návrh na zmenu exekútora. V súvislosti s podaným návrhom súd prvého stupňa skúmal podmienky predmetného exekučného konania podľa § 103 a § 251 ods. 4 z. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zistil, že na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, bol povinnou v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.12.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“) splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinnou takto splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. Zmluvu o úvere posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl.. Občianskeho zákonníka. Ďalej súd uviedol, že plnomocenstvo, ktoré povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, sa nachádzalo na
predtlači zmluvy o úvere, a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, bola nútená podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou. Takéto podmieňovanie poskytnutia úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navyše splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uznal v jej mene sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené a zaväzoval sa na úroky z omeškania v neprípustnej výške. Keďže notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa exekúciu vykonávanú na jej podklade vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Trovy exekúcie vo výške 42,89 eura pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 eura za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti (návrh na zastavenie exekúcie v trvaní 20 min), paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 16,60 eura za 5 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného), z dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 4,65 eura a z náhrady hotových výdavkov vo výške 15 eur (poštovné). Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uplatnenú ako prevzatie, štúdium a zápis návrhu, nakoľko túto činnosť považoval za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Zároveň súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon: návrh na zastavenie a vyúčtovanie v takom rozsahu, aký súdny exekútor predložil vo vyúčtovaní trov exekúcie, keďže mal za to, že z obsahu a zložitosti predmetného úkonu je zrejmé, že súdny exekútor nemohol účelne vynaložiť na spomínanú činnosť dohromady viac času, ako mu súd zohľadnil. Za úkon označený ako „vyúčtovanie trov exekúcie“ nebola súdnemu exekútorovi odmena priznaná vôbec, keďže to nie je úkon smerujúci k vymáhaniu pohľadávky. Súd prvého stupňa nepriznal ani náhradu cestovného vo výške 27,09 eura za jazdu dňa 25.4.2006, nakoľko sa v pripojenom exekučnom spise nenachádzal žiaden záznam o vykonanej ceste. Na náhradu trov exekúcie zaviazal súd prvého stupňa oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nemožno na ňu však aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a), b) a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú zmluvu podľa oprávneného nebolo možné podriadiť ani pod režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase jej uzavretia sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Oprávnený mal za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a navyše, účastníci sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto predmetná zmluva nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne, v rozpore s § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený
pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinnej. Uviedol, že § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť, pričom poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a Slovenskej republiky. Oprávnený sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní. Podľa názoru oprávneného úplne stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojím obsahom a uvedením právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, a teda nie je potrebné, aby záväzok bol v tejto zápisnici aj súčasne dojednaný. V závere odvolania oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie a zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora.
Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.
Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal oprávnený súdu prvého stupňa podanie zo dňa 3.9.2012 označené ako: „ Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“, v rámci ktorého podania poukázal, že v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14.03.2012, sp. zn. I ÚS 120/2012-12 dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Uviedol, že formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zákona č. 232/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) a materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici. Ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu, musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd nijako nezdôvodnil svoj záver, podľa ktorého plnomocenstvo, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 1 zákona č. 643/19925 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu a ak by oprávnený zmenil názor, mohol plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/19/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že nemožno tak zistiť prečo prvostupňový súd odkazuje na cit. smernicu a ako ju aplikoval v konkrétnom prípade. V závere svojho podania uviedol, že považuje za dôležité (vzhľadom na stav právnej istoty) požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte cit. smernice. Žiadal, aby odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
1. Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere súdom prvého stupňa ako spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, notárskej zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu a úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 21.12.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 663,88 eura, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 331,94 eura, t.j. spolu 995,82 eura. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, o čom bola spísaná notárska zápisnica zn. N XXXX, NZ XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Oprávnený v podanom odvolaní spochybnil, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom vychádzal z toho, že bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, a teda sa jedná o tzv. absolútny obchod. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. To znamená, že primárne sa použije lex specialis, ktorým je v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. a iba ak ten určitú otázku neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
Taktiež nedôvodná je námietka oprávneného, že zmluvu o úvere nemožno posúdiť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže jej predmetom nie je tovar alebo služba. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. A pokiaľ oprávneným citované ustanovenie § 4 ods. 2 uvádza, že zmluva obsahuje napr. opis tovaru alebo služby, cenu tovaru, atď., tak tovarom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sú aj peňažné prostriedky a oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil, že povinnej na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky poskytol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 2 písm. b/ zákona, v ktorom sa výslovne uvádza, že spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, z čoho taktiež vyplýva, že predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj poskytnutie peňažných prostriedkov.
Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. X písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6 000,- Sk) do 20 000,- eur (600 000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery.
Preto ak súd prvého stupňa zmluvu o úvere posúdil podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka, jedná sa o posúdenie v súlade a v medziach zákona.
Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvého stupňa tieto úroky neznížil z dôvodu ich neprimeranej výšky, ale z dôvodu ich rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Úroky z omeškania, na ktoré má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ako to uvádza odvolateľ a ako si to dohodli účastníci konania, pretože na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho, a podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka námietky oprávneného týkajúcej sa posúdenia notárskej zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu, odvolací súd poukazuje na znenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného mu povinnou v zmluve o úvere.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.
V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.
V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša T. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. G. notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.
Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti povinnej.
Oprávnený v podanom odvolaní podotkol, že súd prvého stupňa preskúmaval spôsobilosť exekučného titulu. Preskúmanie notárskej zápisnice notárom nie je pre súd záväzné a taktiež nie je záväzné jej posúdenie súdom pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Totiž udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím a rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, pretože táto má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie ako exekučného titulu nie je porušením právnych predpisov. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2007, spis. zn. 3Cdo 164/1996, v ktorom sa o. i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom.
Vo vzťahu k doplneniu právnej argumentácie podaného odvolania odvolací súd už len dodáva, že rozsah a dôvody odvolania možno dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. V predmetnej veci lehota na podanie odvolanie oprávnenému uplynula dňa 3.5.2011 a právna argumentácia právnych dôvodov odvolania bola súdu prvého stupňa predložená dňa 10.9.2012. Z tohto dôvodu na ďalšie doplnené dôvody odvolania oprávneným odvolací súd neprihliadal v súlade s citovaným § 202, § 205 ods. 3 O.s.p..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil vrátane výroku o trovách exekúcie, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou potvrdil ako vecne správne.
Oprávnený podal aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
K tomuto odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica v predmetnom konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Totiž splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
Oprávnený podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
V zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
V zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaným odvolaním zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora. Teda proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie žiadosti o zmenu exekútora, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takúto žiadosť zamietne, nie je prípustné odvolanie. V danom prípade uznesenie, ktorým súd návrh na zmenu exekútora zamietol, vydal vyšší súdny úradník a keďže proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zo zákona zrušilo a opätovne mal o tomto návrhu rozhodnúť sudca. Pretože podaním odvolania oprávneným proti tomuto výroku došlo k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v tejto časti zo zákona, odvolací súd nemal o čom rozhodovať, navyše je potrebné dodať, že pokiaľ bola už exekúcia zastavená, takýto návrh je už bezpredmetný a nedôvodný.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.