Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/387/2011

Uznesenie

Krajský súd Bratislava v právnej veci navrhovateľa: M. O., N. A. Č.. XXX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č.13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody v sume 9.459,57 €, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 165.969,59 €, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -124 zo dňa 20. júna 2011 v pomere hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi škodu titulom straty na zárobku v sume 8 548,66 € a nemajetkovú ujmu v sume 8.298,45 € všetko v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti náhradu škody titulom náhrady trov trestného konania vo výške 910,91€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 157.671,14 € zamietol.

Súd na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného odporcu na náhradu uplatnenej škody titulom straty na zárobku v sume 8 548,66 €, v zmysle citovaného ustanovenia , nakoľko trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené a tým, že bol vzatý do väzby, stratil možnosť uchádzať sa o zamestnanie po tom, čo bol personálnym rozkazom citovaným vyššie prepustený zo služobného pomeru. Súd zaviazal odporcu na náhradu straty na zárobku za celé žalované obdobie, to je za obdobie augusta roku 2003 do marca roku 2005, nakoľko navrhovateľ keď sa uchádzal o zamestnanie, bol povinný pravdivo informovať budúceho zamestnávateľa o priebehu trestného stíhania, čo malo za následok to, že navrhovateľ viac ako 19 mesiacov sa nemohol zamestnať. Čistá mesačná mzda navrhovateľa za obdobie január až júl roku 2003 bola vo výške 654,32 €. V období od augusta 2003 až do marca roku 2005 bol navrhovateľovi vyplácaný iba výsluhový dôchodok vo výške 6.093,-Sk, odo dňa 1.7.2004 bol navrhovateľovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 6.246,-Sk .

Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy prvostupňový súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2007 sp. zn. , v zmysle ktorého „nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia ".

Tým, že navrhovateľ bol vzatý do väzby, bolo zasiahnuté do jeho osobnej slobody a výkon väzby vyvolal ďalšie dopady na jeho osobnostný život. Súd pri výpočte výšky priznanej nemajetkovej ujmy vychádzal z uplatneného nároku tak, že tento nárok rozpočítal na obdobie trvania trestného stíhania na jednotlivé roky a mesiace. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté už dňom 13.2.2003, zastavené trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 18.1.2008 vydaným Úradom špeciálnej prokuratúry SR. Trestné stíhanie trvalo

päť rokov (bolo síce zastavené v roku 2008, avšak už na začiatku roka a to v januári), navrhovateľ si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 5.000.000,-Sk (165.969,59 €), to je za každý rok 1.000.000,-Sk, za každý mesiac 83.333,-Sk, väzba trvala 3 mesiace, čo predstavuje sumu 24.9 999,-Sk, t.j. 8.298,44 €.

Návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal náhrady škody titulom náhrady trov trestného konania v sume 910,91 € zamietol z dôvodu predčasnosti žaloby, nakoľko navrhovateľovi škoda na majetku nevznikla z dôvodu, že právnemu zástupcovi, ktorý ho v trestnom konaní zastupoval, trovy obhajoby navrhovateľ nezaplatil. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by súd zmenil právne posúdenie uplatneného nároku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku uplatneného nároku titulom nemajetkovej ujmy vo výške 157.671,14 € zamietol z dôvodu, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a účelnosti trestného konania.

O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením

Rozsudok odvolaním v jeho vyhovujúcej časti napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nedostatočne odôvodnil priznanie tak majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy a jej výšky. Z hľadiska výpočtu výšky náhrady nemajetkovej ujmy považuje odporca rozsudok za nepreskúmateľný. Svojvoľným výpočtom vychádzal súd prvého stupňa z celkového uplatneného nároku tým spôsobom, že tento nárok rozpočítal na obdobie trvania trestného stíhania na jednotlivé roky a mesiace. Trestné konanie, ktoré bolo vedené proti navrhovateľovi aj napriek pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní, v rámci vykonávania jednotlivých úkonov prebehlo v súlade s a iba samotná skutočnosť, že voči navrhovateľovi ako obvinenému v trestnom konaní bolo trestné stíhanie zastavené, nezakladá automatický jeho nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie. Zastavenie trestného stíhania bez ďalšieho neznamená, že tu vôbec neboli podmienky pre vznesenie obvinenia. Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania, ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Trestné stíhanie a v jeho rámci výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca, vyvolávajú ďalšie negatívne dopady pre jeho osobnosť. Do väzby možno vziať len osobu, ku ktorej bolo vznesené obvinenie a len na základe rozhodnutia súdu. Preto ak v čase zásahu sú splnené zákonom predvídané podmienky, ide o zásah zákonný a preto je oprávnený. Za predpokladu, že v dôsledku nových dôkazných skutočností je trestné stíhanie voči obvinenému zastavené, nemožno rozhodnutie o väzbe následne považovať za rozhodnutie, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu. Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní aplikujú ustanovenia , postupujú počas trestného stíhania pri vzatí do väzby v súlade so zákonom, nejde o neoprávnený zásah, a to ani v prípade, ak následne dôjde k zastaveniu trestného stíhania. Napriek skutočnosti, že uplatňovaný nárok na nemajetkovú ujmu považuje za nedôvodný, namieta jej výšku, i keď výška zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu, aj táto musí sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bez toho, aby mal riadne preukázané, či zásah skutočne mal za následok zníženie občianskej bezúhonnosti, cti, vážnosti alebo dôstojnosti a to v značnej miere. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v napadnutých častiach zamietne.

Rozsudok odvolaním v jeho zamietajúcej časti napadol navrhovateľ, dôvodiac, že záver súdu, že počas ďalšieho konania navrhovateľ uviedol, že právnemu zástupcovi za úkony právnej služby nezaplatil, nie je pravdivý a nezodpovedá obsahu jednotlivých zápisníc z pojednávaní. Práve naopak, na pojednávaní konanom dňa 4.5.2011 navrhovateľ uviedol prostredníctvom právneho zástupcu, že trovy obhajoby počas trestného konania platila rodina. Následne navrhovateľ tieto trovy nahradil členom svojej rodiny. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o nepriznaní nemajetkovej ujmy z dôvodu, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a účelnosti trestného konania. Tento záver odporuje ust. . Rozhodnutie o začatí trestného konania, ako aj rozhodnutie o vznesení obvinenia, pokiaľ nie sú zrušené pre nezákonnosť, sú legitímnymi rozhodnutiami, bez vydania ktorých, by orgány činné v trestnom konaní nemohli plniť svoju zákonnú povinnosť. Navrhovateľ však uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy neodvíjal od rozhodnutia o začatí trestného konania ako aj o rozhodnutia vznesení obvinenia a nesprávny úradný postup vzhliadal v prieťahoch spôsobených orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa nesprávny úradný postup za účinnosti zákona 514, navrhovateľ vidí v konaní prokuratúry a vyšetrovateľa po tom, čo bol vyšetrovací spis Krajskou prokuratúrou v Nitre vrátený späť vyšetrovateľovi so závažným záväzným pokynom zo dňa 14.6.2005 na doplnenie dokazovania. Vyšetrovateľ a prokuratúra boli v tejto veci viac ako rok nečinné. Nakoľko k vypracovaniu žiadosti došlo až 25.8.2006, pričom ani jednému z týchto orgánom v jeho činnosti nevznikla žiadna prekážka, pre ktorú došlo k oddialeniu vypracovania tejto žiadosti. Ďalší zbytočný prieťah v konaní je možné zistiť v tom, že na prokuratúru bol návrh na podanie obžaloby vyšetrovateľom doručený dňa 27.7.2007. Prokuratúra až s odstupom pol roka rozhodla o tomto návrhu tak, že zastavila trestné stíhanie. Rovnako možno zbytočné prieťahy konštatovať aj v období roka 2005 po tom, čo bol spis z krajskej prokuratúry vrátený vyšetrovateľovi so záväzným pokynom. Vyšetrovateľ začal v zmysle pokynov realizovať výsluchy niektorých obvinených, pričom v období od 26.9.2005 až do 25.5.2006 nebol v trestnom konaní vykonaný žiaden procesný úkon zo strany vyšetrovateľa, a potom dňa 25.5.2006 a 31.5.2006 vyšetrovateľ uskutočnil dva výsluchy a následne až do júna 2007 nevykonal žiaden procesný úkon vo veci. Dôsledku popísaného nesprávneho úradného postupu trestné stíhanie prebiehalo viac ako 5 rokov, v dôsledku čoho bol navrhovateľ vystavený neistote, v zásadných otázkach svojej budúcnosti a budúcnosti svojej rodiny. Záverom namieta výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá v dôsledku väzby je neprimeraná. Odôvodnenie súdu ohľadom výšky priznanej nemajetkovej ujmy nezodpovedá uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko navrhovateľ opakovane prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že výšku nemajetkovej ujmy určil s prihliadnutím na a nie na základe rozpočítania dĺžky trestného konania. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie.

Navrhovateľ ani odporca, sa k podaným odvolaniam protistrany písomne nevyjadrili.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 12. 3. 2012 navrhovateľ založil do spisu fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 2. 2012 sp. zn. v obdobnej právnej veci navrhovateľa F. A., proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, o náhradu škody, ktorým odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a to Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. 1. 2011 č.k. - 132. Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa priznal F. A. titulom náhrady škody za stratu na zárobku sumu 8.828,42 €, titulom trov obhajoby v trestnom konaní sumu 910,91 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 66.387,84 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti ( 99.581,75 € ) návrh navrhovateľa zamietol. F. A. bol spoluobvineným navrhovateľa v prejednávanej právnej veci.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozsudku.

V danej veci je nesporné, že dňa 1.7.2003 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre zo dňa 1. 7. 2003 č. KÚJP-17/ OVVK-2003-SY pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2, spolupáchateľstvom podľa a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák. Dňa 5.7.2003 Okresný súd Nitra rozhodol o vzatí navrhovateľa do väzby uznesením sp. zn. z dôvodov uvedených v Z väzby bol navrhovateľ prepustený dňa 26. 9. 2003 na základe uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. . Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením zo dňa 18. 1. 2008 č. VII Gv 117/04-114 zastavil trestné stíhanie voči navrhovateľovi, s tým, že po zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že sa nepodarilo nepochybne preukázať, že obvinení, včítane navrhovateľa, spáchali trestné činy, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia ( uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi, rozhodnutie o vzatí navrhovateľa do väzby ) a tiež z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, keďže jeho trestné stíhanie trvalo od 1. 7. 2003 do 18. 1. 2008, kedy bolo trestné stíhanie zastavené. Uplatnil si náhradu škody v celkovej výške 175.156,16 € a táto suma pozostávala z náhrady na stratu na zárobku za obdobie mesiacov august 2003 - marec 2005 vo výške 8.548,66 €, z náhrady trov trestného konania vo výške

910,91 € a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 €, ktorú si navrhovateľ uplatnil jednak z dôvodu ne ako aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu podľa

Vzhľadom na takto uplatnené nároky bolo potrebné vec s poukazom na ustanovenie , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného od 1.7. 2004 do 31.12.2008 (ďalej len „“) právne posúdiť podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“) v časti náhrady škody z nezákonných rozhodnutí, keďže tieto boli vydané dňa 1.7.2003 a 5.7.2003 a v časti náhrady škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom podľa z dôvodu, že pokiaľ bola v konaní navrhovateľovi spôsobená škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do obdobia pred účinnosťou , avšak prieťahy pretrvávali aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, treba uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa ustanovení uvedeného zákona (pozri Uznesenie NS SR sp. zn. ).

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní.

Podľa nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa právo na náhradu škody nemá ten; a/ kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia; b/ kto bol spod obžaloby oslobodený, alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď na daný právny vzťah aplikoval len ustanovenia v spojení s aplikáciou čl. 5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho rozhodnutie je aj predčasné z dôvodu, že pri uplatnenom nároku neskúmal súčasné (kumulatívne) splnenie všetkých troch podmienok pre priznanie náhrady škody podľa citovaných zákonov, ktorými súd prvého stupňa nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V danej veci je uznesenie vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Nitre zo dňa 1. 7. 2003 č. KÚJP-17/OVVK-2003-SY a uznesenie Okresného súdu Nitra o vzatí navrhovateľa do väzby sp. zn. zo dňa 5.7.2003 nezákonným rozhodnutím a navrhovateľ, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody, podľa ustanovení až , resp. právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia a rozhodnutím o vzatí do väzby (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

V prípade náhrady škody titulom straty na zárobku prvostupňový súd priznal navrhovateľovi stratu na zárobku za 19 mesiacov, t.j. od augusta 2003 do marca 2005 vo výške 8.298,45 €, z dôvodu, že tento sa nemohol zamestnať pre vedené trestné stíhanie. Prvostupňový súd tak rozhodol, bez toho aby skúmal príčinnú súvislosť medzi týmito rozhodnutiami a vznikom škody, t.j. či sa navrhovateľ skutočne po prepustení väzby (v čase väzby príčinná súvislosť je daná) uchádzal o zamestnanie v spoločnostiach ako ich označil v písomnom podaní zo dňa 30.10.2010 (č.l. 81 spisu), kedy a v akom období a či dôvodom jeho neprijatia do zamestnania bolo jeho trestné stíhanie.

V prípade náhrady trov trestného konania v sume 910,91 € prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu predčasnosti žaloby, nakoľko navrhovateľovi škoda na majetku nevznikla z dôvodu, že právnemu zástupcovi, ktorý ho v trestnom konaní zastupoval, trovy obhajoby navrhovateľ nezaplatil, keď prvostupňový súd ďalej uviedol, že o tomto navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz. Uvedené závery súdu prvého stupňa neobstoja, keď sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 15.11.2010 (č.l. 75 spisu) uviedol, že vyplatil právnemu zástupcovi trovy konania, aj keď o tom nemá listinný dôkaz a na pojednávaní dňa 28.2.2011 (č.l. 92 spisu) uviedol, že ak bol vo väzbe, trovy zaplatili jeho rodinný príslušníci. Odvolací súd k tomuto dodáva, že zisťovanie podmienok pre priznanie náhrady škody je dôsledne povinný skúmať samotný súd a prvostupňový súd mal preto v zmysle posledná časť vety (súd môže vykonať aj dôkazy, nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, aj keď ich účastníci nenavrhli) vykonať dokazovanie dopytom na právneho zástupcu navrhovateľa v trestnom konaní, či mu zo strany navrhovateľa boli trovy obhajoby vyplatené a v akej výške.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti nezákonným rozhodnutí o vzatí do väzby, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že náhradu nemajetkovej ujmy je možné za splnenia ďalších podmienok priznať aj podľa súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia Nie je ale možné výšku náhrady tejto nemajetkovej ujmy určiť spôsobom, ako to urobil prvostupňový súd. Pri priamej aplikácii čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pri stanovení peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenej nezákonným obmedzením osobnej slobody zo strany štátu základnými okolnosťami spravidla sú povaha trestnej veci, celková dĺžka obmedzenia osobnej slobody a následky v osobnej sfére poškodenej osoby. Povahu trestnej veci je možné interpretovať najmä ako typovú závažnosť trestného činu, pre ktorý bola osoba poškodená stíhaná a v spojení s tým väzobne držaná. Ohľadne kritéria celkovej dĺžky obmedzenia osobnej slobody (trvania väzby) sa vychádza z toho, že časové okolnosti väzby sú objektívne vyjadriteľným kritériom pre posúdenie celkovej výšky odškodnenia. Pri hodnotení následkov neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére poškodenej osoby je nutné vychádzať z toho, že samotné držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dôsledky (dopad) do slobody pohybu či do práva na súkromie a že v tomto ohľade výkon väzby sám osebe pôsobí (spôsobuje) ujmu na základných právach, slobodách a dôstojnosti dotknutej osoby. Inými slovami povedané, pri hodnotení okolností spadajúcich pod tretie kritérium je možné vychádzať z toho, že relevantnými skutočnosťami sú všetky tie, ktoré sa inak podraďujú pri uplatnení práva na ochranu osobnosti podľa a nasl. Obč. zák., najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a vážnosti, súkromného a rodinného života, osobnej slobody, slobody pohybu i pobytu (pozri rozsudok NS ČR ).

Nesprávny je právny záver súdu prvého stupňa ohľadne zamietnutia návrhu v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v prieťahoch, keďže trestné stíhanie trvalo od 1. 7. 2003 do 18. 1. 2008, kedy bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo súd v občianskom súdnom konaní, aby zasahoval do trestného konania tým, že by posudzoval postup orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska rýchlosti a účelnosti trestného konania.

Ustanovenie v znení platnom a účinnom od 1.7. 2004 do 31.12.2008 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vzhľadom na uvedené je súd v rámci občianskoprávneho konania o náhradu škody povinný skúmať, či tu existuje nesprávny úradný postup, t.j. nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní, resp. či nedošlo k prieťahom v rámci trestného konania a či tento nesprávny úradný postup je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že až novelou uskutočnenej bolo ustanovenie doplnené ods. 3, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti, urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení , je ale potrebné aplikovať ustanovenia v znení platnom a účinnom od 1.7. 2004 do 31.12.2008. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa doplniť a vykonať dokazovanie oboznámením sa s trestným spisom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII Gv 117/04 na zistenie, či došlo k naplneniu podmienok zodpovednosti štátu za škodu, t.j. či došlo k nečinnosti orgánov činných trestnom konaní (k nesprávnemu úradnému postupu) a či táto je v príčinnej súvislosti so vznikom škody tak ,ako si ju uplatnil navrhovateľ. Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že podmienky zodpovednosti sú splnené, bude potrebné ďalej doplniť dokazovanie na určenie výšky nemajetkovej ujmy v zmysle v znení platnom a účinnom od 1.7. 2004 do 31.12.2008. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ustanovenie je normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nie je stanovená priamo právnym predpisom (ustanovenie , , , boli doplnené až účinným od 1.1.2009, resp. ďalej zmenené až účinným od 1.1.2013) a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností, bude potrebné aj pri výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať z obdobných kritérií ako pri určovaní náhrady nemajetkovej ujmy podľa v spojení aplikáciou čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zrušil ( súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný. Bude jeho úlohou dôsledne skúmať podmienky pre priznanie náhrady škody, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení potom prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodne o celej prejednávanej veci, keď v prípade nového rozhodnutia v tomto nesmú absentovať dôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať náležitosti v zmysle

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.