Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-42-2013.pdf
PDF · 74.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/42/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, proti odporcovi: Európsky súd pre ľudské práva (European court of human rights), so sídlom France, Strasbourg, F-67075, o žalobe podľa § 79 ods. 1 a nasl. O.s.p., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2C/324/2012-4 zo dňa 19. novembra 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil rozhodnutia odporcu č. 45952/2011 zo dňa 13.09.2012 a vrátil odporcovi veci na ďalšie konanie, určil ich absolútnu neplatnosť, ničotnosť, zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 7 ods. 1, 2 O.s.p., § 103 O.s.p., § 104 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., § 1 zákona č. 97/1963 Zb..
Európsky súd pre ľudské práva nie je orgánom verejnej správy podľa § 244 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a na ktorý by sa vzťahovala právomoc slovenských súdov. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 1 zákona č. 97/1963 Zb., keďže súdy nemajú právomoc preskúmavať rozhodnutia, ale ani postupy cudzích súdnych alebo aj iných orgánov, v danom prípade Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec nepatrí do právomoci cudzozemského orgánu. Otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech iba v tom prípade, ak nejde o vec, ktorá spadá do právomoci cudzích orgánov. V prejednávanej veci však nie je daná právomoc slovenského súdu, ale ani cudzieho orgánu, ktorý by mohol zrušiť rozhodnutia vydané odporcom, vyhlásiť ich za nepreskúmateľné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zo žiadnej medzinárodnej zmluvy nevyplýva Slovenskej republike a ani jej orgánom, či už správnym alebo súdnym, oprávnenie zasahovať do právomoci cudzích súdnych orgánov a ani do právomoci súdneho orgánu v postavení Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý má osobité postavenie a nadnárodný charakter. Poukazuje na znenie čl. 27 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého samosudca môže vyhlásiť za neprijateľnú alebo vyčiarknuť zo zoznamu prípadov individuálnu sťažnosť podanú v súlade s čl. 34, pokiaľ takéto rozhodnutie môže byť prijaté bez ďalšieho posudzovania. Rozhodnutie je konečné. Z uvedeného je zrejmé, že i sám Dohovor vylučuje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná, ďalej posudzované. Súdy Slovenskej republiky v danej veci nemajú založenú svoju právomoc konať a rozhodnúť. V zmysle § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania zastavil. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
V zákonnej lehote podal proti citovanému rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. Žiada ho ako protiústavné a vecne nesprávne zrušiť a vrátiť späť okresnému súdu. Namieta rozpor výroku s § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z., zmätočnosť dôvodov, neprípustnosť aplikácie § 1 zákona č. 97/1963 Zb., nedostatok príčinnej súvislosti s týmto ustanovením a predmetom žaloby. Namieta nerešpektovanie plného znenia petitu žaloby, porušenie čl. 1 ods. 1, 2, čl. 7 ods. 2, 5, čl. 152 ods. 4, čl. 154c ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 14 ods. 1 a čl. 26 Medzinárodného paktu (č. 120/76 Zb.) a čl. 14, 13, 6 ods. 1, čl. 1 EDĽP, ich neaplikovaním pred zákonom SR, z ktorých priamo vyplýva právomoc súdu o merite veci konať a rozhodnúť. Dikcia a aplikácia čl. 27 ods. 1, 2 Dohovoru je irelevantná a treba ju vykladať reštriktívne ako výlučne procesné ustanovenie. To nevylučuje aplikáciu O.s.p. ako mimoriadneho opravného prostriedku. Namieta, že protiústavným postupom a rozhodnutím boli porušené princípy recipročnej spravodlivosti i čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR. Bol odňatý zákonnému sudcovi, bola mu odňatá reálna možnosť konať pred súdom nesprávnym určením svojej právomoci. Navrhuje súdu podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolacie konanie prerušiť a predložiť vec zákonnému sudcovi na rozhodnutie o právomoci súdov. Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení procesných ustanovení O.s.p., Paktu a Európskeho dohovoru o ľudských právach, ich nesprávnej aplikácii a interpretácii v neprospech navrhovateľa. Právomoc všeobecného súdu je reálna, existuje. V zmysle § 93 ods. 1, 2 O.s.p. vstupuje na stranu žalobcu prípravný výbor Global Finance Alliance a Global Finance Alliance so sídlom Veľký Dvor 10, Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, zastúpený žalobcom.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pokiaľ konanie vo veci zastavil pre nedostatok právomoci konať vo veci a rozhodnúť, ako neodstrániteľnej podmienky konania v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p..
Pod súdnou právomocou rozumieme zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Existenciu právomoci súdov na konanie a rozhodnutie vo veci skúmajú súdy v každom štádiu konania. V prípade absencie právomoci musí súd konanie uznesením zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie. To však neplatí v prípade, ak prichádza do úvahy právomoc súdu cudzieho štátu.
Vychádzajúc z dikcie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ochranu subjektívnych práv poskytujú v Slovenskej republike prioritne súdy a iba v prípade, ak tak ustanoví zákon, ochranu práv poskytuje iný orgán. V žiadnom prípade nemôže byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti súdu, ak o tejto otázke nie je podľa zákona príslušný na rozhodnutie iný orgán.
Právomoc súdov Slovenskej republiky však nemôže prekročiť hranice právnych vzťahov, ktoré sú vymedzené § 7 ods. 1 až 3 O.s.p..
Preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nie je vecou, ktorú by bolo možné subsumovať pod jednotlivé skutkové podstaty stanovené v § 7 O.s.p.. Nejedná sa o vec, ktorá by vyplývala z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Tiež nejde o vec, ktorú by bolo možné subsumovať pod § 7 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo verejnej moci. Európsky súd pre ľudské práva nie je orgánom verejnej moci Slovenskej republiky, ale ide o súdny orgán sui generis zriadený na základe medzinárodnej zmluvy, ktorého rozhodnutia nie sú rozhodnutia orgánov verejnej moci Slovenskej republiky. Žiaden osobitný zákon neustanovuje, že by rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva mohlo byť preskúmané všeobecným súdom Slovenskej republiky v zmysle ust. § 7 ods. 3 O.s.p..
Právomoc slovenských súdov je v dôsledku medzinárodnej povinnosti štátu v určitých prípadoch vo vzťahu k určitým subjektom vylúčená. Tieto subjekty sú tak vyňaté z právomoci slovenských súdov (§ 47 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov).
Zo zásady všeobecného medzinárodného práva o zvrchovanosti štátu vyplýva, že štát nemôže vykonávať právomoc nad iným štátom. Týka sa to nielen cudzieho štátu ako takého, ale aj štátnych orgánov, ktoré štát reprezentujú. Analogicky je potrebné prijať záver, že z právomoci slovenských súdov sú vyňaté aj normami medzinárodného práva ustanovené rozhodovacie (súdne) inštitúcie. V danom prípade je takouto inštitúciou odporca - Európsky súd pre ľudské práva. Súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc rozhodovať vo vzťahu k tomuto subjektu.
Okresný súd postupoval správne, keď po preskúmaní podmienky právomoci vyslovil nedostatok svojej právomoci a v dôsledku tohto nedostatku ako základnej podmienky konania, konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne a krajský súd ho potvrdil.
Pokiaľ sa odvolateľ domáhal prerušenia odvolacieho konania (bez uvedenia bližšieho dôvodu), krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod vymedzený v ust. § 109 ods. 1, 2 O.s.p., ktorý by bol dôvodom pre prerušenie konania, preto návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .