Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2C-324-2012.pdf
PDF · 80.98 KB
Case nature
Subarea
2C/324/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, Y., proti odporcovi: Európsky súd pre ľudské práva (European court of human rights), so sídlom: France, Strasbourg, F-67075, o žalobe podľa § 79 ods. 1 a nasl., OSP, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.10.2012 domáhal v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodnutia odporcu č. 45952/2011, zo dňa 13.09.2012, a aby súd odporcovi vrátil veci na ďalšie konanie. Zároveň sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd vyhlásil, že vyššie uvedené rozhodnutia sú absolútne neplatné, ničotné a zmätočné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Navrhovateľ, súdu predložil podanie odporcu označené ako „Sťažnosť č. 45952/2012, zo dňa 20.09.2012. Predmetnými podaniami bol navrhovateľ odporcom informovaný, že všetky uvedené sťažnosti boli odporcom vyhlásené za neprijateľné, keďže podmienky prijateľnosti stanovené v článkoch 34 a 35 Dohovoru neboli splnené. Zároveň bol navrhovateľ poučený, že proti uvedenému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a rozhodnutie je konečné.
Súd skúmal najskôr splnenie procesných podmienok konania, a to právomoc súdu prejednať a rozhodnúť vec, keďže navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodnutí a vrátanie vecí na ďalšie konanie voči odporcovi, ktorým je Európsky súd pre ľudské práva, tj. subjekt - cudzí prvok.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“): V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 103 OSP: Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP: Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov: Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.
Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom: Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Európsky súd pre ľudské práva nie je orgánom verejnej správy podľa § 244 ods. 1 OSP, podľa ktorého v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a na ktorý by sa vzťahovala právomoc slovenských súdov.
Pri skúmaní podmienok konania súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 1 a 2 OSP a § 1 zákona č. 97/1963 Zb., keďže súdy nemajú právomoc preskúmavať rozhodnutia (ale ani postupy) cudzích súdnych alebo aj iných orgánov, v danom prípade Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR). Otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech iba v tom prípade, ak nejde o vec, ktorá spadá do právomoci cudzích orgánov, vtedy vec musí prejednať sám.
V prejednávanej veci však nie je daná právomoc slovenského súdu, ale ani cudzieho orgánu, ktorý by mohol zrušiť rozhodnutia vydané odporcom, vyhlásiť ich za nepreskúmateľné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Zo žiadnej medzinárodnej zmluvy nevyplýva Slovenskej republike a ani jej orgánom, či už správnym alebo súdnym, oprávnenie zasahovať do právomoci cudzích súdnych (alebo aj správnych) orgánov a ani do právomoci súdneho orgánu v postavení Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý má osobité postavenie tým, že bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a má tak „nadnárodný charakter“.
Súd zároveň poukazuje na znenie článku 27 ods. 1 a 2 Dohovoru, podľa ktorého samosudca môže vyhlásiť za neprijateľnú alebo vyčiarknuť zo zoznamu prípadov individuálnu sťažnosť podanú v súlade s článkom 34 pokiaľ takéto rozhodnutie môže byť prijaté bez ďalšieho posudzovania. Rozhodnutie je konečné.
Z uvedeného je zrejmé, že i sám Dohovor vylučuje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná, ďalej posudzované. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že ani Dohovor neurčuje akýkoľvek iný orgán, ktorému by sa zverovala právomoc
preskúmať a prípadne zrušiť konečné rozhodnutie, ktorým bola sťažnosť vyhlásená ako neprijateľná, a teda je zrejmé, že ani súdy Slovenskej republiky v danej veci nemajú založenú svoju právomoc konať a rozhodnúť. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá OSP konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené pre neodstrániteľnú podmienku konania, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia týkajúceho sa trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.