Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-32-2023.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/32/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. T., narodená XX.X.XXXX a W. T., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., deti matky: N. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. sv. Y. XX, N., právne zastúpená JUDr. Jaroslavou Paľovou, advokátkou so sídlom Adlerova 22, Košice a otca: T. T., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom W. sv. Y. XX, N., právne zastúpený AK Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28P/268/2022-88 zo dňa 16.01.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI., X.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka maloletých detí podala na Okresný súd Prešov návrh, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti X. a W. T. do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určil výživné vo výške 300 € na maloletú X. a vo výške 200 € na maloletú W.. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom č. k. 28P/268/2022-88 zo dňa 16.01.2023 ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozhodol tak, že cit.: I. Z v e r u j e mal. deti X. T., nar. XX.XX.XXXX a W. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 250,00 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2022 a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, opakovane do budúcna. IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. T., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,00 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2022 a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, opakovane do budúcna. V. Dlžné výživné u mal. X. T. za obdobie od 01.09.2022 do 31.01.2023 vo výške 935,00 Eur je otec oprávnený uhradiť do 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. VI. Dlžné výživné u mal. W. T. za obdobie od 01.09.2022 do 31.01.2023 vo výške 685,00 Eur je otec oprávnený uhradiť do 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
VII. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a. VIII. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a. IX. Styk otca s mal. deťmi n e u p r a v u je. X. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s čím vyjadrili súhlas obaja rodičia. Matka sa o deti riadne stará, otec pracuje na turnusy, nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o deti počas výkonu práce. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd z oprávnených záujmov maloletých detí, príjmových možností a schopností otca, ako aj miery akou sa otec podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd zároveň aplikoval „doporučujúci tabuľku MS ČR“ pre určenie výšky výživného, kde pri veku maloletých detí 7 a 10 rokov, žiačok 1. stupňa základnej školy je doporučená výška výživného pri dvoch vyživovacích povinnostiach 14% z príjmu povinného rodiča. Matka sa o deti osobne stará, pracuje na kratší pracovný čas z dôvodu starostlivosti o deti , jej mesačný príjem je vo výške 512 €. Matka podrobne popísala výdavky na maloleté deti, kde okrem platby za základné potreby ako je strava, hygiena, drogéria, oblečenie, je potrebné uhrádzať aj školské potreby, školský klub detí a voľnočasové aktivity. Matka má zvýšené výdavky so zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti a to návštevy kožného lekára a zubnej starostlivosti. Súd určil výživné na maloletú X. vo výške 250 € mesačne a na maloletú W. vo výške 200 € mesačne, čo považoval za primerané potrebám detí, príjmovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj tomu, že matka si nemôže zabezpečiť vyšší príjem na úrovni príjmu otca z dôvodu osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd zároveň podotýka, že do výdavkov spadajúcich do starostlivosti o maloleté deti patrí samozrejme aj výdavok na bývanie, ktorý je vo výške 265 € mesačne, čo bolo taktiež potrebné zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti zo strany otca. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného ako nedôvodný zamietol. Súd zároveň určil otcovi povinnosť splatiť dlžné výživné za obdobie od 1.9.2022 do 31.1.2023 na maloletú X. vo výške 935 € a na maloletú W. vo výške 685 €., po odpočítaní výživného za mesiace október, november a december do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
5. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Matka žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako sa rodičia dohodli, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/216/2022 o rozvod manželstva, kde prebehlo informatívne stretnutie rodičov, vyplýva, že styk medzi rodičmi dohodnutý nebol. Matka žiadala o úpravu styku každý párny týždeň od piatka do nedele, otec od soboty do nedele. V konaní však zároveň bolo preukázané, že otec na úprave styku s deťmi netrval, pretože uviedol, že nemá zabezpečené bývanie, nemá teda, kde styk s deťmi realizovať. Z uvedených dôvodov, keďže bolo naviac preukázané, že matka v styku otca s deťmi nebráni, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
6. Otec mal. detí podal voči výrokom III., IV., V., VI. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), keďže súd prvej inštancie nesprávne zistil jeho celkové príjmy a nevyhnutné výdavky, ktoré musí vynaložiť na dosiahnutie svojich príjmov a následne nesprávne rozhodol o výške výživného na mal. deti. Je nesprávne posudzovať jeho príjem podľa fakturácie fyzickej osoby - podnikateľa, lebo nevyhnutné výdavky, spojené s vykonávaním podnikateľskej činnosti sú nevyhnutnou súčasťou posudzovaného príjmu. Opomenutie týchto výdavkov považuje zo strany súdu za vážny nedostatok správneho posúdenia veci, čo v konečnom dôsledku viedlo k nespravodlivému rozhodnutiu. Od októbra 2022 prispieval na mal. deti sumou 210 €. Je na zvážení odvolacieho súdu posúdiť aj súvisiace skutkové okolnosti, že navrhovateľka uplatneným prehnaným nárokom na výživné sa snaží zabezpečiť si čiastočný príjem pre svoju osobu. Dôvodne možno spochybniť aj zistenie súdu, že jeho príjem je 2.000 € mesačne, keď niektoré predložené faktúry nedosahujú ani túto sumu bez odrátania povinných daní a odvodov. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby sám napadnuté výroky zmenil a určil výživné
na mal. X. v sume 190 € mesačne a na mal. W. v sume 160 € mesačne a s takto upravenou výškou bežného výživného proporcionálne upravil aj dlžné výživné.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním otca v celom rozsahu nesúhlasí. Má za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom súd vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd vyhodnotil príjmy povinného rodiča v súlade so zákonom, a skutkový stav bol pred vynesením rozsudku riadne ustálený. Súd v bode 4 a 5 rozsudku jasne uvádza, aké výdavky a príjmy otca boli v konaní preukázané. Otec v odvolaní spochybňuje „súdom nadobudnuté zistenie“ o jeho čistom mesačnom príjme. Uvedený príjem však otec súdu uviedol sám na pojednávaní dňa 21.11.2022, ako aj na informatívnom stretnutí rodičov v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn. 30P/216/2022 dňa 06.10.2022. V zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v celosti potvrdil, a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Otec v odvolacej replike uviedol, že právna argumentácia matky o správnosti určenia výživného súdom sa nezakladá na správnom skutkovom základe, pretože v niektorých prípadoch jeho mesačný príjem nedosahuje ani 1.000 €, čo je dôležitý faktor pre správne určenie výživného. V závere zopakoval petit odvolania.
9. Matka v odvolacej duplike uviedla k vyjadreniu otca, že na pojednávaní dňa 21.11.2022 uvádzal informácie o svojom príjme, tieto však nemožno považovať za čistý finančný príjem, že sám otec na uvedenom pojednávaní vyslovene uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 2.000 €.
10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného.
15. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a právne závery súdu o stanovení výšky výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc na predložené doklady o svojom mesačnom príjme.
16. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal.
detí. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky. O výške výživného rozhodol správne v súlade s ust. § 62 a § 75 ZoR.
17. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálne zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť jeho komplexný rozvoj.
18. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo výške určenej súdom.
19. Rozhodnutie o výživnom rieši otázku výživy maloletých detí na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí byť vedomý toho, že je jednou z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen pre seba, ale aj svojim deťom. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Percentuálne rozpätie výživného 18 až 20 % z čistého príjmu povinného rodiča teda zodpovedá reálnym nákladom, ktoré je nevyhnutné na mal. deti vynaložiť.
20. Pri skúmaní odôvodených potrieb oprávnenej osoby nie všetky výdavky, pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe a nie je možné pri kvantifikácii peňažného vyjadrenia bazírovať na striktnom vyčíslení jednotlivých vynakladaných výdavkov. Úlohou súdu bolo posúdiť, akou mierou sa majú rodičia podieľať na uspokojovaní takto vyčíslených potrieb detí. Rozdelenie tejto sumy na polovicu pre každého rodiča by neprichádzalo do úvahy ani pri rovnosti príjmov oboch rodičov. Absencia nemateriálneho plnenia v podobe osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011). Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o mal. deti nastolená situácia medzi rodičmi sa už teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o mal. dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku v neprospech otca možno racionálne odôvodniť ustanoveniami § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom príjem otca je vyšší ako príjem matky.
21. Odvolateľ opakovane tvrdí, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného jeho mesačného príjmu. Odvolací súd tu však zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia samotného otca o výške jeho čistého mesačného príjmu, preto nepristúpil k ďalšiemu overovaniu tohto tvrdenia, keďže sa dá rozumne prezumovať, že povinný rodič nebude umelo zvyšovať svoj mesačný príjem. Odvolateľ poukázal, že niektoré mesačné faktúry nedosahujú ani sumu 2.000 €, ale na druhej strane niektoré faktúry túto sumu prevyšujú, čo otec vo svojich tvrdeniach opomína. Otec presne a jasne uviedol vo svojej výpovedi že dosahuje čistý príjem mesačný vo výške 2.000 Eur , opísal svoje mesačné výdaje ,
pričom pred súdom je povinný vypovedať pravdivo. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani v priebehu odvolacieho konania otec výdavky, nevyhnutné na dosahovanie jeho príjmu (ako sám tvrdí), nepreukázal, či už daňovými priznaniami, peňažným denníkom alebo inými dokladmi.
22. Tvrdenie odvolateľa, že návrh matky je v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľka si chce prostredníctvom výživného zabezpečiť príjem pre seba sa v konaní nepreukázalo, pričom treba si uvedomiť, že matka svojou osobnou starostlivosťou o obe dcéry prispieva na ich výživu aj v tejto nemateriálnej forme, čo súdy pri rozhodovaní o výživnom vždy zohľadňujú. Záverom odvolací súd poznamenáva, že nie celkom rozumie námietke otca, ktorú formuloval v úvode odvolacej repliky. Zo spisu vyplýva, že odvolanie otca bolo podané na súd prvej inštancie dňa 9.2.2023. Výzvou z 27.2.2023, doručenou 28.2.2023, súd vyzval matku na vyjadrenie k odvolaniu. Toho istého dňa, 28.2.2023, matka doručila súdu svoje vyjadrenie. Toto vyjadrenie spolu s výzvou zo dňa 3.3.2023 súd doručil odvolateľovi dňa 13.3.2023. Zo všetkých týchto úkonov vyplýva plynulá časová následnosť a odvolací súd pri najlepšej vôli nevidí, v čom súd prvej inštancie svojím konaním pochybil pri doručovaní jednotlivých podaní.
23. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP v jeho výrokoch napadnutých odvolaním. Odvolací návrh odvolateľa na zmenu vyživovacej povinnosti považoval za rozporný s najlepším záujmom maloletých detí, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k deťom zo strany oboch rodičov.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).