Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6To-4-2023.pdf
PDF · 75.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní poškodeného A. F. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.10.2022, č. k. 17T/37/2022-347, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného A. F. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta uznal obžalovaného A. B. za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 06. 04. 2021 v čase o 03:13 hod., ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Pickup, EČ: G., na ceste E. XXX/XXXX H. X I. v katastri J. K., pričom nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu svojho motorového vozidla a svojou nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíznu situáciu a následnú dopravnú nehodu, v dôsledku čoho prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti bicykla cyklistu A. F. jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu v smere od obce K. na mesto C., na základe čoho cyklista A. F., nar. XX. XX. XXXX utrpel zranenia, ktorým po prevoze do Fakultnej nemocnice v Nitre podľahol, pričom svojím konaním obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 15 ods. 3, § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky. Napokon podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodené spoločnosti Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a poškodeného A. F. odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Okresný súd vykonal dokazovanie podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Okresný súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - uplatnenie náhrady škody (č. l. 219-228 a 329 - 331), potvrdenie Sociálnej poisťovne o zamestnaní obžalovaného (č. l. 263), správa
o povesti (č. l. 264), výpis zo Živnostenského registra (č. l. 265), potvrdenie ÚPSVaR NZ (č. l. 266), potvrdenie Geod. a kartograf. ústavu Bratislava (č. l. 269-270), výpis z ÚEP MV SR (č. l. 271 - 275), odpis RT (č. l. 277, 342), CESDAP (č. l. 337-341) a rodný list (č. l. 343).
Pri určení zákonnej sadzby trestu odňatia slobody okresný súd postupoval podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Po aplikovaní § 38 ods. 3 Trestného zákona bola základná trestná sadzba (2-5 rokov) za tento trestný čin upravená na 2-4 roky. S poukazom na § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona okresný súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby na 1 rok a 4 mesiace, pretože mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Dodal, že obžalovaný sa od počiatku priznával k spáchaniu skutku, dostavoval sa na výzvy OČTK ako aj na predvolanie súdu. Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy okresný súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace, nakoľko považoval takýto trest za postačujúci na nápravu osoby páchateľa. Zároveň takto uložený trest okresný súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, v súlade s návrhom prokurátora. Okresný súd ďalej postupoval aj podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 roky, nakoľko k spáchaniu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s poukazom § 138 písm. h) Trestného zákona došlo v súvislosti s vedením motorového vozidla.
Okresný súd na záver uviedol, že by mal rozhodovať iba o náhrade škody, ktorá bola uplatnená včas a riadne, teda do skončenia vyšetrovania. Zo znaleckého posudku (Ing. Červinka) vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo max. rýchlosťou 50 - 60 km/h, a to na úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/h, pričom vyplynulo, že poškodený cyklista mohol správnou technikou jazdy zabrániť dopravnej nehode. Obžalovaný pri svojom výsluchu dňa 02.06.2022 súhlasil s určením technickej príčiny dopravnej nehody, ktorá bola znalcom určená ako nesprávna technika jazdy obžalovaného spoločne s nesprávnou technikou jazdy cyklistu. Obžalovaný úprimne oľutoval skutok, riadne a včas nahlásil poisťovni, v ktorej bol povinne zmluvne poistený, vznik dopravnej nehody, a teda urobil všetky potrebné a vhodné opatrenia na náhradu škody všetkým poškodeným. Keďže znaleckým skúmaním bol preukázaný aj podiel poškodeného na vzniku dopravnej nehody, okresný súd všetkých poškodených odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože rozhodovanie o náhrade škody by presahoval rámec trestného konania, keďže pri priznaní výšky odškodnenia bude potrebné preukázať aj mieru zavinenia cyklistu - poškodeného na dopravnej nehode.
Proti tomuto rozsudku podal poškodený A. F. odvolanie čo do výroku o náhrade škody prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval vykonaný dôkaz a to znalecký posudok Ing. Červinku, na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru. Uviedol, že poškodený si riadne a včas uplatnil vzniknutú škodu. S argumentáciou súdu o spoluzavinení poškodeného sa nestotožnil, pretože znalec v znaleckom posudku síce konštatoval, že i poškodený nedodržal naňho sa vzťahujúce pravidlá cestnej premávky, avšak porušenie z jeho strany nebolo príčinou kolízie. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody a náhradu škody poškodenému priznal v plnom rozsahu ako si ju uplatnil. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného, obžalovaný a splnomocnený zástupca poškodeného A. F.. Na verejnom zasadnutí krajský súd doplnil dokazovanie a so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok znalca Ing. Romana Červinku v spojení s jeho doplnením č. 1, keďže zistil, že okresný súd oprel svoje rozhodnutie o nevykonaný dôkaz na hlavnom pojednávaní (napokon aj splnomocnený zástupca vo svojom odvolaní na takýto dôkaz poukazoval). Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí ponechal rozhodnutie na úvahe súdu, nakoľko odvolanie z ich strany podané nebolo, ale priklonil sa k tomu, aby súd odvolaniu odvolateľa vyhovel. Splnomocnený zástupca poškodeného navrhol odvolaniu vyhovieť. Obžalovaný a jeho obhajca navrhol odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal poškodený ako oprávnená osoba, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.
Po preskúmaní spisového materiálu prihliadnuc na doplnené dokazovanie odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nepochybil, keď obžalovaného nezaviazal k náhrade škody, nakoľko z doplneného dokazovania na krajskom súde vyplynulo, že je pravdou, že cyklista svojou technikou jazdy neohrozil, ale obmedzil vodiča - obžalovaného a preto nesprávna technika jazdy cyklistu nevyvolala kolíznu situáciu (ako správne tvrdí poškodený F.), ale čo je dôležité, cyklista v dôsledku nesprávnej techniky jazdy nezabránil dopravnej nehode, ktorej mohol zabrániť správnou jazdou pri pravom okraji vozovky – pri pravom okraji pravého jazdného pruhu, pričom táto povinnosť cyklistom vyplýva z ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Vzhľadom na uvedené, keď sa súd bude musieť zaoberať mierou zavinenia cyklistu na dopravnej nehode, čo presahuje rámec trestného konania, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia krajského súdu. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.