Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/35/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: O. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. A. E. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolaní žalobkyne a žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -312 zo dňa 22. júna 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili ku dňu jeho zániku 11.02.2006: 1. hodnota stavebných prác a materiálov na základoch rodinného domu vo výške 8.129,70 eur, 2. miešačka na betón v hodnote 298,75 eur, 3. osobné motorové vozidlo Škoda Fabia v zostatkovej hodnote kúpnej ceny 3.319,39 eur a vo zvyšku žalobu na určení základu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol. Súd prvého stupňa vec uvedenú ako bod 1 výroku I. a vec pod bodom 3 výroku I. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a vec označenú ako č. 2 výroku I. do výlučného vlastníctva žalobkyne. Výrokom IV. zaviazal žalovaného zaplatiť na vyporiadacom podiele žalobkyni sumu 5.110,46 eur. V súvislosti s náhradou trov konania určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Oboch účastníkov zaviazal zaplatiť každého sumu 170,15 eur na trovách štátu a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur za podaný návrh a oboch účastníkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie vo výške 352,- eur.

Návrhom zo dňa 05.12.2006 sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) žalobkyňa z dôvodu, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2006, kedy zaniklo ich BSM. Počas manželstva nadobudli účastníci rozostavanú stavbu v obci Q., stavebný materiál na túto stavbu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,23 eur), miešačku a právo na uzavretie kúpnej zmluvy na motorové vozidlo Škoda Fabia podľa leasingovej zmluvy. Žalovaný v konaní uviedol, že pred uzavretím manželstva získal do vlastníctva pozemok, bola mu poskytnutá finančná pomoc od starých rodičov darovaním sumy 250.000,- Sk a sumy 73.800,- Sk a neskôr sumy 40.000,- Sk na stavbu rodinného domu. Za trvania manželstva požiadali o poskytnutie podpory od Štátneho fondu rozvoja bývania. Poskytnutý úver od decembra 2005 spláca len žalovaný. Za trvania manželstva boli vybudované základy rodinného domu. Manželstvo so žalobkyňou bolo uzavreté v novembri 2003 a stavebný materiál na výstavbu bol zakúpený v januári 2004, z čoho vyplýva, že peniaze na tento materiál nemohli byť tvorené financiami patriacimi do BSM. Miešačka bola zakúpená v roku 2006 z darov pochádzajúcich od starých rodičov žalovaného. Žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu pred uzavretím manželstva a z osobných prostriedkov žalovaného zaplatil sumu 150.000,- Sk pri uzavretí leasingovej zmluvy. Do BSM patria splátky zaplatené počas trvania manželstva vo výške 3.812,- Sk mesačne od decembra 2003 do septembra 2005 v celkovej výške 83.182,- Sk. Žalobkyňa v konaní uviedla, že pred uzavretím manželstva vlastnila finančné prostriedky vo výške 70.000,- Sk a akcie v hodnote 30.000,- Sk a tieto prostriedky vniesla do stavby rodinného domu. V konaní zotrvala na tvrdení, že starý rodičia žalovaného darovali ním tvrdené finančné obnosy obom manželom a nie výlučne žalovanému. Z týchto finančných obnosov bol zakúpený materiál na výstavbu v celkovej sume 246.558,- Sk (8.184,22 eur). Právne vec posúdil súd prvého stupňa podľa ust. a a BSM vyporiadal podľa zásad uvedených v ust. . Zo znaleckého posudku Ing. U. I. č. súd prvého stupňa zistil, že ku dňu 20.11.2005 bola stanovená všeobecná hodnota rozostavaného rodinného domu v kat. úz. A. A. E. sumou 192.265,58 Sk (6.382,04 eur). Podľa Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej medzi účastníkmi konania a Štátnym fondom rozvoja bývania zo dňa 20.09.2005 bol týmto poskytnutý úver vo výške 1.000.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 2,5 % a dobe splatnosti 30 rokov s mesačnými splátkami vo výške 3.952,- Sk. Z potvrdenia ŠFRB úver nebol čerpaný a splátky boli riadne hradené. Z faktúry vyhotovenej spol. MEDITERANS SLOVAKIA s.r.o. vyplýva, že žalovanému boli dodané škridle a ďalší materiál na stavbu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,23 eur). Z Darovacej zmluvy spísanej dňa 11.11.2005 s pripojenými úradne osvedčenými podpismi vyplýva, že darcovia P. Q. a I. Q. darovali obdarovanému žalovanému finančnú hotovosť vo výške 250.000,- Sk, 73.800,- Sk a 40.000,- Sk na výstavbu rodinného domu. Výber týchto súm z bankových účtov bol potvrdený tak, že dňa 29.01.2004 došlo k výberu z účtu darkyne v sume 250.000,- Sk menom žalovaného a dňa 01.03.2004 výber vo výške 76.800,- Sk menom žalovaného a z vkladnej knižky bez označenia majiteľa vyplýva výber vo výške 40.000,- Sk dňa 24.08.2004. Z potvrdenia zo dňa 11.08.2004 od spol. STAVIL s.r.o. vyplýva, že žalovaný vyplatil zálohu na betónovú zmes vo výške 30.000,- Sk a dňa 26.08.2004 spol. DUNSTAV s.r.o. dopravila žalovanému betónové tvárnice v cene 61.074,- Sk v rátane dopravy. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že žalovaný dňa 25.09.2000 uzavrel leasingovú zmluvu na nájom a následnú kúpu motorového vozidla Škoda Fabia. Zaplatil zálohu započítanú do splátok vo výške 155.349,98 Sk a po dobu 60 mesiacov mal platiť mesačné splátky vo výške určenej zmluvou až do 01.09.2005. Za obdobie od 22.11.2003 do ukončenia zmluvy boli vykonané úhrady v celkovej výške 80.018,- Sk (2.656,11 eur). V priebehu konania uznal žalovaný prínos žalobkyne do rozostavaného rodinného domu vo výške 50.000,- Sk, čo zodpovedá jej úsporám vo výške 30.000,- Sk a v sume 20.000,- Sk, ktorú dostala darom od rodičov. V súvislosti s ustálením hodnoty motorového vozidla žalobkyňa v priebehu konania súhlasila s určením jeho hodnoty ku dňu zániku BSM vo výške kúpnopredajnej ceny vozidla. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne vyplýva, že od júna 2003 mala žalobkyňa založené konto sumou 30.000,- Sk. Vzhľadom na potrebu určenia hodnoty rozostavaného rodinného domu, súd prvého stupňa nariadil nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že na pozemku, patriacom do výlučného vlastníctva žalovaného, sú vyhotovené iba betónové základové pásy, a teda nejde o stavbu v zmysle stavebného určil hodnotu vykonaných stavebných prác na základoch rodinného domu ku dňu ich vykonania sumou 11.208,86 eur. Kontrolný znalec Ing. P. N. v znaleckom posudku č. 133/2010 určila hodnotu týchto prác sumou 8.129,70 eur. Rozdiel voči znaleckému posudku Ing. U. L. odôvodnila tým, že práce na týchto základoch boli vykonané svojpomocne a vychádzala teda z položky o nulovom zisku a z tohto dôvodu použila réžiu v rozsahu 7 %. Zároveň uviedla, že znalkyni boli poskytnuté pri miestnom šetrení iné podklady, ako znalcovi Ing. L., na ktoré však musela prihliadnuť. Ďalej v konaní vypočutím znalcov vyplynulo, že znalcovi Ing. L. boli dodané podklady, z ktorých vyplývali množstvá použitého materiálu v rozpore s tým, čo zistil on pri obhliadke predmetnej stavby a pre nesúlad podkladov so zistenými skutočnosťami a s týmito podkladmi nepracoval a pre výpočet ceny betónu použil cenník a hodnotu stavebných prác vyčíslil tak, ako by boli vykonávané dodávateľských spôsobom, teda cenou určujúcou ceny za stavebné práce pre stavebné firmy. Znalecký posudok Ing. N. vychádzal z miestneho šetrenia a vykonania sondy pri zmeraní hĺbky základov s tým, že ňou určená cena, vychádzajúc z rovnakých cenníkov, zohľadnila to, že stavebné práce boli vykonávané svojpomocne, a teda bol do ceny zahrnutý zisk ako nulový. V konaní bola vypočutá svedkyňa matka žalobkyne, ktorá uviedla, že žalobkyňa od rodičov dostala sumu 50.000,- Sk darom a mala do manželstva vniesť sumu spolu 100.000,- až 120.000,- Sk. Podľa svedkyne mali byť prostriedky darované starými rodičmi žalovaného poskytnuté obom účastníkom konania namiesto svadobného daru. Z výsluchu starých rodičov žalovaného vyplynulo, že peniaze boli darované výlučne žalovanému.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ niektorý z účastníkov tvrdí, že veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom. Súd prvého stupňa vychádzajúc z tvrdení účastníkov konania zahrnul do masy BSM hodnotu stavebných materiálov a prác použitých na základy rodinného domu, vychádzajúc z hodnoty určenej znaleckým posudkom kontrolného znalca Ing. N. v celkovej výške 8.129,70 eur. Tento znalecký posudok súd prvého stupňa zhodnotil ako relevantný z dôvodu, že pri jeho vyhodnotení znalkyňa vykonala sondu na zistenie hĺbky základov a zohľadnila skutočnosť, že práce boli vykonané svojpomocne. Do masy BSM ďalej zahrnul miešačku v nadobúdacej hodnote 298,75 eur, o čo medzi účastníkmi nebol spor. Do masy BSM bolo potrebné zahrnúť aj motorové vozidlo nadobudnuté počas manželstva v dôsledku leasingovej zmluvy pôvodne uzavretej žalovaným. Keďže kúpna cena vozidla vo výške 1.000,- Sk pri ukončení leasingu bola vyplatená počas manželstva, vozidlo sa stalo súčasťou BSM. V súvislosti so zhodnotením leasingu súd prvého stupňa uzavrel, že splátky, ktoré boli do leasingu investované žalovaným pred uzavretím manželstva, je potrebné považovať za investíciu žalovaného do spoločnej veci. V konaní bolo preukázané, že ide o sumu 5.156,67 eur zodpovedajúce akontácii a suma splátok vo výške 4.814,91 eur, t.j. splátok do uzavretia manželstva. Počas manželstva boli uhradené splátky vo výške 2.656,11 eur. Súd prvého stupňa určil, že pomer prostriedkov investovaných žalovaným k spoločným prostriedkom vrátane zaplatenej kúpnej ceny predstavuje 78 % ku 22 %. Zo zostatkovej hodnoty vozidla ku dňu zániku BSM vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) tak predstavujú pri danom podiele prostriedky v prospech žalovaného 78.000,- Sk (2.589,13 eur) k spoločným prostriedkom patriacim do BSM vo výške 22.000,- Sk (730,27 eur).

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že peňažné prostriedky poskytnuté starými rodičmi na kúpu stavebného materiálu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,22 eur) boli darované obom manželom. Súd prvého stupňa zároveň skonštatoval, že pokiaľ by aj išlo o dar obom manželom, išlo by o podielové spoluvlastníctvo a takéto prostriedky by nepatrili do BSM. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena stavebného materiálu nebola vyplatená zo spoločných prostriedkov a stavebný materiál súd prvého stupňa do masy BSM nezahrnul a v tejto časti žalobu zamietol. V súvislosti s investíciami žalobkyne do spoločného mal súd prvého stupňa za preukázané, že vniesla do manželstva sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Ďalšie tvrdenia súvisiace s možným finančným obnosom patriacim výlučne žalobkyni súd prvého stupňa považoval za nedostatočne preukázané. Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že súd vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, a to s poukazom na rozsudok NS ČR a s poukazom na takýto prístup k veci sa s úd prvého stupňa nezaoberal úverom, ani splátkami zaplatenými počas manželstva, nakoľko vyporiadanie v tomto smere nenavrhol ani jeden z účastníkov. V súvislosti s prikázaním miešačky do vlastníctva žalobkyne vychádzal z ustálenej praxe prikázať účastníkovi veci, ktoré majú v držbe. Čo sa týka kúpnej ceny získanej predajom, túto určil súd prvého stupňa žalovanému s rovnakým odôvodním. Keďže základy domu stoja na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, tieto prikázal do jeho vlastníctva. Žalovanému teda súd prvého stupňa určil do vlastníctva majetok v peňažnej hodnote 8.129,70 eur za základy domu a 730,27 eur za vozidlo a žalobkyni určil majetok v hodnote 298,75 eur za miešačku. Z čiastky 8.129,70 eur prináleží žalobkyni vlastná investícia vo výške 1.659,70 eur a polovica z čiastky 6.470,- eur a patrí jej i polovica z čiastky zodpovedajúcej cene vozidla. Spolu teda patrí žalobkyni suma 5.259,84 eur. Zo sumy 298,75 eur za miešačku patrí žalovanému polovica (149,38 eur). Po započítaní týchto nárokov vznikla žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 5.110,46 eur.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie žalovaný. Z odvolania vyplýva, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a odvolateľ žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že je povinný žalobkyni vyplatiť sumu 3.000,- eur. Súhlasí s hodnotou stavebných prác na základoch rodinného domu vo výške 8.129,70 eur, ako aj súhlasí s cenou miešačky na betón a zostatkovou hodnotou kúpnej ceny motorového vozidla Škoda Fabia. Súd prvého stupňa však nezohľadnil ďalšie relevantné skutočnosti súvisiace s ohodnotením majetku patriaceho do BSM. Žalovaný v odvolaní uvádza, že materiál použitý na výstavbu základov rodinného domu pochádzal výlučne z prostriedkov darovaných žalovanému. Z dokladov predložených v prvostupňovom konaní vyplýva, že za výkopové práce, šalovanie a nákup tvárnic bolo zaplatené z darovaných prostriedkov 57.567,- Sk, ďalej doprava vo výške 3.510,- Sk, zaliatie betónom a zemné práce vo výške 30.000,- Sk plus 18.000,- Sk za štrk a železo. Starí rodičia žalovaného vyhotovili darovaciu zmluvu spätne v čase, keď sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti za účelom, aby táto skutočnosť bola jednoznačne osvedčená, a aby ich dar v prospech žalovaného bol písomne podchytený. Tvrdenie žalobkyne o vnesení sumy 31.338,57 Sk a sumy 50.585,50 Sk do manželstva nezodpovedá skutočnosti. O tom, že má takéto úspory vlastniť sa žalovaný dozvedel až v priebehu konania a mal vedomosť len o úsporách vo výške 30.000,- Sk a sume 20.000,- Sk na vkladnej knižke, ktorú ušetrili spoločne z predaja zeleniny. Uznáva teda len sumu vo výške 50.000,- Sk. Zo stavebného denníka má vyplývať, že pri výstavbe nehnuteľnosti boli použité úspory žalobkyne len vo výške 30.000,- Sk, čo nebolo v konaní zohľadnené. Žalobkyni nie je ochotný zaplatiť sumu vyššiu ako investíciu do základov rodinného domu. Odvolateľ sa stotožnil s úvahou súdu súvisiacou s ustálením hodnoty motorového vozidla patriacej do BSM.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa včas odvolala i žalobkyňa, a to voči výroku I., II. a IV. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie zmeniť tak, že odvolaniu žalobkyne odvolací súd v celom rozsahu vyhovie. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil skutočnosť súvisiacu s hodnotou stavebného materiálu - škridly v sume 8.184,23 eur s odôvodnením, že tieto prostriedky boli poskytnuté starými rodičmi žalovaného a vzhľadom na charakter tohto daru by škridly mohli patriť len do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a nepatria do vyporiadania. Tento stavebný materiál do masy BSM súd prvého stupňa nezahrnul a v tejto časti návrh zamietol. Žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že financie boli darované zo strany starých rodičov žalovaného aj počas trvania manželstva a tieto financie ako dar obom účastníkom sa vtelili do materiálnej hodnoty a tento stavebný materiál patrí do BSM. Sporné škridle boli nadobudnuté počas trvania manželstva, ako vyplýva z faktúry a boli vyplatené z účtu žalovaného počas trvania manželstva. Finančné prostriedky zodpovedajúce cene stavebného materiálu boli spotrebované počas trvania manželstva za spoločnú vec, ktorá mala byť zabudovaná do rodinného domu a táto vec teda patrí do BSM účastníkov konania. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že starí rodičia žalovaného poskytli darom financie účastníkom konania, čo vyplýva aj z prevodov v bankách (výber z účtu darkyne a vklad na účet žalovaného), a teda nie hnuteľná vec bola predmetom daru, ale finančné prostriedky a tieto finančné prostriedky boli následne použité na zakúpenie hnuteľného majetku, ktorý sa stal súčasťou BSM. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami, že aj ďalšie výbery z účtov starých rodičov žalovaného mali byť darom, ktorý bol žalovanému poskytnutý. Súd prvého stupňa teda nesprávne ustálil, že realizovaný výber vo výške 76.800,- Sk a suma vo výške 40.000,- Sk sú sumy, ktoré mali byť predmetom daru. Toto sú len tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú oporu v inom vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa nesprávne ustálil sumu prostriedkov vnesených žalobkyňou do manželstva. Žalobkyňa doložila listinnými dokladmi finančné prostriedky, ktoré vlastnila pred uzavretím manželstva v celkovej výške 113.617,07 Sk. Nesprávny bol teda postup súdu prvého stupňa, ktorý priznal v prospech žalobkyne len sumu 50.000,- Sk, ktorá bola použitá na stavbu rodinného domu. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri určení finančných prostriedkov použitých na výstavbu rodinného domu. Takýto postup sa potom odrazil aj na celkovom nesprávnom vyčíslení, z ktorého má vyplývať povinnosť žalovaného žalobkyňu vyplatiť. Žalobkyňa preukázala, že pred uzavretím manželstva disponovala financiami patriacimi výlučne jej, a to vo výške 113.617,07 Sk, a ku ktorých výberu došlo pri začatí stavebných prác a z týchto prostriedkov bol zakúpený i stavebný materiál a realizované výplaty za stavebné práce. Nie je teda správny záver súdu prvého stupňa, že na finančnom vyporiadaní prislúcha žalobkyni suma 5.110,46 eur. Pokiaľ súd prvého stupňa vylúčil z masy BSM stavebný materiál, tak mal podľa rovnakej zásady sa vyporiadať aj s výlučnými financiami vnesenými do manželstva a nemal tak prihliadať na investície vnesené ani jednou stranou, keďže tieto sa delili do spoločnej veci a tieto hodnoty mal súd prvého stupňa rozdeliť podľa zásad uvedených v . Nesprávny je i postup určenia hodnoty stavebných prác vo výške 8.129,70 eur. Podklady k vyhotoveniu druhého znaleckého posudku dodal žalovaný neskôr a žalobkyňa má o ich pôvode pochybnosti, keďže tieto doklady mal poskytnúť už prvému znalcovi Ing. L.. Za správne žalobkyňa považuje závery znaleckého posudku Ing. L., ktorý hodnotu stavebných prác stanovil na 13.573,94 eur. Pokiaľ existujú takéto rozdiely v znaleckých posudkoch, súd prvého stupňa mal postupovať tak, že ako cenu stavebných prác mal určiť priemernú hodnotu vychádzajúcu z oboch znaleckých posudkov, teda sumu 10.629,70 eur a túto použiť ako základ vyporiadania. Nenamietala spôsob určenia hodnoty motorového vozidla percentuálnym vyčíslením, hodnotou 78 % v prospech žalovaného a 22 % v prospech žalobkyne. Tuná rovnako poukázala na to, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní automobilu, ktoré sa stalo súčasťou BSM riadil zákonom správne a vec, ktorá rovnako bola obstaraná z prostriedkov pochádzajúcich mimo BSM, za ktoré bola nadobudnutá vec, ktorá má patriť do BSM, a to škridly, sa už súd prvého stupňa riadil inou právnou úvahou. Žalobkyňa teda žiadala odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že bude do hodnoty určenej výrokom I. napadnutého rozsudku poňatá do hodnoty základov rodinného domu aj hodnota stavebného materiálu vo výške 8.184,23 eur a žalovaný bude zaviazaný na výplatu vyrovnacieho podielu zodpovedajúceho polovici tejto čiastky. Ďalej sa domáhala ustálenia hodnoty stavby priemerom hodnôt oboch znaleckých posudkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ( a ) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal žalovaným možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s návrhmi účastníkov v súvislosti s vykonaným dokazovaním, čím sa jeho rozhodnutie stalo nedostatočne odôvodneným, a preto aj nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa správne nevyhodnotil vykonané dokazovanie, keď nepostupoval v súlade s dikciou ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa a formuláciou výroku rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že nie je správne vo výroku rozhodnutia určiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov hodnotu stavebných prác a materiálov a zostatkovú hodnotu kúpnej ceny vozidla, keďže nejde o hnuteľné, ani nehnuteľné veci, pri ktorých by mohlo byť konštatované, že k nim patrí vlastnícke právo účastníka konania. Hoci súd prvého stupňa správne uvažoval o zahrnutí týchto hodnôt do vyporiadania, mohol ustáliť len tú skutočnosť, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku patrila miešačka na betón a motorové vozidlo zn. Škoda Fabia. Nebol správnym ani výrok, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku žalobu zamietol, a to z dôvodu, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je typicky návrhovým konaním a až počas konania sa ustaľuje celkový majetok, ktorý má byť predmetom konania. Nie je teda správne žalobu v určitej časti zamietať, keďže je výlučne v právomoci súdu z vykonaného dokazovania určiť, čo do bezpodielového spoluvlastníctva patrí, ktoré hodnoty do neho nepatria a v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa s týmito skutočnosťami vysporiadať. Ak súd prvého stupňa aj dospel k záveru, že v konaní je potrebné vyporiadať stavebné práce a materiál použitý na základoch rodinného domu, s týmto sa mal vyporiadať len v odôvodnení rozhodnutia a nebolo správne konštatovať vo výroku, že takéto hodnoty patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nebolo potrebné ich niekomu prikázať do výlučného vlastníctva. Nie je tak správny ani výrok III. rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy sa prikazuje ako vec do vlastníctva žalovaného hodnota stavebných prác a kúpna cena z predaja vozidla (nejde o vec v zmysle ust. ). Do vlastníctva je možné určiť len existujúcu individuálne určenú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Pokiaľ sa v prospech niektorého z účastníkov zahŕňajú finančné prostriedky zodpovedajúce určitému výdavku, s týmto sa musí súd vyporiadať v rámci odôvodnenia rozhodnutia.

Keďže konanie o vyporiadanie BSM je komplexným konaním, napriek správnym úvahám súdu prvého stupňa vo veľkej časti vyporiadania bolo potrebné vec ako celok vrátiť na opätovné prejednanie z dôvodu, že zmena vo vyporiadaní postihne spôsob určenia výšky vyporiadania medzi účastníkmi, a to až po vykonaní dokazovania súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne zahrnul do masy BSM hodnotu stavebných materiálov a prác použitých na základy rodinného domu (ktoré však z právneho hľadiska nie sú vecou a sú predmetom vyporiadania ako majetková hodnota) a správne vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom Ing. N. a táto úvaha bola správna a odvolací súd sa s ňou stotožňuje. Taktiež správnou bol postup súdu prvého stupňa pri zahrnutí motorové vozidlo nadobudnutého počas manželstva do BSM a spôsob vyčíslenia investície žalovaného do spoločnej veci.

Súd prvého stupňa však v súvislosti s peňažnými prostriedkami poskytnutými starými rodičmi na kúpu stavebného materiálu v hodnote 246.558,- Sk (8.184,22 eur) nesprávne ustálil, že išlo o dar žalovanému a ak by aj išlo o dar obom manželom, išlo by o podielové spoluvlastníctvo a takéto prostriedky by nepatrili do BSM. Nijakým spôsobom nevyhodnotil výpoveď starého otca žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 07.04.2010 vyslovene uviedol, že predmetné prostriedky boli obom manželom požičané a nešlo o darovanie. Nemožno ako hodnoverný dôkaz vyhodnotiť darovaciu zmluvu vyhotovenú ex post po tom, ako boli finančné prostriedky skutočne poskytnuté, a to na nákup vecí, ktoré mali byť jednoznačne použité pre spoločné účely oboch manželov - na výstavbu spoločného rodinného domu. Odvolací súd v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné, teda trpiace takou vadou, ktorá spôsobila odňatie práva účastníkov na spravodlivý proces.

S poukazom na uvedené je potrebné, aby súd prvého stupňa prehodnotil postup pri posudzovaní daru poskytnutého žalovaným a vykonal prípadné dokazovanie súvisiace s ustálením toho, o aký typ zmluvy medzi účastníkmi. Pokiaľ aj dôjde k záveru, že išlo o dar obom manželom (a nie pôžičku), nemožno uzavrieť, že aj vec nadobudnutá sa stáva podielovým spoluvlastníctvom, ale pôjde o investíciu do spoločnej veci a túto bude potrebné vysporiadať. V súvislosti s vytknutými nedostatkami vo výrokovej časti rozhodnutia bude potrebné po prehodnotení finančného vyporiadania medzi manželmi upraviť výrok rozhodnutia tak, že súd určí len hnuteľné veci patriace do BSM ku ňu jeho zániku, určí spôsob finančného vysporiadania medzi manželmi a v odôvodnení rozhodnutia presne ustáli spôsob výpočtu s tým, že pokiaľ prihliadne na majetkové práva, tieto v odôvodnení identifikuje. Keďže nové rozhodnutie vo veci samej bude mať vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania, súd prvého stupňa aj toto svoje rozhodnutie upraví.

Napokon odvolací súd poznamenáva za účelom dodržania procesnej čistoty postupu súdu prvého stupňa, že je potrebné dôsledne dodržiavať princípy aplikácie ust. . Nesprávny postup súdu určený zákonom sa môže prejaviť v priebehu konania a následne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku tým, že účastníkom pri nedodržaní zákonného postupu je odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, navrhnúť relevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu.

Zaradenie tohto ustanovenia do zákona malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť účastníka konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhovaných dôkazov (ne) treba vykonať. Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej istoty

- pojmového znaku právneho štátu. Preto je potrebné, aby súd na pojednávaní zhrnul, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré z týchto tvrdení zostali sporné, prípadne, ktoré navrhnuté dôkazy nevykoná. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa plne nedodržal zákonom stanovený postup ( ). V nedodržaní postupu podľa treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci () viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Z procesného hľadiska je potrebné dodať, že súd prvého stupňa nevyužil dostatočne nástroje obsiahnuté v , a to najmä ust. , čo viedlo následne k vadám v konaní, ktoré mali za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v zápisnici z pojednávania predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku ani neuvádza, či účastníkom bolo dané poučenie podľa ust. , pričom ani z jedného zápisu z pojednávaní počas celého konania nevyplýva, že by súd postupoval podľa ust. . Pritom je žiaduce účastníkov oboznamovať (prirodzene bez náznaku zjavnej prejudikácie) o úvahách, ktorými sa súd pri posudzovaní veci zaoberá tak, aby mali možnosť sa k nim vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy a uvedomiť si svoju procesnú pozíciu, čo je v záujme predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý proces. Súd má ex lege uloženú povinnosť po začatí každého pojednávania uviesť účastníkom (vychádzajúc z dokazovania vykonaného do daného času), ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Zo zápisníc z pojednávania splnenie tejto povinnosti musí vyplývať, čo v prejednávanej veci súd prvého stupňa opomenul.

Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. zrušil, pretože postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci bude konať na základe podaného návrhu, konanie povedie spôsobom zodpovedajúcim precíznej aplikácii ust. , vedený naznačenými úvahami odvolacieho súdu. Následne súd prvého stupňa rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.