Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/91/2012

Potvrdené rozhodnutím 4Sžd/3/2013
„Identifikačné číslo spisu: 5012200689 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ida Hanzelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5012200689.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: G. T., narodený XX. K. XXXX, bytom X. C. XXXX/XXX, B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2012 zo dňa 20. júla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/91/2012 - 51 zo dňa 27. marca 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/91/2012-51 zo dňa 27. marca 2013 p o t v r d z u j e . Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXXX/XXX, XXX XX B. C., právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2012 zo dňa 20.07.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2012 zo dňa 20.07.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-ODI2-P-113/2012 zo dňa 25.04.2012. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že prvostupňový správny orgán vyslovil, že obvinený G. T. sa na pojednávanie o priestupku v stanovenom termíne a v stanovenom čase bez akéhokoľvek ospravedlnenia alebo uvedenia dôležitého dôvodu, ktorý by mu bránil na pojednávanie zúčastniť nedostavil. Toto tvrdil aj žalovaný napriek tomu, že žalobca zaslal na OR PZ ODI v Liptovskom Mikuláši, kde sa malo konať pojednávanie o priestupku ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní o predmetnom priestupku a to z dôvodu už dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie a z uvedeného dôvodu mal v predmetný deň konzultácie a vyšetrenia. V predmetnom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní o priestupku bola uvedená žiadosť o preloženie pojednávania na iný termín a že trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní z priestupku. Týmto bolo upreté žalobcovi právo byť prítomný pri prejednaní priestupku a vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Takéto konanie správneho orgánu považuje obvinený za nezákonné a nerešpektujúce jeho zákonné právo sa k meritu veci vyjadriť. Ďalej namietal skutočnosť, že dňa 20.11.2011 v čase o 01.20 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle v smere jazdy Liptovský Peter - Liptovský Hrádok nie je pravdivá. V tom čase sedel za volantom stojaceho motorového vozidla pred penziónom Skalka v Liptovskom Hrádku a v priehradke auta hľadal veci osobného charakteru, pričom mal zapnutý motor vozidla kvôli osvetleniu, aby mu nebola zima. Napriek tomu, že žalobca neviedol motorové vozidlo okoloidúca policajná hliadka ho vyzvala k predloženiu dokladov a z dôvodu preverovania, či vozidlo stojace a naštartované v neskorú nočnú hodinu nie je odcudzené, resp. práve odcudzované. Uvedenému sa podrobil, no následne hliadka PZ vyzvala žalobcu, aby sa podrobil aj dychovej skúške na zistenie prítomného alkoholu. Žalobca s uvedeným súhlasil, avšak len z toho dôvodu, aby predišiel ďalšiemu šikanóznemu konaniu voči jeho osobe zo strany hliadky policajného zboru. Bolo mu povedané, že keď sa nepodrobí dychovej skúške, bude sa mať automaticky za to, že požil alkoholický nápoj pred jazdou a automaticky mu bude zadržaný vodičský preukaz s trestnoprávnymi

dôsledkami. Navyše hliadka PZ disponovala všetkými jeho dokladmi. Po prvej dychovej skúške mu nebolo umožnené vykonať druhú dychovú skúšku a hliadka policajného zboru nepristúpila ani na žiadosť o vykonanie skúšky odberom krvi. Navyše hliadka PZ odignorovala aj žiadosť žalobcu o predloženie fotokópie certifikátu o overení prístroja typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313, o ktorú požiadal žalovaný z dôvodu pochybnosti o výsledku dychovej skúšky a odmietnutiu jej vykonania po druhý krát. K vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací orgán zajal stanovisko o dostatočnom zistení skutočného stavu v súlade s vyhľadávacou zásadou, pričom tvrdenie žalobcu, že auto neviedol a že mu ďalšia dychová skúška, resp. odber krvi nebol umožnený považuje za účelové a nijako sa ním nezaoberal. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca má za to, že odvolací správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne zaoberal a nevysporiadal sa s viacerými tvrdeniami, námietkami a dôkazmi, ktoré pri svojej argumentácii žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ako aj svojej výpovedi predložil, iba jednoducho skonštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom mal k dispozícii potrebné podklady pre rozhodnutie, získané dôkazy sú dôveryhodné, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a že dôkazy tvoriace priestupkový spis postačovali prvostupňovému správnemu orgánu na vydanie rozhodnutia. Žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí vychádzal výlučne len z tvrdení príslušníkov policajného zboru, neprihliadal na tvrdenia, námietky a dôkazy, ktoré pri svojej argumentácii žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu predložil. Rozhodnutie žalovaného je všeobecné arbitrárne, ktoré vychádza takmer výlučne zo skutočností uvedených a tvrdených príslušníkmi policajného zboru a neprihliada pritom vôbec na skutočnosti tvrdené a uvádzané žalobcom. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Povinnosťou správneho orgánu je, aby zistil všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie a aby doplnil podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodnutie. Rozhodnutie správnych orgánov musí teda vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. S vyššie uvedeným súvisia aj viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2012 sp. zn. . Zásada stanovená SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Aj na rozhodovanie a postih za správne delikty sa vzťahujú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Žalobca má za to, že v predmetnom prípade bol nesprávne právne posúdený skutkový, tak aj právny stav veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca podaním zo dňa 01.10.2012, ktoré Krajskému súdu v Žiline bolo doručené dňa 08.10.2012 doplnil dôvody k žalobe špecifikované na č.l. 19 až 24 spisu. Súd k predmetnému doplneniu žalobných dôvodov žalobcu udáva a poukazuje na ust. podľa ktorého až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa .

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi, prostredníctvom právneho zástupcu a to konkrétne dňa 25.07.2012, teda dvojmesačná lehota na podanie žaloby, resp. doplnenie žalobných dôvodov v zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení bola do 25.09.2012. Podanie žalobcu je datované 01.10.2012, to znamená, že na toto rozšírenie žalobných dôvodov súd už nemôže prihliadnuť a týmito rozšírenými žalobnými dôvodmi zo strany žalobcu sa súd už nemohol zaoberať, nakoľko tieto zjavne boli doplnené po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie k žalobe, podaním zo dňa 27.12.2012. K snahe žalobcu presvedčiť súd o skutočnosti, že žalovaný ho poškodil v správnom konaní s tým, že ústne pojednávanie konané o priestupku dňa 25.04.2012 o 10.00 hod. vykonal bez jeho prítomnosti a nerešpektoval jeho písomné ospravedlnenie uviedol, že žalovaný zotrváva na svojom názore, že prvostupňový správny

orgán žalobcu v konaní nepoškodil, nakoľko bol žalobca riadne upovedomený o tom, že svoju neúčasť má oboznámiť dostatočne včas pred pojednávaním osobne, listovou zásielkou alebo písomne faxovým spojením. Prvostupňový správny orgán riadne upovedomil žalobcu o tom, že priestupok môže byť v zmysle ust. o priestupkoch prejednaný bez jeho neprítomnosti, ak sa na ústne pojednávanie nedostaví. Tým, že žalobca podal dňa 23.04.2012 na Pošte Liptovský Mikuláš 6 doporučenú listovú zásielku I. triedy č. RR 643369443 SK, ktorou ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní ako zmeškanú, pričom o tejto skutočnosti mal a mohol vedieť, táto bola pracovníkom ORPZ na pošte prevzatá dňa 25.04.2012 až po skončení ústneho pojednávania, dostal sa do časovej tiesne a mal si teda v prípade, ak sa chcel zúčastniť ústneho pojednávania zvoliť inú možnosť v časného doručenia ospravedlnenia uvedeného v písomnom predvolaní, doručenie ospravedlnenia osobe alebo faxovým spojením. Žalobca však žiadny úkon smerujúci k včasnému doručeniu ospravedlnenia správneho orgánu pred začatím ústneho pojednávania nevykonal, pričom sa neodôvodnene spoliehal na skutočnosť, že Slovenská pošta jeho ospravedlnenie predsa len stihne správnemu orgánu pred začatím ústneho pojednávania doručiť. Za týchto okolností prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom a svojím postupom účastníkovi konania neodňal jeho právo vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Účastník správneho konania nemá len procesné práva, ale je aj nositeľom procesných povinností, ktoré sledujú zabezpečenie nerušeného priebehu správneho konania. K snahe presvedčiť súd o skutočnosti, že motorové vozidlo neviedol, ale v tomto iba sedel a hľadal veci osobného charakteru uviedol, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, má za to, že pre rozhodovanie boli zaobstarané potrebné podklady. Vychádzal pri rozhodovaní zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy a úradného záznamu členov policajnej hliadky. Táto skupina dôkazov dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca motorové vozidlo viedol, bol zastavený hliadkou PZ a následne bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu v krvi, pričom bola u neho zistená hodnota 0,34 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Tvrdenie žalobcu, že vozidlo neviedol a v tomto iba sedel a hľadal veci osobného charakteru žalovaný považuje za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie za priestupok, z ktorého spáchania je podozrivý a to z nasledovných dôvodov. Pri námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , z ktorého vyplýva, že povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa zákona o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností, ktorého obvinili z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby si sám domýšľal relevantné právne dôvody svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil. Žalobca ani vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie, že motorové vozidlo neviedol, naopak nepodporil, obmedzil sa iba na jednoduché tvrdenie, že vozidlo neviedol. V prípade, ak by žalobca motorové vozidlo v čase dychovej skúšky skutočne neviedol, žalovaný poukázal, že sa musí vychádzať z predpokladu, že na tomto vozidle k Penziónu Pod Skalkou prišiel v čase, keď ešte nebol pod vplyvom alkoholu. Následne niekde, napr. v penzióne požil alkoholické nápoje a do vozidla si išiel po veci osobného charakteru. Z logického hľadiska by potom žalobca už v štádiu objasňovania priestupku uviedol policajnej hliadke, napr. že v penzióne alkoholické nápoje požíval sám, ako svedkov ešte mohol uviesť personál penziónu. Na základe uvedeného by potom členovia policajnej hliadky tieto skutočnosti na mieste preverili, ak by boli pravdivé, žalobcovi by vodičský preukaz nezadržali. K námietke, že príslušníci PZ žalobcu k vykonaniu dychovej skúšky prinútili hrozbou okamžitého dodržania vodičského preukazu, žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že príslušníci policajnej hliadky pred vykonaním dychovej skúšky žalobcu na legislatívnu zmenu upozornili a žalobca následne nadobudol mylnú predstavu o tom, že ho k vykonaniu dychovej skúšky pod hrozbou trestného stíhania donútili. Ďalej poukázal na policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený. Z uvedeného vyplýva, že je úplne nepodstatné, že vodič policajtovi vodičský preukaz pri kontrole predloží, alebo nie, nakoľko v prípade ak je podozrivý zo spáchania priestupku, za ktorý možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla, policajt vodičský preukaz zadrží aj fiktívne. K tvrdeniu, že príslušníci PZ mu boli povinní umožniť vykonanie opakovanej dychovej skúšky aj odber krvi, uviedol, že príslušníci PZ neboli žalobcovi umožniť opakované vykonanie dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu, nakoľko opakovaná dychová skúška sa vykoná v prípade, ak vodič popiera požitie alkoholu tvrdením, že použil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky.

O skutočnosti, že by žalobca žiadal vykonať dychovú skúšku z dôvodu, že pred jazdou požil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky sa v celom administratívnom spise a ani v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenachádza žiadna zmienka. V tomto smere teda príslušníci PZ žiadnu zákonnú normu neporušili. Z možnosti vykonania odberu krvi žalovaný uvádza, že chod lekárskej pohotovostnej služby bol na celom území Slovenskej republiky zabezpečený a o tejto skutočnosti mohol vedieť z masovokomunikačných prostriedkov, túto skutočnosť si nemusel nijako overovať. Toto tvrdenie sa javí zo strany žalovaného ako jeho účelová obrana v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie za priestupok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 27.03.2013.

Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v písomnej žalobe. Na otázku súdu vo vzťahu k žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi žalobcu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa dozvedel, že má byť dňa 25.04.2012 na vyšetrení v Košiciach ako vyplýva z výmenného lístka dňa 18.04.2012.

Poverený zamestnanec žalovaného sa pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postupy sú vecne správne, sú súladné so zákonom, vo veci bol dostatočné zistený skutkový stav a na daný skutkový stav boli potom správne aplikované právne predpisy a .

Podľa vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môže nachádzať v jeho organizme.

Podľa o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu () alkohol ešte nachádza v jeho organizme.

Podľa za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa ust. o priestupkoch, o priestupku správny orgán v prvom stupni koná ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-LM-ODI2-P-113/2012 zo dňa 25.04.2012 Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš zistil, že žalobca dňa 20.11.2011 o 01.20 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle továrenskej značky Volvo XC 90, evidenčné číslo LM-529-BN po štátnej ceste II. triedy č. 537 v smere jazdy Liptovský Peter - Liptovský Hrádok, kde bol na mieste zvanom Pod Skalkou - Liptovský Hrádok zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Na výzvu hliadky bol podrobený vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou skúškou, ktoré bolo vykonané o 01.20 hod. prístrojom typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313 a ktorým mu bola zaznamená hodnota 0,34 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Na lekársky odber a vyšetrenie krvi sa nežiadal. Žalobca týmto svojím konaním porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.

o cestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa . Podľa o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov, pričom v zmysle zákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od 20.11.2011. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na to, že správny orgán priestupok prejednal podľa ust. v neprítomnosti žalobcu, nakoľko bol predvolaný písomným predvolaním na 25.04.2012 o 10.00 hod.. Predvolanie mu bolo doručené dňa 04.04.2012, v stanovenom termíne a čase sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia alebo uvedenia dôležitého dôvodu nedostavil na pojednávanie. O ústnom prejednávaní priestupku boli upovedomení aj splnomocnený zástupca účastníka konania JUDr. Klaudia Azariová, Advokátska kancelária T.. Pri rozhodovaní o priestupku prvostupňový správny orgán vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, správy o výsledku objasňovania priestupku na úseky cestnej dopravy, písomného vyjadrenia podozrivého z priestupku, zápisu o dychovej skúške, certifikátu o overení, úradného záznamu, inštruktáže do výkonu hliadkovej služby, potvrdení o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutia o preskúmanie zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, záznamu o podaní vysvetlenia, rozhodnutia o odvolaní č. s. KRPZ-ZA-KDI-SK-15/2012, rozhodnutie o odvolaní č. s. KRPZ-ZA-KDI-SK-16/2012, zápisnice z ústnej pojednávania o priestupku. Na základe uvedených dôkazov bol preukázaný skutkový a právny stav zistený vo veci. Záznam o podaní vysvetlenia podľa podaný G. G. preukazuje, že tento spoločne s G. V. vykonávali hliadkovú službu dňa 20.11.2011 od 19.00 hod. do 07.00 hod. v čase o 01.10 do 01.20 hod. sa nachádzali na kontrolnom bode v Liptovskom Hrádku Pod Skalkou, čo je cesta II. triedy č. 537. Uviedol, že bolo spozorované okolo 01.18 hod. od smeru Liptovského Petra motorové vozidlo, ktoré išlo v smere jazdy na Liptovský Hrádok a mierne prechádzalo zo svojho jazdného pruhu do protismeru. Uviedol, že z tohto dôvodu sa ho rozhodol zastaviť. Uviedol, že vodič vozidlo zastavil na jeho pokyn na ceste tak, že týmto vytvoril prekážku v cestnej premávke a preto ho požiadal, aby sa s vozidlom presunul k Penziónu Pod Skalkou. Ďalej uviedol, že z predložených dokladov bolo zistené, že sa jedná o osobu G. T., ktorý vykonával jazdu na motorovom vozidle značky Volvo evidenčné číslo LM-529-BN. Na otázku, či pred jazdou žalobca požil alkohol uviedol, že nepožil žiadny alkohol a preto bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške, s ktorou súhlasil a po poučení kolegom G. V. túto vykonal. Výsledok dychovej skúšky bol pozitívny, čo už žalobca reagoval tým, že bol na oslave v obce Vavrišovo, kde požil alkohol. Následne bol poučený o práve žiadať odber krvi, pričom toto právo nevyužil a odber krvi nežiadal. Dychová skúška bola vykonaná kalibrovým meračom typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313. Výtlačok o výsledku dychovej skúšky z neznámych dôvodov žalobca odmietol podpísať. Následne mu bol zadržaný vodičský preukaz, bolo mu vydané potvrdenie o jeho zadržaní, ktoré podpísal a prevzal. Na žalobcu nebol vyvíjaný žiaden fyzický ani psychický nátlak. Uviedol, že ako hliadka postupovali v zmysle zákona a interných predpisov. Uviedol, že o predložení certifikátu od prístroja na vykonávanie dychovej skúšky nepožiadal a taktiež uviedol, že v tom čase ho hliadka mala u seba. Rovnaký záver vyplynul aj zo záznamu o podaní vysvetlenia podaný G. V.. Vo vzťahu k výške sankcie uviedol, že obvinený závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, pretože porušením pravidiel cestnej premávky je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Porušenie patrí medzi základné povinnosti ustanovené zákonom a tieto je povinný vodič rešpektovať. Jednoznačne sa ustanovuje absolútny zákaz používania alkoholického nápoja alebo inej návykovej látky pred jazdou alebo počas jazdy. Priestupok bol spáchaný po tom, čo žalobca požil alkohol a aj napriek tejto vedomosti jazdu motorovým vozidlom vykonal. Taktiež odôvodnil aj následky a mieru zavinenia vo vzťahu k osobe páchateľa uviedol, že je slobodný, bezdetný, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, z výpisu OR Žilina vyplynulo, že je konateľom spoločnosti MIKULTEX s.r.o., Liptovský Mikuláš, je držiteľom vodičského preukazu od roku 1997 skupiny B, AM a na podskupinu B1 od roku 2004. Dopustil sa v období posledných piatich rokov piatich priestupkov na úseku cestnej premávky. Pokutu možno uložiť od 150 do 800 Eur a tiež zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Prvostupňový správny orgán pokutu uložil v spodnej hranici s tým, že žalobca týmto svojím konaním nespôsobil žiadnu majetkovú škodu, ujmu na živote a zdraví inému. Je aktívnym vodičom, pozná predpisy o cestnej premávke, pričom sa dopustil niekoľkých porušení zákona o cestnej premávke, za ktoré bol postihnutý, pričom priestupkov obdobného charakteru sa doposiaľ nedopustil. Správny orgán usúdil, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vzťahu k svojmu tvrdeniu, že ho hliadka zastavila ako nevodiča stojace pred Penziónom Skalka. Vzhľadom k tomu, že na toto svoje tvrdenie nepredložil žiadny dôkaz považoval tieto jeho námietky za účelové, ktoré boli vyvrátené ostatnými dôkazmi vykonanými v rámci správneho konania.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietol najmä tú skutočnosť, že na ústne pojednávanie dňa 25.04.2012 doručil ospravedlnenie z neúčasti z dôvodu dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie v Košiciach, pričom zároveň žiadal o osobnú účasť na pojednávaní a napriek tomuto ospravedlneniu prvostupňový správny orgán vec prejednal v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, nerešpektujúce jeho zákonné právo vyjadriť sa k meritu veci ako účastník konania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za predčasné, namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatok dôvodov pre rozhodnutie.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2012 zo dňa 20.07.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k neúčasti účastníka konania na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2012 zaujal stanovisko, že tento bol predvolaný na pojednávanie dňa 25.04.2012, písomným predvolaním zo dňa 28.03.2012, ktoré prevzal dňa 04.04.2012. Písomné upovedomenie o ústnom pojednávaní prevzala aj právna zástupkyňa účastníka konania a to dňa 05.04.2012. V predvolaní bol účastník konania upozornený, resp. upovedomený, že svoju neúčasť má oznámiť dostatočne včas, pred pojednávaním osobne, listovou zásielkou alebo písomne faxovým podaním. Zároveň bol riadne upovedomený o tom, že závažnosť dôvodu neúčasti na ústnom pojednávaní je potrebné správnemu orgánu písomne preukázať a to najneskôr do dňa a hodiny, keď malo ústne pojednávanie začať. Takisto bol riadne poučený, že v zmysle ust. o priestupkoch môže byť priestupok prejednaný aj bez jeho prítomnosti, ak sa na ústne pojednávanie nedostaví.

Dňa 23.04.2012 žalobca podal na Pošte Liptovský Mikuláš 6 doporučenú listovú zásielku I. triedy, ktorou ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, nakoľko bol na tento deň objednaný na konzultáciu a vyšetrenie na Prvej stomatologickej klinike v Košiciach. Predmetné tvrdenie v prílohe listu dokladov kópiou tlačia a výmenný list, poukaz vydaný dňa 18.04.2012 stomatológom MUDr. I. I.. Predmetné ospravedlnenie bolo pracovníkom podateľne ORPZ Liptovský Mikuláš prevzaté dňa 25.04.2012 o 10.40 hod., teda v čase, keď prvostupňový správny orgán už ústne pojednávanie ukončil o prejednaní priestupku bez prítomnosti účastníka. Ospravedlnenie je datované dňa 20.04.2012 a na poštovú prepravu ho účastník konania podal až dňa 23.04.2012 - pondelok.

Podľa čl. 1.1 písm. a) Poštových podmienok - list - vnútroštátny styk z hľadiska lehoty prepravy poskytuje Slovenská pošta I. triedy (lehota prepravy D+1, dodanie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni podania). Podľa čl. 10.3 Poštových podmienok - všeobecná časť (vnútroštátny styk) určená lehota prepravy pre jednotlivé druhy zásielok platí v prípade podania zásielok do rozhodujúceho času. Informácia o rozhodujúcom čase je zverejnená na každej pošte, poštovom stredisku a pojazdnej pošte v priestoroch pre verejnosť. Rozhodujúci čas pre zásielky I. triedy a zásielky II. triedy môže byť rozdielny. Slovenská pošta prijme zásielky aj po rozhodujúcom čase, pričom za deň podania je považovaný nasledujúci pracovný deň. Zásielky I. triedy označí pošta písmenom „Z“ ako zmeškaný. Z obálky, ktorej bolo prvostupňovému správnemu orgánu oneskorene doručené ospravedlnenie účastníka konania v zastúpení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že táto obálka bola prijímajúcim pracovníkom pošty označený písomnom „Z“, teda bola prijatá ako zmeškaná a za deň jej podania bol považovaný až deň 24.04.2012 - utorok. Označenie zásielky písmenom „Z“ vyplýva aj z fotokópie podacieho lístka predloženej účastníkom konania v zastúpení ako príloha k odvolaniu. Vzhľadom k tomu, že účastník konania v zastúpení mal možnosť vedieť, že zásielku podáva na poštovú prepravu po uplynutí rozhodujúceho času, teda ako zmeškanú a týmto sa dostal do časovej tiesne a teda mal možnosť vedieť, že táto na Okresný dopravný inšpektorát ORPZ nebude doručená pred začatím pojednávania dňa 24.04.2012, ale až dňa 25.04.2012, mal si teda v prípade, ak sa chcel zúčastniť pojednávania zvoliť inú z možností včasného doručenia ospravedlnenia uvedenú v písomnom predvolaní (doručenie ospravedlnenia osobe neosobne alebo faxovým spojením). Za týchto okolností prvostupňový správny orgán neodňal účastníkovi konania právo vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Zdôraznil, že účastník konania nemá len procesné práva, ale je aj nositeľom procesných povinností, ktoré sledujú zabezpečenie nerušeného priebehu správneho konania. Účastník konania v zastúpení preto nemôže poukazovať na porušenie jeho práv, ak sa na ústne pojednávanie nedostavil a bol správnym orgánom aj riadne poučený o možnosti prejednať priestupok v jeho neprítomnosti. Celodennej prítomnosti účastníka v zastúpení dňa 25.04.2012 na konzultáciách a na vyšetrení na Prvej stomatologickej klinike, UPJŠLF

a UNLP v Košiciach žalovaný uviedol, že v zmysle dal písomné dožiadane, na základe ktorého zástupca kliniky MUDr. K. Y. dňa 06.07.2012 uviedol, že žalobca prišiel na prvú stomatologickú kliniku na konzultáciu dopoludnia, avšak z čakárne svojvoľne odišiel bez vyšetrenia a nešiel ani na RTG vyšetrenie. MUDr. K. Y. ďalej uviedol, že diagnóza účastníka konania v zastúpení nebola akútna a nevyžadovala si vyšetrenie práve v uvedený deň. Toto vyšetrenie sa mohlo dohodnúť a robiť aj v iný deň. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca motorové vozidlo neviedol, iba sedel v predmetnom aute, odvolací orgán uviedol, že vychádza zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise. Mal za to, že pre rozhodovanie boli zaobstarané potrebné podklady. Vo vzťahu k tvrdeniu, že mu členovia policajnej hliadky neumožnili vykonať opakovanú dychovú skúšku, resp. odber krvi, poukázal na to, že podľa usmernenie viceprezidenta PZ č. PPZ-ODP-985/2011 zo dňa 24.08.2011 v prípade, ak vodič popiera požitie alkoholu tvrdením, že požil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok odvolacej skúšky s tým, že žalobca žiadal vykonať dychovú skúšku z dôvodu, že pred jazdou požil lieky alebo potraviny, ktoré by ovplyvnili jeho výsledok skúšky sa v celom administratívnom spise nenachádza žiadne tvrdenie a ani v odvolaní. Rovnako je to so žiadosťou o vykonanie odberu krvi, pri ktorom sa vychádza zo správy o objasňovaní priestupku. Vo vzťahu k tomu, že ho členovia policajnej hliadky donútili vykonať dychovú skúšku uviedol, že členovia policajnej hliadky žalobcu na túto legislatívnu zmenu len upozornili. Vo vzťahu k námietke, že členovia policajnej hliadky mu nepredložili certifikát o kalibrácii analyzátora dychu ALCOTEST 7410: ARHH-0313 uviedol, že ak policajná hliadka nemá na mieste kontroly pri sebe certifikát o kalibrácii prístroja na zisťovanie požitia alkoholu v dychu a tento je opatrený kontrolnou nálepkou, je možné na ňom v danom čase aj tak vykonať dychovú skúšku. Overenú fotokópiu tohto certifikátu následne policajt vykonávajúci objasňovanie priestupku priloží do priestupkového spisu a tento odstúpi správnemu orgánu. Táto fotokópia sa v priestupkovom spise skutočne aj nachádza a na zápise o dychovej skúške súhlasí výrobné číslo analyzátora dychu. Dátum a čas dychovej skúšky pritom neprekročil dobu, po ktorú kalibrácia prístroja trvá do 07.01.2012. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty poukázal žalovaný na to, že jej výška je primeraná vzhľadom na okolnosť, že účastník konania v zastúpení priebehu predchádzajúcich piatich rokoch spáchal štyri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri použití správnej úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadol.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu uvedených v žalobe zo dňa 19.09.2012 mal za to, že žalobné dôvody žalobcu nie sú dôvodné.

Žalobca v prvom rade namieta tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi možnosť zúčastniť sa ústneho prejednania priestupku a tým sa vyjadriť k veci, prípadne navrhnúť dôkazy a to konkrétne vo vzťahu ku dňu ústneho prejednania priestupku pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 25.04.2012. Ako dôvod nemožnosti zúčastniť sa predmetného prejednania priestupku žalobca uvádzal tú skutočnosť, že v predmetný deň sa mal zúčastniť konzultácii a vyšetrenia ohľadne dlhodobo plánovej stomatochirurgickej operácie. Poukazoval na to, že sa riadne ospravedlnil z neúčasti na pojednávanie a žiadal o preloženie pojednávania na iný termín s tým, že trval na svojej osobnej účasti na prejednaní priestupku.

Z administratívneho spisu správneho orgánu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán žalobcu predvolal na ústne pojednávanie na termín dňa 25. 4.2012 predvolaním zo dňa 28.03.2012. Žalobca predmetné predvolanie prevzal konkrétne dňa 04. apríla 2012. V predvolaní bol upozornený, že ak sa nemôže žalobca dostaviť v stanovenom čase, svoju neúčasť nech oznámi dostatočne včas pred ústnym pojednávaním osobne, listovou zásielkou na hore uvedenú adresu alebo písomne faxom na č. 0961453539 v čase od 07.30 hod. do 15.30 hod. v pracovných dňoch, aby mohol byť stanovený nový termín pojednávania. Závažnosť dôvodu neúčasti na ústnom pojednávaní je potrebné správnemu orgánu písomne preukázať, napr. potvrdením o práceneschopnosti a to najneskôr do dňa a hodiny, keď malo ústne pojednávanie začať. Zároveň bol upozornený a poučený, že priestupok môže byť prejednaný aj v jeho neprítomnosti, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne naň predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu s poukazom na . Zároveň z administratívneho spisu bolo zistené, že o pojednávaní bola

upovedomená aj JUDr. Klaudia Azariová, Advokátska kancelária T. ako právna zástupkyňa účastníka správneho konania. Predmetné upovedomenie právna zástupkyňa prevzala dňa 05.04.2012.

Z obsahu správneho spisu súd ďalej zistil, že v administratívnom spise sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní o priestupku zo dňa 20.04.2012 z dôvodu dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie a konzultácií, ktoré boli stanovené na deň 25.04.2012, o čom zároveň žalobca k ospravedlneniu doložil aj tzv. výmenný list - poukaz zo dňa 18.04.2012. V spise sa nachádza obálka z predmetného doručovania ospravedlnenia žalobcu adresované ORPZ, Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, z ktorej je zrejmé, že na poštovú prepravu, resp. z odtlačku podacej pečiatky je zrejmý dátum dňa 23.04.2012. Písomnosť označená písmenom „Z“, zároveň je tu nálepka doručovania - I. trieda. V administratívnom spise sa nachádza aj podací lístok z doručovania predmetnej písomnosti - ospravedlnenia, na ktorej je dátum zo dňa 23.04.2011, na ktorom je tiež označenie písmeno „Z“.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v tom, že prvostupňový správny orgán prejednal a rozhodol o priestupku žalobcu v neprítomnosti žalobcu, že týmto nebol porušený zákon a to konkrétne ustanovenie o priestupkoch. V danom prípade mal súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobcovi bolo doručené predvolanie na termín pojednávania dňa 04. apríla 2012 s tým, že odo dňa 18.04.2012 mal vedomosť, že sa má zúčastniť aj lekárskeho vyšetrenia ohľadom stomatochirurgickej operácie a to konkrétne v rovnaký deň, ako bol určený termín ústneho prejednania priestupku a to dňa 25.04.2012. Termín pojednávania pritom bol stanovený skôr( tento prevzal dňa 4.4.2012 ). Žalobca sa ani podľa názoru súdu nemohol spoliehať na to, že jeho ospravedlnenie z neúčasti na ústnom prejednaní priestupku dňa 25.4.2012 podané vzhľadom na označenie zásielky ako zmeškanej dňa 24.4.2012 bude správnemu orgánu prvého stupňa doručené včas a to pred začatím pojednávania dňa 25.4.2013. Označenie zásielky ako zmeškanej vyplynulo aj z podacieho lístka k predmetnej zásielke a aj z obálky z doručovania predmetného ospravedlnenia. Žalovaný postupoval správne, keď neuznal ospravedlnenie žalobcu na pojednávanie dňa 25.04.2012, resp. nepovažoval ospravedlnenie žalobcu za podané včas a za náležité a mal za to, že prvostupňové konanie prebehlo v súlade s ust. zákona o priestupkoch. Z potvrdenia zo dňa 6.7.2012 od UPJ ŠFL, zástupcu kliniky MUDr. Y. , nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktoré zabezpečil ku konaniu žalovaný správny orgán vyplynul nakoniec záver, že žalobca sa predmetného vyšetrenia resp. konzultácii ani nezúčastnil, pričom z potvrdenia vyplynulo aj to, že diagnóza vo vzťahu k žalobcovi nebola akútna a nevyžadovala si vyšetrenie práve v uvedený deň s tým, že toto vyšetrenie sa mohlo dohodnúť a aj urobiť aj v iných deň. Z tohto dôvodu žalovaný vyhodnotil podľa názoru súdu správne uvedenú námietku neúčasti na ústnom pojednávaní žalobcu za nedôvodnú, keď uvedenú skutočnosť nepovažoval za vadu konania pre ktorú by bolo potrebné pojednávanie zopakovať. Z tohto dôvodu ani podľa názoru súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k veci. Žiadosť o preloženie termínu pojednávania nemôže súd vyhodnotiť vzhľadom na uvedené skutočnosti ako za žiadosť podanú dostatočne včas, keď žalobca takto mohol už urobiť dňa 18.04.2012 ( hneď ako sa dozvedel o vyšetrení ), prípadne žalobca mohol využiť aj iné prostriedky ospravedlnenia, ktoré mal uvedené v predvolaní na termín pojednávania ( možnosť podania faxového ospravedlnenia resp. osobného doručenia ospravedlnenia dostatočne včas pred pojednávaním), resp. vzhľadom na neúčasť žalobcu na predmetnom vyšetrení možno túto žiadosť resp. ospravedlnenie vyhodnotiť aj ako ospravedlnenie bez dôležitého dôvodu a následne mohol prvostupňový správny orgán konať a rozhodnúť o priestupku žalobcu aj v jeho neprítomnosti.

Aj žalobnú námietku žalobcu, že neviedol motorové vozidlo vyhodnotil súd ako nedôvodnú a účelovú. Žalobca tvrdil, že v motorovom vozidle iba sedel a hľadal veci osobného charakteru, tieto tvrdenia sú vyvrátené dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise. A to s poukazom na úradný záznam, ktorý sa nachádza v administratívnom spise žalovaného správneho orgánu č. p. ORPZ-LM-OPP4- P400/2011 zo dňa 20.11.2011, z ktorého vyplynulo, že v čase o 01.20 hod. bolo spozorované osobné motorové vozidlo značky Volvo XC 90, evidenčné číslo LM-529-BN, ktoré prichádzalo v smere od obce Liptovský Peter do obce Liptovský Hrádok po ceste č. II/537 a mierne prechádzalo z pravého jazdného pruhu do ľavého. Z uvedeného dôvodu bolo na križovatke Pod Skalkou zastavené a kontrolované. Nakoľko vozidlo zastavilo v ceste a tvorilo v jazdnom pruhu prekážku, vodič bol vyzvaný, aby preparkoval svoje vozidlo bližšie ku krajnici. Menovaný toto urobil a vozidlo posunul v križovatke na pravú krajnicu

hneď na začiatku ulice Hradnej. Počas kontroly bolo zistené, že vodičom bol G. T., čiže žalobca. Vodič bol vyzvaný, aby predložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla, v čase kontroly sa nachádzal vo vozidle sám. Bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov elektronickým meračom ALCOTEST DRAGER 7410 e. č. ARHH-0313, pričom mu bola nameraná pozitívna dychová skúška s výsledkom 0,34 mg/l, pričom vodič zápis o dychovej skúške odmietol podpísať. Následne bol vodičovi zadržaný vodičský preukaz č. LM XXXXX-XX a vydané potvrdenie o zadržaní VP č. AA188771, ktoré podpísal a následne prevzal. Uvedený záznam bol podpísaný práporčíkom G. a strážmajstrom G. V.. Uvedení policajti podali aj vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zachytené v zázname zo dňa 1.2.2012 a 6.2.2012, z ktorých vyplýval rovnaký záver. V administratívnom spise sa nachádza aj správa o výsledku objasňovania záznamu priestupku na úseku cestnej dopravy, pričom v tejto správe o výsledku objasnenia priestupku na úseku cestnej dopravy bolo zistené, resp. skutok bol popísaný obdobne ako v úradnom zázname, takisto bol nameraný alkohol u žalobcu, pričom bolo zistené, že vodič nežiadal lekárske vyšetrenie, zároveň túto správu o výsledku objasňovania žalobca aj podpísal. Na druhej strane tejto správy žalobca uvádzal, že ho hliadka zastavila ako nevodiča stojaceho pred Penziónom Skalka Liptovský Hrádok. V čase hľadania naštartoval auto a tvrdil, že si bol zobrať veci do auta.

Zároveň sa v administratívnom spise nachádza aj zápis o dychovej skúške, z ktorého bolo zistené u žalobcu požitie alkoholu, t.j. pozitívna dychová skúška s výsledkom zistenia 0,34 mg/l. V danom prípade námietka žalobcu, že teda neviedol vozidlo, ako vodič je z hľadiska skutkového tvrdenia námietkou negatívnou, t.j. žalobca tvrdí niečo, čo v danom čase a mieste neexistovalo. To znamená, že on neviedol konkrétne motorové vozidlo. Táto skutočnosť sa nepreukazuje dôkaznými prostriedkami o jej existencii, ale naopak predložením dôkazných prostriedkov, ktoré v dostatočnej miere spochybňujú hodnovernosť jej možnej existencie v čase a mieste. Žalobca podľa názoru súdu mal povinnosť, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi spochybniť hodnovernosť daného skutkového zistenia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že ako nevodič sa dostal do motorového vozidla, resp. ako sa motorové vozidlo samotné dostalo pred príslušný Penzión Skalka bez toho, aby vodičom bol práve žalobca a to v danom čase a v danom mieste. To znamená, že príslušnými dôkaznými prostriedkami mal žalobca preukázať, že tvrdenia policajtov v úradnom zázname, resp. aj v správe o výsledku objasňovania priestupku sú nepravdivé. Inak správne vychádzal aj žalovaný správny orgán z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo, t.j. bol ako vodič motorového vozidla samozrejme držiteľom vodičského oprávnenia. Z tohto dôvodu bola vyhodnotená žalobná námietka žalobcu ako nedôvodná, pričom súd poukazuje, že práve v negatívnej skutočnosti má žalobca dôkaznú povinnosť tvrdiť konkrétne skutočnosti na svoju obhajobu. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca bol k dychovej skúške v podstate prinútený, hrozbou okamžitého zadržania vodičského preukazu a trestnoprávnej zodpovednosti z dôvodu, že toto oprávnenie už bolo v držbe policajnej hliadky, súd udáva, že takisto bolo v dôkaznej situácii - povinnosti zo strany žalobcu k tejto uvádzať tvrdenia, resp. dôkazy.

K námietke, že žalobcovi nebola umožnená dodatočná alebo opakovaná dychová skúška, k tejto súd uvádza nasledovné:

V danom prípade nebol porušený ani zákon o cestnej premávke - a ani usmernenie viceprezidenta PZ č. PPZ-ODP-9855/2011 zo dňa 24.08.2011. V zmysle bodu 3 tohto usmernenia sa rieši situácia, kedy má byť vykonaná opakovaná dychová skúška, avšak len v tom prípade, ak prvá dychová skúška na alkohol bola pozitívna s tou podmienkou, že vodič popiera požitie alkoholických nápojov s tvrdením, že pred vykonaním dychovej skúšky na zistenie alkoholu použil liekové prípravky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky na alkohol. Zo spisového materiálu takéto tvrdenie samotného žalobcu vôbec nevyplýva. Takéto tvrdenie nevyplýva ani z tvrdenia uvedeného v žalobe. Podľa názoru senátu Krajského súdu v Žiline príslušná policajná hliadka policajného zboru postupovala správne, keď nevyzvala žalobcu na vykonanie opakovanej dychovej skúšky na alkohol. Vo vzťahu ku krvnej skúške s poukazom na správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.11.2011 jednoznačne z tejto vyplýva, že vodič nežiadal o lekárske vyšetrenie krvi na alkohol. Správny orgán, resp. policajná hliadka nepochybila, keď nepristúpila k odberu krvi, o ktorej žalobca ako vyplýva zo správneho spisu, resp. zo správy o prešetrení skutku napokon ani nežiadal. O možnosti, resp. práve požiadať o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom, vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu bol žalobca riadne poučený. Uvedené vyplýva zo správy o

výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.11.2011. Uvedenú správu žalobca podpísal. Rovnako z ničoho nevyplýva, že by žalobca žiadal policajnú hliadku o predloženie fotokópie certifikátu o overení prístroja typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313. Takáto jeho žiadosť nevyplývala zo žiadnych dokladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Z administratívneho spisu však vyplynulo, že prístroj, ktorým bol nameraný alkohol u žalobcu, bol certifikovaný, doklad o certifikácii ( kalibrácii ) sa nachádza v administratívnom spise pod č. s dátumom overenia 07.07.2011, platnosť overenia do 07.01.2012. Takže aj táto námietka žalobcu bola vyhodnotená ako nedôvodná. Rozhodnutie žalovaného netrpí ani nedostatkom odôvodnenie, nakoľko žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpovede na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, tak ako je to aj uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešným účastníkom konania, náhrada trov konania mu neprináleží.

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2012 zo dňa 20.07.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-LM-ODI2-P-113/2012 zo dňa 25.04.2012. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že prvostupňový správny orgán vyslovil, že obvinený G. T. sa na pojednávanie o priestupku v stanovenom termíne a v stanovenom čase bez akéhokoľvek ospravedlnenia alebo uvedenia dôležitého dôvodu, ktorý by mu bránil na pojednávanie zúčastniť nedostavil. Toto tvrdil aj žalovaný napriek tomu, že žalobca zaslal na OR PZ ODI v Liptovskom Mikuláši, kde sa malo konať pojednávanie o priestupku ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní o predmetnom priestupku a to z dôvodu už dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie a z uvedeného dôvodu mal v predmetný deň konzultácie a vyšetrenia. V predmetnom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní o priestupku bola uvedená žiadosť o preloženie pojednávania na iný termín a že trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní z priestupku. Týmto bolo upreté žalobcovi právo byť prítomný pri prejednaní priestupku a vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Takéto konanie správneho orgánu považuje obvinený za nezákonné a nerešpektujúce jeho zákonné právo sa k meritu veci vyjadriť. Ďalej namietal skutočnosť, že dňa 20.11.2011 v čase o 01.20 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle v smere jazdy Liptovský Peter - Liptovský Hrádok nie je pravdivá. V tom čase sedel za volantom stojaceho motorového vozidla pred penziónom Skalka v Liptovskom Hrádku a v priehradke auta hľadal veci osobného charakteru, pričom mal zapnutý motor vozidla kvôli osvetleniu, aby mu nebola zima. Napriek tomu, že žalobca neviedol motorové vozidlo okoloidúca policajná hliadka ho vyzvala k predloženiu dokladov a z dôvodu preverovania, či vozidlo stojace a naštartované v neskorú nočnú hodinu nie je odcudzené, resp. práve odcudzované. Uvedenému sa podrobil, no následne hliadka PZ vyzvala žalobcu, aby sa podrobil aj dychovej skúške na zistenie prítomného alkoholu. Žalobca s uvedeným súhlasil, avšak len z toho dôvodu, aby predišiel ďalšiemu šikanóznemu konaniu voči jeho osobe zo strany hliadky policajného zboru. Bolo mu povedané, že keď sa nepodrobí dychovej skúške, bude sa mať automaticky za to, že požil alkoholický nápoj pred jazdou a automaticky mu bude zadržaný vodičský preukaz s trestnoprávnymi dôsledkami. Navyše hliadka PZ disponovala všetkými jeho dokladmi. Po prvej dychovej skúške mu nebolo umožnené vykonať druhú dychovú skúšku a hliadka policajného zboru nepristúpila ani na žiadosť o vykonanie skúšky odberom krvi. Navyše hliadka PZ odignorovala aj žiadosť žalobcu o predloženie fotokópie certifikátu o overení prístroja typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313, o ktorú požiadal žalovaný z dôvodu pochybnosti o výsledku dychovej skúšky a odmietnutiu jej vykonania po druhý krát. K vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací orgán zajal stanovisko o dostatočnom zistení skutočného stavu v súlade s vyhľadávacou zásadou, pričom tvrdenie žalobcu, že auto neviedol a že mu ďalšia dychová skúška, resp. odber krvi nebol umožnený považuje za účelové a nijako sa ním nezaoberal. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca má za to, že odvolací správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne zaoberal a nevysporiadal sa s viacerými tvrdeniami, námietkami a dôkazmi, ktoré pri svojej argumentácii žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ako aj svojej výpovedi predložil, iba jednoducho skonštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za týmto

účelom mal k dispozícii potrebné podklady pre rozhodnutie, získané dôkazy sú dôveryhodné, navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a že dôkazy tvoriace priestupkový spis postačovali prvostupňovému správnemu orgánu na vydanie rozhodnutia. Žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí vychádzal výlučne len z tvrdení príslušníkov policajného zboru, neprihliadal na tvrdenia, námietky a dôkazy, ktoré pri svojej argumentácii žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu predložil. Rozhodnutie žalovaného je všeobecné arbitrárne, ktoré vychádza takmer výlučne zo skutočností uvedených a tvrdených príslušníkmi policajného zboru a neprihliada pritom vôbec na skutočnosti tvrdené a uvádzané žalobcom. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Povinnosťou správneho orgánu je, aby zistil všetky skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie a aby doplnil podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodnutie. Rozhodnutie správnych orgánov musí teda vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. S vyššie uvedeným súvisia aj viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. februára 2012 sp. zn. . Zásada stanovená SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Aj na rozhodovanie a postih za správne delikty sa vzťahujú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Žalobca má za to, že v predmetnom prípade bol nesprávne právne posúdený skutkový, tak aj právny stav veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobca podaním zo dňa 01.10.2012, ktoré Krajskému súdu v Žiline bolo doručené dňa 08.10.2012 doplnil dôvody k žalobe špecifikované na č.l. 19 až 24 spisu. Súd k predmetnému doplneniu žalobných dôvodov žalobcu udáva a poukazuje na ust. podľa ktorého až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa .

Podľa žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi, prostredníctvom právneho zástupcu a to konkrétne dňa 25.07.2012, teda dvojmesačná lehota na podanie žaloby, resp. doplnenie žalobných dôvodov v zmysle vyššie uvedených citovaných ustanovení bola do 25.09.2012. Podanie žalobcu je datované 01.10.2012, to znamená, že na toto rozšírenie žalobných dôvodov súd už nemôže prihliadnuť a týmito rozšírenými žalobnými dôvodmi zo strany žalobcu sa súd už nemohol zaoberať, nakoľko tieto zjavne boli doplnené po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie k žalobe, podaním zo dňa 27.12.2012. K snahe žalobcu presvedčiť súd o skutočnosti, že žalovaný ho poškodil v správnom konaní s tým, že ústne pojednávanie konané o priestupku dňa 25.04.2012 o 10.00 hod. vykonal bez jeho prítomnosti a nerešpektoval jeho písomné ospravedlnenie uviedol, že žalovaný zotrváva na svojom názore, že prvostupňový správny orgán žalobcu v konaní nepoškodil, nakoľko bol žalobca riadne upovedomený o tom, že svoju neúčasť má oboznámiť dostatočne včas pred pojednávaním osobne, listovou zásielkou alebo písomne faxovým spojením. Prvostupňový správny orgán riadne upovedomil žalobcu o tom, že priestupok môže byť v zmysle ust. o priestupkoch prejednaný bez jeho neprítomnosti, ak sa na ústne pojednávanie nedostaví. Tým, že žalobca podal dňa 23.04.2012 na Pošte Liptovský Mikuláš 6 doporučenú listovú zásielku I. triedy č. RR 643369443 SK, ktorou ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní ako zmeškanú, pričom o tejto skutočnosti mal a mohol vedieť, táto bola pracovníkom ORPZ na pošte prevzatá dňa 25.04.2012 až po skončení ústneho pojednávania, dostal sa do časovej tiesne a mal si teda v prípade, ak sa chcel zúčastniť ústneho pojednávania zvoliť inú možnosť v časného doručenia ospravedlnenia uvedeného v písomnom predvolaní, doručenie ospravedlnenia osobe alebo faxovým spojením. Žalobca však žiadny úkon smerujúci k včasnému doručeniu ospravedlnenia správneho orgánu pred začatím ústneho pojednávania nevykonal, pričom sa neodôvodnene spoliehal na skutočnosť, že Slovenská pošta jeho ospravedlnenie predsa len stihne

správnemu orgánu pred začatím ústneho pojednávania doručiť. Za týchto okolností prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom a svojím postupom účastníkovi konania neodňal jeho právo vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Účastník správneho konania nemá len procesné práva, ale je aj nositeľom procesných povinností, ktoré sledujú zabezpečenie nerušeného priebehu správneho konania. K snahe presvedčiť súd o skutočnosti, že motorové vozidlo neviedol, ale v tomto iba sedel a hľadal veci osobného charakteru uviedol, že žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise, má za to, že pre rozhodovanie boli zaobstarané potrebné podklady. Vychádzal pri rozhodovaní zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy a úradného záznamu členov policajnej hliadky. Táto skupina dôkazov dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca motorové vozidlo viedol, bol zastavený hliadkou PZ a následne bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu v krvi, pričom bola u neho zistená hodnota 0,34 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Tvrdenie žalobcu, že vozidlo neviedol a v tomto iba sedel a hľadal veci osobného charakteru žalovaný považuje za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie za priestupok, z ktorého spáchania je podozrivý a to z nasledovných dôvodov. Pri námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , z ktorého vyplýva, že povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 zákona o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností, ktorého obvinili z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby si sám domýšľal relevantné právne dôvody svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil. Žalobca ani vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie, že motorové vozidlo neviedol, naopak nepodporil, obmedzil sa iba na jednoduché tvrdenie, že vozidlo neviedol. V prípade, ak by žalobca motorové vozidlo v čase dychovej skúšky skutočne neviedol, žalovaný poukázal, že sa musí vychádzať z predpokladu, že na tomto vozidle k Penziónu Pod Skalkou prišiel v čase, keď ešte nebol pod vplyvom alkoholu. Následne niekde, napr. v penzióne požil alkoholické nápoje a do vozidla si išiel po veci osobného charakteru. Z logického hľadiska by potom žalobca už v štádiu objasňovania priestupku uviedol policajnej hliadke, napr. že v penzióne alkoholické nápoje požíval sám, ako svedkov ešte mohol uviesť personál penziónu. Na základe uvedeného by potom členovia policajnej hliadky tieto skutočnosti na mieste preverili, ak by boli pravdivé, žalobcovi by vodičský preukaz nezadržali. K námietke, že príslušníci PZ žalobcu k vykonaniu dychovej skúšky prinútili hrozbou okamžitého dodržania vodičského preukazu, žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že príslušníci policajnej hliadky pred vykonaním dychovej skúšky žalobcu na legislatívnu zmenu upozornili a žalobca následne nadobudol mylnú predstavu o tom, že ho k vykonaniu dychovej skúšky pod hrozbou trestného stíhania donútili. Ďalej poukázal na policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený. Z uvedeného vyplýva, že je úplne nepodstatné, že vodič policajtovi vodičský preukaz pri kontrole predloží, alebo nie, nakoľko v prípade ak je podozrivý zo spáchania priestupku, za ktorý možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla, policajt vodičský preukaz zadrží aj fiktívne. K tvrdeniu, že príslušníci PZ mu boli povinní umožniť vykonanie opakovanej dychovej skúšky aj odber krvi, uviedol, že príslušníci PZ neboli žalobcovi umožniť opakované vykonanie dychovej skúšky na zistenie požitia alkoholu, nakoľko opakovaná dychová skúška sa vykoná v prípade, ak vodič popiera požitie alkoholu tvrdením, že použil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky. O skutočnosti, že by žalobca žiadal vykonať dychovú skúšku z dôvodu, že pred jazdou požil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky sa v celom administratívnom spise a ani v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenachádza žiadna zmienka. V tomto smere teda príslušníci PZ žiadnu zákonnú normu neporušili. Z možnosti vykonania odberu krvi žalovaný uvádza, že chod lekárskej pohotovostnej služby bol na celom území Slovenskej republiky zabezpečený a o tejto skutočnosti mohol vedieť z masovokomunikačných prostriedkov, túto skutočnosť si nemusel nijako overovať. Toto tvrdenie sa javí zo strany žalovaného ako jeho účelová obrana v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie za priestupok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 27.03.2013.

Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v písomnej žalobe. Na otázku súdu vo vzťahu k žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi žalobcu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa dozvedel, že má byť dňa 25.04.2012 na vyšetrení v Košiciach ako vyplýva z výmenného lístka dňa 18.04.2012.

Poverený zamestnanec žalovaného sa pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postupy sú vecne správne, sú súladné so zákonom, vo veci bol dostatočné zistený skutkový stav a na daný skutkový stav boli potom správne aplikované právne predpisy a .

Podľa vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môže nachádzať v jeho organizme.

Podľa o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu () alkohol ešte nachádza v jeho organizme.

Podľa za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa ust. o priestupkoch, o priestupku správny orgán v prvom stupni koná ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-LM-ODI2-P-113/2012 zo dňa 25.04.2012 Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš zistil, že žalobca dňa 20.11.2011 o 01.20 hod. vykonával jazdu na motorovom vozidle továrenskej značky Volvo XC 90, evidenčné číslo LM-529-BN po štátnej ceste II. triedy č. 537 v smere jazdy Liptovský Peter - Liptovský Hrádok, kde bol na mieste zvanom Pod Skalkou - Liptovský Hrádok zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Na výzvu hliadky bol podrobený vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou skúškou, ktoré bolo vykonané o 01.20 hod. prístrojom typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313 a ktorým mu bola zaznamená hodnota 0,34 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Na lekársky odber a vyšetrenie krvi sa nežiadal. Žalobca týmto svojím konaním porušil o cestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa . Podľa o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov, pričom v zmysle zákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od 20.11.2011. V odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na to, že správny orgán priestupok prejednal podľa ust. v neprítomnosti žalobcu, nakoľko bol predvolaný písomným predvolaním na 25.04.2012 o 10.00 hod.. Predvolanie mu bolo doručené dňa 04.04.2012, v stanovenom termíne a čase sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia alebo uvedenia dôležitého dôvodu nedostavil na pojednávanie. O ústnom prejednávaní priestupku boli upovedomení aj splnomocnený zástupca účastníka konania JUDr. Klaudia Azariová, Advokátska kancelária T.. Pri rozhodovaní o priestupku prvostupňový správny orgán vychádzal zo správy o výsledku objasňovania priestupku, správy o výsledku

objasňovania priestupku na úseky cestnej dopravy, písomného vyjadrenia podozrivého z priestupku, zápisu o dychovej skúške, certifikátu o overení, úradného záznamu, inštruktáže do výkonu hliadkovej služby, potvrdení o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, rozhodnutia o preskúmanie zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, záznamu o podaní vysvetlenia, rozhodnutia o odvolaní č. s. KRPZ-ZA-KDI-SK-15/2012, rozhodnutie o odvolaní č. s. KRPZ-ZA-KDI-SK-16/2012, zápisnice z ústnej pojednávania o priestupku. Na základe uvedených dôkazov bol preukázaný skutkový a právny stav zistený vo veci. Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 podaný G. G. preukazuje, že tento spoločne s G. V. vykonávali hliadkovú službu dňa 20.11.2011 od 19.00 hod. do 07.00 hod. v čase o 01.10 do 01.20 hod. sa nachádzali na kontrolnom bode v Liptovskom Hrádku Pod Skalkou, čo je cesta II. triedy č. 537. Uviedol, že bolo spozorované okolo 01.18 hod. od smeru Liptovského Petra motorové vozidlo, ktoré išlo v smere jazdy na Liptovský Hrádok a mierne prechádzalo zo svojho jazdného pruhu do protismeru. Uviedol, že z tohto dôvodu sa ho rozhodol zastaviť. Uviedol, že vodič vozidlo zastavil na jeho pokyn na ceste tak, že týmto vytvoril prekážku v cestnej premávke a preto ho požiadal, aby sa s vozidlom presunul k Penziónu Pod Skalkou. Ďalej uviedol, že z predložených dokladov bolo zistené, že sa jedná o osobu G. T., ktorý vykonával jazdu na motorovom vozidle značky Volvo evidenčné číslo LM-529-BN. Na otázku, či pred jazdou žalobca požil alkohol uviedol, že nepožil žiadny alkohol a preto bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške, s ktorou súhlasil a po poučení kolegom G. V. túto vykonal. Výsledok dychovej skúšky bol pozitívny, čo už žalobca reagoval tým, že bol na oslave v obce Vavrišovo, kde požil alkohol. Následne bol poučený o práve žiadať odber krvi, pričom toto právo nevyužil a odber krvi nežiadal. Dychová skúška bola vykonaná kalibrovým meračom typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313. Výtlačok o výsledku dychovej skúšky z neznámych dôvodov žalobca odmietol podpísať. Následne mu bol zadržaný vodičský preukaz, bolo mu vydané potvrdenie o jeho zadržaní, ktoré podpísal a prevzal. Na žalobcu nebol vyvíjaný žiaden fyzický ani psychický nátlak. Uviedol, že ako hliadka postupovali v zmysle zákona a interných predpisov. Uviedol, že o predložení certifikátu od prístroja na vykonávanie dychovej skúšky nepožiadal a taktiež uviedol, že v tom čase ho hliadka mala u seba. Rovnaký záver vyplynul aj zo záznamu o podaní vysvetlenia podaný G. V.. Vo vzťahu k výške sankcie uviedol, že obvinený závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, pretože porušením pravidiel cestnej premávky je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Porušenie § 4 ods. 2 písm. c) patrí medzi základné povinnosti ustanovené zákonom a tieto je povinný vodič rešpektovať. Jednoznačne sa ustanovuje absolútny zákaz používania alkoholického nápoja alebo inej návykovej látky pred jazdou alebo počas jazdy. Priestupok bol spáchaný po tom, čo žalobca požil alkohol a aj napriek tejto vedomosti jazdu motorovým vozidlom vykonal. Taktiež odôvodnil aj následky a mieru zavinenia vo vzťahu k osobe páchateľa uviedol, že je slobodný, bezdetný, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, z výpisu OR Žilina vyplynulo, že je konateľom spoločnosti MIKULTEX s.r.o., Liptovský Mikuláš, je držiteľom vodičského preukazu od roku 1997 skupiny B, AM a na podskupinu B1 od roku 2004. Dopustil sa v období posledných piatich rokov piatich priestupkov na úseku cestnej premávky. Pokutu možno uložiť od 150 do 800 Eur a tiež zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Prvostupňový správny orgán pokutu uložil v spodnej hranici s tým, že žalobca týmto svojím konaním nespôsobil žiadnu majetkovú škodu, ujmu na živote a zdraví inému. Je aktívnym vodičom, pozná predpisy o cestnej premávke, pričom sa dopustil niekoľkých porušení zákona o cestnej premávke, za ktoré bol postihnutý, pričom priestupkov obdobného charakteru sa doposiaľ nedopustil. Správny orgán usúdil, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vzťahu k svojmu tvrdeniu, že ho hliadka zastavila ako nevodiča stojace pred Penziónom Skalka. Vzhľadom k tomu, že na toto svoje tvrdenie nepredložil žiadny dôkaz považoval tieto jeho námietky za účelové, ktoré boli vyvrátené ostatnými dôkazmi vykonanými v rámci správneho konania.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietol najmä tú skutočnosť, že na ústne pojednávanie dňa 25.04.2012 doručil ospravedlnenie z neúčasti z dôvodu dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie v Košiciach, pričom zároveň žiadal o osobnú účasť na pojednávaní a napriek tomuto ospravedlneniu prvostupňový správny orgán vec prejednal v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, nerešpektujúce jeho zákonné právo vyjadriť sa k meritu veci ako účastník konania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za predčasné, namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatok dôvodov pre rozhodnutie.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-77/2012 zo dňa 20.07.2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a

právnym stavom prvostupňového správneho orgánu. Vo vzťahu k neúčasti účastníka konania na ústnom pojednávaní dňa 25.04.2012 zaujal stanovisko, že tento bol predvolaný na pojednávanie dňa 25.04.2012, písomným predvolaním zo dňa 28.03.2012, ktoré prevzal dňa 04.04.2012. Písomné upovedomenie o ústnom pojednávaní prevzala aj právna zástupkyňa účastníka konania a to dňa 05.04.2012. V predvolaní bol účastník konania upozornený, resp. upovedomený, že svoju neúčasť má oznámiť dostatočne včas, pred pojednávaním osobne, listovou zásielkou alebo písomne faxovým podaním. Zároveň bol riadne upovedomený o tom, že závažnosť dôvodu neúčasti na ústnom pojednávaní je potrebné správnemu orgánu písomne preukázať a to najneskôr do dňa a hodiny, keď malo ústne pojednávanie začať. Takisto bol riadne poučený, že v zmysle ust. o priestupkoch môže byť priestupok prejednaný aj bez jeho prítomnosti, ak sa na ústne pojednávanie nedostaví.

Dňa 23.04.2012 žalobca podal na Pošte Liptovský Mikuláš 6 doporučenú listovú zásielku I. triedy, ktorou ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní, nakoľko bol na tento deň objednaný na konzultáciu a vyšetrenie na Prvej stomatologickej klinike v Košiciach. Predmetné tvrdenie v prílohe listu dokladov kópiou tlačia a výmenný list, poukaz vydaný dňa 18.04.2012 stomatológom MUDr. I. I.. Predmetné ospravedlnenie bolo pracovníkom podateľne ORPZ Liptovský Mikuláš prevzaté dňa 25.04.2012 o 10.40 hod., teda v čase, keď prvostupňový správny orgán už ústne pojednávanie ukončil o prejednaní priestupku bez prítomnosti účastníka. Ospravedlnenie je datované dňa 20.04.2012 a na poštovú prepravu ho účastník konania podal až dňa 23.04.2012 - pondelok.

Podľa čl. 1.1 písm. a) Poštových podmienok - list - vnútroštátny styk z hľadiska lehoty prepravy poskytuje Slovenská pošta I. triedy (lehota prepravy D+1, dodanie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni podania). Podľa čl. 10.3 Poštových podmienok - všeobecná časť (vnútroštátny styk) určená lehota prepravy pre jednotlivé druhy zásielok platí v prípade podania zásielok do rozhodujúceho času. Informácia o rozhodujúcom čase je zverejnená na každej pošte, poštovom stredisku a pojazdnej pošte v priestoroch pre verejnosť. Rozhodujúci čas pre zásielky I. triedy a zásielky II. triedy môže byť rozdielny. Slovenská pošta prijme zásielky aj po rozhodujúcom čase, pričom za deň podania je považovaný nasledujúci pracovný deň. Zásielky I. triedy označí pošta písmenom „Z“ ako zmeškaný. Z obálky, ktorej bolo prvostupňovému správnemu orgánu oneskorene doručené ospravedlnenie účastníka konania v zastúpení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že táto obálka bola prijímajúcim pracovníkom pošty označený písomnom „Z“, teda bola prijatá ako zmeškaná a za deň jej podania bol považovaný až deň 24.04.2012 - utorok. Označenie zásielky písmenom „Z“ vyplýva aj z fotokópie podacieho lístka predloženej účastníkom konania v zastúpení ako príloha k odvolaniu. Vzhľadom k tomu, že účastník konania v zastúpení mal možnosť vedieť, že zásielku podáva na poštovú prepravu po uplynutí rozhodujúceho času, teda ako zmeškanú a týmto sa dostal do časovej tiesne a teda mal možnosť vedieť, že táto na Okresný dopravný inšpektorát ORPZ nebude doručená pred začatím pojednávania dňa 24.04.2012, ale až dňa 25.04.2012, mal si teda v prípade, ak sa chcel zúčastniť pojednávania zvoliť inú z možností včasného doručenia ospravedlnenia uvedenú v písomnom predvolaní (doručenie ospravedlnenia osobe neosobne alebo faxovým spojením). Za týchto okolností prvostupňový správny orgán neodňal účastníkovi konania právo vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Zdôraznil, že účastník konania nemá len procesné práva, ale je aj nositeľom procesných povinností, ktoré sledujú zabezpečenie nerušeného priebehu správneho konania. Účastník konania v zastúpení preto nemôže poukazovať na porušenie jeho práv, ak sa na ústne pojednávanie nedostavil a bol správnym orgánom aj riadne poučený o možnosti prejednať priestupok v jeho neprítomnosti. Celodennej prítomnosti účastníka v zastúpení dňa 25.04.2012 na konzultáciách a na vyšetrení na Prvej stomatologickej klinike, UPJŠLF a UNLP v Košiciach žalovaný uviedol, že v zmysle dal písomné dožiadane, na základe ktorého zástupca kliniky MUDr. K. Y. dňa 06.07.2012 uviedol, že žalobca prišiel na prvú stomatologickú kliniku na konzultáciu dopoludnia, avšak z čakárne svojvoľne odišiel bez vyšetrenia a nešiel ani na RTG vyšetrenie. MUDr. K. Y. ďalej uviedol, že diagnóza účastníka konania v zastúpení nebola akútna a nevyžadovala si vyšetrenie práve v uvedený deň. Toto vyšetrenie sa mohlo dohodnúť a robiť aj v iný deň. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca motorové vozidlo neviedol, iba sedel v predmetnom aute, odvolací orgán uviedol, že vychádza zo skutkového stavu zachyteného v administratívnom spise. Mal za to, že pre rozhodovanie boli zaobstarané potrebné podklady. Vo vzťahu k tvrdeniu, že mu členovia policajnej hliadky neumožnili vykonať opakovanú dychovú skúšku, resp. odber krvi, poukázal na to, že podľa usmernenie viceprezidenta PZ č. PPZ-ODP-985/2011 zo dňa 24.08.2011 v prípade, ak vodič popiera požitie alkoholu tvrdením, že požil lieky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok odvolacej skúšky s tým, že žalobca žiadal vykonať dychovú skúšku z dôvodu, že pred jazdou požil lieky alebo

potraviny, ktoré by ovplyvnili jeho výsledok skúšky sa v celom administratívnom spise nenachádza žiadne tvrdenie a ani v odvolaní. Rovnako je to so žiadosťou o vykonanie odberu krvi, pri ktorom sa vychádza zo správy o objasňovaní priestupku. Vo vzťahu k tomu, že ho členovia policajnej hliadky donútili vykonať dychovú skúšku uviedol, že členovia policajnej hliadky žalobcu na túto legislatívnu zmenu len upozornili. Vo vzťahu k námietke, že členovia policajnej hliadky mu nepredložili certifikát o kalibrácii analyzátora dychu ALCOTEST 7410: ARHH-0313 uviedol, že ak policajná hliadka nemá na mieste kontroly pri sebe certifikát o kalibrácii prístroja na zisťovanie požitia alkoholu v dychu a tento je opatrený kontrolnou nálepkou, je možné na ňom v danom čase aj tak vykonať dychovú skúšku. Overenú fotokópiu tohto certifikátu následne policajt vykonávajúci objasňovanie priestupku priloží do priestupkového spisu a tento odstúpi správnemu orgánu. Táto fotokópia sa v priestupkovom spise skutočne aj nachádza a na zápise o dychovej skúške súhlasí výrobné číslo analyzátora dychu. Dátum a čas dychovej skúšky pritom neprekročil dobu, po ktorú kalibrácia prístroja trvá do 07.01.2012. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty poukázal žalovaný na to, že jej výška je primeraná vzhľadom na okolnosť, že účastník konania v zastúpení priebehu predchádzajúcich piatich rokoch spáchal štyri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri použití správnej úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadol.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu uvedených v žalobe zo dňa 19.09.2012 mal za to, že žalobné dôvody žalobcu nie sú dôvodné.

Žalobca v prvom rade namieta tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán odňal žalobcovi možnosť zúčastniť sa ústneho prejednania priestupku a tým sa vyjadriť k veci, prípadne navrhnúť dôkazy a to konkrétne vo vzťahu ku dňu ústneho prejednania priestupku pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 25.04.2012. Ako dôvod nemožnosti zúčastniť sa predmetného prejednania priestupku žalobca uvádzal tú skutočnosť, že v predmetný deň sa mal zúčastniť konzultácii a vyšetrenia ohľadne dlhodobo plánovej stomatochirurgickej operácie. Poukazoval na to, že sa riadne ospravedlnil z neúčasti na pojednávanie a žiadal o preloženie pojednávania na iný termín s tým, že trval na svojej osobnej účasti na prejednaní priestupku.

Z administratívneho spisu správneho orgánu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán žalobcu predvolal na ústne pojednávanie na termín dňa 25. 4.2012 predvolaním zo dňa 28.03.2012. Žalobca predmetné predvolanie prevzal konkrétne dňa 04. apríla 2012. V predvolaní bol upozornený, že ak sa nemôže žalobca dostaviť v stanovenom čase, svoju neúčasť nech oznámi dostatočne včas pred ústnym pojednávaním osobne, listovou zásielkou na hore uvedenú adresu alebo písomne faxom na č. 0961453539 v čase od 07.30 hod. do 15.30 hod. v pracovných dňoch, aby mohol byť stanovený nový termín pojednávania. Závažnosť dôvodu neúčasti na ústnom pojednávaní je potrebné správnemu orgánu písomne preukázať, napr. potvrdením o práceneschopnosti a to najneskôr do dňa a hodiny, keď malo ústne pojednávanie začať. Zároveň bol upozornený a poučený, že priestupok môže byť prejednaný aj v jeho neprítomnosti, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne naň predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu s poukazom na . Zároveň z administratívneho spisu bolo zistené, že o pojednávaní bola upovedomená aj JUDr. Klaudia Azariová, Advokátska kancelária T. ako právna zástupkyňa účastníka správneho konania. Predmetné upovedomenie právna zástupkyňa prevzala dňa 05.04.2012.

Z obsahu správneho spisu súd ďalej zistil, že v administratívnom spise sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní o priestupku zo dňa 20.04.2012 z dôvodu dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie a konzultácií, ktoré boli stanovené na deň 25.04.2012, o čom zároveň žalobca k ospravedlneniu doložil aj tzv. výmenný list - poukaz zo dňa 18.04.2012. V spise sa nachádza obálka z predmetného doručovania ospravedlnenia žalobcu adresované ORPZ, Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, z ktorej je zrejmé, že na poštovú prepravu, resp. z odtlačku podacej pečiatky je zrejmý dátum dňa 23.04.2012. Písomnosť označená písmenom „Z“, zároveň je tu nálepka doručovania - I. trieda. V administratívnom spise sa nachádza aj podací lístok z doručovania predmetnej

písomnosti - ospravedlnenia, na ktorej je dátum zo dňa 23.04.2011, na ktorom je tiež označenie písmeno „Z“.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v tom, že prvostupňový správny orgán prejednal a rozhodol o priestupku žalobcu v neprítomnosti žalobcu, že týmto nebol porušený zákon a to konkrétne ustanovenie o priestupkoch. V danom prípade mal súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobcovi bolo doručené predvolanie na termín pojednávania dňa 04. apríla 2012 s tým, že odo dňa 18.04.2012 mal vedomosť, že sa má zúčastniť aj lekárskeho vyšetrenia ohľadom stomatochirurgickej operácie a to konkrétne v rovnaký deň, ako bol určený termín ústneho prejednania priestupku a to dňa 25.04.2012. Termín pojednávania pritom bol stanovený skôr( tento prevzal dňa 4.4.2012 ). Žalobca sa ani podľa názoru súdu nemohol spoliehať na to, že jeho ospravedlnenie z neúčasti na ústnom prejednaní priestupku dňa 25.4.2012 podané vzhľadom na označenie zásielky ako zmeškanej dňa 24.4.2012 bude správnemu orgánu prvého stupňa doručené včas a to pred začatím pojednávania dňa 25.4.2013. Označenie zásielky ako zmeškanej vyplynulo aj z podacieho lístka k predmetnej zásielke a aj z obálky z doručovania predmetného ospravedlnenia. Žalovaný postupoval správne, keď neuznal ospravedlnenie žalobcu na pojednávanie dňa 25.04.2012, resp. nepovažoval ospravedlnenie žalobcu za podané včas a za náležité a mal za to, že prvostupňové konanie prebehlo v súlade s ust. zákona o priestupkoch. Z potvrdenia zo dňa 6.7.2012 od UPJ ŠFL, zástupcu kliniky MUDr. Y. , nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktoré zabezpečil ku konaniu žalovaný správny orgán vyplynul nakoniec záver, že žalobca sa predmetného vyšetrenia resp. konzultácii ani nezúčastnil, pričom z potvrdenia vyplynulo aj to, že diagnóza vo vzťahu k žalobcovi nebola akútna a nevyžadovala si vyšetrenie práve v uvedený deň s tým, že toto vyšetrenie sa mohlo dohodnúť a aj urobiť aj v iných deň. Z tohto dôvodu žalovaný vyhodnotil podľa názoru súdu správne uvedenú námietku neúčasti na ústnom pojednávaní žalobcu za nedôvodnú, keď uvedenú skutočnosť nepovažoval za vadu konania pre ktorú by bolo potrebné pojednávanie zopakovať. Z tohto dôvodu ani podľa názoru súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k veci. Žiadosť o preloženie termínu pojednávania nemôže súd vyhodnotiť vzhľadom na uvedené skutočnosti ako za žiadosť podanú dostatočne včas, keď žalobca takto mohol už urobiť dňa 18.04.2012 ( hneď ako sa dozvedel o vyšetrení ), prípadne žalobca mohol využiť aj iné prostriedky ospravedlnenia, ktoré mal uvedené v predvolaní na termín pojednávania ( možnosť podania faxového ospravedlnenia resp. osobného doručenia ospravedlnenia dostatočne včas pred pojednávaním), resp. vzhľadom na neúčasť žalobcu na predmetnom vyšetrení možno túto žiadosť resp. ospravedlnenie vyhodnotiť aj ako ospravedlnenie bez dôležitého dôvodu a následne mohol prvostupňový správny orgán konať a rozhodnúť o priestupku žalobcu aj v jeho neprítomnosti.

Aj žalobnú námietku žalobcu, že neviedol motorové vozidlo vyhodnotil súd ako nedôvodnú a účelovú. Žalobca tvrdil, že v motorovom vozidle iba sedel a hľadal veci osobného charakteru, tieto tvrdenia sú vyvrátené dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise. A to s poukazom na úradný záznam, ktorý sa nachádza v administratívnom spise žalovaného správneho orgánu č. p. ORPZ-LM-OPP4- P400/2011 zo dňa 20.11.2011, z ktorého vyplynulo, že v čase o 01.20 hod. bolo spozorované osobné motorové vozidlo značky Volvo XC 90, evidenčné číslo LM-529-BN, ktoré prichádzalo v smere od obce Liptovský Peter do obce Liptovský Hrádok po ceste č. II/537 a mierne prechádzalo z pravého jazdného pruhu do ľavého. Z uvedeného dôvodu bolo na križovatke Pod Skalkou zastavené a kontrolované. Nakoľko vozidlo zastavilo v ceste a tvorilo v jazdnom pruhu prekážku, vodič bol vyzvaný, aby preparkoval svoje vozidlo bližšie ku krajnici. Menovaný toto urobil a vozidlo posunul v križovatke na pravú krajnicu hneď na začiatku ulice Hradnej. Počas kontroly bolo zistené, že vodičom bol G. T., čiže žalobca. Vodič bol vyzvaný, aby predložil doklady potrebné k vedeniu a prevádzke motorového vozidla, v čase kontroly sa nachádzal vo vozidle sám. Bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov elektronickým meračom ALCOTEST DRAGER 7410 e. č. ARHH-0313, pričom mu bola nameraná pozitívna dychová skúška s výsledkom 0,34 mg/l, pričom vodič zápis o dychovej skúške odmietol podpísať. Následne bol vodičovi zadržaný vodičský preukaz č. LM 00335-10 a vydané potvrdenie o zadržaní VP č. AA188771, ktoré podpísal a následne prevzal. Uvedený záznam bol podpísaný práporčíkom G. a strážmajstrom G. V.. Uvedení policajti podali aj vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zachytené v zázname zo dňa 1.2.2012 a 6.2.2012, z ktorých vyplýval rovnaký záver. V administratívnom spise sa nachádza aj správa o výsledku objasňovania záznamu priestupku na úseku cestnej dopravy, pričom v tejto správe o výsledku objasnenia priestupku na úseku cestnej dopravy bolo zistené, resp. skutok bol popísaný obdobne ako v úradnom zázname, takisto bol nameraný alkohol u

žalobcu, pričom bolo zistené, že vodič nežiadal lekárske vyšetrenie, zároveň túto správu o výsledku objasňovania žalobca aj podpísal. Na druhej strane tejto správy žalobca uvádzal, že ho hliadka zastavila ako nevodiča stojaceho pred Penziónom Skalka Liptovský Hrádok. V čase hľadania naštartoval auto a tvrdil, že si bol zobrať veci do auta.

Zároveň sa v administratívnom spise nachádza aj zápis o dychovej skúške, z ktorého bolo zistené u žalobcu požitie alkoholu, t.j. pozitívna dychová skúška s výsledkom zistenia 0,34 mg/l. V danom prípade námietka žalobcu, že teda neviedol vozidlo, ako vodič je z hľadiska skutkového tvrdenia námietkou negatívnou, t.j. žalobca tvrdí niečo, čo v danom čase a mieste neexistovalo. To znamená, že on neviedol konkrétne motorové vozidlo. Táto skutočnosť sa nepreukazuje dôkaznými prostriedkami o jej existencii, ale naopak predložením dôkazných prostriedkov, ktoré v dostatočnej miere spochybňujú hodnovernosť jej možnej existencie v čase a mieste. Žalobca podľa názoru súdu mal povinnosť, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi spochybniť hodnovernosť daného skutkového zistenia prvostupňového správneho orgánu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že ako nevodič sa dostal do motorového vozidla, resp. ako sa motorové vozidlo samotné dostalo pred príslušný Penzión Skalka bez toho, aby vodičom bol práve žalobca a to v danom čase a v danom mieste. To znamená, že príslušnými dôkaznými prostriedkami mal žalobca preukázať, že tvrdenia policajtov v úradnom zázname, resp. aj v správe o výsledku objasňovania priestupku sú nepravdivé. Inak správne vychádzal aj žalovaný správny orgán z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo, t.j. bol ako vodič motorového vozidla samozrejme držiteľom vodičského oprávnenia. Z tohto dôvodu bola vyhodnotená žalobná námietka žalobcu ako nedôvodná, pričom súd poukazuje, že práve v negatívnej skutočnosti má žalobca dôkaznú povinnosť tvrdiť konkrétne skutočnosti na svoju obhajobu. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobca bol k dychovej skúške v podstate prinútený, hrozbou okamžitého zadržania vodičského preukazu a trestnoprávnej zodpovednosti z dôvodu, že toto oprávnenie už bolo v držbe policajnej hliadky, súd udáva, že takisto bolo v dôkaznej situácii - povinnosti zo strany žalobcu k tejto uvádzať tvrdenia, resp. dôkazy.

K námietke, že žalobcovi nebola umožnená dodatočná alebo opakovaná dychová skúška, k tejto súd uvádza nasledovné:

V danom prípade nebol porušený ani zákon o cestnej premávke - a ani usmernenie viceprezidenta PZ č. PPZ-ODP-9855/2011 zo dňa 24.08.2011. V zmysle bodu 3 tohto usmernenia sa rieši situácia, kedy má byť vykonaná opakovaná dychová skúška, avšak len v tom prípade, ak prvá dychová skúška na alkohol bola pozitívna s tou podmienkou, že vodič popiera požitie alkoholických nápojov s tvrdením, že pred vykonaním dychovej skúšky na zistenie alkoholu použil liekové prípravky alebo potraviny, ktoré ovplyvnili výsledok dychovej skúšky na alkohol. Zo spisového materiálu takéto tvrdenie samotného žalobcu vôbec nevyplýva. Takéto tvrdenie nevyplýva ani z tvrdenia uvedeného v žalobe. Podľa názoru senátu Krajského súdu v Žiline príslušná policajná hliadka policajného zboru postupovala správne, keď nevyzvala žalobcu na vykonanie opakovanej dychovej skúšky na alkohol. Vo vzťahu ku krvnej skúške s poukazom na správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.11.2011 jednoznačne z tejto vyplýva, že vodič nežiadal o lekárske vyšetrenie krvi na alkohol. Správny orgán, resp. policajná hliadka nepochybila, keď nepristúpila k odberu krvi, o ktorej žalobca ako vyplýva zo správneho spisu, resp. zo správy o prešetrení skutku napokon ani nežiadal. O možnosti, resp. práve požiadať o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom, vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu bol žalobca riadne poučený. Uvedené vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.11.2011. Uvedenú správu žalobca podpísal. Rovnako z ničoho nevyplýva, že by žalobca žiadal policajnú hliadku o predloženie fotokópie certifikátu o overení prístroja typu ALCOTEST 7410: ARHH-0313. Takáto jeho žiadosť nevyplývala zo žiadnych dokladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Z administratívneho spisu však vyplynulo, že prístroj, ktorým bol nameraný alkohol u žalobcu, bol certifikovaný, doklad o certifikácii ( kalibrácii ) sa nachádza v administratívnom spise pod č. s dátumom overenia 07.07.2011, platnosť overenia do 07.01.2012. Takže aj táto námietka žalobcu bola vyhodnotená ako nedôvodná. Rozhodnutie žalovaného netrpí ani nedostatkom odôvodnenie, nakoľko žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpovede na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, tak ako je to aj uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešným účastníkom konania, náhrada trov konania mu neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .