Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-41-2013.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Subarea
25Co/41/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Praha, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: H. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., H. XXXX/XX, zast. L. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.850,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. 10. 2012 č. k. 7C/99/2012-44 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. 12. 2012 č. k. 7C/99/2012-58, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,94 eura právnemu zástupcovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.850,07 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania vo výške 177,92 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 31. 01. 2008 uzatvoril právny postupca navrhovateľa- Beneficial Finance a.s. a odporca zmluvu- osobný úver č. 29479813, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 50.000,-Sk ( 1.659,70 eura ), ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 1.559,-Sk ( 51,75 eura ). Právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 2, 3, 5, § 48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy listom zo dňa 10. 07. 2009 a dňa 14. 07. 2009 došlo ku splatnosti pohľadávky. S poukazom na ust. § 48 Občianskeho zákonníka uviedol, že došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, a teda každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Konštatoval, že vedľajší účastník na strane odporcu však vo svojom podaní zo dňa 02. 10. 2012 vzniesol námietku premlčania, pričom zástupkyňa odporcu na pojednávaní potvrdila, že sa pridržiavajú vyjadrení vedľajšieho účastníka. Námietku vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu označil za dôvodnú a preto v intenciách ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. V tomto smere konštatoval, že navrhovateľ podal návrh na súd dňa 28. 06. 2012, a teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne
trovy neuplatnil a ani mu nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 81,33 eura ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 02. 10. 2012 ), 2 x 7,63 eura režijný paušál, t. j. v celkovej sume 177,92 eura. Priznanú náhradu trov konania zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a nepriznania vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za podané odvolanie. Mal za to, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, pričom malo možnosť využívať aj podporu určenú ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/110/2012 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3 OSP dôvodil, že do predmetného konania vstúpil opodstatnene, pričom spotrebiteľ bol vo veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že cieľom združenia je ochrana spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľov. V prípade, ak by mu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, bola by tým znemožnená reálna ochrana spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03, sp. zn. II. ÚS 31/04, sp. zn. II. ÚS 56/05, sp. zn. IV. ÚS 147/08, sp. zn. II. ÚS 122/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 06. 2010 sp. zn. 5Cdo 71/2010. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach označil za účelovú a nelogickú. V tejto súvislosti zdôraznil, že má právo vystupovať v súdnom konaní proti dodávateľom na základe princípu „ rovnosti zbraní“. Záverom poukázal i na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v Nitre, v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Košiciach, a v Prešove, ktoré mu priznali právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 28. 06. 2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.850,07 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o osobnom úvere č. 29479813 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa- Beneficial Finance a odporcom dňa 31. 01. 2008. Odporca úver riadne neplatil, prečerpal účet, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas, a preto ho navrhovateľ vyzval na úhradu dlžnej sumy. Písomným oznámením zo dňa 10. 07. 2009 navrhovateľ odstúpil od zmluvy a ku dňu odstúpenia od úverovej zmluvy celková dlžná čiastka predstavovala sumu 1.901,85 eura. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 09. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 03. 10. 2012 vznieslo námietku premlčania. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Tento výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len
navrhovateľom napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 177,92 eura a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vychádzajúc z dikcie zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP je zrejmé, že občianskoprávne konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej k žalobnému petitu. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti predstavuje ustanovenie § 143 OSP, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, prípadne ustanovenie § 150 OSP, podľa ktorého súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemusí priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania alebo procesnej situácie a tiež sociálnym aspektom na strane povinného účastníka. Aplikácia ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník; účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24), pričom ako zástupcu si vždy môže zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 OSP). Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 OSP).
Citované ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti v konaní ako účastník. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) iba v prípade, ak takéto právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Z princípu rovnosti účastníkov, t.j. rovnosti procesných strán vyplýva, že každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností. Preto za situácie, že odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcu.
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v navrhovateľom napadnutej časti. Niet totiž sporu o tom, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastupovať advokátom a v prípade vzniku práva na náhradu trov konania mu v zásade treba priznať právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporcu, na strane ktorého vystupuje. Bol teda naplnený zákonný predpoklad podľa § 142 ods. 1 OSP na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd argumentáciu navrhovateľa vo svojom odvolaní ohľadne aplikácie ust. § 150 OSP na danú vec považuje za nedôvodnú, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. V danej veci na starne navrhovateľa súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal náhradu trov úspešnému účastníkovi ( aj vedľajšieho účastníka na strane úspešného odporcu ) v zmysle ust. § 150 OSP priznať. Súd prvého stupňa preto správne priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorých výšku určil v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia boli reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 02. 10. 2012 ) pri hodnote sporu 1.850,07 eura po 81,33 eura ( § 10 ods. 2 cit. vyhlášky ), náhradou hotových výdavkov 2 x 7,63 eura ( § 15a, 16 ods. 3 vyhlášky ). Úhrnom tak trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú priznanú sumu 177,92 eura.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že vzhľadom na plný úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu ) vo výške 9,13 eura ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 177,92 eura znížená o jednu polovicu ) a náhradu hotových výdavkov 1 x 7,81 eura (§ 15a, § 16 ods. 3 cit. vyhl.). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 16,94 eura je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.