Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/495/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. MCGA Legal, s.r.o., AK so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 285,49 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn. EX 2804/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -15 zo dňa 24. apríla 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -15 zo dňa 24. apríla 2012 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 17.04.2009, sp. zn. SR M1208176 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere č. 0813798406 uzatvorenú dňa 05.01.2006 medzi povinným a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu podľa (ďalej aj „“). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ). Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy ( SR) a naplnenie cieľa Európskej únie - vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval , vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela účinným od 01.01.2008, ktorá podľa považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone - neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom (teda o akt nulitný). Na základe uvedeného súd podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie exekučného súdu. Odvolateľ konštatoval, že exekučný súd v napadnutom uznesení uviedol, že Obchodné podmienky v bode 9.2 obsahujú neprijateľnú podmienku v zmysle - od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a ďalej, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ poukázal na dôvodovú správu k ust. , podľa ktorej sa ustanovenie rozhodcovskej doložky považuje za neprijateľné len ak by zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne iba v rozhodcovskom konaní, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade sa však rozhodcovská doložka neprieči dobrým mravom, pretože nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Na podporu tohto tvrdenia odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. . Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31. decembra 2007 sa ustanovenia až vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v zákone o spotrebiteľských úveroch. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Pokiaľ pred 1. januárom 2008 bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1. januára 2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1. januárom 2008 posudzovať podľa až . Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1. januárom 2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ uviedol, že záver o právnej nedovolenosti, či rozpore s dobrými mravmi nie je možné vyvodiť ani z európskeho práva. Ďalej odvolateľ konštatoval, že neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 1. januára 2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V závere odvolateľ konštatoval, že neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). K odvolaniu pripojil odvolateľ mimoriadne dovolanie z 19.01.2012 podané v exekučnej veci spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (oprávneného) generálnym prokurátorom SR.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v exekučnom konaní začatom 19.06.2009 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 285,49

eura s príslušenstvom. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere zo dňa 06.01.2006. Podpisom zmluvy povinný (dlžník) potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Podľa Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2005), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, sa zmluvné strany v bode 9.2 dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh G. banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného (G. banka, a.s., Bratislava) ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 45 000,- Sk, je spotrebiteľskou zmluvou ( o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Exekučný súd preto postupoval správne, keď rozhodcovskú doložku ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval aj z hľadiska jej primeranosti s poukazom na a nasl. a s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v odvolaní.

Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne právne posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi a nesprávnosť posúdenia má spočívať v tom, že exekučný súd ju posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Odvolateľ sa nepochybne mýli, keď sa domnieva, že posúdenie toho, či konkrétna úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (zmluvou o spotrebiteľskom úvere), závisí od vôle zmluvných strán, keď dôvodí tým, že v predmetnej veci si zmluvné strany dohodli, že úverový vzťah sa bude riadiť . Naopak, posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom v tohto zákona bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku, v znení ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľnú podmienku. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu je potrebné vychádzať jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva. Je potrebné aplikovať aj Smernicu č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), pretože aj po prebratí smernice (účinného od 1. apríla 2004 okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý

novelizoval , má smernica v dôsledku neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky prednosť pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v , resp. iných zákonoch.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V príkladnom (neuzavretom) výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách podľa ust. sa v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nenachádzala ako neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené však neznamená, že vyžadovanie od spotrebiteľa (v rámci rozhodcovskej doložky), aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou, čo možno vyvodiť tiež z aplikácie smernice a rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v záujme spravodlivého usporiadania právnych vzťahov je potrebné vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej obsiahnuté v napadnutom uznesení prvostupňového súdu je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 9.2 Obchodných podmienok pre úver, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do vopred pripravených všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ tak celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ako i všeobecných podmienok poskytnutie úveru ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane, mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou je povinnému fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle , na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon (neprijateľné podmienky sú v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné).

Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. , uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. -19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľom predložené mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR podané vo veci oprávneného nemá vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.