Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-179-2013.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/179/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Y. H., K.. J., X.. XX.X.XXXX, L. Y. X, XXX XX L., v 2. rade: H.. Y. R., K.. H., X.. X.XX.XXXX, L. R. X, XXX XX L. a v 3. rade: A.. J. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. X, XXX XX L., všetci zast. AK Jurovatý & Partners, s.r.o., IČO: 36 862 703, so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: A.. E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX L., zast. advokátom JUDr. Dušanom Daňovým, so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 47 241 471, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 66.387,84 eur, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 49C/107/2012-48, zo dňa 6.2.2013
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č. k. 49C/107/2012-48, zo dňa 6.2.2013, p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie vo veci a vyslovil, že odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.6. 2012 a doplnením návrhu doručeným súdu dňa 22.10.2012 sa navrhovatelia voči odporcovi domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 66.387,84 eur, ako aj náhrady trov konania.
Zastavenie konania odôvodnil súd tým, že navrhovateľov výzvou zo dňa 31.10.2012, ktorá bola ich právnemu zástupcovi doručená dňa 14.11.2012 vyzval, aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za návrh vo výške 2.057,50 eur v lehote 10 dní, odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve boli navrhovatelia poučení aj o následkov nezaplatenie súdneho poplatku. Napriek riadne doručenej výzve na zaplatenie súdneho poplatku tento v určenej lehote do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neuhradili.
Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 prvá teda O.s.p., podľa ktorého by mal nárok na náhradu trov konania odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali navrhovatelia včas odvolanie prostredníctvom ich právneho zástupcu. Uviedli, že svoj návrh odôvodnili tým, že odporca svojim protiprávnym konaním spočívajúcim v usmrtení ich blízkej osoby zasiahol do ich práva na súkromie chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a do práva ich blízkej osoby na život chránené ust. § 11 OZ v spojitosti s ust. § 15 OZ. Z toho dôvodu sa domáhajú úhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená trestným činom odporcu. Výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh nepovažujú s poukazom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za právne irelevantnú.
Poukázali na ust. § 4 ods. 2 písm. i zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého sú od poplatku oslobodení, keďže ide o konanie o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré im boli spôsobené trestným činom. Uviedli, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/268/2005, ak pri výklade niektorého z ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je možný tak zužujúci ako aj rozširujúci výklad, je treba uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Podľa judikátu R 7/2008 (rozsudok NS SR zo dňa 29.3.2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007), za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe (sadzobníku) zák. č. 71/1992 Zb., sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Preto postup súdu prvého stupňa nepovažujú za ústavne konformný. Zdôraznili, že súd má povinnosť posudzovať každý úkon účastníka konania z hľadiska jeho obsahu, nie podľa jeho prípadného pomenovania. To, že navrhovatelia označili svoj návrh ako „Návrh na ochranu osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. OZ“ neznamená, že je daný dôvod na vyrúbenie súdneho poplatku podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa ich názoru je predmetné konanie v zákone o súdnych poplatkov explicitne zaradené medzi tie konania, za ktoré sa súdne poplatky nevyrubujú, pretože tieto konania sú ex lege od hradenia súdnych poplatkov oslobodené, a to bez ohľadu na majetkové, rodinné a sociálne pomery účastníka konania, t.j. navrhovateľov v 1. až v 3. rade. Zákon o súdnych poplatkoch má povahu kogentnej právnej normy, od obsahu ktorej sa nemožno odchýliť a pri vyrubovaní súdnych poplatkov analógia nie je prípustná.
Zdôraznili, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. IV. ÚS 387/2010, ak je účastníkovi konania v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla aj zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Takýto záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 10.2.2011, sp. zn. I ÚS 464/2010 a z judikátu R 50/1997 (rozsudok NS SR zo dňa 30.6.1993, sp. zn. 4Cdo/70/1993).
Súd prvého stupňa sa dostatočne neriadil závermi Ústavného súdu SR uvedenými v náleze sp. zn. I ÚS 464/2010 a v judikáte R 50/1997 (rozsudok NS SR zo dňa 30.6.1993, sp. zn. 4Cdo/70/1993), keď sa dostatočne nezaoberal meritom veci a ani skúmaním ustanovení príslušných právnych noriem (§ 4 ods. 2 písm. i zák.č. 71/1992 Zb.). Zastavenie konania zo strany súdu považujú za neprípustné, odporujúce platnému právu a ústavným princípom. Tento postup považujú za šikanózny výkon práva zo strany súdu, ktorým im bolo odňaté právo konať pred súdom, k čomu došlo v dôsledku toho, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konania, v ktorých sa navrhovatelia proti odporcovi domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej im trestným činom odporcu, nie je možné subsumovať pod položku 7b písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, pretože toto konanie je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. vyňaté zo spoplatňovaných sporov o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Okrem toho v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie súdneho poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. Podľa názoru odvolateľov už prvostupňový súd vo veci samej konal, keď vykonal procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania (doručil návrh odporcovi a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril, následne jeho vyjadrenie zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľov a vyzýval ich na úpravu žalobného petitu a na zaplatenie súdneho poplatku).
Navrhli, aby odvolací súd podľa § 221 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vo všeobecnosti platí, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 2, písm. i) zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.
Podľa § 10 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník poučený.
Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej.
Podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na ochranu osobnosti, spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy je sadzba súdneho poplatku určená sumou 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy.
V odvolaní proti napadnutému uzneseniu, ako je už vyššie uvedené, navrhovatelia argumentujú tým, že na predmetné konanie sa vzťahuje vecné oslobodenie podľa § 4 ods. 2, písm. i) zákona o súdnych poplatkoch.
Po preskúmaní odvolacích námietok navrhovateľov a nároku, ktorého sa podaným návrhom na začatie konania domáhajú, odvolací súd zistil, že v danom prípade nejde o konanie, na ktoré sa vzťahuje osobné oslobodenie podľa ust. § 4 ods. 2, písm. i) zákona o súdnych poplatkoch. Oslobodenie podľa uvedeného ustanovenia sa vzťahuje podľa názoru na navrhovateľa, ktorý si uplatňuje náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená priamo jemu spáchaným trestným činom inej osoby.
Ako vyplýva z návrhu navrhovateľov a doplnenia tohto návrhu, doručeného súdu dňa 22.10.2012, sa voči odporcovi domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 49.790,88 eur z dôvodu jeho zásahu do ich práva na súkromie (§ 11 § 13 ods. 2 OZ) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur titulom ust. § 15 OZ, ktorú si uplatňujú voči odporcovi ako manželka a deti blízkej osoby z dôvodu porušenia práva blízkej osoby na život. Ide teda o návrh na začatie konania na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je v položke 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (Príloha zák. č. 71/1992 Zb.) spoplatnený. Z týchto dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľov, týkajúce sa odňatia ich práva konať pred súdom právne irelevantné.
Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na konkrétne nálezy Ústavného súdu SR a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Cdo 39/2007), v týchto rozhodnutiach išlo o iný predmet konania a právne závery v nich vyslovené nie je možné automaticky aplikovať pri posudzovaní vzniku poplatkovej povinnosti v každej právnej veci.
K námietke navrhovateľov, že súd nemal podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch zastaviť konanie pre nezaplatenie poplatku, pretože už začal konať vo veci samej, odvolací súd uvádza, že aj táto námietka je nedôvodná. Podľa právnej teórie a súdnej praxe, za začatie konania vo veci samej treba považovať otvorenie pojednávania vo veci samej a výzvu súdu na prednesenie návrhu. V danej veci však k začatiu konania nedošlo a všetky úkony súdu do zastavenia konania boli bežnými procesnými úkonmi súdu v súvislosti s prípravou veci na jej prejednanie za predpokladu, že navrhovatelia splnia svoju poplatkovú povinnosť.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Pretože v odvolacom konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.