Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoKR-27-2012.pdf
PDF · 130.14 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobkyne V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX X V., zast. AK JUDr. Andreou Slezákovou , s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999 proti žalovanému JUDr. Matúš Boľoš, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu H. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., v konaní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 26 Cbi 82/2011-127 zo dňa 3.5.2012 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 26 Cbi 82/2011-127 zo dňa 3.5.2012 potvrdzuje.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 79,58,-Eur.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vylúčil nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Brezno, obec V., katastrálne územie V., a to parcelu registra "C" parcelné č. XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrady, parcelu registra "C" parcelné č. XXXX, o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcelu registra "C" parcelné č. XXXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele registra "C" č. XXXX, zo súpisu majetku úpadcu, H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. XXX, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K 15/2010-35 zo dňa 07. 06. 2010.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva že rodičia navrhovateľky - úpadca, H. K. s manželkou X. K. ako dlžníci 1/ a 2/ uzavreli dňa 10.11.2003 s manželmi Q. a X. Q., ako veriteľmi 1/ a 2/ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke a dňa 11.3.2005 uzavreli Dodatok č. 1 k zmluve. Na základe zmluvy o pôžičke požičali manželia Q. dňa 10.11.2003 rodičom navrhovateľky sumu 11.617,87,- Eur , ktorú sa zaviazali vrátiť veriteľom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 663,88,-Eur, počnúc mesiacom január 2004 až do úplného zaplatenia. Zmluva o pôžičke obsahovala zároveň aj dohodu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Správa katastra Brezno, katastrálne územie V. na LV č. XXX. Podľa č. III ods. 2 Zmluvy na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkov voči veriteľom, dlžníci prevádzajú vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na veriteľov. Podľa čl. III ods. 4 Zmluvy, všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje podľa znaleckého posudku zo dňa 8.7.2003 č. 074/2003 vypracovaného znalcom H.. D. S. sumu 34.624,91,- Eur . Podľa čl. IV ods. 1 Zmluvy, trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dočasné a podmienené splatením poskytnutej pôžičky dlžníkmi a veriteľom v celom rozsahu, pričom trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zaniká
zánikom zabezpečovacieho záväzku. Podľa č. IV obd 3 Zmluvy, v prípade, ak dlžníci nesplnia svoj záväzok voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutej pôžičky podľa čl. I Zmluvy riadne a včas, sú dlžníci uzrozumení s tým, že sa veritelia stávajú trvalými vlastníkmi predmetných nehnuteľností uvedených v čl. II Zmluvy a ich príslušenstva. Podľa čl. V ods. 1 Zmluvy, dlžníci sa s veriteľmi dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v čl. II Zmluvy, predstavuje poskytnutá pôžička vo výške 11.617, 87,-Eur dohodnutú kúpnu cenu s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach, za nehnuteľnosti zapísané v čl. II Zmluvy, vrátane ich príslušenstva.
Okresný súd v konaní zistil, že dňa 11.3.2005 uzavreli veritelia a dlžníci Dodatok č. l k Zmluve o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2003 č. V XXX/XX, ktorým zmenili čl. I ods. 1 pôvodnej zmluvy tak, že veritelia požičali dlžníkom dňa 10.11.2003 sumu 11.617,87,-Eur a dňa 11.3.2005 sumu 13.277,57,-Eur. Celkový dlh dlžníkov voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutých pôžičiek predstavuje sumu 24.895,44,-Eur. Podľa čl. I ods. 2 Dodatku sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľom požičané peňažné prostriedky jednorázovo, najneskôr do 31.12.2006. Zároveň Dodatkom zmluvné strany zmenili čl. V ods. 1 Zmluvy tak, že dlžníci a veritelia sa dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva k veriteľom k nehnuteľnostiam zapísaným v čl. II Zmluvy, predstavuje poskytnutá pôžička v celkovej výške 24.895,33,-Eur dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti podpísané v čl. II Zmluvy vrátane príslušenstva.
Z predložených listinných dôkazov okresný súd tiež zistil, že dňa 7.12.2007 uzavrela žalobkyňa; ako kupujúca, s manželmi Q. , ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností, za kúpnu cenu 92. 942,97-Eur.
Z odôvodnenia okresného súdu tiež vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1K 15/2010-35 zo dňa 7.6.2010, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 112B/2010 zo dňa 11.6.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Matúša Boľosa, Banská Bystrica. Správca konkurznej podstaty dňa 5.5.2011 zapísal do súpisu majetku podstát úpadcu, so spornou poznámkou v prospech žalobkyne, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré sú predmetom sporu. Následne správca výzvou zo dňa 12.5.2011 vyzval žalobkyňu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov vylučujúcich zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu majetku podstát. Žalobkyňa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktorými preukazovala jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré správca neuznal, a preto dňa 10.8.2011 vyzval žalobkyňu na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že vylučovaciu žalobu žalobkyňa podala v stanovenej lehote a teda vylučovacie právo bolo uplatnené včas.
Žalobkyňa nesúhlasila s postupom a právnym názorom odporcu. Podľa jej názoru dohoda o zabezpečovacom prevode práva je platným právnym úkonom. Uviedla, že v čase uzavretia zmluvy, súčasťou ktorej je aj dohoda o zabezpečovacom prevode práva, platila právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa ( zabezpečovací prevod práva). V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník neupravoval vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a preto je rozhodujúci obsah konkrétnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Zabezpečovací prevod práva plní funkciu zabezpečovaciu, ale po tom, ako sa dlžník dostane do omeškania so splnenia svojho záväzku aj funkciu uhradzovaciu. Spôsob akým sa veriteľ môže uspokojiť z prevedeného práva zákon v čase uzavretia tejto dohody samotný zákon neobsahoval podstatné náležitosti zmluvy. Až prijatím novely zákona č. 568/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách a novely Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 sa rozšírila právna úprava o ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplnení a rovnako aj pre prípad, že dlžník sa dostane do omeškania. Až účinnosťou zákona bola doplnená zákonná úprava Inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva po ustanovení § 553c ods. 2, podľa ktorého dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené práce uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky za neplatnú.
V konaní žalobkyňa poukázala na obsah zmluvy z ktorého je zrejmé, že zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že v prípade márneho uplynutia lehoty splatnosti poskytnutej pôžičky, predstavuje poskytnutá pôžička kúpnu cenu za nehnuteľnosti a veritelia sa tak stanú vlastníkmi nehnuteľností ako kupujúci. V čase uzavretia dohody o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.11.2003 Občiansky
zákonník nepovažoval takúto dohodu za neplatnú. Žalobkyňa sa odvoláva na rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.10.2008 sp.zn. 31 Odo 495/2006. V tomto rozsudku Najvyšší súd ČR konštatuje, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva by mala obsahovať pre prípad omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky ustanovenie o tom, že buď po a) veriteľ je oprávnený majetok speňažiť dohodnutým spôsobom a vrátiť dlžníkovi prípadný prebytok speňaženia alebo po b) upraviť zabezpečovací prevod práv vo forme kúpnej zmluvy tak, že splatnosť dohodnutej kúpnej ceny bude viazaná na okamih splatnosti zabezpečenej pohľadávky s tým, že ak bude zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená ( čím sa obnoví vlastnícke právo dlžníka ) zanikne veriteľova povinnosť na úhradu kúpnej ceny, ale pokiaľ nedôjde k riadnemu a včasnému zaplateniu zabezpečenej pohľadávky, započíta sa kúpna cena na zabezpečenú pohľadávku.
Podľa názoru žalobkyne práve druhá možnosť úpravy zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva umožňuje, že veriteľove vlastníctvo, ktoré sa stalo trvalým, nie je možné spochybniť. Zmluvné strany práve v článku V ods. 1 Zmluvy dohodli, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľmi predstavuje poskytnutá pôžička dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, vrátane ich príslušenstva. Dohodli sa na výške kúpnej ceny aj s prihliadnutím na ťarchy viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach, preto nevznikol žiadny prebytok, resp. rozdiel medzi kúpnou cenou za nehnuteľnosti a zabezpečenou neuspokojenou pohľadávkou. Vzhľadom na obsah dohody, ako aj na rozhodovaciu prax súdov, ako aj na špecifikované zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, dohoda o zabezpečovacom prevode práva obsiahnutá v zmluve nie je absolútne neplatným právnym úkonom, neodporuje zákonu ani dobrým mravom a je platným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne, manželov Q. , ktorý nehnuteľnosti nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil . Napriek stručnej právnej úprave zabezpečovacieho prevodu práva v ustanovení § 553 Občianskeho zákonníka. Vychádza z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a Českej republiky a konštatoval, že dojednanie o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého má v prípade omeškania dlžníka s splnením zabezpečeného záväzku dôjsť k uspokojeniu veriteľa tým, že trvalo nadobudne vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia je v rozpore s účelom Inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva a to aj v prípade, že k dojednaniu zabezpečovacieho prevodu práva došlo pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dobrovoľných dražbách a Občiansky zákonník.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co 67/2008 zo dňa 10.12.2008, v ktorom krajský súd okrem iného vyslovil, že akékoľvek dohody do 31.12.2007 uzavreté v rámci zabezpečovacieho prevodu zabezpečovacieho práva, podľa ktorých sa má veriteľ uspokojiť tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky , sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný argumentoval aj rozsudkom NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 a rozsudkom NS SR sp.zn. 10 Sžr 11/2010 zo dňa 16.3.2011. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke obsahovala tzv. prepadnú klauzulu, to znamená, že takéto dojednanie sa bezpochyby prieči dobrým mravom, a to aj z dôvodu, že takéto dojednanie môže spočívať v hrubom nepomere vzájomných plnení, v popieraní oprávneného záujmu dlžníka, na čo najlepšom speňažení veci a na získaní prípadného prebytku zo speňaženia. Súčasne je v rozpore so samotným účelom zabezpečenia záväzkov. Podstatou zabezpečenia záväzkov je zvýšiť mieru istoty veriteľa, že jeho pohľadávka bude splnená, ( inak než dobrovoľným plnením dlžníka) a to práve jedným zo zabezpečovacích právnych inštitútov. Zákaz prepadného zálohu v súčasnosti je vyjadrený v ustanovení § 553b Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na judikatúru, ako aj na rozhodovaciu prax súdov je možné prijať záver, že takýto zákaz je akceptovaný aj pre právny stav, ktorý nastal pred l.l. 2008.
Žalovaný považoval argumentáciu žalobkyne s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.10.2010 sp.zn. 31Odo 495/2006 za irelevantnú, pretože zmluva o zabezpečovacom prevode práv a spojení so zmluvou o pôžičke neobsahuje požadované náležitosti kúpnej zmluvy, nemožno ju preto považovať za kúpnu zmluvu, práve naopak, z právneho úkonu je úplne zrejmý úmysel zmluvných strán dohodnúť prepadný záloh.
( rozsudok NS SR sp.zn. 2MCdo 2/2006). Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je dojednanie tzv. prepadnej zálohy ( uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh ) je v rozpore s účelom záložného práva a takáto zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 78 ods. l , 2, 3, 4 ZKR, a z ustanovenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007. Vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR č. 342/2010-53 zo dňa 8.12.2010 , z rozsudku Najvyššieho súdu ČR 31 Odo 495/2006 zo dňa 15.10.2008, oboznámil sa s rozsudkom NS SR sp.zn. 2MCdo 2/2006, s rozsudkom NS SR sp.z. 8Sžo 17/2007 , s rozsudkom NS SR sp.zn. 10 Sžr 11/2010 zo dňa 16.3.2011, a s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3 Co 67/2008 zo dňa 10.12.2008.
Okresný súd podľa vyššie uvedených ustanovení a na základe rozhodovacej praxe súdov SR a ČR, ako aj na základe nálezu Ústavného súdu SR posudzoval platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 10.11.2003 a s Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 11.3.2005, teda či dohoda účastníkov obsiahnutá v zmluve má alebo nemá charakter dohody o prepadnom zálohu.
Uviedol, že zabezpečovací prevod práva je silný zabezpečovacím inštitútom, ktorý nepochybne patrí k najzložitejším zabezpečovacím inštitútom súkromného práva , a to najmä v otázke jeho výkonu . Zabezpečovací prevod práva vrátane zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je určený na zabezpečenie pohľadávky ( avšak nemožno opomenúť ani jeho uhradzovaciu funkciu). Platí to pri zmluvách uzavretých v súčasnosti a platilo to aj pred l.l.2008, teda pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu. Strany uzatvárajú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s úmyslom, aby nešlo o trvalý prevod, ale len o prevod dočasný za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky, takže len podmienečne dochádza k zmene v osobe nositeľa práva ( napríklad v osobe vlastníka). Účelom tohto prevodu je motivovať a nútiť dlžníka , aby veriteľovi splnil svoj záväzok včas a riadne a zároveň dosiahnuť právnu istotu veriteľa, že dôjde ku splneniu záväzku ( zabezpečovacia funkcia ). Zabezpečovacím prevodom práva veriteľ sleduje taktiež možnosť dosiahnuť v prípade omeškania dlžníka s plnením jeho záväzku uspokojenie svojho práva z predmetu prevedeného práva (uhradzovacia funkcia ). Pri výklade a aplikácii § 553 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 je potrebné tieto základné skutočnosti rešpektovať a vychádzať z nich aj pri odvodzovaní náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.
Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 8.12.2010 č. 342/2010-53 vyplýva, že aj v období do 1. januára 2008 súdna prax jednoznačne prijala záver, že zabezpečovací prevod môže byť len dočasný, kedy v zásade o dočasnosť prevodu zabezpečovacieho práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo - napr. vlastnícke - s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku a v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav. Naopak dohoda o prevode práva, najmä vlastníckeho práva na veriteľa až po tom, čo sa dlžník dostane do omeškania by bola dohodou o tzv. prepadnom zálohu a takéto zmluvné dojednanie by mohlo byť považované za neplatné. ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR 31 Odo 495/2006 zo dňa 15.10.2008. Okresný súd sa stotožnil s názorom Najvyššie súdu ČR, že jedným z podstatných rozdielov medzi platnou zmluvou o zabezpečovacom prevod práva a neplatnou dohodou o prepadnom zálohu je okamih, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode sa nositeľom práva stáva podmienene veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade prepadného zálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a okamih, kedy má bez ďalšieho dôjsť k prevodu práva na veriteľa, je okamih omeškania dlžníka so splnením záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k názoru, že medzi dlžníkmi a veriteľmi došlo k platnej dohode o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Podľa názoru okresného súdu táto skutočnosť vyplýva z čl. V ods. 1 Zmluvy zo dňa 10.11.2003, v ktorom sa uvádza, že trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva je dočasné a podmienené s platením poskytnutej pôžičky dlžníkmi a trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zaniká zánikom zabezpečovaného záväzku. Dohoda účastníkov nemá charakter dohody o prepadnom zálohu. V danom prípade zabezpečovací prevod bol dočasný, obsahujúc rozväzovaciu podmienku zániku zabezpečovacieho prevodu. Keďže žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností vylúčenia ktorých sa domáha a
ktoré nadobudla kúpnou zmluvou od predchádzajúcich vlastníkov - manželov Q., a títo nehnuteľnosť nadobudli na základe platnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, žalobkyňa disponuje právom, ktoré vylučuje zápis nehnuteľnosti do súpisu majetku podstát, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní poukázal na právny základ prvostupňového rozhodnutia. V krátkosti zhrnul právny vzťah prejednávanej veci. Uviedol, že podľa obsahu zmluvy mali byť v čase jej uzavretia úpadca spoločne s manželkou, v režime bezdpodielového spoluvlastníctva , pričom zmluva obsahovala aj dojednanie o zabezpečení záväzku formou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva úpadcu s manželkou k nehnuteľnostiam do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q., ako veriteľov zo záväzku. Vklad vlastníckeho práva vyplývajúci z Dohody o zabezpečovacom prevode práva do katastra nehnuteľností v prospech manželov Q. bol Správou katastra Brezno povolený dňa 16.8,.2004 pod č. V XXX/XX . Je zrejmé, že Dohoda o zabezpečovam prevode práva má predstavovať jediný obligačnoprávny dôvod vzniku vlastníckeho práva manželov Q. k nehnuteľnostiam na jednej strane a zároveň zánik vlastníckeho práva úpadcu a jeho manželky k nehnuteľnostiam.
Žalovaný v rozpore s právnym názorom súdu považuje Dohodu o zabezpečovacom prevode práva za dojednanie, ktoré je svojimi právnymi účinkami, ako aj z hodnotového hľadiska dojednaním prepadného zálohu, a to bez ohľadu na skutočné označenie predmetnej dohody, pretože skutočným zmyslom dohody bolo uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa tým, že si trvalo ponechá predmet zabezpečenia. Takéto dojednanie je v rozpore s účelom zabezpečovacích inštitútov , a to nie len záložného, ale rovnako aj zabezpečovacieho prevodu práva. Akákoľvek zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola uspokojená v prípade, že nebude splnená zo strany dlžníka tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo predmetu zabezpečenia je absolútne neplatná. Žalovaný má za to, že prepadná klauzula dojednaná zmluvnými stranami v zmluve nemá a nemôže mať v zabezpečovacích právnych úkonoch svoje miesto, a bezpochyby sa prieči dobrým mravom, okrem iného aj z dôvodu, že takéto dojednanie môže spočívať v hrubom nepomere vzájomných plnení, v popieraní oprávneného záujmu dlžníka na čo najlepšom speňažení veci a na získaní prípadného prebytku zo speňaženia a súčasne je v rozpore so samotným účelom zabezpečenia záväzkov. Primárnou podstatou zabezpečenia záväzku je predovšetkým mieru istoty veriteľa, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31 Obo 495/2006 zo dňa 15.10.2008. Podľa jeho názoru je irelevantné, či veriteľ nadobúda vlastnícke právo k premetu zabezpečenia v momente omeškania s plnením zabezpečeného záväzku alebo sa jeho dočasné vlastnícke právo v momente omeškania s plnením zabezpečeného záväzku stane trvalým tak, ako to bolo dojednané v dohode.
Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd ČR v rozhodnutí definoval podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode, ako aj skutočnosť, že v prípade , že tieto podstatné náležitosti nie sú splnené, možno takúto zmluvu považovať za absolútne neplatnú. Argumentoval rozsudkom Okresného súdu Rakovník č.k. 7 C 117/2010 - 117 zo dňa 4.5.2011, v ktorom súd rozhodol o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu, že pri omeškaní dlžníka prechádzalo vlastnícke právo na veriteľa trvalo, v zmluve nebolo dohodnuté, aký to má vplyv na dlh dlžníka a ani to, či veriteľ je povinný nehnuteľnosť speňažiť a za akých podmienok. Vytýkal okresnému súdu, že ak chcel rozhodovať v intenciách českej judikatúry, mal sa kompletne vysporiadať s tým, či zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, to znamená, čo v prípade, ak dlžník čo i len čiastočne splní svoj záväzok, splatnosť dohodnutej kúpnej ceny mala byť viazaná na okamžik splatnosti zabezpečovanej pohľadávky a v prípade, ak by bola zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená, zanikla by veriteľova povinnosť k úhrade kúpnej ceny, a ak by nedošlo k riadnej a včasnej úhrade zabezpečenej pohľadávky, započítala by sa kúpna cena na zabezpečenú pohľadávku. Predmetné dojednania nie sú súčasťou dohody zmluvných strán v zmluve, ktorá sa nezaoberá ani tým, či veriteľ mohol previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu, a ak áno, za akých podmienok.
Vo vzťahu neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi žalovaný argumentoval, že obsah dohody o zabezpečovacom prevode práva, podľa ktorého sa manželia Q., v prípade omeškania so splnením záväzku riadne a včas mali podľa čl. IV bod 3 Zmluvy stať trvalými vlastníkmi nehnuteľnosti a v kontexte so závermi právnej doktríny a rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky ako aj Českej republiky , podľa ktorého má v prípade omeškania dlžníka s plnením zabezpečeného záväzku dôjsť k uspokojeniu veriteľa tým, že trvalo nadobudne vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia, sa ocitá
v podstatnom rozpore s účelom inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva a to aj v prípade, ak k dojednaniu zabezpečovacieho prevodu práva došlo pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie absolútne neplatné, nespôsobuje žiadne právne účinky. Žalovaný predmetnú dohodu o zabezpečovacom prevode práva považuje za právny úkon trpiaci vadou sankcionovanou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Je presvedčený, že dohoda o zabezpečovacom prevode práva nemohla a ani nevyvolala v dôsledku svojej absolútnej neplatnosti predpokladané právne účinky a nemôže tak predstavovať ani spôsobilý obligačnoprávny titul zániku vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam a to bez ohľadu na to, že na základe dohody došlo k vydaniu rozhodnutia príslušnej Správy katastra o vklade vlastníckeho práva manželov Q. do katastra nehnuteľností.
Ďalej vytýkal okresnému súdu, že sa nevysporiadal so zrejmým nepomerom medzi výškou poskytnutej pôžičky a predmetom zabezpečenia. Poukázal na čl. III ods. 4 Zmluvy, v ktorom bola hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom vo výške 37.944,30,-Eur, pričom poskytnutá pôžička bola vo výške 11.617,88,-Eur. V tomto prípade je zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky veriteľov a predmetom zabezpečenia. Zo zmluvy nie je zrejmé ani to, akým spôsobom sa zmluvné strany vysporiadali so zostávajúcim prebytkom.
Žalovaný ďalej v odvolaní namietal aj neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky je zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva , ktorá neobsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, keď dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľa riadne a včas neuhradí, je absolútne neplatná pre jej neurčitosť. Žalovaný predmetnú zmluvu na základe vyššie uvedenej argumentácie považuje za neurčitú.
V podanom odvolaní žalovaný uviedol ďalšie argumentácie svedčiace v prospech neplatnosti zmluvy a opäť vytýkal okresnému súdu, že sa nezaoberal otázkou platnosti samotnej dohody o zabezpečovacom prevode práva a to napriek početnej judikatúre predloženej žalovaným. Uviedol, že súdu predložil nález Ústavného súdu SR I.ÚS 342/02010-53 zo dňa 8.12.2010. Opäť vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo 2/2006, ktorý k § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že o zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo ( napr. vlastnícke ) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav. V prejednávanej veci bola dohodnutá zmena v subjekte práva bez dohodnutia možnosti obnovy pôvodného stavu. Pokiaľ sa okresný súd v odôvodnení odvoláva na dočasnosť zabezpečovacieho prevodu práva, podľa čl. IV. ods. 1 Zmluvy zo dňa 10.11.2003, žalovaný uvádza, že tento názor súdu nemôže prijať, pretože nie je zrejmé, prečo veritelia , manželia Q. previedli nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby ak išlo o prevod dočasný, úpadca mohol kedykoľvek splatením pôžičky obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Namietal, že zmluva mala byť podpísaná dňa 10.11.2003, pričom úpadca a jeho manželka zmluvu podpísali až dňa 26.4.2008 na Notárskom úrade JUDr. Anny Medveďovej, a prvá splátka pôžičky bola splatná počnúc mesiacom január 2004, teda v čase, keď nebola ešte uzavretá ani zmluva. Žalovaný považuje uzavretú dohodu za neplatnú, rovnako aj Dodatok č.l k zmluve, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými predkladanými argumentmi a judikatúrou, a preto považuje odôvodnenie rozsudku za dostatočné. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi a právnou argumentáciou účastníkov konania. Poukázal na to, že žalovaný v konaní cituje z odôvodnení rozhodnutí viacerých súdov, ale citácie žalovaného sú vyňaté z kontextu, a v mnohých prípadoch nesúvisia s prejednávanou vecou alebo nie je možné ich aplikovať pri rozhodovaní prejednávanej veci. Vychádzajú z odlišných skutkových okolností a z odlišného právneho posúdenia veci.
Nesúhlasí s názorom žalovaného a vôbec mu nie je zrejmé, prečo by sa mala zmluva o zabezpečovacom prevode práva spravovať ustanoveniami upravujúcimi záložné právo, okrem ustanovení taxatívne vymenovaných v ustanovení § 553e Občianskeho zákonníka, ktoré sa primárne použijú na zabezpečovací prevod práva. Záložné právo a zabezpečovací prevod práva sú dva odlišné
právne inštitúty, upravené každý samostatne v Občianskom zákonníku. Nálezy Ústavného súdu SR a rozsudok Najvyššieho súdu ČR, o ktoré sa opiera prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a zásadne popisuje odlišnosti oboch inštitútov a podstatné rozdiely medzi platnou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva a neplatných ustanovení o prepadnom zálohu. Okresný súd správne vyhodnotil, že predmetná zmluva nemá charakter prepadného zálohu a je platnou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Zdôraznil, že medzi dlžníkmi a veriteľmi došlo k uzatvoreniu platnej dohody o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vyplýva z čl. IV ods. 1 Zmluvy. Z obsahu vyplýva, že v danom prípade zabezpečovací prevod práva bol dojednaný ako dočasný, obsahujúci rozväzovaciu podmienku zániku zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že existujú ďalšie dôvody spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy zabezpečovacom prevode práva a poukazuje na to, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená dňa 26.4.2004, pričom prvá splátka bola splatná počnúc mesiacmi január 2004 uvádza, že čl. 1 Zmluvy upravuje zmluvu o pôžičke, nie zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorá je upravená ďalej v čl. II a nasl. Zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, vzniká odovzdaním pôžičky veriteľom, dlžníkovi a na jej vznik je potrebná písomná forma. V čl. I ods. 1 sa konštatuje, že pôžička bola veriteľmi odovzdaná dlžníkom dňa 10.1.2003. Táto skutočnosť nebola nikdy v konaní sporná. Preto skutočnosti uvádzané žalovaným nemajú absolútne žiadny vplyv na platnosť prejednávanej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a už vôbec nie na platnosť Dodatku k zmluve. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58,- Eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov ním uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 10.11.2003 uzavreli veritelia Q. Q. a X. Q., bytom V., B. č. XXX s dlžníkmi H. K. a X. K., bytom V., R. č. XX ( rodičia navrhovateľky) zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31.12.2007 v spojení so zmluvou o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie splnenia záväzku, ktorý vznikol z titulu pôžičky poskytnutej veriteľmi dlžníkom v zmysle čl. I. bod l. zmluvy o pôžičke zo dňa 11.3.2005 v sume 11.617,87,-Eur ( 350.000,-Sk). Podľa čl. I. bod 2 zmluvy o pôžičke dlžníci sa zaviazali vrátiť veriteľom požičané finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 663,88,- Eur ( 20.000,-Sk), počnúc mesiacom január 2004 až do úplného zaplatenia pôžičky. V čl. I. bod 3 si dohodli úrok z omeškania v súlade s § 83 nariadenia Vlády SR č. 87/2995 Z.z. V čl. III. bod 1 sa účastníci zmluvy dohodli, že záväzok dlžníkov vo výške 11.617,87,-Eur ( 350.000,-Sk) vrátane príslušenstva je zabezpečený prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. II. zmluvy, katastrálne územie V., LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc. KN č. XXXX zastavaná plocha o výmere XXXm 2, parc. KN č. XXXX záhady o výmere XXXmX, parc. KN č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere XXm2. V čl. III. bod 2. účastníci zmluvy dohodli, že na zabezpečenie plnenia záväzku dlžníkov voči veriteľom, dlžníci prevádzajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. II. zmluvy ako aj ich príslušenstvo na veriteľov. Podľa č. III bod 3. zmluvy, veritelia nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam popísaným v čl. II zmluvy vrátane ich príslušenstva, dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zároveň v tomto článku účastníci zmluvy dohodli, že dlžníci sú oprávnení od uzavretia zmluvy až do doby, kým sa veritelia nestanú trvalými vlastníkmi nehnuteľností popísaných v čl. II. zmluvy vrátane ich príslušenstva užívať pričom sú povinní riadne a včas uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľností. Podľa čl. III. bod 4. zmluvy, všeobecná hodnota nehnuteľností vrátane ich príslušenstva bola určená v zmysle znaleckého posudku č. 074/2003 zo dňa 8.7.2003 znalcom H.. D. S., na sumu 37.944, 30,-Eur.
Podľa čl. IV. bod 1,2,3, účastníci zmluvy dohodli, že trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dočasné a podmienené splatením poskytnutej pôžičky dlžníkmi v celom rozsahu, pričom trvanie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zaniká zánikom zabezpečovaného záväzku. Po splnení zabezpečovacieho záväzku dlžníkmi riadne a včas, sú veritelia povinný dlžníkom umožniť výkon ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ich príslušenstvu. V prípade, že dlžníci nesplnia svoj záväzok voči veriteľom vzniknutý z titulu poskytnutej pôžičky riadne a včas sú dlžníci uzrozumení s tým, že veritelia sa stávajú trvalými vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva. V čl. V. bod 1 účastníci zmluvy dohodli, že pri trvalom nadobudnutý vlastníckeho práva veriteľmi, k predmetným nehnuteľnostiam, predstavuje poskytnutá pôžička ll.617,87.- Eur ( 350.000,-Sk) dohodnutú kúpu cenu , ( s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach ) za nehnuteľnosti vrátane ich príslušenstva. Dňa 11.3.2005 účastníci zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke, uzavreli Dodatok č. l k zmluve a zmenili čl. I. bod 1 a 2 zmluvy tak, že veritelia požičali dlžníkom dňa 10.11.2003 sumu 11.617,87,-Eur ( 350.000,-Sk ) a dňa 11.3.2005 sumu 13.277, 57,-Eur ( 400.000,- Sk ). Dlh vzniknutý z titulu poskytnutia pôžičiek predstavuje sumu 24.895,44,-Eur ( 750.000,-Sk). Dlžníci sa zaviazali vrátiť veriteľom požičané finančné prostriedky jednorázovo najneskôr do 31.12.2006. Zároveň čiastočne zmenili aj znenie čl. V. bod 2. zmluvy tak, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľmi k predmetným nehnuteľnostiam, predstavuje poskytnutá pôžička v celkovej sume 24.895,44,-Eur ( 750.000,-Sk) dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti vrátane ich príslušenstva. V ostatných častiach zostala zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke, v znení Dodatku č. l nezmenená.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že platnosť uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.11.2003 správne okresný súd posudzoval podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka , v znení platnom do 31.12.207 ( ďalej len „OZ“).
Podľa § 553 ods. 1 OZ môže byť splnenie záväzku zabezpečené prevodom práva dlžníka na veriteľa ( zabezpečovacím prevodom práva). O zabezpečovací prevod práva ide vtedy ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k zmene v subjekte práva do splnenia záväzku v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav .
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá dňa 10.11.2003 plnila zabezpečovaciu funkciu splnenia záväzku dlžníkmi zmluvný záväzok zo zmluvy o pôžičke ((čl. III. bod l.) Zároveň sledovala uhradzovaciu funkciu s možnosťou uspokojenia svojho práva z predmetu prevedeného práva v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkmi ( čl. IV. bod 3) V zmluve o zabezpečovacom prevode práva je obsiahnutá rozväzovacia podmienka pre prípad splatenia poskytnutej pôžičky dlžníkmi, kedy zaniká zabezpečovací prevod vlastníckeho práva záväzku ( čl. IV. bod l.) Znenie čl. IV. bod 1,2, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva výslovne hovorí o dočasnosti tam uvedeného zabezpečovacieho prevodu práva s možnosťou obnovy výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dlžníkmi.
Odvolací súd zistil, že k prevodu vlastníckeho práva z dlžníkov na veriteľov, podľa dojednania v čl. III. bod 3 zmluvy došlo 16.8.2004. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva v spojení s Dodatkom č. l k zmluve obsahuje aj dojednanie o splatnosti a výške dohodnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosti pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva, ktorú viaže na okamžik splatnosti zabezpečenej pohľadávky s tým, že ak nedôjde k riadnemu v včasnému splneniu záväzku jednorázovo v sume 24.895,44,-Eur ( 750.000,- Sk) t.j. do 31.12.2006, z titulu poskytnutej pôžičky, veritelia sa stávajú trvalými vlastníkmi nehnuteľností a dohodnutá kúpna cena predstavuje poskytnutú pôžičku vo výške 24.895,44,-Eur ( 750.000,-Sk) vrátane príslušenstva, s prihliadnutím na ťarchy viaznúce na predmetných nehnuteľnostiach ( čl. V. bod 1 v súvislosti s čl. IV. bod 3 ). Toto dojednanie zohľadňuje výšku nesplateného záväzku v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva veriteľov stane nepodmieneným, zohľadňuje výšku pohľadávky veriteľov k predmetu zabezpečenia.
Až do okamžiku trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva veriteľmi, dlžníci boli oprávnení predmetné nehnuteľnosti vrátane ich príslušenstva užívať a zároveň boli povinní riadne a včas uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností ( čl. III. bod 3 ).
Z obsahu zmluvy nesporne vyplýva, že obsahuje dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžníci zaistenú pohľadávku veriteľom riadne a včas neuhradia.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd je toho názoru, že posudzovaná zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.11.2003 v spojení s Dodatkom č. l zo dňa 11.3.2005 je platná. Svojim obsahom, účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Je dostatočne určitá a nevyvoláva neistotu v obsahu práv a povinností účastníkov zmluvy v prípade, že dlžníci svoj záväzok uspokojiť zabezpečenú pohľadávku nesplnia.
Vzhľadom na to, že veritelia ( manželia Q. ) nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe platnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.11.2003 a neskôr nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2007 predali navrhovateľke, dcére dlžníkov, navrhovateľa ako vlastníčka sa právom domáha proti odporcovi vylúčenia nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O.s.p., ako vecne správny.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za l úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej vo výške 58,69,-Eur, režijného paušálu vo výške 7,63,- Eur, 20 % DPH vo výške 13,26,-Eur odľa § 9, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.b) § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odvolací súd žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 79,58,-Eur.
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.