Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/167/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci navrhovateľky W.. C. G., X., E. T., E. XXX/X, IČO:34921460, zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Vajsom so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš proti odporcovi C. X., nar. XX. XX. XXXX, X. XXX/XX, E. T., IČO:41282191, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš o zaplatenie 900,-eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -174 zo dňa 27. júna 2012 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -174 zo dňa 27. júna 2012 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 250,--eur vrátane ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.300,--eur od 23. 3. 2010 do 24. 5. 2010 a zo sumy 250,--eur od 25. 5. 2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti priznaného nároku súd uplatnený nárok navrhovateľky zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 900,--eur vrátane úroku z omeškania 0,5 % denne zo sumy 1.950,--eur od 23. 3. 2010 do 24. 5. 2010 v sume 118,95 eur a zo sumy 900,--eur od 24. 3. 2010 do úplného zaplatenia. Na základe Zmluvy o dielo zo dňa 4. 1. 2010 ako zhotoviteľka vykonala zhotovenie diela pre odporcu ako objednávateľa, a to projektovú žiadosť na Výzvu na predloženie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v lehote do 22. 2. 2010 za zmluvnú cenu diela 1.950,--eur. Odporca mal podľa zmluvy uhradiť cenu diela v plnej výške na účet navrhovateľky po odovzdaní diela na základe faktúry. Navrhovateľka dňa 8. 3. 2010 zaslala odporcovi faktúru č. 10/2010 s lehotou splatnosti ku dňu 23. 3. 2010. Odporca dňa 24. 5. 2010 uhradil navrhovateľke 1.050,--eur. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č. k. -107 zo dňa 3. 2. 2011 návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ju nahradiť odporcovi trovy konania. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. 12. 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia nariadil okresnému súdu skúmať jednak či a kedy došlo zo strany odporcu k uplatneniu zľavy z ceny diela, a či vôbec aj v prípade zamietnutia žiadosti má odporca právo v zmysle zmluvy o dielo na zľavu z ceny diela vzhľadom na znenie čl. II bod 1, ak článku IV bod 2 zmluvy. Okresný súd ďalej uviedol, že v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici doplnil dokazovanie, a to predovšetkým vo veci zisťovania, či došlo zo strany odporcu k uplatneniu zľavy z ceny diela, a či vôbec mal odporca právo na zľavu z ceny diela

v zmysle zmluvy o dielo. Súd svoje rozhodnutie odvodil predovšetkým z výpovede svedka C.. P. J., ktorý presne popísal postup pri schvaľovaní projektových žiadostí Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou v Bratislave, akou žiadosťou bola aj žiadosť odporcu o poskytnutie NFP. Uviedol, že v zmysle zmluvy o dielo vzniklo navrhovateľke právo na dohodnutú odmenu 1.950,--eur vtedy, ak by žiadosť o NFP spĺňala všetky požiadavky na oprávnenosť a bola prijatá v rámci danej Výzvy do hodnotenia. Svedok jasne deklaroval príčinu, prečo žiadosť odporcu nebola schválená. Z výsluchu účastníkov na pojednávaní dňa 9. 5. 2012 možno vyvodiť, že sa obidvaja zhodli na tom, že žiadosť bola posúdená riadiacim orgánom za chybnú a nedostatočne vyplnenú, absentovali k nej určité prílohy, pre ktoré nedostatky nebola schválená. Bremeno zodpovednosti za tento stav nemožno preniesť na odporcu, ktorý v zmysle zmluvy sa zaviazal len vytvoriť podmienky a byť súčinným navrhovateľke pri spracovávaní žiadosti. Z uvedeného vyplýva ten záver, že navrhovateľka nezhotovila dielo riadne. Dielo pri spracovaní projektu trpelo vadami, pre ktoré ho nebolo možné posudzovať riadiacim orgánom v jednotlivých fázach, ktoré predchádzajú rozhodnutiu, či sa žiadosť o NFP schvaľuje alebo neschvaľuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že si odporca riadne a včas neuplatnil právo zo zodpovednosti za vady diela formou domáhania sa zľavy z ceny diela. Naopak odporca bezprostredne potom, ako získal vedomosť o neschválení jeho žiadosti o NFP (11.6. 2010) vyrozumel navrhovateľku o tomto rozhodnutí a uplatnil si nárok z vád formou zľavy z dohodnutej odmeny za vykonanie diela. Podľa názoru súdu bolo navrhovateľke zrejmé zo správania odporcu, že si uplatňuje právo na zľavu z dohodnutej ceny diela v rozsahu zodpovedajúcom nezaplatenej sumy 900,--eur. Sama navrhovateľa ponúkla odporcovi výraznú zľavu na odmene za dielo, ak pristúpi na novú žiadosť v novej súťaži. Súd primeranosť rozsahu uplatňovanej zľavy z ceny diela odvodil od trojfázovosti prerokúvania a posudzovania žiadosti. Keďže účastníci zmluvy o dielo mali dohodnutú odmenu 1.950,--eur pri naplnení článku IV bod 2 zmluvy a výsledok posudzovania žiadosti spôsobil, že nebolo o nej rozhodované, t.j. žiadosť sa nedostala do tretej fázy jej posudzovania, bolo dôvodné určiť pomer riadneho plnenia zo zmluvy ku vadnému plneniu z nej pomerom 2:1 v prospech navrhovateľky, čo vo finančnom vyjadrení činí pomer 1.300,--eur ku 650,-- eurám. Keďže odporca doposiaľ navrhovateľke zaplatil z dohodnutej odmeny za dielo sumu 1.050,-- eur, vznikla mu povinnosť doplatiť jej sumu 250,--eur. Súd ho k tejto povinnosti zaviazal v tomto konaní. Okrem istiny si navrhovateľka uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania dohodnutého vo výške uvedenej v čl. III bod 2 zmluvy. Súd mal za to, že takto dohodnutá výška úroku z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, keďže by činila ročný úrok 182,5 %. Súd takémuto právu zo zmluvy, ktorou boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške, ktorá odporuje zásadám poctivého obchodného styku nemôže poskytnúť ochranu, a preto rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9 % zodpovedajúcej ustanoveniu . Navrhovateľka si právo na zaplatenie istiny a úroku z omeškania uplatnila od 23. 3. 2010, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 10/2010, s čím sa súd stotožnil, keďže týmto dňom sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 250,--eur vrátane ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.300,--eur od 23. 3. 2010 do 24. 5. 2010 a zo sumy 250,--eur od 25. 5. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti priznaného nároku súd uplatnený nárok navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa Keďže v danej veci je preukázaná čiastočná úspešnosť tak navrhovateľky, ako aj odporcu, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, aj keď si účastníci uplatnili právo na náhradu trov konania v spojitosti s účelným uplatňovaním a bránením práva v tomto konaní.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca aj navrhovateľka. Odporca podal odvolanie voči výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 250,--eur s príslušenstvom a voči výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a prizná odporcovi všetky trovy, ktoré vynaložil na bránenie svojich práv. Uviedol, že zo sumy 1.950,--eur uhradil už viac ako polovicu v číselnom vyjadrení skoro 54 % a súd mal o takejto miere rozhodnúť minimálne tak, že sa navrhovateľka podieľa na negatívnom výsledku projektu minimálne v polovici a mal súd takýto návrh zamietnuť. Súd prvého stupňa správne rozhodol o úrokoch z omeškania, nie vo výške 0,5 % denného úroku, ale vo výške 9 % ročného úroku, ale to by bolo v prípade, keby odporca niečo navrhovateľke dlhoval s tým, že navrhovateľke nedlhuje žiadnu sumu a od samého začiatku považoval jej návrh za zištný a účelový a teda nemá dôvod jej nič hradiť, keďže takýto nárok je aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože bolo preukázané, že navrhovateľka

urobila zásadné chyby v projekte, na ktoré doplatil odporca, a to nielen tým, že navrhovateľke uhradil sumu 1.050,--eur za niečo, čo pre neho nemalo žiaden význam a ešte utrpel ďalšiu stratu, že mu nebol priznaný príspevok, o ktorý žiadal z titulu nekvalitne vypracovaného projektu. Jednotlivé chyby v projekte sú subjektívneho charakteru a nemožno ich ničím ospravedlniť. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, pričom nerozhodol správne ohľadne miery zodpovednosti za takýto výsledok snaženia, a preto žiadal, aby došlo k zmene rozhodnutia súdu vo veci samej a aby mu boli priznané tak trovy prvostupňového konania, ako aj trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že považuje rozsudok za nepreukázaný a neodôvodnený, vydaný v rozpore s preukázaným skutkovým stavom, vykonanými dôkazmi a pri nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle uznesenia z 21. 12. 2011 pod č. k. . Uznesením odvolacieho súdu pri zrušení prvostupňového rozsudku mal súd prvého stupňa v konaní preukázať tvrdenie odporcu o uplatnení vád diela a zľavy z ceny diela. Ani v ďalšom konaní súdu odporca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, že by bol uplatňovať u navrhovateľky nejaké konkrétne vady diela bez zbytočného odkladu v zmysle . V skutočnosti odporca začal uplatňovať zľavu zo zmluvnej ceny diela u navrhovateľky až na pojednávaní súdu a vady diela nepopísal ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu z 9. 9. 2010, ani v priebehu konania. Odporca zaslal odskenované rozhodnutie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v Bratislave o neschválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok navrhovateľke bez akéhokoľvek svojho stanoviska. Odporca ešte pred doručením tohto rozhodnutia po urgenciách navrhovateľky dňa 24. 5. 2010 z fakturovanej ceny diela v čiastke 1.950,--eur vyplatil sumu 1.050,--eur a zmluvnú cenu krátil o sumu 900,--eur bez toho , aby vedel výsledok podanej žiadosti. Podľa navrhovateľky prvostupňový súd konal vo veci nad rámec jej návrhu na začatie konania, keďže konal o práve odporcu ako objednávateľa diela o jeho právach ohľadom vady diela a určenia zľavy zo zmluvnej ceny diela. Súd konal bez toho, aby odporca v priebehu konania vôbec uplatnil tieto svoje práva proti navrhovateľke vzájomným návrhom podľa , pričom v priebehu konania súd o takomto návrhu odporcu nevydal príslušné rozhodnutie. Odporca na pojednávaní dňa 9. 5. 2012 na otázku právneho zástupcu navrhovateľky výslovne uviedol, že nevie preukázať, že žiadal navrhovateľku o zľavu z ceny diela a nevedel sa vyjadriť, či uplatnil túto zľavu v samostatnom konaní. Navrhovateľka považuje časť napadnutého rozsudku o určení vád diela o určení zľavy z ceny diela z titulu vád na sumu 650,--eur vydaný v rozpore s právnymi predpismi. Považuje vykonané dôkazy vo veci za úplné a dostačujúce. pričom namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 900,--eur s úrokom z omeškania 9 % ročne a nahradiť trovy právneho zastupovania a trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že ho považuje za zavádzajúce a subjektívne. Odporca v priebehu konania žiadnym dôkazom nepreukázal skutočnosť, že by bol u navrhovateľky uplatnil nejaké konkrétne vady diela, a to bez zbytočného odkladu, tak ako to vyžaduje ust. a vady diela začal uvádzať až po podaní žaloby na súdnom pojednávaní, pričom stále nepopísal, čoho sa majú tieto vady týkať. Podľa navrhovateľky prvostupňový súd procesne pochybil, keď vo veci konal nad rámec navrhovateľkinho návrhu na začatie konania, keď konal o právach odporcu na vady diela a zľavu z kúpnej ceny bez toho, aby si odporca uplatnil tieto práva proti navrhovateľke vzájomným protinávrhom podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5. 8. 2010 domáhala proti odporcovi zaplatenia sumy 900,-eur s príslušenstvom titulom nedoplatenej ceny diela. Uviedla, že ako zhotoviteľka na základe zmluvy o dielo zo 4. 1. 2010 vykonala zhotovenie diela pre odporcu ako objednávateľa, a to projektovú žiadosť na výzvu na predloženie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku do 22. 2. 2010 za zmluvnú cenu diela 1.950,-eur. Dňa 8. 3. 2010 zaslala odporcovi faktúru s lehotou splatnosti 22. 3. 2010. Odporca dňa 24. 5. 2010 po výzve

navrhovateľky uhradil sumu 1.050,-eur. Spolu s istinou si navrhovateľka v zmysle čl. III bod 2 zmluvy o dielo uplatňovala aj úrok z omeškania vo výške 0, 5 % denne z dlžnej sumy.

Podľa čl. I bod 1 zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje vypracovať projektovú žiadosť s názvom „Zníženie energetickej náročnosti budovy pneuservisu“ v rámci výzvy na predkladanie Žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku do Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 2 - Energetika, Opatrenie 2.1 - Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike.

Podľa čl. II bod 1 zmluvy zmluvná odmena zhotoviteľa za vykonanie diela obsahuje odmenu za kompletné spracovanie žiadosti o poskytnutie NFP vrátane realizácie obchodnej verejnej súťaže v súlade s usmernením Výzvy 1.950,-eur.

Podľa bodu 2 odmena v prípade úspešnosti predloženia žiadosti o NFP tvorí 2 % zo sumy prideleného NFP.

Podľa čl. IV bod 2 zmluvy spracovateľ zodpovedá za dodržanie všetkých podmienok stanovených vo výzve tak, aby žiadosť o NFP splnila všetky požiadavky na oprávnenosť a bola prijatá v rámci danej výzvy do hodnotenia.

Navrhovateľka vystavila dňa 8. 3. 2010 faktúru č. 10/2010 na sumu 1.950,-eur, z ktorej odporca dňa 24. 5. 2010 uhradil sumu 1.050,-eur. V odpore proti platobnému rozkazu podanom dňa 9. 9. 2010 odporca uviedol, že navrhovateľka podľa zmluvy o dielo zodpovedala za dodržanie všetkých podmienok stanovených vo výzve tak, aby žiadosť o nenávratný finančný príspevok splnila všetky požiadavky na oprávnenosť a bola prijatá v rámci danej výzvy do hodnotenia s tým, že sa tak nestalo a žiadosť nebola prijatá. Z toho dôvodu neuhradil navrhovateľke zvyšnú časť faktúry. O skutočnostiach týkajúcich sa dôvodu neuhradenia navrhovateľku viackrát informoval. Poukázal na ust. s tým, že má právo požadovať aj primeranú zľavu z ceny diela, čo žiadal vo výške 900,-eur, avšak navrhovateľka jeho návrh neakceptovala.

Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ().

Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

Podľa súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. 12. 2011 zrušil rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a uviedol, že v ďalšom konaní musí okresný súd skúmať jednak či a kedy došlo zo strany odporcu k uplatneniu zľavy z ceny diela, a

či vôbec aj v prípade zamietnutia žiadosti má odporca právo v zmysle zmluvy o dielo na zľavu z ceny diela vzhľadom na znenie čl. II bod 1 a čl. IV bod 2 zmluvy.

Okresný súd po zrušení rozhodnutia doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského súdu, a to predovšetkým vo veci zisťovania, či došlo zo strany odporcu k uplatneniu zľavy z ceny diela a či mal odporca právo na zľavu z ceny diela v zmysle zmluvy o dielo. V konaní vypočul svedka C.. P. J. zamestnaného v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre Bratislava, ktorý ozrejmil súdu postup agentúry pri posudzovaní žiadosti odporcu. Uviedol, že konkrétna žiadosť odporcu nebola schválená preto, lebo nespĺňala formálne náležitosti, ktoré riadiaci orgán popísal v rozhodnutí. Žiadosť sa nedostala do rozhodovacej činnosti riadiaceho orgánu, teda sa nedostala do tretej fázy. Zároveň uviedol, že žiadateľ nikdy nemá na poskytnutie NFP právny nárok, aj keby žiadosť žiadateľa spĺňala všetky podmienky tak po stránke formálnej ako aj po stránke odbornej, ako aj z vecného hľadiska. Konečné rozhodnutie je vždy na výberovej komisii, ktorá môže žiadosť zamietnuť (neschváliť).

Nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné len úspešným vykonaním diela, t. j. riadnym splnením záväzku. Zmluvné strany sa v zmluve o dielo dohodli na predmete zmluvy, a to konkrétne v čl. I bod 1 a zároveň na predmete diela v čl. IV bod 1 kde je presne predmet zmluvy vyšpecifikovaný. Zároveň sa v čl. IV bod 2 zmluvy navrhovateľka zaviazala, že zodpovedá za dodržanie všetkých podmienok stanovených vo výzve tak, aby žiadosť o NFP splnila všetky požiadavky na oprávnenosť a bola prijatá v rámci danej výzvy do hodnotenia. Z uvedeného článku nevyplýva, že by žiadosť odporcu o NFP musela byť úspešná, ale je zrejmé, že žiadosť o NFP musí spĺňať všetky požiadavky na oprávnenosť aby bola prijatá v rámci danej výzvy do hodnotenia. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že uvedená žiadosť o poskytnutie NFP takéto požiadavky nesplnila, pretože nebola do hodnotenia prijatá, keďže sa podľa vyjadrenia svedka nedostala do rozhodovacej činnosti riadiaceho orgánu, pretože nespĺňala formálne náležitosti, ktoré riadiaci orgán popísal v rozhodnutí.

Na základe uvedených skutočností okresný súd správne ustálil po doplnení dokazovania v naznačenom smere, že účastníci zmluvy o dielo mali dohodnutú odmenu vo výške 1.950,--eur pri naplnení čl. IV bod 2 zmluvy, a keďže nebola predmetná žiadosť prijatá do hodnotenia a nedostala sa do tretej fázy jej posudzovania, správne určil pomer riadneho plnenia zo zmluvy k riadnemu plneniu, a to v pomere 2:1 v prospech navrhovateľky. Tým, že odporca už uhradil navrhovateľke sumu 1.050,--eur zaviazal ho napadnutým rozsudkom doplatiť jej sumu 250,--eur. Dielo aj keď bolo vykonané včas, nebolo vykonané riadne v súlade s obsahom zmluvy.

O trovách konania v napadnutom rozsudku okresný súd rozhodol v zmysle s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , pokiaľ má vo veci úspech účastník len čiastočný . V danom prípade mala čiastočný úspech v konaní aj navrhovateľka aj odporca, preto okresný súd o náhrade trov konania rozhodol správne.

Čo sa týka námietky navrhovateľky, že súd konal bez toho, aby odporca v priebehu konania uplatnil svoje práva proti navrhovateľke vzájomným návrhom podľa , odvolací súd uvádza, že v prípade ak žalovaný uplatní na započítanie svoju pohľadávku prevyšujúcu pôvodnú pohľadávku žalobcu, pôjde o vzájomný návrh, inak je uplatnenie kompenzačnej námietky len procesnou obranou žalovaného voči žalobcovmu nároku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s V odvolacom konaní bola čiastočne úspešná aj navrhovateľka aj odporca, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.