Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-272-2012.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/272/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: B. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v B. na ul. Ž. č. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 18 a Ing. U. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na ul. E. č. XX zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach na ul. Vodnej č. 3 o zvýšenie výživného a udelenie súhlasu na vycestovanie maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.6.2012 č.k. 25P 36/2012-94 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke na vycestovanie mal. M. s matkou do Švajčiarska. Zvýšil výživné pre mal. M. od otca z 50 € na 75 € od 1.2.2012, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 30.6.2012 125 € zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zmenil úpravu styku otca s maloletou počas letných prázdnin každý rok od prvej soboty prázdnin platných vo Švajčiarsku od 18.00 hod. do tretej soboty prázdnin do 18.00 hod. Každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. 17.00 hod. do 3.1. 15.00 hod.. Nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od posledného štvrtka pred veľkonočným piatkom od 18.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa 18.00 hod. s tým, že matka je povinná mal. M. odovzdať vo zmenených termínoch v mieste bydliska otca a otec je povinný mal. M. po skončení styku odovzdať matke v mieste svojho bydliska. Upravil styk otca s mal. M. každý párny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin 18.00 hod. a každý nepárny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin 18.00 hod. v mieste bydliska matky, pričom obaja rodičia sa zaviazali mal. M. riadne pripravenú odovzdať druhému rodičovi v určených termínoch v mieste bydliska matky. Zaviazal matku informovať otca o dôvodoch, ktoré by bránili realizovať styk v súdom určených termínoch najneskôr do troch dní pred termínom, resp. bezodkladne po zistení dôvodu s doložením príslušného dokladu. Zaviazal matku vždy do prvého dňa kalendárneho štvrťroka písomne informovať otca o zdravotnom stave, školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a každej zmene bydliska maloletej. Návrh otca na úpravu striedavej starostlivosti zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, alternatívne zmenil tak, že zverí maloletú do striedavej starostlivosti otca a matky tak, že maloletá bude v starostlivosti matky každý týždeň od nedele 18.00 hod. do štvrtku 16.00 hod.. Maloletá bude v starostlivosti otca každý týždeň od štvrtku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Prevzatie a odovzdanie dieťaťa sú rodičia povinní vykonať pred trvalým bydliskom matky a zrušuje povinnosť otca prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne od 23.6.2009 do budúcna, alternatívne upravil styk s maloletou každý utorok od 16.00 hod. do stredy 18.00 hod. a každý víkend od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Maloletá bude v starostlivosti otca a každý párny rok v dňoch 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. 16.00 hod., každý nepárny rok v dňoch 25.12. 16.00 hod. do 27.12. 16.00 hod., každý nepárny rok v deň pripadajúci na Veľkonočný piatok od 9.00 hod. do soboty 16.00 hod., každý párny rok v deň pripadajúci na Veľkonočnú nedeľu od 9.00 hod. do pondelka 16.00 hod.. Prevzatie a odovzdanie dieťaťa sú rodičia povinní vykonať pred trvalým bydliskom matky na verejnom priestranstve. Súd návrh na zvýšenie výživného zamieta a zamieta aj návrh matky na udelenie súhlasu s vycestovaním dieťaťa do zahraničia. Poukázal na to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že právo na styk rodiča s jeho dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv, ktoré vychádzajú z čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého starostlivosť o dieťa a jeho výchova je právom rodičov, nie iba matky a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. Otec v danom prípade, ktorý nemal maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré môže realizovať iba počas súdom nariadeného styku. Citoval nález Ústavného súdu PL: ÚS 26/05, ktorý konštatoval, že kontakt rodičov je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa v zmysle medzinárodných dohovorov musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí a vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľal nielen jeden z rodičov a to ten, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ale aj druhý z rodičov, pretože dieťa potrebuje poznať rolu a dôležitosť druhého rodiča vo svojom živote, pretože druhý z rodičov má tiež nezastupiteľné právo podieľať sa na vyvíjajúcej sa životnej orientácii dieťaťa. Citoval Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutie ES pre ľudské práva, Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 z 9.6.1998, podľa ktorého byť spolu je pre rodiča (otca) a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala zvýšenie nákladov na výživu maloletej a podľa jeho názoru výdavky na maloletú s ohľadom na jej vek 3 rokov sa oproti obdobiu jej života pred dovŕšením tretieho roku podstatne znížili, nakoľko maloletá nenosí plienky, nepotrebuje sunár a podobne. Konajúci súd sa nezaoberal nákladmi na ošatenie maloletej, na čo v konaní poukazoval, pretože matka pravidelne odmietala ošatenie pre maloletú zakúpené ním, ktoré mu vrátila aj napriek tomu, že maloletá si oblečenie sama pri nákupoch vybrala. Uviedol, že miera potrieb každého dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a psychickej vyspelosti a jeho schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, vzdelania a formy prípravy na budúce povolanie, pričom otec sa ohradzuje, že nemá vyživovaciu povinnosť voči matke, ale voči dieťaťu, preto nemožno považovať náklady na bývanie matky v celej výške za odôvodnené potreby maloletej. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nezaoberal dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním matky ani jej majetkovými pomermi, ako aj nákladmi na cestovné, ubytovanie a stravovanie v zahraničí vzhľadom k tomu, že matke povolil vycestovanie s maloletou do cudziny. Nesúhlasil s odchodom a vytrhnutím maloletej z jej rodiska, vytvoreného rodinného zázemia a v dôsledku toho nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože sa nechce stať sponzorom matky na život, ktorý si matka zaumienila žiť. Uviedol, že matke v odchode do zahraničia nebráni, nakoľko počas jej pobytu v zahraničí sa o maloletú postará, preto navrhoval striedavú starostlivosť, kde by matka mohla byť napríklad tri týždne alebo mesiac či dva v zahraničí a v tom čase by sa on o maloletú postaral. Namietal, že matka nepreukázala svoju solventnosť v takej miere, aby mohla žiť s trojročným dieťaťom v zahraničí, pretože náklady na prvý mesiac budú predstavovať okolo 5.000 € a matka nepreukázala, že by mala našetrené úspory na vycestovanie. Konštatoval, že matka síce uviedla, že v zahraničí bude bývať v dome o rozlohe 130 m2, no skutočnosť, že dom má len tri obytné izby, matka neuviedla, či z objektívneho hľadiska dieťa nebude v noci budené, ak príde matka neskoro z práce alebo služobnej cesty. Taktiež vytkol, že súd neskúmal pravdivosť tvrdenia matky ohľadne jej prisľúbeného zamestnania napriek tomu, že matka sama uviedla, že po deviatich odpracovaných mesiacoch jej má vzniknúť právo na podporu v nezamestnanosti a napríklad potencionálnou hrozbou strechy nad hlavou môže byť aj obyčajná hádka medzi matkou a jej sestrou, prípadne jej manželom a nie je zrejmé v takom prípade, ktorý im poskytne ubytovanie a nebolo skúmané, či súhlas švagra bol naozaj jeho súhlasom, nakoľko neexistuje obálka preukazujúca, že by matkin švagor takýto súhlas poštou zaslal a jeho podpis nie je overený. Počas výkonu práce maloletá bude s cudzími ľuďmi a súd svojím rozhodnutím uprednostnil cudzích ľudí pri výchove maloletej pred jej vlastným biologickým otcom a starými rodičmi maloletej. Súd nevzal ohľad na skutočnosť, že otec mal s maloletou vybudovaný pekný vzťah, ktorý sa takýmto radikálnym zásahom natrvalo zničí. V prípade, ak by bola maloletá na Slovensku a jej matka by chodila do práce, maloletá by nebola ponechávaná v neznámom prostredí, ale mala by možnosť tráviť čas s otcom a starými rodičmi, nevynímajúc skutočnosť, že mal. M. má už len jedného starého otca zo strany otca M.. Citoval čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1, čl. 29 ods. 1 písm.c/ Dohovoru o právach dieťaťa, § 24 ods. 2 Zákona o rodine a vytkol konajúcemu súdu, že sa nevysporiadal s druhou alternatívou a to striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú, počas ktorej by bol zachovaný záujem maloletého dieťaťa a stabilita budúceho výchovného prostredia, ako aj jeho právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov, pretože v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Vyslovil názor, že súd nesprávne pochopil zámer matky sledovaný vycestovaním do zahraničia a to znemožniť mu akýmkoľvek spôsobom styk s maloletou a tak pozbaviť ho rodičovských práv, pretože rozšírením styku bude jeho právo na styk s maloletou v trvaní 47 dní nerovnomerný s právom matky na 318 dní v párny rok.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že dôvody odvolania sú totožné s jeho argumentmi, ktoré prezentoval počas celého konania a ku ktorým matka zaujala stanovisko na pojednávaniach, aj písomne a na ktorých matka zotrváva. Otec v odvolaní popisuje veci, s ktorými sa už prvostupňový súd vysporiadal v dostatočnej miere, pričom zo strany otca ide o odvolanie, kde opakovane prezentuje nepravdy, polopravdy a rôzne fabulácie a prekrúca fakty, ktoré vyšli najavo už v predošlých konaniach. Uviedla, že zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa nastala bez ohľadu na to, či matka s maloletým plánuje vycestovať do zahraničia alebo nie, pretože táto zmena je daná vekom dieťaťa, dieťa sa musí obliekať, stravovať, musí niekde bývať, či na Slovensku alebo v zahraničí a tieto náklady úmerne stúpajú vekom dieťaťa. Maloletá už nie je v najútlejšom dojčenskom veku, ale dostáva sa do štádia prechodu dojčenského veku do predškolského veku, s ktorým sú zvýšené životné náklady so stravou, oblečením a podobne. K zakupovaniu oblečenia otcom matka udáva, že otec už v priebehu prvostupňového konania priznal, že nemá pokladničné bloky o vynaložených sumách na oblečenie a navyše nemá ani finančné prostriedky, aby prispieval a nakupoval maloletej veci mimo určeného výživného. Poprela, aby mala záujem vycestovať do zahraničia bez maloletej a je nepredstaviteľné, aby maloletá zostala v starostlivosti otca, ktorý sa nevie postarať ani o seba, nie to o maloleté dieťa. Napriek tomu, že je vysokoškolsky vzdelaný, doposiaľ žije u svojich rodičov, nemá prácu a už niekoľko rokov žije z dávok v hmotnej núdzi bez snahy o zmenu pomerov. K svojim pomerom uviedla, že nemá prax v ukončenom odbore, pretože školu ukončila počas materskej dovolenky a navyše v konaní predložila dôkazy, že jej práca poskytnutá nebola. V priebehu prvostupňového konania prezentovala, že od narodenia dieťaťa sa jej nedostalo žiadnej pomoci od otca pri akýchkoľvek problémoch, napríklad chorobe dieťaťa, návštevy ošetrujúceho lekára dieťaťa a podobne a navyše jej nikdy ani finančne nevypomohol. Jedinou osobou, ktorú o pomoc mohla požiadať, bola jej matka a ohľadne otcom tvrdeného jej obohacovania sa na úkor výživného uviedla, že otec v prípade zvýšenia výživného na 75 € bude prispievať na maloletú 2,50 € denne. V zahraničí má možnosť bývať v jednej izbe rodinného domu s rozlohou 130 m2, čo je neporovnateľné s garsónkou, kde otec býva o rozlohe 28 m2. Navyše bývanie v rodinnom dome sestry považuje za dočasné, kým si nenájde podnájom. Uviedla, že po príchode do Švajčiarska si na základe pracovnej zmluvy požiadala o predĺženie pracovného povolenia a keď už má prácu, je viac ako pravdepodobné, že jej pobyt predĺžia zas na päť rokov, keďže povolenie súvisí výlučne s prácou. Uviedla, že v zahraničí bude bývať v rodine svojej sestry, ktorí sú krstnými rodičmi maloletej, teda sa jedná o najbližšiu rodinu, ktorých maloletá pozná a má s nimi blízky citový vzťah. Záujem otca zabezpečovať sústavnú starostlivosť preukazovala v konaní dátumami neuskutočnených stretnutí, ktoré má uložené aj vo forme SMS, ktoré zaslal otec vo vzťahu k tomu, že dieťa neprevezme v stanovenom čase na stanovenom mieste. Ohľadne aktivít so starým otcom tieto sú značne obmedzené, pretože mal zdravotné problémy a starú mamu maloletá bude mať vo Švajčiarsku, pretože táto za nimi pricestuje a kontakt so starými rodičmi bude mať na Slovensku počas prázdnin. Otcovi teda nebolo znemožnené byť rovnocenným rodičom a otec snahu o vytvorenie rodiny a zabezpečenie spoločnej domácnosti s dieťaťom nemal, pretože maloletú navštevoval sporadicky v čase, keď bývali na Slovensku a to len v čase, keď mu to vyhovovalo. V čase, keď navštevovala školu, nie však pravidelne, keď bola mimo domu, maloletá bola stále v opatere starej matky, v čase keď spala a v tom čase otec maloletú nikdy nenavštívil a už vôbec s ňou nezostal sám, ani v prípade, keď bola nevyhnutná jeho prítomnosť. Otec mal šancu zabezpečovať starostlivosť o maloletú každodenne, nemal však záujem o vytvorenie rodiny a zabezpečenie stabilného prostredia pre maloletú. Matka poprela, že by mala známosť, avšak priateľku má otec a správa sa nemorálne pred dieťaťom. Ohľadne výdavkov spojených s vycestovaním do zahraničia uviedla, že otec jej v ničom nie je nápomocný, výživné na trojročné dieťa 75 € sa mu zdá byť vysoké, pričom považuje za nutné, aby žila v Košiciach, teda v meste, kde si nevie nájsť prácu a nedokáže uspokojiť potreby seba ani svojho dieťaťa, je preto odkázaný na pomoc rodiny a otec miesto toho, aby sa o rodinu postaral sa jej snaží všetko zmariť a najmä aj budúcnosť svojho dieťaťa v krajine, kde má maloletá pripravené slušné zázemie za stavu, kedy otec sám nedokáže prispievať mesačne na potreby svojho dieťaťa väčšou sumou ako 50 € a napriek tomu, že je majiteľ nehnuteľnosti a motorového vozidla za stavu, že už štyroch rokov sa nevie zamestnať.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že matka má najlepšie predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o mal. M., ktorú zabezpečuje už od jej narodenia a ktorá nebola spochybnená ani šetrením kolízneho opatrovníka. Matka má zabezpečené pracovné podmienky v zahraničí, nakoľko v mieste bydliska sa jej nepodarilo nájsť si zamestnanie, v zahraničí má vyriešenú otázku bývania a starostlivosti o maloletú a v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré by vycestovanie maloletej bolo v rozpore s jej záujmami, správne konajúci súd udelil matke súhlas na vycestovanie mal. Niny s jej matkou do Švajčiarska. Správne konajúci súd rozhodol aj o zvýšení výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na potencionálny príjem otca vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a okolnosti, že otec od zániku mandátnej zmluvy od 23.8.2011 so spoločnosťou Lexus a.s. Bratislava neriešil otázku zamestnania z dôvodu prísľubu zamestnania sa v tejto spoločnosti a preto správne konajúci súd túto skutočnosť posúdil ako takú, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a príjmu, pričom svoj príjem mohol riešiť založením živnosti a podnikaním v realitnej oblasti, v ktorej vykonával prácu aj v minulosti. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaraďuje majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a tiež rozšíril východiská na zistenie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, ak povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, pri určení výživného bude rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že svoje schopnosti riadne nevyužíva, zmenil výhodnejšie zamestnanie bez dôležitého dôvodu, stratil zamestnanie vlastným zavinením alebo sa vzdal majetkového prospechu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň, pretože je majiteľom nehnuteľnosti, motorového vozidla, so zabezpečovaním jeho osobných potrieb mu vypomáhajú rodičia. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že stabilné výchovné prostredie vytvorené matkou a jej osobná starostlivosť o mal. M. nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom, je rozhodne v záujme maloletej aj so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti a neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov budú lepšie zaistené potreby dieťaťa aj s prihliadnutím na okolnosť, že otec je bez príjmu a so zabezpečovaním jeho nevyhnutných potrieb mu musia vypomáhať rodičia, preto správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ povolil maloletej vycestovať so svojou matkou, ktorá má vytvorené všetky pracovné aj bytové podmienky v zahraničí a navyše počas výkonu práce má zabezpečenú starostlivosť o maloletú blízkymi príbuznými, teda výchova aj výživa maloletej bude zabezpečená po každej stránke a správne konajúci súd vzhľadom na zmenu pomerov u maloletej aj pobyt v zahraničí rozšíril aj jej styk s otcom po oznámení matkou obdobia prázdnin v mieste pobytu maloletej a zároveň rešpektovania čo najširšieho styku otca s maloletou tak, aby nezanikli citové vzťahy medzi nimi.
Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.