Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6C-11-2013.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., Ú. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, odporca a vedľajší účastník v konaní zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 2.221,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 331,99 eur trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu JUDr. Cifru.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 30.11.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 2.221,72 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2.017,41 eur od 11.12. 2011 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporcovia uzavreli dňa 14.12.2006 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.221,72 eur, ktorá pozostáva z istiny 2.017,41 eur riadneho úroku 21,66 eur, úroku z omeškania 179,66 eur a ostatného príslušenstva vo výške 2,99 eur. Odporca uznal uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc 11.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom kalendári, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom, pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, výpismi z úverového účtu, platobnou históriou odporcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok z 28.9.2011, písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:
Dňa 14.12.2006 uzavrel odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcovi. Úver bol poskytnutý vo výške 35.000,- Sk s úrokovou sadzbou 18,40 %, poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, výškou splátky 961,- Sk mesačne, splatnou k 10. dňu v mesiaci, dátum prvej splátky 10.1.2007 a dátumom poslednej splátky 10.12.2011. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.
Oznámením o postúpení pohľadávky z 28.9.2011 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s Bratislava odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy č. 1285/2011/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zo dňa 28.9.2011 a navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi na základe horeuvedenej zmluvy, pričom splatnosť pohľadávky bola 10.12. 2011, pohľadávku tvorila suma 2.221,72 eur, a to istina po splatnosti 2.017,41 eur, úroky 201,32 eur, úroky z omeškania 21,66 eur, poplatky 2,99 eur, počet dní omeškania 1236.
Pokusom o zmier zo dňa 12.11.2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 2.393,50 eur do 19.11. 2012.
Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 27.3.2012 vyplýva, že túto dohodu podpísal zástupca navrhovateľa a odporca dlžník. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi Slovenská sporiteľňa a.s. v sume 2.017,41 eur a náklady na inkasné konanie 150,- eur. Forma splatenia úveru nebola bližšie v dohode upravená. Predmetnú dohodu podpísal odporca.
Odporca uviedol, že úver si zobral v čase, keď manželka bola zamestnaná, z dôvodu, že stratila zamestnanie a on je poberateľom invalidného dôchodku, neboli schopní úver riadne splácať. Podpis na dohode uviedol, že je jeho, avšak si nepamätá za akých okolností bola dohoda uzavretá.
Dňa 14.1. 2013 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov vstup do konania na strane odporcu. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil odporcovi a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní z 25.1.2013 poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nie je zapísaná ani výška splátok, ktorá mala byť takto dohodnutá. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa §8 odst. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109 odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že by právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa 30.11. 2012, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia, právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).
Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V predmetnej veci vzniesol zástupca odporcu a vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa Zmluvy o splátkovom kalendári bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 10.12. 2011 pri riadnom splácaní úveru v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh splácal pravidelne až do roku 2008, pretože z postúpenia pohľadávky vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol v omeškaní s počtom dní 1236. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že postupca od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu pripojené nebolo, toto nepredložil právny zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu a vzhľadom k tomu, odporca nepotvrdil, že odstúpenie od zmluvy zo strany banky ani vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru mu doručené nebolo, vychádza súd zo záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy neodstúpila ani nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl. 7.6.1 písm. a/ VOP. Napriek tomu, že odporca prestal dlh splácať pravidelne už v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch dlh nesplácal vôbec, sporiteľňa tolerovala tento stav a nepristúpila k výpovedi zmluvy, resp. odstúpeniu od zmluvy tak ako je upravené vo VOP. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru mali odporca splácať mesačné splátky, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok samostatne u každej splátky. Tak ako súd konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné. Keďže splatnosť všetkých omeškaných splátok odporcu nastala najneskôr 28.6.2008 /niektoré už v roku 2007/, navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 28.6. 2011. Návrh vo veci samej podal dňa 30.11. 2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011.
Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. V časti uznania záväzku je uvedená suma 2.017,41 eur a suma nákladov na konanie, pričom v časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, i keď v predmetnej veci v čase tohto podania dlh premlčaný nebol. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja odporcovia nemali vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu
uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.
Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. . V konaní bol úspešný odporca a vedľajší účastník na strane odporcu, pretože stojí na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./.
Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca proti navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 91,29 eur - prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie z 25.1.2013 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení/ a dvakrát RP á 7,81 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu činia 198,20 eur. Trovy právneho zastúpenia, za vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide teda o trovy oboch účastníkov, avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 27.3.2012v sume 91,29 eur režijný paušál á 7,81 eur a náhrada cestovného a náhrada za stratu času uplatnené v 1/5 z dôvodu, že v uvedenom termíne sa zúčastnil ďalších pojednávaní na OS Prievidza vo výške 34,69 eur.
Súd v zmysle uvedeného priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 198,20 eur a spoločné trovy odporcu a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume 133,79 eur.
Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.