Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-19-2022.pdf
PDF · 127.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Komárno, Zimná 16, Komárno, IČO: 00 170 984, v konaní zastúpeného JUDr. Matejom Pekarikom, advokátom so sídlom Výpalisko 19, Nové Zámky proti žalovaným: Y. K. X/ F. P., X.. XX.XX.XXXX, Y. K. X/ L. P., X.. XX.XX.XXXX, S. V. L. F. X. G. Č.. XXX, obaja v konaní zastúpení : KESZEGH & PUSKÁS advokátska kancelária, JUDr. Tamás Puskás, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o zaplatenie sumy 310,98 Eur s príslušenstvom a zaplatenie zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie istiny 310,98 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. V zastavujúcej časti sa žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 0,05% za každý deň omeškania zo súm: 103,66 Eur od 21.11.2021 do 31.12.2022, 103,66 Eur od 21.12.2021 do 31.12.2022, 103,66 Eur od 21.01.2022 do 31.12.2022 a ročný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm : 103,66 Eur od 21.11.2021 do 31.12.2022, 103,66 Eur od 21.12.2021 do 31.12.2022, 103,66 Eur od 21.01.2022 do 31.12.2022, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo vyhovujúcej časti sa žalobcovi priznáva voči žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 310,98 Eur s príslušenstvom ako aj zmluvnú pokutu z titulu nedoplatku na mesačných zálohových platbách a poplatkoch na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.11. 2021 do 31.01.2022 a náhradu trov konania. K podanej žalobe priložil listinné dôkazné prostriedky a to: zmluvu o výkone správy zo dňa 26.1.2015, výpis z Z. Č.. XXXXX J. F..Ú.. F., sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.1.2021 do 31.01.2022, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022, podpisový/podací hárok vyúčtovania za rok 2021, uznesenie Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. 18D 604/2020, Dnot 258/2020 zo dňa 20.8.2021. 2. Súd vo veci vydal dňa 07.04.2022 platobný rozkaz č.k. 8Csp/19/2022-44, ktorým podanej žalobe vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podali žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas vecne odôvodnený odpor. V podanom odpore namietali vydanie platobného rozkazu
napriek skutočnosti, že podaná žaloba neobsahovala absolútne žiadne odôvodnenie. K listinám priloženým k podanej žalobe uviedli, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 18D 604/2020, Dnot 258/2020 zo dňa 20.8.2021 sú síce žalovaní v rade 1/ a 2/ účastníkmi dedičského konania, ktoré doposiaľ nebolo ukončené, avšak v dedičskom konaní súd nariadil likvidáciu dedičstva z dôvodu, že dedičstvo po poručiteľovi je predlžené. V priebehu likvidácie dedičstva preto dôjde k predaju všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľností poručiteľa, pričom zo získaných finančných prostriedkov budú potom uspokojení veritelia poručiteľa a teda žalovaní z titulu dedenia nenadobudnú žiaden majetok v rámci dedičského konania a preto nemôžu zodpovedať ani za dlhy poručiteľa. Z uvedeného dôvodu namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a podanú žalobu navrhli zamietnuť v celom rozsahu. 3. Z dôvodu podaného odporu vydaný platobný rozkaz sa zrušil v celom rozsahu. 4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Doplnil, že nárok voči žalovaným v rade 1/ a 2/ sa vôbec netýka dedičstva po poručiteľovi, nakoľko voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nie je podanou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie dlhov poručiteľa. Voči žalovaným v rade 1/ a 2/ je uplatnený nárok na zaplatenie dlhu, za ktorý zodpovedajú spoločne a nerozdielne a ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. Ide teda o dlh žalovaných . 5. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali, že žalobca vôbec nevysvetlil, prečo by žalovaní v rade 1/ a 2/ mali platiť mesačné platby za výkon správy a zabezpečenie plnení spojených s užívaním bytu, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa, pričom svoj nárok ani právne nezdôvodnil. Pokiaľ ide o predmetný byt konštatovali, že nikdy nenadobudli vlastnícke právo k tomuto bytu, neuzatvorili žiadnu kúpnu alebo darovaciu zmluvu, na základe ktorej by mohli nadobudnúť vlastnícke právo k bytu a tiež nikdy nevyhlásili, že pristupujú k zmluve o výkone správy so žalobcom. Je síce pravda, že sú účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi, avšak v predmetnom dedičskom konaní bola nariadená likvidácia dedičstva z dôvodu jeho predlženia. Teda nebudú dediť po poručiteľovi žiaden majetok a teda ani vlastnícke právo k predmetnému bytu. Preto z ich strany nedôjde k vstúpeniu do práv a povinností poručiteľa ku dňu jeho smrti pokiaľ ide o vlastníctvo bytu a nevstúpia ani do jeho práv a povinností pokiaľ ide o zmluvu o výkone správy so žalobcom. Uviedli, že medzi nimi a žalobcom neexistuje a ani nebude existovať žiaden právny vzťah na základe dedičského konania, v ktorom by žalovaní boli povinní platiť mesačné platby za výkon správy a zabezpečenie plnení spojených s užívaním predmetného bytu. Zotrvali na svojom návrhu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že v rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca, sa neriešila otázka, či dedičia majú platiť mesačné platby za výkon správy a zabezpečenie plnení spojených s užívaním bytu v prípade likvidácie dedičstva, ale v uvedenom rozhodnutí bola riešená otázka, kto má platiť mesačné platby za výkon správy a zabezpečenie plnení spojených s užívaním bytu od momentu smrti poručiteľa do ukončenia dedičského konania, ktorým je potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu zo strany dedičov. Konštatoval, že dedičia nenadobúdajú dedičstvo právoplatnosťou dedičského rozhodnutia, ale smrťou poručiteľa, pričom v dedičskom rozhodnutí je iba potvrdené nadobudnutie dedičstva. V predmetnom konaní je však skutkový stav iný, keď z dôvodu likvidácie dedičstva dedičia nikdy nenadobudnú vlastnícke právo k predmetnému bytu, byt bude totiž prenechaný na úhradu dlhov poručiteľa. Mali za to, že momentom smrti poručiteľa preto nenadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu a teda im ani nemohla vzniknúť povinnosť platiť platby spojené s užívaním bytu. Výklad žalobcu považovali za rozporný s podstatou likvidácie dedičstva, keď podľa takéhoto výkladu by dedičia mali platiť od momentu smrti poručiteľa nielen platby spojené s užívaním bytu, ale aj splátky všetkých úverov a pôžičiek poručiteľa, resp. by mali uhradiť všetky záväzky poručiteľa, ktoré sa stanú splatnými po smrti poručiteľa. 6. Žalobca uviedol, že svoje skutkové a právne tvrdenia zakladá na ustanovení § 460 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Doplnil, že v zmysle rozsudku Městského soudu v Prahe č.k. 11Co 48/1972 zo dňa 4.4.1972 /R 42/1974) sa v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva dedičia považujú za podielových spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva vrátane všetkých práv a povinností spoluvlastníkov tak, ako to upravuje § 139 Občianskeho zákonníka. Na základe uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 18D/604/2020, Dnot 258/2020 vydaného súdnym komisárom dňa 20.8.2021 sú žalovaní v rade 1/ a 2/ dedičmi poručiteľa, nakoľko dedičstvo neodmietli. Teda na základe § 460 Občianskeho zákonníka okamihom smrti poručiteľa vstúpili do práv a povinností poručiteľa. Predmetné dedičské konanie nie je právoplatne skončené, do jeho právoplatného skončenia je potrebné žalovaných v rade 1/ a 2/ považovať za podielových spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva vrátane všetkých práv a povinností spoluvlastníkov.
7. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2023 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonal čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 310,98 Eur, ktorá v zmysle vyúčtovania skutočných nákladov na dodané plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2022 predstavovala preplatok na skutočných nákladoch oproti predpísaným zálohovým platbám. 8. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Predložili rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 24Cdo 638/2021 zo dňa 27.5.2021 a uviedli, že v predmetnom rozhodnutí sa NS ČR zaoberal otázkami týkajúcimi sa likvidácie dedičstva a uviedol, že do likvidácie dedičstva je potrebné prihlásiť všetky pohľadávky po poručiteľovi a to bez ohľadu na to, či sú tieto splatné alebo nie. Splatné aj nesplatné neuspokojené pohľadávky veriteľov ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o ukončení likvidácie dedičstva zanikajú. Tiež poukázali na ustanovenie § 209 CMP, v zmysle ktorého právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú proti nim neuspokojené pohľadávky veriteľov (splatné aj nesplatné), vrátane pohľadávok, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.08.2023, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Po vypočutí si ich prednesov súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli v priebehu sporu predložené a ktoré špecifikoval v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: 10. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci predmetu činnosti podniká (okrem iného) aj v oblasti správy a údržby bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností. Na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 26.1.2015 žalobca v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonáva správu bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX U. X. Z. Č.. XXXXX Y. F..Ú.. F.. Podľa Čl. 3 ods. 1 zmluvy o výkone správy, vlastníci sú povinní najmä: a) platiť príspevky mesačne vopred do FPÚO alebo iných fondov, b) platiť preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu a ďalšie služby vo výške určenej správcom mesačne vopred, c) platiť poplatok za výkon správy mesačne vopred, d) platiť platby podľa kalkulácie správcu e) dodržiavať Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, f) zúčastňovať sa na správe domu a ako spoluvlastník rozhodovať hlasovaním. Podľa Čl. 3 ods. 2 zmluvy o výkone správy, platby podľa ods. 1 sú vlastníci povinní platiť na účet domu spolu mesačne najneskôr do 20. dňa v mesiaci za mesiac nasledujúci. Podľa Čl. 3 ods. 4 veta prvá a druhá zmluvy o výkone správy, v prípade omeškania s platbami podľa tejto zmluvy sú vlastníci povinní zaplatiť majetkové sankcie podľa Občianskeho zákonníka, teda ak sa vlastníci dostanú do omeškania s platbami uvedenými v tejto zmluve, po lehote ich splatnosti sú povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia dlžnej sumy. Podľa § 517 Obč. zák. sú povinní v prospech ostatných vlastníkov zaplatiť úrok z omeškania, ktorý je príjmom FPÚO domu. 11. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 18D 604/2020, Dnot 258/2020 zo dňa 20.8.2021 vyplynulo, že V. P. G. X.XX.XXXX zomrel, vedie sa po ňom dedičské konanie, ktorého účastníkmi sú žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú deti poručiteľa, keď tretie z detí poručiteľa zastúpené matkou (nakoľko išlo o maloleté dieťa) dedičstvo odmietlo. Z uznesenia tiež vyplynulo, že dedičstvo po poručiteľovi je predĺžené a že dedičia odmietli uzavrieť s veriteľmi dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov poručiteľa a navrhli likvidáciu dedičstva. Z tohto dôvodu bola predmetným uznesením nariadená likvidácia dedičstva a veritelia poručiteľa boli vyzvaní na oznámenie svojich pohľadávok v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti predmetného uznesenia. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú zákonní dedičia po neb. V. P., X.. XX.XX.XXXX, B.. X.XX.XXXX, ktorý bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na Z. Č.. XXXXX J. F..Ú.. F., a to bytu č. XX, X.Ú. R. X. X J. Y. Y. Č.. X S. G. R.. Č.. XXXX X. J. K. „. J.. Č.. XXXX ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3604/115469 (výpis z Z. Č.. XXXXX J. F..Ú.. F.). 12. Ako vyplynulo zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2021 do 31.01.2022, žalobca vyúčtoval v súvislosti s užívaním predmetného bytu nedoplatok vo výške 2.597,70 Eur, keď posledná predpísaná platba bola uhradená 20.4.2020 v predpísanej výške 123,34 Eur. 13. Ako vyplynulo z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2021, v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol za rok 2021 na skutočných nákladoch oproti predpísaným zálohám preplatok vo výške 391,80 Eur. Nakoľko však v roku 2020 počnúc od mesiaca máj 2020 neboli realizované úhrady predpísaných platieb žalobca vyúčtoval v súvislosti s užívaním predmetného bytu nedoplatok.
Žalobca po podaní žaloby v súlade s § 8a ods. 2/ zákona číslo 182/1993 Z. z. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov a v súlade s čl. 2 ods. 7/ Zmluvy o výkone správy v roku 2023 vyúčtoval skutočné náklady na dodané plnenia spojené s užívaním bytu žalovaných za rok 2022, v ktorom im bol vykázaný preplatok voči určeným mesačným platbám vo výške 343,21 Eur. Preplatok 343,21 Eur žalobca započítal na nedoplatok žalovaných za nezaplatené určené mesačné platby v mesiacoch november a december 2021 a január 2022; (343,21 - 103,66 (XI./2021) = 239,55; 239,55 - 103,66 (XII./2021) = 135,89; 135,89 - 103,66 (I./2022) = 32,23). Po započítaní mali žalovaní na vyúčtovaní skutočných nákladov na sporný byt za rok 2022 preplatok 32,23 Eur. Preplatok 32,23 Eur započítal žalobca na ďalšie nedoplatky žalovaných za nezaplatené určené mesačné platby v roku 2022 mimo žalovaného obdobia v tomto konaní. Istina 310,98 Eur žalovanej pohľadávky žalobcu voči žalovaným teda započítaním sumy 310,98 Eur z preplatku z vyúčtovania skutočných nákladov na sporný byt za rok 2022 zanikla započítaním. 14. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov správcom obytného domu so súpisným číslom XXXX X. N. J. Č.. X Y. F.. Správu predmetného bytového domu zabezpečuje žalobca na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 26.1.2015, v zmysle ktorej sa vlastníci bytov v tomto bytovom dome zaviazali platiť určené mesačné platby za výkon správy a zabezpečovanie plnení spojených s užívaním predmetného bytu. Tiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú zákonní dedičia v I. dedičskej skupine po X.. V. P., ktorý bol ku dňu svojej smrti vlastníkom bytu evidovaného na Z. Č.. XXXXX J. F..Ú.. F. a to bytu č. XX, X. R. X. X. J. Y. Y. Č.. X S. G. R.. Č.. XXXX X. J. K. „. J.. Č.. XXXX ako aj vlastníkom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 3604/115469. Rovnako nebolo sporné, že počnúc od mesiaca máj 2020 nedochádzalo k úhrade predpísaných zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, pričom v období mesiacov november 2021 až január 2022 neboli uhradené zálohové platby celkove vo výške 310,98 Eur. 15. Nakoľko v mesiaci máj 2023 došlo k vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2022, žalobca vzal v priebehu konania podanú žalobu v časti vyčísleného preplatku (ako rozdielu medzi predpísanými platbami a skutočnými nákladmi) vo výške 310,98 Eur späť. 16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia. Uviedol, že v danej veci nejde o vec dedičskú, ale o vec mimo dedičského konania, keďže predmetom konania nie je pohľadávka voči poručiteľovi, ale pohľadávka jeho dedičov. Konštatoval, že výklad prezentovaný právnym zástupcom žalovaných v rade 1/ a 2/ popiera zásadu univerzálnej sukcesie upravenú v ustanovení § 460 Občianskeho zákonníka. Doplnil, že v rozhodnutiach predložených právny zástupcom žalovaných v rade 1/ a ./ súdy riešili inú skutkovú situáciu, kedy zo strany dedičov došlo k odmietnutiu dedičstva. V predmetnej veci však žalovaní v rade 1/ a 2/ ako zákonní dedičia poručiteľa dedičstvo neodmietli. Podanú žalobu považoval za dôvodnú, tejto žiadal vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach, na preukázanie správnosti ktorých predložil ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1611/2013 zo dňa 27.2.2015). Doplnil, že v rámci dedičského konania došlo k vydraženiu predmetného bytu, avšak zo strany vydražiteľa ešte nedošlo k úhrade sumy dosiahnutej dražbou. Konštatoval, že výklad prezentovaný právnym zástupcom žalobcu v priebehu konania je v rozpore s § 470 Občianskeho zákonníka a § 207 ods. 4 CMP, v zmysle ktorého sa vlastníkom majetku poručiteľa, ktorý sa po jeho smrti v rámci likvidácie dedičstva nepodarí speňažiť, stane štát a to ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného dôvodu by preto v prípade, ak by zo strany dediča došlo k úhrade pohľadávky, ktorá sa týka majetku, ktorého vlastníkom sa nakoniec stane štát, došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor tohto dediča. V danom prípade podľa jeho názoru dedičia nemohli vstúpiť do práv a povinností vo vzťahu k správe predmetného bytu po poručiteľovi a to z dôvodu nariadenej likvidácie dedičstva, preto nie sú povinní uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. Uviedol, že cieľom likvidácie dedičstva je zabezpečenie úhrady pohľadávok veriteľov voči poručiteľovi. Preto by sa v danom prípade mal žalobca obrátiť na súdneho komisára, ktorý je správcom dedičstva po poručiteľovi a od neho žiadať úhradu nákladov spojených s predmetným bytom. Pokiaľ ide o zásadu univerzálnej sukcesie upravenú v § 460 Občianskeho zákonníka konštatoval, že táto neplatí neobmedzene, keď Občiansky zákonník obsahuje ustanovenia, ktoré zásadu univerzálnej sukcesie obmedzujú. Ako príklad uviedol ustanovenie § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka. Podanú žalobu žiadal zamietnuť a žalovaným v rade 1/ a 2/ priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 19. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiadajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň štvrtinu hlasov (ďalej len „štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“), g) vypracovať a každoročne do 30. novembra vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome predložiť plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, h) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o), i) podať návrh na exekučné konanie,12ab) j) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom, k) priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. 20. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 471 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 21 .Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 22. Vykonaným dokazovaním, z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu podporených zmluvou o výkone správy zo dňa 26.1.2015 a LV č. XXXXX J. F..Ú.. F., sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.1.2021 do 31.01.2022, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 a vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 mal súd preukázané, že žalobca je správcom bytov v bytovom dome na adrese N.. J. Č.. X Y. F., pričom v tomto bytovom dome sa nachádza aj byt č. XX X. X. J. L. G., ktorý patril otcovi žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX a že počnúc od mesiaca máj 2020 neboli uhrádzané preddavkové platby na náklady spojené s užívaním predmetného bytu, pričom v období mesiacov november 2021 až január 2022 vznikol v dôsledku neuhrádzania zálohových platieb v súvislosti s užívaním predmetného bytu dlh vo výške 310,98 Eur. 23. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú tým, že žalobca je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, v súvislosti s užívaním ktorého vznikol dlh a tým, že v zmysle § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. je subjektom, ktorému zákon ukladá povinnosť sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ súd odvodil od ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a z ustanovenia § 8a ods. 7 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z.. V danom prípade ako zákonní dedičia v I. dedičskej skupine vystupovali celkove traja synovia poručiteľa. Nakoľko
v mene maloletého syna došlo zo strany jeho matky k odmietnutiu dedičstva, dedičmi sa stali dvaja dospelý synovia poručiteľa (žalovaní v rade 1./ a 2./), ktorí dedičstvo neodmietli. Právny názor súdu o danosti pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ nezvrátili ani námietky žalovaných v rade 1/ a 2/, v ktorých poukazovali na to, že dedičstvo po ich otcovi je predlžené a že súd nariadil likvidáciu dedičstva. Tým, že žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dedičia dedičstvo (do ktorého patrí aj predmetný byt) neodmietli, z titulu univerzálnej sukcesie upravenej v § 460 Občianskeho zákonníka sa momentom smrti ich otca stali vlastníkmi predmetného bytu (bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností). Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v rade 1/ a 2/ v tomto konaní poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 12/2011 zo dňa 8.8.2012. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR dospel k záveru, že: „pri zisťovaní poručiteľovho majetku, vrátane jeho dlhov, je zásadne rozhodujúci skutkový stav, aký tu bol v čase smrti poručiteľa. Pre zaradeniu dlhu do pasív dedičstva je teda určujúce, či dlh v čase smrti poručiteľa existoval. Predmetom dedičstva (jeho vyporiadania) nemôže byť preto dlh, ktorý vznikol až po smrti poručiteľa. Dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného za byt, ktorého nájomcom bol poručiteľ a úhrady za plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) tohto bytu, ak vznikol za dobu od smrti poručiteľa do vysporiadania dedičstva. Dlhom patriacom do pasív dedičstva nemôžu byť ani pohľadávky, vzniknuté síce v súvislosti s bytom, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ale až po jeho smrti. Takéto dlhy nepatria do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôžu byť ani predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek tomu stanú predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť.“ Keďže predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlhu titulom nákladov spojených s užívaním predmetného bytu za obdobie po smrti otca žalovaných v rade 1/ a 2/ ako pôvodného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, tento dlh je dlhom žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dedičov pôvodného vlastníka bytu, ktorí dedičstvo pozostávajúce aj z predmetného bytu neodmietli. Vlastníctvo k nemu nadobudli momentom smrti ich otca, pričom v zmysle § 8a ods. 7 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. prešli na nich i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Výklad žalovaných v rade 1./ a 2./, že vlastníctvo k predmetnému bytu z dôvodu nariadenej likvidácie dedičstva nikdy nenadobudnú, súd považuje za nesprávny a odporujúci zákonu. Jedine u dediča platí zásada univerzálnej sukcesie, teda automatického vstupu do práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Preto i v danom prípade žalovaní v rade 1/ a 2/ momentom smrti svojho otca (keďže dedičstvo po ňom neodmietli) vstúpili do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke (teda ku dňu smrti svojho otca sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a prešli na nich i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy) a toto ich vlastnícke právo bude trvať do momentu, kedy dôjde v rámci likvidácie dedičstva k priamemu predaju predmetného bytu, resp. k jeho vydraženiu, kedy vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudne nový vlastník a to právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (v prípade kúpy predmetného bytu), resp. momentom udelenia príklepu (v prípade dražby predmetného bytu). Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 2/ poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (uznesenie NS ČR sp. zn. 24 Cdo 638/2021 zo dňa 27.5.2021, uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1611/2013 zo dňa 27.2.2015) je potrebné konštatovať, že tieto rozhodnutia nie sú pre rozhodnutie súdu v tejto veci právne záväzné. V týchto konaniach síce bola riešená situácia, kedy v rámci dedičského konania bola nariadená likvidácia dedičstva, avšak v oboch dedičských konaniach došlo zo strany zákonných dedičov k odmietnutiu dedičstva (teda v týchto konaniach žiaden z dedičov z titulu univerzálnej sukcesie nevstúpil do práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli). Za obdobnú prejednávanej veci sa nedá považovať ani situácia, kedy všetci zákonní dedičia dedičstvo odmietnu a toto nadobudne nakoniec štát ako odúmrť. 24. Keďže v priebehu tohto konania došlo v mesiaci máj 2023 k vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 s preplatkom vo výške 343,32 Eur a následnému jeho započítaniu žalobca v súvislosti s týmto vyúčtovaným preplatkom pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby, s čím žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili súhlas. Preto súd postupujúc podľa § 154 ods. 2 CSP prvým výrokom tohto rozsudku konanie v časti o zaplatenie sumy 310,98 Eur zastavil. Zo strany žalobcu bol úrok z omeškania uplatnený v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd tiež vyhovel žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výšku považoval za primeranú charakteru zmluvného vzťahu a povinnosti zabezpečenej týmto právnym inštitútom. Súd nemal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie si
zmluvnej povinnosti vlastníkom bytu nie je neprimerane vysoká a tiež nejde o duplicitné sankcionovanie nesplnenia zmluvnej povinnosti, keď podľa zmluvy o výkone správy je úrok z omeškania nárokom ostatných vlastníkov bytov v konkrétnom bytovom dome voči „neplatičovi“ a je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom zmluvná pokuta je sankciou za nesplnenie si zmluvnej povinnosti vo vzťahu k správcovi. 25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O nároku na náhradu trov konania v časti konania, ktoré bolo pre späťvzatie žaloby zastavené, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zavinenie čiastočného zastavenia konania súd nepripísal žiadnej zo strán sporu, ale zmene skutkového stavu v dôsledku vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022, ktoré je správca povinný vypracovať do mája nasledujúceho roka (čo bol i daný prípad). Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v tejto časti konania bol žalobca s ohľadom na výsledok sporu plne úspešný. O výške trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.