Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16CoE-13-2013.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, I.. XX. G. Č.. X G. XX, XXX XX U. X, Z.: XX XXX XXX, proti povinnému: G., G..Y.. T. X., Y. Y. Č. XX, XXX XX X.- Y. Y. G. N., X..Y.., Y. Y. H. W. XX, XXX XX X., Z.: XX XXX XXX, M.. Y. Y., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 29.328,71 eur a trov exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Popradská č. 68, 040 11 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č. k. 49Er/592/2011-69 zo dňa 14.11.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II. (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 14.11.2012, č. k. 49Er/592/2011-69 (ďalej len „uznesenie“) zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti zmieneného uznesenia.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.03.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 29.328,71 eur s prísl. na základe exekučného titulu- rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. k. 700-3411723410-GC04/10 zo dňa 14.12.2010, 700-3411723710-GC04/10 zo dňa 14.12.2010 a 700-3411723510-GC04/10 zo dňa 14.12.2010. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a na základe predložených dokladov súd prvého stupňa dňa 23.03.2011 vydal poverenie č. 5803/103201*.
Ako ďalej súd prvého stupňa uviedol, v priebehu exekučného konania ex offo zistil, že na povinného bol dňa 29.08.2012 vyhlásený konkurz na jeho majetok- 31K/25/2012 a súdny exekútor následne predložil vyúčtovanie trov exekúcie a uplatnil si trovy exekučného konania vo výške 39,83 eur.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle dikcie ustanovení § 48 prvá veta a § 206 ods. 1 zákona š. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a následne i v zmysle ustanovení § 3 a 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Na podporu svojich tvrdení prvostupňový súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/104/2008.
S ohľadom na vyššie zmienenú citáciu ustanovení súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 39,83 eur vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty. Súdu totiž s ohľadom na platnú a účinnú právnu úpravu vyplynulo, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V tomto prípade súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa ex lége zastavilo vstupom povinného do konkurzu, oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie.
Odvolaním zo dňa 12.12.2012, odoslaným na poštovú prepravu dňa 13.12.2012, oprávnený navrhol, aby súd v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi v exekučnom konaní pod sp. zn. Ex 406/2011. Odvolaním oprávnený napadol výrok rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy exekučného konania s tým, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že na majetok povinného bude v budúcnosti vyhlásený konkurz.
Oprávnený primárne argumentoval, že súd nesprávne právne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2012. Dodal, že pre zachovanie právnej istoty je povinnosťou súdu pri rozhodovaní aplikovať ustanovenia zákona platné a účinné v čase začatia exekučného konania, t. j. platné a účinné ku dňu 21.03.2011 a nie ku dňu vyhlásenia konkurzu na povinného, t. j. ku dňu 28.08.2012, kedy zároveň došlo zo zákona k zastaveniu exekúcie. Súd mal podľa názoru oprávneného aplikovať Exekučný poriadok platný a účinný do 31.12.2011, kedy Exekučný poriadok neobsahoval ustanovenie § 203 ods. 3, ktoré bolo do Exekučného poriadku vnesené až novelou zákona č. 348/2011.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 a 3 O. s. p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
S odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie rozhodnutia v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia k odvolacím námietkam oprávneného krajský súd udáva:
Pre rozhodnutie vo veci je potrebné vyriešiť otázku, ktorý z účastníkov exekučného konania je povinný nahradiť trovy exekúcie v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Táto otázka v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 nebola výslovne riešená a v rozhodovacej praxi súdov prevládal názor, že súdnemu exekútorovi v tomto prípade náhrada trov exekúcie nepatrí, keďže oprávneného nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysle dikcie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku a vo vzťahu k povinnému vzhľadom na zastavenie exekučného konania ex lége nie je možné určovať ďalšie povinnosti.
Výslovne je však táto otázka už upravená v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 tak, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu, t. j. od 01.01.2012 a vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení, v zmysle ktorých by sa konania začaté do 31.12.2011 mali dokončiť podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, platí ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2012 aj pre rozhodovanie o trovách exekúcie v konaniach začatých do 31.12.2011.
V zmysle citovaného ustanovenia trovy exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného znáša oprávnený, preto ak súd zaviazal na ich náhradu oprávneného, jeho rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.