Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/13/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, I.. XX. G. Č.. X G. XX, XXX XX U. X, Z.: XX XXX XXX, proti povinnému: G., G..Y.. T. X., Y. Y. Č. XX, XXX XX X.- Y. Y. G. N., X..Y.., Y. Y. H. W. XX, XXX XX X., Z.: XX XXX XXX, M.. Y. Y., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 29.328,71 eur a trov exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Popradská č. 68, 040 11 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č. k. -69 zo dňa 14.11.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II. (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 14.11.2012, č. k. -69 (ďalej len „uznesenie“) zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi trovy exekúcie spolu vo výške 39,83 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti zmieneného uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.03.2011 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 29.328,71 eur s prísl. na základe exekučného titulu- rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. k. 700-3411723410-GC04/10 zo dňa 14.12.2010, 700-3411723710-GC04/10 zo dňa 14.12.2010 a 700-3411723510-GC04/10 zo dňa 14.12.2010. Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a na základe predložených dokladov súd prvého stupňa dňa 23.03.2011 vydal poverenie č. 5803/103201*.

Ako ďalej súd prvého stupňa uviedol, v priebehu exekučného konania ex offo zistil, že na povinného bol dňa 29.08.2012 vyhlásený konkurz na jeho majetok- a súdny exekútor následne predložil vyúčtovanie trov exekúcie a uplatnil si trovy exekučného konania vo výške 39,83 eur.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle dikcie ustanovení prvá veta a zákona š. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a následne i v zmysle ustanovení a 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Na podporu svojich tvrdení prvostupňový súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

S ohľadom na vyššie zmienenú citáciu ustanovení súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 39,83 eur vrátane 20 % dane z pridanej hodnoty. Súdu totiž s ohľadom na platnú a účinnú právnu úpravu vyplynulo, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V tomto prípade súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa ex lége zastavilo vstupom povinného do konkurzu, oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie.

Odvolaním zo dňa 12.12.2012, odoslaným na poštovú prepravu dňa 13.12.2012, oprávnený navrhol, aby súd v súlade s ustanovením (ďalej len „“) odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi v exekučnom konaní pod sp. zn. Ex 406/2011. Odvolaním oprávnený napadol výrok rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy exekučného konania s tým, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že na majetok povinného bude v budúcnosti vyhlásený konkurz.

Oprávnený primárne argumentoval, že súd nesprávne právne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2012. Dodal, že pre zachovanie právnej istoty je povinnosťou súdu pri rozhodovaní aplikovať ustanovenia zákona platné a účinné v čase začatia exekučného konania, t. j. platné a účinné ku dňu 21.03.2011 a nie ku dňu vyhlásenia konkurzu na povinného, t. j. ku dňu 28.08.2012, kedy zároveň došlo zo zákona k zastaveniu exekúcie. Súd mal podľa názoru oprávneného aplikovať platný a účinný do 31.12.2011, kedy neobsahoval ustanovenie , ktoré bolo do Exekučného poriadku vnesené až novelou .

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

S odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie rozhodnutia v podrobnostiach odkazuje ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia k odvolacím námietkam oprávneného krajský súd udáva:

Pre rozhodnutie vo veci je potrebné vyriešiť otázku, ktorý z účastníkov exekučného konania je povinný nahradiť trovy exekúcie v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Táto otázka v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.12.2011 nebola výslovne riešená a v rozhodovacej praxi súdov prevládal názor, že súdnemu exekútorovi v tomto prípade náhrada trov exekúcie nepatrí, keďže oprávneného nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie v zmysle dikcie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku a vo vzťahu k povinnému vzhľadom na zastavenie exekučného konania ex lége nie je možné určovať ďalšie povinnosti.

Výslovne je však táto otázka už upravená v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012 tak, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, účinné v čase rozhodovania odvolacieho súdu, t. j. od 01.01.2012 a vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení, v zmysle ktorých by sa konania začaté do 31.12.2011 mali dokončiť podľa Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, platí ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom odo dňa 01.01.2012 aj pre rozhodovanie o trovách exekúcie v konaniach začatých do 31.12.2011.

V zmysle citovaného ustanovenia trovy exekúcie v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného znáša oprávnený, preto ak súd zaviazal na ich náhradu oprávneného, jeho rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.