Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-66-2004.pdf
PDF · 116.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/66/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i v právnej veci navrhovateľov v l) rade V. M., I.. XX.X.XXXX a v 2) rade W. M., I.. XX.X.XXXX, T. Z. N. I. W., I. B. XXXX, zast. JUDr. Máriou Vajdovou, Advokátska kancelária Kysucké Nové Mesto proti odporcom l) O. O., Z. N. I. W., Y. Č.. XXX F. X) V. O., Z. N. I. W., Y. Č.. XXX, zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, Advokátska kancelária Čadca, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Odporcovia 1-2) sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť pozemok č. KNC XXXX/X/X - orná pôda o výmere XXX m2 a KNC XXXX/X/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2 nachádzajúceho sa v kat. území N. I. W. vedeného na LV č. XXXX Správa katastra Kysucké Nové Mesto u Katastrálneho úradu Žilina a vyprataný odovzdať navrhovateľom 1-2) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia 1-2) sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom iné trovy konania 19,75 € a trovy právneho zastúpenia 994,55 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Márie Vajdovej vo VÚB Kysucké Nové Mesto č.ú. 1458913455/0200.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ svojim návrhom podaným na súd dňa 30.7.2004 žiadal súd, aby uložil odporcom povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok parcelu č. KNC 3671/0/1 a KNC XXXX/X/X kat. územie N. I. W. vedené na LV č. XXXX Správa katastra Kysucké Nové Mesto a vypratanú nehnuteľnosť odovzdať navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že podľa výpisu z LV č. XXXX je výlučným vlastníkom parcele KN 3671/0/1 a KNC 3671/0/2, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy V 1265/03, ktorej vklad bol povolený dňa 8.12.2003. Odporca si časť jeho nehnuteľnosti oplotil, postavil si na nej garáž, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom, je prenosná a napriek viacerým ústnym, ako aj písomným výzvam nehnuteľnosť nevypratal a na výzvy nereagoval.
Uznesením 5C/66/04 zo dňa 19.2.2013 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa W. E. vstúpili ako noví navrhovatelia V. F. W. M..
Pôvodný navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť kúpil od manželov M., dal si ju zamerať, keď chcel stavať rodinný dom a zistil, že časť tejto nehnuteľnosti o výmere 120 m2 užívajú odporcovia. Dal si vyhotoviť znalecký posudok, súdny znalec túto skutočnosť potvrdil, dohoda s odporcom nie je možná. Na tejto časti nehnuteľnosti sa nachádza plot a prenosná garáž, ktorá nie je spojené s pevným základom, ide o betónovú garáž. V čase kúpy sa garáž a oplotenie na mieste samom už nachádzali. Pána Vlčka tri krát pozýval na ohliadku. Prvý krát sa ospravedlnil pre dialýzu, dva razy ohliadku ignoroval,
nechcel sa tam dostaviť. Pokiaľ ide o plot, tento nie je stavbou, ide o betónové stĺpiky jednotlivo zamurované do zeme, na ktorých je natiahnuté pletivo, ktoré sa dá dať dole a kolíky, ktoré sú zamurované do zeme, majú hmotnosť asi 50 kg, môžu vybrať dvaja chlapi.
Navrhovateľ v l) rade na pojednávaní uviedol, že garáž je betónová, ide o odliatok, je prenosná, položená na gumách, dá sa bez problémov preložiť žeriavom bez toho, aby sa nejakým spôsobom poškodila. Na pozemok KNC XXXX nebolo vydané stavebné povolenie a nebolo o tomto pozemku vedené konanie, ale toto bolo vedené o parcele 3667, na túto bolo vydané aj stavebné povolenie na garáž.
Odporca v l) rade na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, predmetnú nehnuteľnosť, na ktorej stojí rodinný dom a ktorá bola oplotená už v čase kúpy, kúpil od S. O. kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 123/02, Nz 124/02 zo dňa 12.4.2002. Ešte v čase, keď bol malý drevený plot sa nachádzal na parcele KN 3669. Drevený plot bol nahradený v r. 1979 pletivovým oplotením, realizoval to jeho otec. Stavebné povolenie k oploteniu nemá, nakoľko túto stavbu nerealizoval.
Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že tvrdenia odporcov sú účelové, ktoré spochybňujú znalecký posudok vychádzajúci z údajov vedených v katastri. Znalecký posudok potvrdzuje výmeru parciel tak, ako ich navrhovateľ kúpil. Pokiaľ ide o otázku vydržania, bolo v záujme odporcov 1-2), aby si to vysporiadali, dali zapísať nadobudnutie parcely do vlastníctva vydržaním do katastra. Tým by sa vyriešila otázka hraníc, ako aj výmery. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že hranica nie je vedená dreveným plotom, ale kovovými trubkami a preto sú tvrdenia odporcov 1-2) o tom, že nikto doteraz nenamietal ako stojí drevený plot za irelevantné. Odporcovia 1-2) boli prizvaní k vyhotovovaniu geometrického plánu, avšak ohliadku ignorovali, aby spochybnili tvrdenia jej klienta, že ich nechcel k ohliadke prizvať. Garáž nie je nehnuteľnosť spojená so zemou pevným základom tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník, ide o prenosnú garáž. Z uvedeného dôvodu je rozsudok vykonateľný a žiadajú mu vyhovieť. Zároveň žiadajú priznať trovy konania.
Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že parcela XXXX mala celkovú výmeru XXX m2, bola rozdelená na parcelu XXXX a zvyšok parcely XXXX. Parcelu KNC XXXX o výmere XXX m2 predal odporca p. M. na základe zmluvy V 506/2003. Z tohto vyplýva, že p. Stolárik neodpredal navrhovateľovi nehnuteľnosť za plotom a teda nemôže sa domáhať vypratania nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza za plotom, nakoľko táto odjakživa patrila na základe predložených listinných dokladov odporcom. Garáž, ktorá sa nachádza na spornej nehnuteľnosti bola postavená na základe stavebného povolenia zo dňa 28.12.1979 v r. 1980 za plotom, teda na časti nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí odporcom. Plot existoval ako hranica medzi spornými parcelami už od r. 1970. Odporcovia tak získali vlastnícke právo držbou, ktorá bola dobromyseľná, prakticky narušená až v r. 2003 novými vlastníkmi susednej nehnuteľnosti. Teda reálnym vydelením v prírode došlo k užívaniu a získaniu vlastníckeho práva predmetných parciel. Hranica, ktorá je určená v ZP je určená len podľa podkladov katastra. Skutočnou hranicou je plot, ktorý stojí najmenej do r. 1951. Právni predchodcovia odporcov ich starí rodičia V. F. F. B. túto parcelu darovali dcére a p. W. B., ktorá ju potom mala darovať p. V. F.. V dedičskom konaní po V. F. prešla na Z. F., ktorá ju predala W. G., G. M.. Manželia M. potom odpredali navrhovateľovi parcelu XXXX. V r. 2003 dal navrhovateľ vyhotoviť geometrický plán č. 23, v ktorom došlo k zlúčeniu parcely XXXX s parcelou XXXX a v tomto geometrickom pláne už mala nové číslo. Keďže odporcovia v r. 2003 predávali p. M. parcelu 3669 došlo k omylu, pretože dovtedy nedošlo k zameraniu hraníc a bolo by nelogické, keby už na parcele 3669 stála garáž a plot, ak by túto časť parcely s garážou predali. V konaní nebolo spochybnené, že v čase kúpy pozemku tento plot stál a nie je rozhodujúce o rodinných príslušníkov, ale išlo o vlastníkov susediacich pozemkov, ktorí sa takto dohodli. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý spochybňuje túto hranicu, okrem znaleckého posudku. Skutočná výmera parciel sa zistila až vyhotovovaním geometrického plánu č. 23/2003. Odporcovia predávali parcelu 3669 v domnení, že predali časť za plotom. Pri vyhotovovaní geometrického plánu neboli prítomní, pričom v geometrickom pláne sa udáva, že hranica označená v bodoch G a F je vyznačená železnými rúrkami, tieto rúrky sa tam však nenachádzajú. Pokiaľ by boli prítomní pri vyhotovovaní GP, videli by vyznačenie železných rúrok a určite by zmluvu napadli. Výrok je nevykonateľný, nakoľko na pozemku sa nachádzajú stavby a to plot, ktorý tvoria kolíky zamurované do zeme, je na nich natiahnuté pletivo a garáž, ktorá je pevne spojená so zemou, sú v nej murované základy, na nich je položená prenosná montovaná garáž. Dňa 4.4.2007
podali návrh na OS v Žiline o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, žiadajú preto prerušiť konanie do rozhodnutia tejto otázky. Na ďalšom pojednávaní opätovne navrhol prerušenie konania s poukazom na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu v Žiline 33C/93/09zo dňa 28.11.2011, kde je výslovne uvedené, že právna predchodkyňa odporcov získala vlastnícke právo titulom vydržania. Mal zato, že súd by mal takýto návrh zamietnuť, nakoľko je rozsudok fakticky nevykonateľný z dôvodu, že na pozemku sa nachádza garáž, ktorá sa vždy považuje za nehnuteľnosť a murovaný plot. Garáž postavili odporcovia v r. 1980 na základe stavebného povolenia so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti a bola užívaná bez akýchkoľvek problémov do r. 2004, teda odporcovia užívajú garáž na parcele z titulu vzniku vecného bremena. Nehnuteľnosť užívali minimálne 20-rokov bez toho, že by ich niekto v tomto konaní rušil. Ďalším dôvodom na zamietnutie je skutočnosť, že ak zriadil niekto stavbu na cudzom pozemku a nie je časovo obmedzená, v prípade prevodu tohto pozemku na základe zmluvy prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti súvisiace s touto parcelou. Navrhovateľom bol odpredaný iba pozemok, nie aj garáž, ktorá je ako vec samostatná. Garáž má pevný základ, nemôže byť oddeliteľná od zeme bez toho, aby došlo k porušeniu tejto veci. Žiadajú žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Svedok W. K. na pojednávaní uviedol, že je švagrom odporcu. Sporná parcela bola ohraničená plotom, ktorý tvoril hranicu od r. 1982, nedošlo k posunu tejto hranice.
Svedkyňa F. N. na pojednávaní uviedla, že hranica bola stanovená plotom, nedošlo k jeho posunu. Takto to užívali rodičia odporcov.
Svedok V. M., ktorý bol uznesením pripustený do konania ako nový navrhovateľ uviedol, že je švagrom navrhovateľa, sporný pozemok mu spolu s manželkou odpredal. Vedeli o tom, že parcela p. O. nemá takú výmeru ako sám označoval, ale kúpili to napriek tomu. Navrhovateľa o tom neinformovali, parcela zameraná nebola. Už pred kúpou boli v jednaní s odporcom, ktorý uviedol, že plot odstráni, aby sa mohli riadne postaviť dva rodinné domy, jeden navrhovateľa, druhý ich. Odkúpili pozemok aj pod garážou.
Svedkyňa W. M., ktorá bola neskôr uznesením pripustená do konania ako nová navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že je švagrinou navrhovateľa. Spornú nehnuteľnosť odkúpila ako slobodná na základe kúpnopredajnej zmluvy od p. F.. Spolu s otcom ju odkrokovali a zistili, že časť zasahuje aj za plot, ktorý patrí odporcom. Odporcovia jej odpredali parcelu KN XXXX ako ornú pôdu, ktorá pozostávala z dvoch parciel za účelom stavby dvoch rodinných domov. V čase predaja bola parcela už ohradená.
Svedok Š. B. svokor navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že keď kúpili nehnuteľnosť zistili, že táto zasahuje 6-8 m do pozemku, ktorý patrí odporcom s tým, že odporcu na túto skutočnosť upozornili. Odporca uviedol, že nie je problém hranicu vyrovnať, resp. posunúť, pretože je tvorená plotom, ktorý nie je drevený, ale je pletivový a netvorí hranicu medzi spornými parcelami. Nachádza sa tam aj garáž, pričom uviedol, že nie je problém ju odstrániť alebo posunúť, nakoľko nie je spojená s pevným základom. Odporca súhlasil s posunutím plota, ktorý na tejto parcele stál.
Z kúpnej zmluvy V 1265/03, ktorej vklad bol povolený dňa 8.12.2003 uzatvorenej medzi V. M. F. W. M. ako predávajúcimi a W. E., ako kupujúcim súd zistil, že predmetom kúpy bola parcela KNC XXXX o výmere XXX m2 - orná pôda a XX m2 zastavaná plocha k.ú. N.. I. W..
Z vypracovaného znaleckého posudku 10/04 na základe objednávky navrhovateľa súd zistil, že odporcovia zaberajú navrhovateľovi plochu XXX m2.
Z výpisu LV XXXX k.ú. N. zo dňa 24.11.2004 súd zistil, že W. E. je vlastníkom v 1/1-ine CKN parcele XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2.
Z kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 123/02, Nz 124/02 zo dňa 12.4.2002, ktorej vklad bol povolený do katastra dňa 28.5.2002 pod č. V 385/2002 súd zistil, že predávajúca S. O. odpredala kupujúcim O. F. V. O.N. dom č. XXX na parcele č. XXXX, p.č. XXXX, XXXX,XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, ktoré nadobudla titulom kúpy pod RI 3281.
Zo stavebného povolenia vydaného MNV KNM dňa 28.12.1979 súd zistil, že odporcom bola povolená výstavba montovanej garáže na p.č. EN XXXX N..Ú.. N..
Z kúpnej zmluvy V 506/03, ktorej vklad bol povolený správou katastra 5.6.2003 uzatvorenej medzi O. F. V. O. a kupujúcimi V. F. W. M. súd zistil, že predmetom kúpy je parcela KNC XXXX o výmere XXX m2
- orná pôda vedená na LV č. XXXX k.ú. N..
Uznesením 5C/66/04-80 zo dňa 11.9.2007 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedených na OS v Žiline pod sp.zn. 25C/276/07 podľa § 109 ods. 2) písm. c) Osp., nakoľko v konaní pred OS Žilina sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti parcele KNC XXXX k.ú. N.. I. W. označené na polohopisnom pláne ZP č. 7/06 znalca Ing. Anny Bukovanovej zo dňa 7.9.2006 bodmi B,E,C,F,K,H o výmere 120 m2. Uznesením 25C/276/07-57 zo dňa 1.4.2009 OS Žilina bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu.
Uznesením 5C/66/04-105 zo dňa 8.9.2009 súd konanie v tejto veci prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej na OS Žilina pod sp.zn. 33C/93/09, nakoľko v tomto konaní odporcovia žiadajú určiť, že sú výlučnými vlastníkmi parciel CKN 3671/2 o výmere 54 m2, CKN XXXX/X o výmere XX m2 a CKN XXXX/X o výmere XX m2. V tomto konaní má byť vyriešená aj hranica medzi parcelami KNC XXXX a KNC XXXX, ktorá skutočnosť má zásadný význam aj pre toto konanie.
Zo spisu OS Žilina 33C/93/09 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 28.11.2011 súd návrh navrhovateľov O. F. V. O., aby súd určil, že navrhovatelia sú bezpodieloví spoluvlastníci parciel vyhotoveným geometrickým plánom č. 19/09, CKN XXXX/X o výmere XX m2, CKN XXXX/X o výmere XX m2 a CKN XXXX/X o výmere XX m2 zamietol z dôvodu, že navrhovatelia nemohli vydržať sporné časti týchto pozemkov, nakoľko vlastníkmi priamo susediacich pozemkov sa stali v r. 2002 a ich dobrá viera bola prerušená začatím konania o vypratanie na OS v Čadci pod sp.zn. 5C/66/04. Námietka, že sporné pozemky vydržali ich právni predchodcovia nemôže mať kladný vplyv na výsledok konania o určenie, že sú vlastníkmi pozemku ako držitelia, ak právny predchodca na držiteľov sporný pozemok nepreviedol a previedol na nich iba pozemky iné, riadne označené číslom, výmerou, druhom pozemku, ako aj katastrálnym územím. Teda, ak niekto nadobudol na základe prevodnej zmluvy vlastníctvo k určitému riadne označenému pozemku, nemôže si pri uplatňovaní vydržania pozemku susediaceho započítať dobu, po ktorú ju mal v držbe jeho právny predchodca, ak tento predchodca už sporný pozemok vydržal. Kúpnou zmluvou z r. 2002 bolo na navrhovateľov prevedené vlastníctvo len k tomu, čo bolo v tejto písomne zmluve označené ako predaj prevodu, teda pozemky KNC XXXX,XXXX F. XXXX v hraniciach a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS v Žiline 10Co/45/12 zo dňa 27.9.2012, ktorý jednoznačne konštatoval, že ak sa rodičia navrhovateľa v l) rade stali vlastníkmi sporných pozemkov na základe vydržania v r. 1962, príp. následne ich dcéra k 1.1.1992, následne však tieto pozemky nepreviedli na navrhovateľov. Navrhovatelia by ich mohli vydržať len vtedy, ak by bola ich dobrá viera o tom, že na základe prevodnej zmluvy nadobudli aj sporný pozemok a trvala do doby, kedy uplynula vydržacia doba 10-rokov, ktorá však túto dobu netrvala, nakoľko nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou v r. 2002 a v r. 2004 sa začalo konanie o vypratanie pred OS Čadca.
Zo znaleckého posudku č. 7/06 vypracovaného v tomto konaní Ing. Annou Bukovanovou súd zistil, že parcela KNC č. XXXX, ktorá patrí navrhovateľovi má výmeru XXX m2, je zložená z dvoch dielov a to orná pôda o výmere XXX m2, zast. plocha o výmere XX m2. Plocha, ktorú zaberá odporca z plochy parcele KNC XXXX je vyznačená na polohopisnom pláne bodmi B-E-C-F-K-G-B je prihradená plotom v bodoch B-E-C-F k parcele KNC XXXX, ktorej vlastníkom je odporca. Na tejto ploche je postavená garáž
a tvorí z celkovej parcele KNC XXXX plochu XXX m2. Plot označený na súdnom nákrese bodmi B-C nie je žiadnou hranicou.
Podľa § 123 OZ - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. l) OZ - vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov 1-2) je dôvodný a preto mu vyhovel. Súd mal preukázané znaleckým posudkom Ing. Miartuša, ktorý bol predložený ako listinný dôkaz, ako aj znaleckým posudkom vyhotovený v tomto konaní Ing. Bukovanovou, že plocha, ktorú zaberajú odporcovia 1-2) z parcele KNC XXXX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľov činí XXX m2. Odporcovia v konaní tvrdili, že hranicou medzi parcelami 3669 a 3671 bol odjakživa plot a časť spornej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza za plotom, preto patrí vlastnícky im. Táto bola omylom odpredaná p. Stolárikovej zmluvou V 506/03, lebo neboli zamerané hranice. Z tohto dôvodu žiadali aj dva krát konanie prerušiť, nakoľko podávali na OS Žilina dva krát návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej časti. Prvý krát v konaní 25C/276/07 žiadali určiť vlastnícke právo k časti parcele č. XXXX k.ú. N. označenej na polohopisnom pláne ZP č. 7/06 znalkyne Ing. Bukovanovej zo dňa 7.9.2006 bodmi B-E-C-F-K-H o výmere 120 m2. Toto konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu z dôvodu, že súd trval na vyhotovení geometrického plánu. Po vyhotovení GP č. 19/09 odporcovia opätovne podali na OS v Žiline návrh na určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám CKN XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/4 (totožnými s časťou parcele XXXX o výmere 1XXm2 v konaní 25C/276/07). OS v Žiline tento návrh zamietol z dôvodu, že navrhovatelia 1-2) (v tomto konaní odporcovia) previedli na odporcov (v tomto konaní navrhovateľov) kúpnou zmluvou V 506/03 parcelu KNC XXXX riadne označenú druhom pozemku, výmerou, katastrálnym územím, prevádzali celú výmeru pozemku a bola im riadne vyplatená kúpna cena, teda riadne prejavili vôľu previesť na odporcov túto parcelu a nemôžu sa domáhať určenia vlastníckeho práva k nej na základe vydržania. Ak niekto nadobudol vlastnícke právo na základe prevodnej zmluvy k určitému riadne označenému pozemku, nemôže si pri uplatňovaní vydržania susedného pozemku započítať dobu, po ktorú ju mal v držbe jej právny predchodca, ak už tento právny susedný pozemok sám vydržal a nebol predmetom zmluvy o prevode. Navrhovatelia 1-2) nemohli novooznačené parcele sami vydržať, nakoľko vlastníkmi priamo susediacich pozemkov sa stali až v r. 2002 a ich dobrá viera bola prerušená začatím konania o vypratanie na OS v Čadci č.k. 5C/66/04. Pokiaľ namietali, že sporné pozemky vydržali ich právni predchodcovia, aj tak sa nemohli stať vlastníkmi ako držitelia, lebo ich právny predchodca na nich sporný pozemok nepreviedol, ale iný riadne označený pozemok. Rozsudok OS 33C/93/09 bol potvrdený KS v Žiline č.k. 10Co/45/12, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že ak sa rodičia navrhovateľov stali vlastníkmi sporných pozemkov na základe vydržania v r. 1962, prípadne ich dcéra, k 1.1.1992, následne ich však nepreviedli na navrhovateľov kúpnou zmluvou z r. 2002, boli na nich prevedené parcele XXXX,XXXX,XXXX riadne označené v hraniciach a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. Tieto mohli vydržať len vtedy, ak by ich dobrá viera o tom, že na základe prevodnej zmluvy získali aj sporný pozemok, trvala po dobu 10-rokov, avšak táto vydržacia doba bola v r. 2004 prerušená v dôsledku konania 5C/66/04.
Existuje teda právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina spisu 33C/93/2009, ktorým súd zamietol návrh odporcov 1-2) na určenie vlastníckeho práva k novooznačeným parcelám CKN XXXX/X - X, ktoré sú totožné s časťou CKN parcele XXXX o výmere XXX m2, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľov 1-2) a zaberajú ju odporcovia 1-2). Nakoľko bola otázka určenia vlastníckeho práva na základe vydržania, predmetom samostatného konania, ktoré je právoplatne skončené a ktorého výrokom je súd viazaný, nemusí súd v tomto konaní riešiť otázku vlastníctva ako predbežnú.
Nakoľko navrhovatelia 1-2) preukázali vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti, ktoré im zaberajú odporcovia 1-2), čo je základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych, bez tohto preukázania by neboli navrhovatelia aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práv a zo znaleckých posudkov jasne vyplýva, že odporcovia 1-2 zaberajú z KNC parcele č. XXXX plochu o
výmere XXX m2, ktorá patrí navrhovateľom 1-2), preto súd rozhodol tak, že odporcovia 1-2) sú povinní vypratať parcelu KNC XXXX/X/X a XXXX/X/X.
Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu odporcov, že rozsudok je nevykonateľný, lebo na pozemkoch je murovaný plot a stojí garáž, ktorá je pevne spojená so zemou, pričom garáž je vždy nehnuteľnosť, postavili odporcovia v r. 1980 so súhlasom ich dcéry, ktorá bola vlastníčkou parcely a bola bez problémov užívaná do r. 2004, teda odporcovia 1-2 ju užívajú z titulu vecného bremena, nikto ich nerušil, pričom oni predali navrhovateľom 1-2) iba pozemok, nie aj garáž. Súd sa nestotožňuje s názorom, že ide o vecné bremeno, poukazuje na to, že táto garáž je prenosná a prenosné stavby nemajú charakter nehnuteľnosti, možno ju bez problémov žeriavom preniesť na pozemok odporcov. Stavebné povolenie na výstavbu garáže bolo udelené na parcelu XXXX a nie 3669, takže garáž bola postavená aj v rozpore so stavebným povolením.
Oplotenie sa podľa stavebného poriadku považuje za drobnú stavbu, ktorá ma doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. V danom prípade tvoria oplotenie kovové stĺpy zabetónované v zemi, na ktorých je natiahnuté pletivo, možno teda hovoriť, že ide o stavbu pevne spojenú so zemou, avšak súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu odporcov, že takýto plot nemožno odstrániť. Navrhovatelia kúpili pozemok aj s týmto plotom, ktorý však pre nich neplní žiadnu doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, naopak chcú ho odstrániť, ide o starý plot a súd je jednoznačne toho názoru, že aj takáto stavba sa dá odstrániť, pletivo sa zloží, navrhovatelia kolíky vykníšu, vytiahnu zo zeme, pričom nebude nikomu spôsobená škoda. Z týchto dôvodov sa súd nestotožnil s názorom právneho zástupcu odporcov, že rozsudok je nevykonateľný a návrhu vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l) Osp.
Nakoľko mali navrhovatelia plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 19,75 €(595,-Sk) a trov právneho zastúpenia v sume 994,55 €.
Trovy právneho zastúpenia si právna zástupkyňa navrhovateľov vyčíslila nasledovne:
1) Prevzatie a príprava zastúpenia a 53,49 € + RP 7,41 €
2) Podanie žaloby a 53,49 € + RP 7,41 €
3) Pojednávanie dňa 1.6.2006 a 53,49 € + RP 7,21 € + náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie z KNM do Čadce a späť a polhodina 17,80 € x 2 = 35,60 €
4) Pojednávanie dňa 7.7.2005 a 53,49 € + RP 7,21 € + náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie z KNM do Čadce a späť a polhodina 17,80 € x 2 = 35,60 €
5) Ohliadka dňa 6.10.2005 a 53,49 € + RP 7,41 €
6) Vyjadrenie z ZP a 53,49 € + RP 7,41 €
7) Pojednávanie dňa 4.4.2007 a 53,49 € + RP 7,21 € + náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie z KNM do Čadce a späť a polhodina 17,80 € x 2 = 35,60 €
8) Naštudovanie spisu na OS v Čadci a 53,49 € + RP 7,41 €
9) Vyjadrenie sa k vzájomnému návrhu o určenie vlastníckeho práva a 53,49 € + RP 7,41 €
10) Pojednávanie 5.8.2009 a 53,49 € + RP 7,21 € + náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie z KNM do Čadce a späť a polhodina 17,80 € x 2 = 35,60 €
11) Vyjadrenie sa k prerušeniu konania a 53,49 € + RP 7,41 €
12) Odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania a 53,49 € + RP 7,41 €
13) Účasť na pojednávaní dňa 26.3.2013 a 53,49 € + RP 7,63 € (právne zastúpenie sa vzťahuje na dvoch klientov Ján Stolárik a Marcela Stoláriková a 53,49 € + 2x = 107,18 €, odmena znížená o 20% = 107,18 € - 21,43 € = 85,75 € + náhrada za sstratu času pri ceste na pojednávanie z KNM do Čadca a späť a polhodina 17,80 € x 2 = 35,60 €.
Trovy konania v celkovej sume 1.014,30 € sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľov JUDr. Vajdovej vedený vo VÚB KNM č.ú. 1458913455/0200.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.