Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/13/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, Exekútorský úrad so sídlom A., ul. T. č. XXXX, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Q., pre vymoženie sumy 697,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. júna 2012 č. k. -28, takto

rozhodol:

návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorým je exekúcia neprípustná, súd exekúciu zastavuje a oprávnenému ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 66,06 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Žiadnemu účastníkovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 26. 06. 2012 č. k. -28, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 66,06 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom zo dňa 27. 01. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1249/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 21.000,- Sk s prísl. priznanej notárskou zápisnicou Notárského úradu JUDr. Ondreja Ďuriača č.k. N 5078/05, NZ 48274/05, NCRIs 47656/05 zo dňa 15. 10. 2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 004765* zo dňa 01. 03. 2006, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 21.000,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 15. 07. 2005 do zaplatenia, trovy notára za spísanie notárskej zápisnice 2.463,- Sk, trovy právneho zastúpenia 1.650,- Sk, poplatok 120,- Sk a trovy exekúcie. Preskúmavajúc zákonnosť exekúcie zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Pojmovým znakom materiálnej vykonateľnosti je aj presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu plnenia. Preskúmaním exekučného titulu z vecnej stránky súd zistil, že v predmetnom exekučnom titule absentuje riadny súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia.

Súd konštatoval, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 5078/2005, NZ 48274/2005, NCRIs 47656/05 zo dňa 15. 10. 2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Advokát pred notárom konal na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil povinný v zmluve o úvere č. 5580105 zo dňa 06. 05. 2005. Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnému úver vo výške 14.000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 7.000,- Sk pravidelnými piatimi mesačnými splátkami po 4.200,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mal dlžník (povinný v exekúcii) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mal povinný uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 25.233,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 21.000,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 15. 07. 2005 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinného vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 16. 11. 2005 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa súdu v danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu, je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve, ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť povinného pri „voľbe" splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného mal súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá, nakoľko z neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným určeného zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaním prakticky povinného bez jeho vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu. Podľa súdu súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinného došlo k určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa Notárskeho poriadku. Práve z týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto

exekučného titulu na povinnú osobu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie a jej súčasné zastavenie. Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil, o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že jeho návrh zamietol. V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatoval, že oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere a spísania notárskej zápisnice nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „") uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie (časová odmena 400,- Sk, paušálna odmena 800,- Sk, hotové výdavky 458,51 Sk, daň z pridane hodnoty 331,70 Sk, spolu 1.990,21 Sk, po prepočítaní na menu euro 66,06 eur).

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu oprávnený a to do výroku, ktorým súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto exekúciu zastavuje. V prvom rade podľa oprávneného súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( , ďalej len „"). V tejto súvislosti tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu ( Exekučného poriadku) metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality ( ). Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkami absolútnej nerozpornosti (ustanovenie Exekučného poriadku). Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „"), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Zákon ukladá notárovi konať na základe žiadosti účastníka a presne vymedzuje, kedy je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Revízny postup v prípade výkonu zverenej činnosti v mene štátu v negatívnom smere (odmietnutie vykonať požadovaný úkon) upravuje ust. Notárskeho poriadku. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Oprávnený ďalej poukázal aj na ust. Notárskeho poriadku. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou (takúto právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu) umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného

(dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a ). Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. a ust. Notárskeho poriadku), ktorou náprava dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou (mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. septembra 2009). zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu notárskej zápisnice) a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Pokiaľ by boli tieto postupy spochybnené, rovnako ako účinky úkonov notára, neexistovala by žiadna istota ani limit, či už vecný, ale najmä časový, ktorý by bránil povinnému domáhať sa kedykoľvek ochrany pred plnením povinnosti s poukazom na neplatnosť, neúčinnosť alebo neexistenciu exekučného titulu. Podľa oprávneného všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica (ust. Exekučného poriadku) má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Konkrétne to teda znamená, že notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Súdna prax je podľa oprávneného jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozsudok všeobecného súdu. Ďalej oprávnený tvrdil, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (, ). Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti (notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch) mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Predovšetkým exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti (ex officio), rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť

súdneho konania. V ďalšom poukazujúc na všeobecný zákaz diskriminácie obsiahnutý v a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. l SR), práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. l Dohovoru), práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. l SR), ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. l Protokolu č. l k Dohovoru). V prípade výkonu a ochrany práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej. Povinný mal zaručený výkon všetkých práv, ktoré sú v súhrne obsahom práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a boli mu taktiež poskytnuté všetky záruky spravodlivého prerokovania veci pred súdom. Žalobca (oprávnený), aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Žalobca (oprávnený) však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, stranou konania rovnako ako žalovaný. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. V prípade výkonu a ochrany práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku exekučný súd svojim rozhodnutím postavil žalobcu (oprávneného) pri realizácii podnikania na trhu s finančnými službami do pozície, ktorá je veľmi nevýhodná a diferentne odlišná od pozície ostatných súťažiteľov. V tomto prípade exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom (oprávneným) nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (v tomto prípade postavením podnikateľského subjektu), pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Oprávnený tvrdil, že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní", zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, ktoré sú imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s a článkom čl. 6 ods. l Dohovoru. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. , a Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. , ods. l písm. g/ a Exekučného poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. V danom prípade okresný súd bez toho aby akokoľvek vypočul oprávneného, rozhodol o jeho právnom postavení (o jeho práve) a to výrokom o neprípustnosti exekúcie a výrokom o zastavení exekúcie. Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu (oprávneného), došlo k zmareniu exekúcie. Žalobca (oprávnený) však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči žalobcovi (oprávnenému) averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť žalobcu (oprávneného) a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady „rovnosti zbraní". Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi ale aj stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach (a to v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti), nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Podľa konštantnej judikatúry súdu nemôže vnútroštátny

súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom) a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Negácia zásady dvojinštančnosti konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej podľa oprávneného súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie. V napadnutom uznesení viackrát konštatuje skutočnosti akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Napr. dospel k záveru, že dojednanie zastúpenia povinného v zmluve o úvere je pre povinného ako spotrebiteľa značne nevýhodné alebo, že záujmy zástupcu povinného boli v rozpore so záujmami samotného povinného. Exekučný súd vo svojom uznesení konštatuje aj iné skutkové okolnosti akoby v nich vykonal dokazovanie. Exekučný súd však vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Ak by sa postup súdu považoval za vykonávanie dokazovania, toto dokazovanie nebolo vykonané zákonným spôsobom. Účastníci konania predovšetkým nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Podľa oprávneného rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru podľa zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že uvedené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa ust. , resp. podľa ust. z. č. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Neprijateľnosť podmienky súd videl v tom, že ňou je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Uvedený záver súdu podľa oprávneného neobstojí. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohol ani platne vzdať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše oprávnený tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. ods. l . Neprijateľnou podmienkou je také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Plnomocenstvo je podľa ust. jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . Ak súd posúdil platnosť plnomocenstva podľa ust. a uvažoval o ňom ako o súčasti spotrebiteľskej zmluvy, dopustil sa aplikačného omylu, ktorý je nutné považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Oprávnený nesúhlasil ani so všeobecnými úvahami exekučného súdu o platnosti plnomocenstva. Súd predmetné plnomocenstvo považoval za neurčité, koncipované široko a všeobecne, preto má byť neplatné. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je podľa oprávneného dostatočne určité a zrozumiteľné. Z prejavu vôle povinného je zjavný úmysel povinného, jeho vôľa a nemožno mať pochybností o obsahu jeho vôle. Vlastnosť plnomocenstva - všeobecnosť, namietaná exekučným súdom, mu nemôže byť na škodu a za žiadnych okolností nemôže spôsobiť jeho neplatnosť. Právny poriadok neuvádza akými znakmi má byť právny úkon (resp. viacero úkonov) špecifikovaný, a prípustné je aj tzv. generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony. Z udeleného plnomocenstva je

zrejmé pri akom právnom úkone má zástupca povinného zastúpiť a je tak zrejmý aj rozsah udeleného plnomocenstva. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Aj túto právnu otázku exekučný súd posúdil nesprávne. Ako vyplýva z argumentácie súdu, súd pojem „dlh" vykladá ako nesplatený záväzok po splatnosti. Pojem dlh však je potrebné považovať za synonymum pojmu záväzok. Tieto dva pojmy neodlišuje stav vzhľadom k splatnosti. Právny poriadok tieto pojmy často zamieňa. Podľa ust. „Dlh musí byť splnený riadne a včas". Podľa ust. : „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní". Inštitút uznania dlhu je v nazvaný uznanie dlhu, avšak rovnaký inštitút je v nazvaný ako uznanie záväzku ( ). Niet tak pochýb, že pojem záväzok a pojem dlh sú synonymami a majú rovnaký obsah. Inštitút uznania dlhu preto nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. v nadväznosti na ust. . Pokiaľ ide o záver súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, oprávnený uviedol, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinný toto právo nevyužil. Pokiaľ súd vytkol konaniu zástupcu aj skutočnosť, že zástupca v notárskej zápisnici určil dokedy bude dlh splatený, pričom údajne na to nemal splnomocnenie, aj tento záver súdu je nesprávny. Z udeleného plnomocenstva je zrejmé, že toto bolo udelené na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice podľa ust. Exekučného poriadku. Zo znenia ust. je zrejmé, že uznanie dlhu vyžaduje vyhlásenie, že dlh bude v budúcnosti zaplatený. Z ust. Exekučného poriadku je zrejmé, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí obsahovať čas plnenia, ide tak o podstatnú náležitosť tohto právneho úkonu. Ak teda povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť dokedy povinný dlh splatí. Ak by aj zástupca nepostupoval podľa pokynov, ktoré mu dal povinný, je potrebné dospieť k záveru, že tieto pokyny nevyplývajú z udeleného plnomocenstva. Zároveň akékoľvek pokyny, ak by ich udelil povinný svojmu zástupcovi neboli oprávnenému známe. Podľa ust. druhá veta také pokyny nemajú vplyv na právne účinky konania zástupcu. V dôsledku toho, konanie zástupcu v plnom rozsahu zaväzuje povinného. Akékoľvek závery súdu o rozpore konania zástupcu s pokynmi povinného by museli byť podložené dokazovaním a nemôžu byť postavené na predpokladoch domnienkach a predsudkoch. Súd ďalej dospel k záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Súd aj v tomto prípade podľa oprávneného dospel k nesprávnemu záveru, pričom tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Ustanovenia právneho poriadku neumožňujú zástupcovi vykonávať rozhodovanie o vhodnosti či nevhodnosti právneho úkonu pre zastúpeného. Skôr by bolo možné hovoriť o porušení povinnosti zástupcu v prípade, ak by úlohu, ktorou bol povinným poverený, nesplnil a zápisnicu by podľa udeleného plnomocenstva nespísal. Záujmy zástupcu súd považoval za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke súd založil svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzal z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie.

Súd vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinného. Podľa ust. je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. V neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa ust. Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe. Neuviedol však z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Oprávnený aj tento záver súdu považoval za nesprávny. Z ust. Exekučného poriadku vyplýva len fakt, že osoba povinná a osoba oprávnená majú byť v takej notárskej zápisnici vyznačené. Slová „vyznačené" je možné vyložiť ako „uvedené" resp. „označené", avšak žiadnym výkladom nie je možné dospieť k záveru, že by taká notárska zápisnica mala byť úkonom oboch osôb. Uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , podľa ktorého „so zreteľom na uvedené nemožno súhlasiť s názorom krajského sudu, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje a ani výkladom túto požiadavku nemožno doplniť do ustanovenia Exekučného poriadku. Ani z logického hľadiska nie je dôvod na to, aby podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa Exekučného poriadku bola účasť veriteľa." Rovnaký záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. , podľa ktorého „podľa názoru ústavného súdu nemožno sa však stotožniť s dôvodmi, ktoré odporca v tomto smere uviedol. Odporca totiž aj v tejto časti považoval notársku zápisnicu za materiálne nevykonateľnú pre neprítomnosť veriteľa, ktorý zápisnicu ani v tejto časti neakceptoval." Oprávnený ďalej zdôraznil, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Súd v zmysle ust. Exekučného poriadku poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ust. Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku). Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu zotrvával oprávnený na legitimite exekučného titulu a preto žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania, a to podaním došlým súdu dňa 09. 08. 2012 oprávnený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol, aby súd na základe (ďalej len „") a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ takto rozhodol: „....Konanie sa prerušuje podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nevyhovel, a preto vec podľa predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vo svojom stanovisku uviedol: „...Splnomocnenie dlžníka na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo obsiahnuté vo formulárovom type zmluvy o úvere, ktorý vychádza z nerovnakej pozície spotrebiteľa z hľadiska úrovne poznania (kvalita úsudku a informovanosti) a pozície sily druhej sily (nemožnosť individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy). Normy spotrebiteľského práva, vrátane komunitárneho práva a rozsudkov Európskeho súdneho dvora sledujú nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných subjektov rovnováhou skutočnou. Podľa rozsudku ESD vo veci C-40/08 Asturson Telecomunicacione SL zo dňa 06. 10. 2009 je vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmavať nejaké podmienky a je povinný vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú. V danom prípade neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie. Súčasne neboli tvrdené ako dôkazmi preukázané dôvody pre iné rozhodnutie o trovách exekúcie.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( , Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa , a to z nasledovných dôvodov:

V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice, založenom na absolútnej neplatnosti plnomocenstva udeleného povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, t.j. na vyhodnotení plnomocenstva ako absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle a .

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Aby teda notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňala podmienky materiálnej vykonateľnosti, musí okrem označenia účastníkov, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila a bola uzrozumená s právnymi následkami neplnenia si svojich povinností. Až súhlas povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda zavŕši vznik exekučného titulu, ktorým je inak len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Až v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a ktorý je vzhľadom na svoj cieľový účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť.

Nakoľko v tomto prípade urobil vyhlásenie o uznaní záväzku z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie priamo dlžník, ale osoba konajúca v jeho mene na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere č. 5580105 zo dňa 06. 05. 2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnou, okresný súd sa správne zaoberal skutočnosťou, či takto udelené splnomocnenie je vôbec platné. Z tohto splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, že dlžník (povinný) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného, tak aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku, a jej príslušenstva.

Podľa ust. , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému (ods. 1). Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (ods. 2).

Podľa ust. , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že dohoda o plnomocenstve neobsahuje všetky podstatné náležitosti právneho úkonu zákonom vyžadované pre jeho platnosť, v dôsledku čoho je nutné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo. Zo splnomocnenia je zrejmé, že zmluvná voľnosť u povinného pri voľbe zástupcu na základe splnomocnenia bola obmedzená vzhľadom k tomu, že v splnomocnení, zakomponovanom do už vopred pripravenej zmluvy o úvere, bolo predtlačené meno konkrétneho zástupcu - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra a preto nebola preukázaná slobodná vôľa povinnej pri zvolení si zástupcu.

Vzhľadom k uvedenému, plnomocenstvo nemôže byť platné a preto z neskorších právnych úkonov uskutočnených na jeho základe „splnomocneným zástupcom" nemohli vyplynúť pre splnomocniteľa - povinného žiadne právne účinky.

Notárska zápisnica spísaná na základe takéhoto plnomocestva nemôže byť materiálne vykonateľným exekučným titulom. Exekúcia vedená na základe takéhoto exekučného titulu je neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, podľa ktorej okresný súd skúmal notársku zápisnicu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné zdôrazniť, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie (predstavuje iba listinu preukazujúcu oprávnenie exekútora vykonať exekúciu v konkrétnom prípade) a teda vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozhodnutej v zmysle Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo 23. novembra 2011, okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade zistenia, že nie sú, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd neprekročil rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, tak ako to namietal oprávnený v podanom odvolaní. Poukaz oprávneného v odvolaní na to, že plnomocenstvo preskúmal aj notár pri spísaní notárskej zápisnice, nijako neobmedzuje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu.

K odvolacej námietke oprávneného vytýkajúcej okresnému súdu, že napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil princíp rovností zbraní, keď v konaní oprávneného nevypočul a neumožnil mu tak prejaviť svoj názor, odvolací súd poznamenáva, že k porušeniu tejto zásady nedošlo, keďže vo veci nebolo nariadené pojednávanie, takže v konaní nebol vypočutý ani povinný, ani súdny exekútor, ktorý je účastníkom konania pre úsek rozhodovania o trovách exekúcie. Naviac oprávnený má možnosť vyjadriť

sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania.

Pokiaľ odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu, že udelené plnomocenstvo považoval nesprávne za neprijateľnú podmienku odvolací súd poznamenáva, že na takýchto záveroch okresný súd svojej rozhodnutie nezaložil.

Oprávnený zároveň podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a predloženie Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ prejudiciálnej otázky v znení formulovanom v podaní.

Vychádzajúc z ust. je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ") predstavuje nesporové konanie, pretože Súdny dvor iba poskytuje odpoveď na otázku platnosti sekundárneho práva Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie a nerozhoduje vo veci samej, ktorá je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom. Konanie o prejudiciálnej otázke preto nemá ani strany konania, len účastníkov, a tak ako právo podať návrh na začatie konania má výlučne vnútroštátny súd, tento súd má aj výlučné právo disponovať so svojím návrhom. Toto konanie má charakter spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnym súdom v záujme jednotného výkladu práva Európskej únie a jednotnej aplikácie práva Európskej únie. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V danom prípade odvolací súd nezakladá záver o neprípustnosti exekúcie na aplikácii komunitárneho, resp. úniového práva, ale výlučne na aplikácii vnútroštátneho právneho predpisu - , podľa ktorého bola hodnotená platnosť resp. neplatnosť plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté lebo nebolo napadnuté odvolaním.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

nemá právo na ich náhradu. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli resp. si ich náhradu neuplatnili.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .