Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-217-2008.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/217/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou
v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736 proti odporcom: X/ Q. U., R.. XX.X.XXXX, V. X, Bratislava , X/ P. U., R.. XX.X.XXXX, V. X, Bratislava, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Danuše Tichá, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 2.800,- Sk ( 92,94 euro) s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcom v 1 a 2 rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2008 sa navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia 2.800,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5% odo dňa 30.7.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady nákladov za nútený odťah osobného motorového vozidla.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Mestskej polície hlavného mesta Bratislavy bolo motorové vozidlo Seat červenej farby EČ: D.-XXXGK, ktoré bolo odstránené dňa 23.4.2008 na mieste Šancova ul. v Bratislave pracovníkmi navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách odstránené a naložené na odťahovacie vozidlo, odvezené a zaparkované na odstavnej ploche Bazová ul. 6 v Bratislave. Dňa 23.4.2008 bolo navrhovateľom po predložení dokladov vozidlo odporkyni v l. rade vydané a odporcovia v l. a 2. rade boli požiadaní o úhradu vzniknutých nákladov vo výške 2.800,- Sk. Odporcovia k úhrade požadovaných nákladov nepristúpili.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Namietali aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nakoľko, navrhovateľ ako podnikateľský subjekt nie je právnickou osobou založenou alebo zriadenou na účel núteného odťahu vozidiel. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol spoločnosťou, ktorá by bola založená alebo zriadená obcou na účel núteného odťahu vozidiel v zmysle ust. § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. Odťahovaciu službu má navrhovateľ v predmete činnosti od 6.4.2005. Rozšírenie predmetu činnosti nespĺňa podmienku založenia alebo zriadenia na konkrétny účel v zmysle citovaného ustanovenia. Namietali aj pasívnu legitimáciu odporcu v 2. rade, nakoľko ak chcel navrhovateľ vyúčtovať náklady za odťah a je presvedčený o tom, že má na to nárok, v zmysle ust. § 40 ods. 1 zák.č. 315/1996 Z.z. v platnom znení , kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Z protokolu o výdaji motorového vozidla jasne vyplýva, že vodičom bola odporkyňa v 1. rade, teda ona spôsobila prekážku cestnej premávky a ak
by bol navrhovateľ právnickou osobou zriadenou alebo založenou na účel núteného odťahu vozidla, mohol odstrániť takéto vozidlo iba na jej náklady. Majiteľ vozidla s týmto nemá nič spoločné. Ďalej poukázali na to, že aj v prípade, že by navrhovateľ bol obcou založený alebo zriadený za účelom odstraňovania vozidiel, mohol by požadovať za odťah iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla, v tom, ktorom prípade a nie používať paušálne ceny. Výšku odťahu v sume 2.800,- Sk navrhovateľ ničím nepreukázal.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.11.2009 č.k. 9C 217/2008-47 tak, že návrhu vyhovel a zaviazal odporcov v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi 92,94 euro s 8,5 % úrokom z dlžnej sumy ročne od 30.7.2008 do zaplatenia a 17,43 euro trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporcovia 1 a 2, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť dôvodiac tým, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu v tomto spore, nakoľko nie je právnickou osobou založenou alebo zriadenou na účel núteného odťahu vozidiel.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom zo 16. júna 2010 sp. zn. 4Co 190/2010 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 26. novembra 2009 č.k. 9C 217/2008-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna 2010 č.k. 4Co 190/2010-65 podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet odporkyne 1, pretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tejto účastníčky konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20. decembra 2011 č.k. 6 M Cdo 22/2010 rozsudok Krajského sudu v Bratislave zo 16. júna 2010 sp.zn. 4 Co 190/2010 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 26. novembra 2009 č.k. 9C 217/2008-47 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Dovolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku dovolateľa, že nie je zákonom dovolané, aby obec preniesla svoje práva a povinnosti pri správe ciest na už existujúci, hoci aj ňou založený, subjekt, resp. aby na iný subjekt preniesol iba časť svojich oprávnení. Z ustanovení § 3d ods. 5 písm. a/ zákona č. 135/1961 Zb. a § 40 ods. 1, resp. 4 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie, ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt. Také obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú (čl..67 ods. 2,3 Ústavy Slovenskej republiky). Tvrdenie dovolateľa v jeho mimoriadnom dovolaní tak bez ďalšieho nemá reálny logický základ, ktorý by mohol byť spájaný s následkami tam uvedenými, a to v neplatnosti poverenia z l5 decembra 2005 udeleného primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava navrhovateľovi na odťahovanie motorových vozidiel na území mesta a nedostatku oprávnenia navrhovateľa na výkon tejto činnosti. Výklad prezentovaný dovolateľom by mohol viesť v niektorých prípadoch k popretiu práv správcu komunikácie a k nemožnosti aplikácie ustanovení § 3d ods. 5 písm. d/ zákona š. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil z dôvodu, že pri ustálení rozsahu náhrady nákladov odstránenia vozidla odporcov súdy akceptovali znalecký posudok Inštitútu ekonomického znalectva a expertíz pri Centre ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 5/2009. Výška nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho-ktorého vozidla (závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, technológií a prostriedkov, ktoré sú použite na odtiahnutie a pod.), nemožno v žiadnom prípade za rozsah týchto nákladov považovať výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2008 urobenú znalcom v roku 2009, ale je potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo l08/01. Zároveň zrušil
aj rozsudok súdu prvého stupňa, pretože pri posúdení otázky náhrady nákladov odstránenia vozidla odporcov má rovnaké vady, pre ktoré zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil, že odporkyňa v l. rade uhradila na výzvu navrhovateľa istinu s príslušenstvom vo výške 126,49 eur dňa 27.10.2010. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľ na podanom návrhu trval.
Zástupca odporcov uviedol, že skutočnosť, že žalovaná suma bola odporkyňou v 1 rade uhradená nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné, z toho dôvodu odporkyňa v 1 rade túto sumu uhradila. Ďalej uviedol, že má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď predložil výpočet podľa neho oprávnených nákladov na nútený odťah vozidla. Navrhol aby súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil skutočné náklady na odťah vozidla a tieto skutočne náklady ani nešpecifikoval.
Podľa § 559 ods. 1/ Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
V zmysle § 511 ods. l/ Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že splnením dlhu odpadol predmet sporu, preto návrhu nemožno vyhovieť a návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Odporcom súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ mal v konaní pred súdom prvého a druhého stupňa úspech, a súd prvého stupňa po zrušení veci dovolacím súdom návrh zamietol z dôvodu, že odporkyňa dňa 27.10.2010 dlh uhradila vrátane priznaných trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.