Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-449-2012.pdf
PDF · 106.64 KB
No categories available
2Er/449/2012
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO : 47 231 785, proti povinnému S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX o vymoženie 29,21 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Eriky Beňovej, Exekútorský úrad Bardejov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2010.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 29,21 € s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/493/2009 zo dňa 8.3.2010. Súdny exekútor JUDr. Erika Beňová požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č.k. 3Er/400/2010-28 zo dňa 26.1.2011 exekučné konanie zastavil v celom rozsahu, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a nepriznal trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Erike Beňovej, Exekútorský úrad Bardejov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 20 CoE 24/2011 zo dňa 31.5.2011 dňa 3.8.2011.
Dňa 12.8.2011 podal oprávnený dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5 Cdo 221/2011-83 zo dňa 30.7.2012 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31.5.2011 sp. zn. 20 Co E 24/2011 a uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 26.1.2011 č.k. 3Er 400/2010-28 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd neprípustne „prekročili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul mal žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietnuť ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ) a nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z..
Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 1.3.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo dohodnuté životné poistenie, úrazové pripoistenie a ďalšie pripoistenia. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Arbitrážny súd Košice, aby rozhodol v skrátenom konaní podľa § 29a Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice. Uvedený súd zaviazal povinného na zaplatenie 29,21 € a trov rozhodcovského konania vo výške 230 €.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere príkladmo vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.
Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Vyššie uvedená úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola transponovaním smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do našej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, a preto súd nemôže nebrať do úvahy nepriamy účinok smernice, ktorá nijako nezužuje okruh typových spotrebiteľských zmlúv (ako je tomu v § 52 ods. 1 OZ) a podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa ochrana pred neprimeranými ustanoveniami týkala všetkých typových zmlúv, medzi ktoré súd bez akýchkoľvek pochybností zaradzuje aj predmetnú zmluvu o úvere. Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú zmluvu, pričom povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
V predmetnej exekučnej veci sa teda vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení - tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia poistník (poistený) a poisťovňa rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Podľa časti XV. -
Rozhodcovské konanie poisťovňa poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uverejnením v Obchodnom vestníku. Rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: a) pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného, b) spory o poistné plnenia, nároky poistníkov na odkupné hodnoty, c) spory vznikajúce v súvislosti s redukciou poistnej zmluvy, poistnou suspenziou, poistnou kompenzáciou a zánikom poistenia, d) spory o pohľadávky z nezaplatených administratívnych poplatkov poistníkov, e) spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi, poistenému, oprávnenej osobe, dedičom alebo iným právnym nástupcom týchto osôb, f) spory o platnosť dodatkov a iných dojednaní k poistným zmluvám, g) spory o výklad pojmov v poistných zmluvách a VPP, h) iné hmotno-právne spory, ktoré vzniknú počas trvania poistenia i po jeho zániku, alebo procesné spory, i) záväzný výklad všeobecných poistných podmienok. Štatút rozhodcovského súdu upraví okrem náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z.z. najmä postup ustanovenia náhradných rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu rozhodcovského súdu, lehoty na rozhodovanie. Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel poistenia boli vždy zachované. Všetky náklady konania pred rozhodcovským súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných trov rozhodcovského konania znáša neúspešná strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu. Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé z poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok a viedli súd k tomu, že v rámci prieskumného oprávnenia a súčasne povinnosti podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, na základe ktorej prebehlo rozhodcovské konanie a z ktorého vzišiel rozhodcovský rozsudok označený oprávneným ako exekučný titul, s ohľadom na kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zák. č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a po uplynutí lehoty na plnenie je v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je exekučný súd povinný nakladať s rozhodcovským rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd všeobecne v rámci preskúmavania podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, pokiaľ ide o exekučný titul, preskúmava, či v návrhu na vykonanie exekúcie označený exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Exekučný súd v prípade zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je exekučný súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a podľa výsledku preskúmania buď udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, alebo v prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V prípade, kedy je exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, nakoľko neexistencia rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, prípadne jej neplatnosť by mala za následok, že rozhodcovský súd nemal právomoc spor prejednať a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozhodcovský rozsudok by bol nevykonateľným rozhodnutím, majúcim účinky paaktu a nebol by spôsobilý byť exekučným titulom. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Zákon
len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je neprijateľná. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade vydaný rozhodcovský rozsudok by vzišiel z konania založeného na neplatnej rozhodcovskej doložke a súd je povinný bez návrhu prihliadnuť na túto skutočnosť a v štádiu rozhodovania o poverení súdneho exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu alebo doložku vo všeobecnosti, jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom (resp. rozhodcovským súdom) ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a v čase vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Podľa čl. 6 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.
V danej veci sa rozhodcovská doložka nachádza v rámci všeobecných poistných podmienok, na ktoré odkazuje samotná zmluva a ktoré sú povinným podpísané. V článku 3 ods. 1 Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa uvádza, že „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považuje sa za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa“. V nasledujúcom odseku 2 smernice sa uvádza, že „podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou“. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky spory z tohto spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi majú riešiť v rozhodcovskom konaní, si spotrebiteľ osobitne, individuálne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Oprávnený uvádza v Zmluvných podmienkach v bode 2 časti Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, že poistník (poistený) a poisťovňa sa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných
poistných podmienok, pričom toto ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku. Táto je však súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a s poukazom aj na rozsah predmetných Všeobecných zmluvných podmienok, ju súd nepovažuje v zmysle § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednanú. Povinný mohol len zmluvu spolu všeobecnými poistnými podmienkami ako súčasťou odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd pritom v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda oprávneným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takéto dojednanie vzbudzuje pochybnosti aj o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného oprávneným. Tieto pochybnosti potvrdzuje aj procesný postup rozhodcovského súdu, keď rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní (de facto vydal platobný rozkaz s odôvodnením), pričom však lehota na podanie odporu bola určená na 5 dní (čo je iba 1/3 lehoty na podanie odporu podľa O.s.p.) a podmienkou na prihliadanie na odpor je zaplatenie sumy 70,- eur. Uvedené procesné pravidlá rozhodcovského súdu podstatným spôsobom znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa. Taktiež priznaná výška trov konania je mnohonásobne vyššia, ako by bolo náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu (cca 65,- eur pri zastúpení advokátom, ktorý by si uplatnil náhradu za 2 úkony právnej pomoci a náhradu súdneho poplatku oproti rozhodcovským súdom priznaným trovám vo výške 230,- eur).
Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností (v spojení s ďalšími procesnými postupmi rozhodcovského súdu) súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Dojednaná rozhodcovská doložka podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami -X- XEr/XXX/XXXX
smernice Rady 93/13/EHS. Samotná absolútne neplatná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka
- spôsobuje, že spotrebiteľ ňou nie viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS.
Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných poistných podmienkach, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, je dôvodné v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je možné konštatovať, že rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za exekučný titul, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, vydal orgán, ktorý nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok v danej veci, nakoľko predmetná rozhodcovská doložka je ako neprijateľné zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve neplatná, rozhodcovský rozsudok má účinky paaktu a nie je spôsobilý byť exekučným titulom, podkladom pre vykonanie exekúcie.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 v právnej veci toho istého oprávneného, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tie isté všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.05.2007. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy
podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí taktiež vyslovil názor, že v štádiu skúmania, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Súd pritom nevykonáva dokazovanie v zmysle procesnej činnosti súdu osobitne upravenej v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p., ale postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.