Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/31/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou, Námestie slobody 50, 083 01 Sabinov, IČO: 5166962, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. C. XXX, zastúpenému Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 50660888, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -313 zo dňa 31.5.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) konanie zastavil a náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu 2.10.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva strán sporu.

3. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 4.10.2022 súd prvej inštancie konanie na základe zhodného návrhu strán na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia prerušil do podania návrhu ktorejkoľvek strany na pokračovanie v ňom, najmenej však na tri mesiace. Uvedené uznesenie o prerušení konania, proti ktorému odvolanie v zmysle ust. nie je prípustné, nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, teda 4.10.2022, keďže ho súd v súlade s ustanovení vyhlásil verejne na pojednávaní v prítomnosti oboch strán sporu a ich zástupcov (bezprostredne po ich zhodnom návrhu na odročenie pojednávania). Návrh na pokračovanie v konaní do dnešného dňa podaný nebol.

4. Aplikujúc ustanovenie súd prvej inštancie uviedol, že keďže v danom prípade bolo konanie prerušené do podania návrhu ktorejkoľvek strany na pokračovanie v ňom, a do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia žiadna strana návrh na pokračovanie nepodala, súd konanie podľa ustanovenia obligatórne zastavil. Ustanovenie tým nie je dotknuté.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia . Konanie bolo zastavené pre nedostatok návrhu na pokračovanie v ňom, ktorý mohla podať ktorákoľvek strana, z hľadiska výsledku konania tak nemožno uvažovať o pomere úspechu a neúspechu, a ani o zavinení zastavenie konania len z jednej strany, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu ako celku podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za absolútne nespravodlivé a zásah do práva na súdnu ochranu.

7. V dôvodoch svojho odvolania poukázala na to, že prvé pojednávanie sa konalo až dňa 13.4.2021 z dôvodu ochorenia COVID-19. Na tomto pojednávaní sa pokúšali strany riešiť vec zmierom, a to predajom nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie, avšak žalovaný bez jej vedomia inicioval, aby realitná kancelária pripravila dodatok k zmluve, kde bolo uvedené, že v prípade zmeny celkovej kúpnej ceny sa mení len cena rodinného domu a kúpna cena za pozemok sa nemení.

8. Snaha o predaj stroskotala podľa žalobkyne z toho dôvodu, že počas celej doby žalobkyňa nevedela, či predávajú rodinný dom a pozemky, alebo aj hospodársku budovu, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, avšak za manželstva spoločne do hospodárskej budovy investovali. Žalovaný bez jej vedomia a upozornenia dal vypracovať geometrický plán na rozdelenie parciel. Konanie žalovaného sa jej nejavilo ako férové a v prospech oboch strán, na čo ho aj upozornila.

9. Následne na ďalšom pojednávaní súd vyvinul snahu o zmier. V snahe pokúsiť sa o zmier obe strany súhlasili s odročením pojednávania, pričom súd neodročil pojednávanie, ale konanie prerušil.

10. Žalobkyňa uviedla, že si uvedomuje, že pochybila a mala iniciovať pokračovanie v konaní, čo však neurobila, avšak zastavením konania jej súd podľa jej vyjadrenia odoprel súdnu ochranu. Vzhľadom k tomu, že uplynula lehota troch rokov od zániku BSM, čím nebude možné vyporiadať ich majetok v režime BSM. Je pravdepodobné, že pokiaľ sa so žalovaným nedohodne na vyporiadaní BSM, nedohodnú sa ani na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a teda jeden z nich bude nútený podať žalobu na súde, čím len opätovne zaťaží súd ďalším konania.

11. Odopretie súdnej ochrany videla aj v tom, že vzhľadom k tomu, že si v rámci vyporiadania BSM uplatnila aj sumu vo výške 5.503,42 eur, predstavujúcu polovicu investície, ktorú zo spoločného majetku vynaložili na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to tým, že počas trvania manželstva investovali zo spoločných prostriedkov BSM do majetku výlučného vlastníctva žalovaného, a to kompletnej rekonštrukcie hospodárskej budovy.

12. V ďalšom žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/59/2000 z 20.12.2001.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

15. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak po a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, po b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, po c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

19. Podľa , ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

20. Z ustanovenia vyplýva, že ak je konanie prerušené, tak súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak takýto návrh nie je podaný do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania súd obligatórne konanie zastaví. Práve z ustanovenia vyplýva následok zastavenia konania ak po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, nepodá ktorákoľvek strana návrh na pokračovanie v konaní v tejto lehote, t.j. do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Žalobkyňa v odvolaní namietala vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, že pre žalobkyňu zastavenie tohto konania by znamenalo odňatie práva na spravodlivý proces v prípade, ak by došlo k zastaveniu konania. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.5.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „Ak k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, bolo povinnosťou žalobkyne, ak by mala záujem aby konanie pokračovalo, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty urobiť dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu v tomto smere mal uskutočniť sám súd prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť ohľadom konania prerušených podľa a . V konaniach prerušených podľa ustanovenia je ich pokračovanie, ako už bolo uvedené vyššie viazané na dispozičný úkon a strany sporu, ktorý ale v prejednávanej veci žalobkyňa (a ani žalovaný) v zákonom stanovenej lehote neurobila. Súd prvej inštancie nemal preto inú možnosť, než v zmysle ustanovenia konanie zastaviť“. Krajský súd preto v zhode aj so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že okresný súd nemal inú možnosť, než v zmysle ustanovenia konanie zastaviť. Išlo o vecne správny postup okresného súdu, ktorý nebol v rozpore so zákonným ustanovením a teda nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

21. Krajský súd dodáva, že právoplatnosťou uznesenia okresného súdu o prerušení konania začalo sporovým stranám, t.j. aj žalobkyni, plynúť 6 mesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Obidve sporové strany do uplynutia tejto lehoty zostali v tomto smere nečinné. Z dôvodu tejto procesnej nečinnosti sporových strán, t.j. titulu absencie návrhu na pokračovanie v konaní potom bol vo veci správny a zákonný postup okresného súdu, ktorý konanie zastavil, keďže tu nastúpil dôsledok vyplývajúci priamo zo zákona, a to z ustanovenia . V súvislosti so svojimi závermi krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -57 zo dňa 28. apríla 2020, z ktorého rovnako vyplýva v zmysle jeho odôvodnenia pod ods. 14.3 záver, že uplynutím lehoty 6 mesiacov od prerušenia konania právny poriadok predpokladá, že ak sa návrh na pokračovanie v konaní v tejto lehote nepodá, tak nastáva predvídateľný následok vo forme zastavenia konania v zmysle . Ústavný súd Slovenskej republiky rovnako k zákonnej úprave ustanovenia vyslovil, že na pokračovanie prerušenia konania je potrebný návrh. V danom prípade takýto návrh na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu ani žalovaného v 6 mesačnej lehote podaný nebol, hoci v uznesení okresného súdu, ktorým konanie prerušil boli poučené, že ak ktorákoľvek strana sporu v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie v konaní nepodá, tak súd rozhodne v súlade s ustanovením o zastavení konania.

22. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina vo veci zo dňa 3.12.2019, v ktorom sa Krajský súdu v Žiline ako súd odvolací vyjadril, že v zmysle výslovného znenia ustanovenia sa pre pokračovanie v konaní vyžaduje procesná iniciatíva jednej alebo obidvoch procesných strán v podobe návrhu na pokračovanie v konaní, ktorý musí byť podaný v zákonom stanovenej lehote v 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Ak v tejto lehote návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný, súd konanie zastaví, t.j. dochádza k zastaveniu konania z titulu procesnej nečinnosti sporových strán.

23. Ak v stanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovaní v konaní, t.j. žalobkyňa nevyužila svoje zákonné oprávnenie aby bolo pokračované v prerušenom konaní svojou vlastnou procesnou iniciatívou, tak potom zastavením konania napadnutým uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, tak ako to vyjadril už Krajský súd v Žiline v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo dňa 3.12.2019. Aplikáciou s výkladom ustanovenia , na základe ktorého bolo napadnutým uznesením okresného súdu konanie zastavené, neboli porušené ani princípy výkladu vyjadrené v , kde krajský súd poukazuje na , v zmysle ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné.

24. Naviac, zo znenia ustanovenia nepochybne vyplýva, že súd konanie preruší najmenej na 3 mesiace, t.j. z citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, že súd musí uviesť na rozdiel od predchádzajúcej úpravy za účinnosti dobu, na ktorú prerušuje konanie, keď zákonodarca výslovne uviedol, že tak musí byť najmenej na 3 mesiace, preto k odvolaniu žalobkyne odvolací súd uvádza, že nikto sa nemôže dovolávať slova viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa ods. 1. Práve v zmysle je v ustanovení jasne a nepochybne výslovne uvedené, že ak návrh na pokračovanie v konaní nepodá strana do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, tak súd konanie zastaví. Rovnako tak z ods. 1 citovaného ustanovenia je jasné a nepochybné uvedené, že súd musí konanie prerušiť najmenej na 3 mesiace, t.j. súd musí uviesť dĺžku, na ktorú konanie prerušuje. V prípade, ak by si odvolací súd osvojil názor žalobkyne, t.j., ak by v konaní, ktoré bolo prerušené na dobu určitú musel sám súd ex offo po skončení tejto doby konať a nariadiť termín pojednávania, úplne by tým stratil význam znenia ustanovenia druhá veta nakoľko po skončení takto stanovenej lehoty, aj keby strany sporu nepodali návrh na pokračovanie v konaní, nemohol by po 6 mesiacov konanie zastaviť, ale musel by pokračovať v konaní.

25. Vzhľadom k uvedenému krajský súd konštatuje s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, že ak okresný súd s napadnutým uznesením konanie zastavil, tak nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené ako vecne správne.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s a . Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou sporovou stranou bol žalovaný, ktorému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).