Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-225-2012.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Subarea
7Co/225/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Q. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 4.779,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 07. augusta 2012 č.k. 13C/96/2012-63 do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka , takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 428,64 eura, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka Advokátskej kancelárii HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 54,17 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka Advokátskej kancelárii HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 OSP pre späťvzatie návrhu navrhovateľa vo veci samej. Zároveň podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 279,87 eura, krátený o 6,63 eura, ktorý bude vrátený cestou Daňového úradu Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania účastníkov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 159,17 eura, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 22.12.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.779,02 eura spolu s 14,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.779,02 eura od 01.03.2008 do zaplatenia, pričom dňa 08.06.2012 oznámilo vstup do konania Spotrebiteľské združenie OSA a zároveň vznieslo námietku premlčania na žalované peňažné plnenie. Zastal názor, že s poukazom na ust. § 93 ods. 4 OSP má aj vedľajší účastník na strane odporcu procesné právo vzniesť námietku premlčania v rámci obrany proti žalobnému návrhu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 539/2008 z 19.02.2009). V dôsledku vznesenej námietky premlčania navrhovateľ oznámil súdu, že berie návrh v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť s tým, že mu bude vrátený súdny poplatok. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP tak, že odporcovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov zastaveného konania ich nepriznal, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli a ani o ne nepožiadal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 vety OSP a navrhovateľovi, ktorý späťvzatím návrhu zavinil, že
sa konanie zastavilo, uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 159,17 eura, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej "vyhláška"), a to prevzatie veci a podanie vyjadrenia ( odmena advokáta vo výške 58,69 eura, k tomu režijný paušál 7,63 eura a 20 % daň z pridanej hodnoty), keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu preukázal, že je platcom DPH. Súd prvého stupňa určil základnú sadzbu tarifnej odmeny analogicky podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 58,69 eura, keďže bolo zrejmé, že ide o zastupovanie spotrebiteľského združenia v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom práve pre absenciu úspešného účastníka konania nie je možná aplikácia ust. § 11 ods. 2 vyhlášky. Svoj závery oprel aj o rozhodnutia odvolacích súdov SR, rozhodnutia Súdneho rozhodnutia ESĽP a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011-25 zo dňa 22.11.2011.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i vedľajší účastník na strane odporcu.
Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania je zjavne neodôvodnené a má znaky arbitrárnosti. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práv. Navrhovateľ nevzhliadol význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci t. j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zastal názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Ohľadne nepriznávania trov vedľajšiemu účastníkovi poukázal aj na rozhodnutia odvolacích súdov SR. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať s použitím ust. § 150 OSP. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej "vyhláška"). Poukázal na to, že v konaní si vyčíslil trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 428,64 eura. Vychádzal z názoru, že aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky na daný skutkový stav nie je náležitá, jednak z dôvodu, že vedľajší účastník na strane odporcu nie je samotným spotrebiteľom, ale právnickou osobou zloženou za účelom ochrany práv spotrebiteľov, a jednak z dôvodu, že odporca bol v konaní úspešný práve v dôsledku z úkonov vedľajšieho účastníka a to tým spôsobom, že navrhovateľ bol kvôli vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nútený vziať návrh na začatie konania späť a následne bolo konanie v celom rozsahu zastavené. Uvedené ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky by sa podľa názoru vedľajšieho účastníka nemalo aplikovať v prospech navrhovateľa, ale výlučne v prospech odporcu (spotrebiteľa), teda výlučne v prípadoch, ak by bol klient - spotrebiteľ povinný nahradiť svojmu právnemu zástupcovi - advokátovi trovy konania. Z uvedených dôvodov bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupovať podľa § 10 ods. 2 v spojení s ust. § 10 ods. 1 vyhlášky a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 428,64 eura.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné zduženie bez právneho zastúpenia. Zastal názor, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať použitím ust. § 150 OPS a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že v danom prípade neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi. Súd prvého stupňa v tomto prípade o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keďže vedľajší účastník stojaci v konaní na strane odporcu mal v konaní plných úspech. Je nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. V nadväznosti na uvedené považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Navyše výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť treba podľa vedľajšieho účastníka považovať za odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom Európskej únie, pretože pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahrňujúceho, okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Zastal názor, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. V prípade, že odvolací súd sa stotožní s právnym názorom súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 85,54 eura (vrátane DPH) a to za dva úkony právnej služby (odvolanie a vyjadrenie).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je čiastočne dôvodné, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi nebolo odvolaním napadnuté, preto v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok týkajúci sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 159,17 eura.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie (zánik záväzku započítaním), atď. Pokiaľ ide o zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť.
Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.12.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.779,02 eura spolu s príslušenstvom. Dňa 07.06.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, jeho žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania a vznesenie námietky premlčania k nárokom uplatňovaným navrhovateľom v tomto konaní, pričom si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Písomným podaním zo dňa 07.06.2012 súd prvého stupňa oznámil navrhovateľovi vstup vedľajšieho účastníka do konania, vrátane doručenia písomností vedľajšieho účastníka. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 06. 2012 (č.l. 53 spisu) navrhovateľ oznámil súdu, že berie návrh späť a konanie žiada zastaviť, pričom žiadal, aby súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania nepriznal. Dňa 06.08.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné vyčíslenie trov konania vedľajšieho účastníka s tým, že vyčíslil odmenu za úkony právnej služby (prevzatie a príprava a vyjadrenie zo dňa 10. 05. 2012) vo výške 428,64 eura. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
V prejednávanej veci vzal navrhovateľ po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom návrh v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Tento dispozitívny úkon navrhovateľa bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska potom platí, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi nejaké trovy vznikli, preto mu ich ani súd nepriznal. Je však nepochybné, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy vznikli titulom právneho zastúpenia advokátom, preto má navrhovateľ povinnosť mu ich nahradiť, ale nie podľa § 142 ods. 1 OSP, ako to žiadal vedľajší účastník, ale podľa § 146 ods. 2 OSP, pretože konanie vo veci samej skončilo zastavením konania.
Odvolací súd dodáva, že v prípade náhrady trov zastaveného konania platí, že účastník síce má právo na náhradu trov, ale len potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V zmysle poznámky 10a) k tomuto ustanoveniu, osobitným predpis je aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného vyplýva, že v tých sporoch, ktoré majú povahu spotrebiteľských sporov sa môže konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľské združenie OSA má oprávnenie v tomto spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku. Keďže túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 OSP.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 4 OSP).
Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje.
Argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Aj keď účelnosť vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP priznal náhradu trov konania v celkovej sume 428,64 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 10.05.2012 ) podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. je 170,97 eura (vychádzajúc z tarifnej hodnoty 4.779,02), k odmene patrí režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3) a daň z pridanej hodnoty ( 20 % zo sumy 170,97 + 7,63 ) v sume 35,72 eura (§ 18 ods. 3). Za účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka považuje odvolací súd sumu 428,64 eura (2x 170,97 + 2x7,63+2x 35,72) z titulu právneho zastúpenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nesprávnu aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky, podľa ktorého súd prvého stupňa analogicky vychádzal pri určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, pretože v danom prípade neboli naplnené podmienky, predpokladané týmto ustanovením, pretože klientom advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o. nie je odporca ako spotrebiteľ ale Spotrebiteľské združenie OSA, ktorý v konaní vystupuje ako vedľajší účastník na strane odporcu. Odvolací súd uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť priznané trovy vedľajšiemu účastníkovi právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP) v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods. 1 OSP.
V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnej služby ( odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 54,17 eura, pozostávajúce z odmeny za jeden úkon po 14,94 eura, ( zo základnej tarifnej odmeny t.j. zo sumy 428,64 ), z režijného paušálu 15,26 eura, t. j. 2x 7,63 ( § 16 ods. 3 vyhl.) a DPH ( § 18 ods. 3 ) v sume 9,03 eura ( 20 % zo sumy 2x 14,94 + 2x 7,63). Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 54,17 eura, a povinnosť ich zaplatiť odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uložil navrhovateľovi a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods. 1 OSP , právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka ( § 149 ods. 1 OSP) .
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.