Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-311-2010.pdf
PDF · 74.22 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/311/2010
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Poprad, Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO 35937874, proti povinnému Y. A., J.. XX.X.XXXX, XXX XX N. X.Á. XXX, občan SR, pre vymoženie XXX,XX D. trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislav Polák so sídlom Nitra, Moyzesova 5 pod D. XXX/XXXX takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie v sume 44,51 EUR a zaväzuje oprávneného k úhrade týchto trov v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
III. Žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 4.3.2010 doručil na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: platobný výmer Č.. K. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Dňa 24.8.2010 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa X.XX.XXXX súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného; súčasne si vyčíslil trovy exekúcie v sume 44,51 €. Podnet súdneho exekútora súd doručil oprávnenému na zaujatie procesného stanoviska; tento uviedol, že s navrhovaným postupom exekútora nesúhlasí, tiež vytkol exekútorom uplatnenú DPH z hotových výdavkov.
Tak ako vyplynie z ďalšieho, súd sa však s procesným stanoviskom oprávneného, týkajúceho sa exekútorom navrhnutého postupu, nestotožnil a exekúciu ex offo zastavil.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie ani nie je potrebné zisťovať, resp. tento nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.
V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
Súd navyše k uvedenému poznamenáva, že kedy by exekútor vynakladal ďalšie náklady na exekúciu (napr. len archiváciou spisu) a tiež by za takúto neekonomickú exekúciu musel znášať aj prípadnú zodpovednosť (napr. za priebežné sledovanie prípadného ďalšieho majetku povinného), tak niet dôvodu, aby za uvedeného skutkového stavu práve tento oprávnený, ktorý je v prípade (opätovného) návrhu navyše aj oslobodený od súdneho poplatku, uvedené povinnosti na exekútora prenášal.
Podľa § 196 EP účinného pre toto konanie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 EP účinného pre toto konanie ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 44,51 €; skutočnosť, že exekútor je platiteľom DPH, ktorú súd k účelným trovám priznal si súd overil na www.dr.sr.sk. Za účelné trovy spôsobu a predmetu vykonanej exekúcie, podložené exekučným spisom, súd považuje trovy vyčíslené v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. nasledovne:
- podľa § 14 vyhl. odmena v sume 33,19 €
- podľa § 22 vyhl. náhrada hotových výdavkov za poštovné v sume 3,90 €
- 20 % DPH v sume 7,42 € (v zmysle § 196 EP a v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, ktorý umožňuje priznať DPH nielen z odmeny ale aj z hotových výdavkov).
Celkom sú teda účelné trovy exekúcie v sume 44,51 € a k ich náhrade v súlade s § 203 ods. 2 EP súd zaviazal oprávneného.
O trovách ostaných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podaním na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku (§ 58 ods. 4 EP pre výrok I, § 58 ods. 5 pre výrok II., III.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.