Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-2-2013.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: R. N., F. L. G.. Č.. X, F., zast. advokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, Domašská ul. č. 11, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Habitat, spol. s r. o., Saratovská ul. č. 4, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Evou Bellovou, Mliečno č. 511, Bratislava, 2/ R.. Ľ. Z., F. Ž. G.. Č.. X, F., zast. advokátskou kanceláriou Patassy, spol. s r. o., Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. septembra 2012, č.k. 7C/416/2004-352, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá proti žalovanému 2/.
V časti, ktorou bola žaloba zamietnutá proti žalovanému 1/ a v časti trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 1/ uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva 1 - izbového bytu nachádzajúceho sa na 9. poschodí domu na L. G.. Č.. X U. F. za podmienok v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. Žalobkyni súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ k rukám jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia 708,10 eur a povinnosť nahradiť žalovanému 2/ k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 708,10 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím z 9. 2. 1990 vtedajší zamestnávateľ žalobkyne Pozemné stavby, š. p. Banská Bystrica pridelil žalobkyni 1 - izbový byt na 9. poschodí bytového domu na L. G.. Č.. X U. F.. Dohoda o odovzdaní a prevzatí tohto bytu bola uzavretá dňa 2. 4. 1990. Bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt, nadobudol do vlastníctva žalovaný 2/ vo verejnej dražbe dňa 20. 11. 1992 v rámci likvidácie majetku štátneho podniku Staving, š. p. v likvidácii. Dňa 20. 2. 1997 žalovaný 2/ založil ako jediný spoločník spoločnosť Habitat, spol. s r. o. (žalovaný 1/) a do základného imania tejto spoločnosti vložil ako nepeňažný vklad predmetný bytový dom. Tým sa žalovaný 2/ stal jeho vlastníkom. V čase vydraženia predmetného bytového domu a ani v čase, keď žalovaný 2/ tento dom vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 1/, nebol žiadny z bytov v tomto dome sa nachádzajúcich vo vlastníctve inej osoby. Dňa 13. 12. 1999 požiadala žalobkyňa žalovaného 1/ o prevod predmetného bytu do vlastníctva. Žalovaný 1/ s ňou doposiaľ neuzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalovaný 1/ je na LV č. 2407 zapísaný ako vlastník predmetného bytu, ktorého nájomkyňou je žalobkyňa. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase vkladu domu do základného
imania žalovaného 1/ vlastníci domov uvedení v § 18 ods. 1 tohto zákona mohli previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu iba do vlastníctva štátu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku SR. Poznámka 23a k § 29 ods. 5 cit. zákona odkazuje výlučne na kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Obč. zák. Obmedzenie vyplývajúce z § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. preto možno aplikovať iba na prevod bytového domu kúpnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci však predmetný bytový dom nebol prevedený na žalovaného 1/ kúpnou zmluvou, ale bol vložený ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 1/. Do vlastníctva spoločnosti však nemožno previesť bytový dom, v ktorom je už aspoň jeden byt v samostatnom vlastníctve, pretože v takomto prípade už nemožno hovoriť o bytovom dome ako samostatnej veci spôsobilej vkladu do základného imania ako celku, ale len jednotlivých bytov a nebytových priestorov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obz 16/1994). V prejednávanej veci však v čase vkladu predmetného bytového domu do základného imania žalovaného 1/ nebol žiadny z bytov v tomto dome prevedený do vlastníctva inej osoby. Keďže vlastníkom predmetného bytu je žalovaný 1/, žalovanému 2/ v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Žalobe však nie je dôvodná ani proti žalovanému 1/. V prípade žaloby podľa § 161 ods. 3 O.s.p., ako bola žaloba v prejednávanej veci, musí byť súčasťou rozsudku aj obsah zmluvy o prevode vlastníctva bytu. zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorú v konaní predložila žalobkyňa, je v časti dohody o kúpnej cene v rozpore s § 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Keďže súd nemôže obsah tejto zmluvy modifikovať, nie je možné uložiť žalovanému 1/ povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že podaním zo 6. 3. 2009 zmenila petit žaloby tak, že žiadala, aby súd prvého stupňa určil, že buď žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ je povinný za podmienok podľa zák. č. 182/1993 Z.z. v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva a zriadení záložného práva zo 6. 3. 2009 previesť do jej vlastníctva predmetný byt, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku s tým, že ak táto povinnosť bude uložená žalovanému 1/, konanie v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ bude zastavené a naopak, ak bude táto povinnosť uložená žalovanému 2/, konanie v časti týkajúcej sa žalovaného 1/ bude zastavené. O tejto zmene žaloby súd prvého stupňa nerozhodol. Následne podaním z 15. 9. 2011 žalobkyňa zmenila petit žaloby tak, že žiadala, aby súd prvého stupňa určil, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní podľa zák. č. 182/1993 Z.z. s ňou uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 9. 2. 2012 zmenu petitu žaloby v zmysle podania z 15. 9. 2011 pripustil. Žalobkyňa teda nenavrhla, aby bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu podľa nejakej prílohy návrhu zmluvy o prevode vlastníctva, resp. podľa zmluvy o prevode vlastníctva a zriadení záložného práva zo 6. 3. 2009, ale žiadala, aby bola žalovaným 1/, 2/ uložená iba povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Preto neobstojí záver súdu prvého stupňa, že jej návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu je v časti dohody o kúpnej cene v rozpore so zák. č. 182/1993 Z.z. Znenie tejto zmluvy teda v zmysle zmeny petitu z 15. 9. 2011 teda vôbec nemalo byť prílohou rozsudku. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietla, že vklad predmetného bytu do základného imania žalovaného 1/ je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., keďže v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu môže byt previesť len na nájomcu, ktorý v tomto byte býva. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že obmedzenie prevodu vlastníctva vyplývajúce z § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. sa vzťahuje iba na prevod vlastníctva kúpnou zmluvou a takýto výklad tohto ustanovenia považuje za formalistický. Ak je predmetom vkladu do základného imania spoločnosti bytový dom, musia byť splnené tie isté podmienky ako pri prevode vlastníctva kúpnou zmluvou. Napokon žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že zmluva o prevode vlastníctva bytového domu bez predchádzajúceho splnenia ponukovej povinnosti nájomcovi bytu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. je pre nerešpektovanie predkupného práva neplatná podľa § 39 Obč. zák. Žalovaný 1/ ponukovú povinnosť nesplnil. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku na vyriešenie otázky zásadného právneho významu a to či prevodom vlastníctva predmetného domu, resp. bytu neboli porušené jej práva ako nájomcu na prevod vlastníctva bytu podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.
Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny v časti týkajúcej sa žalovaného 2/. Ust. § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. zakotvuje len všeobecne povinnosť vlastníka domu previesť byt, nájomcom ktorého je fyzická osoba, do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Inými slovami, toto ustanovenie treba vyložiť tak, že keď sa vlastník domu rozhodne byt previesť zo svojho vlastníctva do vlastníctva iného subjektu, týmto subjektom môže byť len nájomca bytu - fyzická osoba. Preto nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu žalobkyni nemohol vzniknúť v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.; tzv. ponuková povinnosť podľa tohto ustanovenia je totiž viazaná na rozhodnutie vlastníka domu vlastníctvo bytu previesť na iný subjekt. Tento nárok mohol žalobkyni vzniknúť iba podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Podľa tohto ustanovenia štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru, do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt, nájomníčkou ktorého je žalobkyňa, nadobudol do vlastníctva žalovaný 2/ v roku 1992, teda pred účinnosťou zákona č. 182/1993 Z.z. a v roku 1997 ho vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 1/. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. (1. 9. 1993) žalovaný 2/ nebol povinný uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu v zmysle § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., pretože nie je ani štátnym podnikom, ani štátnou rozpočtovou, resp. príspevkovou organizáciou a ani bytovým družstvom. Žalovaný 2/ ako fyzická osoba - podnikateľ nepatrí medzi vlastníkov domov uvedených v § 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a preto sa na neho nevzťahovalo ani obmedzenie obsiahnuté v § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. Vzhľadom na to nič žalovanému 2/ nebránilo, aby predmetný dom vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 1/. Ak by sa žalovaný 2/ v čase, keď bol vlastníkom predmetného domu, rozhodol byt v nájme žalobkyne po 1. 9. 1993 previesť na inú osobu, mohol by ho v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. previesť iba do jej vlastníctva. Žalovaný 2/ sa však rozhodol, že predmetný byt neprevedie zo svojho vlastníctva. Ponuková povinnosť v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v súčasnosti zaťažuje žalovaného 1/ pre prípad, že by mienil predmetný byt predať. Žalovaný 2/ pred vkladom domu do základného imania žalovaného 1/ nebol povinný previesť predmetný byt do vlastníctva žalobkyne v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Toto ustanovenie sa totiž týka bytu, nie však domu. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. nemožno vyvodiť povinnosť vlastníka domu pred prevodom domu na iný subjekt ponúknuť nájomcovi bytu v tomto dome sa nachádzajúcom prevod tohto bytu do jeho vlastníctva.
Vklad domu do základného imania žalovaného 1/ je teda platným právnym úkonom, žalovaný 2/ nie je vlastníkom tohto domu a ani vlastníkom predmetného bytu. Preto mu nemožno uložiť povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu. Žalovanému 2/ preto v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá proti žalovanému 2/. V časti, ktorou bola žaloba zamietnutá proti žalovanému 1/ musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia musel vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd totiž po právnej stránke vec vo vzťahu k žalovanému 1/ posúdil odlišne oproti súdu prvého stupňa. Ak by odvolací súd za tejto situácie potvrdil napadnutý rozsudok aj v časti, ktorou bola žaloba proti žalovanému 1/ zamietnutá, odňal by žalobkyni možnosť napadnúť odvolaním právne závery odvolacieho súdu. Odvolací súd si je vedomý toho, že pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) bude súd prvého stupňa musieť v ďalšom konaní žalobu proti žalovanému 1/ zamietnuť. K odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd dodáva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby proti žalovanému 1/ je aj to, že žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia v odvolaní k žalobe v znení zmeny petitu z 15. 9. 2011 (č. l. 221) nepripojila žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu a domáha sa iba uloženia povinnosti žalovanému 1/ uzavrieť s ňou vo všeobecnosti takúto zmluvu. Pritom z ustálenej súdnej praxe vyplýva požiadavka, aby v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. bol obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne aby bol vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku.
Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti, ktorou bola žaloba proti žalovanému 1/ zamietnutá, musel odvolací súd zrušiť aj výrok o trovách konania.
V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.