Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/36/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 849 665, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Bratislava, Kýčerského 7, proti odporcom: 1) L. V., narodený XX.X.XXXX, bytom v F., L. F. XX a 2) N. L., narodený XX.X.XXXX, bytom v F., N. X, zastúpený advokátom JUDr. Matejom Valašikom, Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Ul. 29. augusta 5, o zaplatenie 1.577.599,97 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz č. k. -28 zo dňa 7.3.2011 sa ponecháva proti odporcovi v 2. rade v platnosti. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania o námietkach 30.195,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. -28, ktorý tunajší súd vydal dňa 7.3.2011, boli odporcovia zaviazaní, aby navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 1.577.599,97 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 29.12.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 5.258,67 eur a trovy konania 33.193,50 eur. Obaja odporcovia podali námietky, každý samostatne, ale s rovnakým obsahom. V námietkach uviedli, že zmenka bola sfalšovaná, lebo odporca v 2. rade sa v deň jej vystavenia nenachádzal na území Slovenskej republiky a objektívne nemohol zmenku v ten deň podpísať, čo rovnako platí aj pre zmluvu o zmenkovom vyplňovacom, ktorú označili za absolútne neplatnú pre porušenie . Ďalej namietli, že v návrhu nie je uvedené, že sa jedná o blankozmenku, navrhovateľ k návrhu nepripojil zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve a do návrhu nezahrnul ako odporcu dlžníka EUROPEAN TRADING, s.r.o., s ktorým ako s vystaviteľom zmenky oni tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Zmenkový platobný rozkaz žiadali z týchto dôvodov zrušiť. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. . Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že pobyt odporcu v 2. rade mimo územia Slovenska v deň vystavenia zmenky nie je dôkazom o sfalšovaní zmenky, ani nespôsobuje neplatnosť zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Odporca v 2. rade netvrdil, že zmenku nepodpísal, preto ak k podpisu došlo v iný deň, nemá táto skutočnosť na pravosť zmenky a platnosť zmluvy o vyplňovacom zmenkovom oprávnení žiaden vplyv. Ostatné námietky považoval za irelevantné. Plnenia sa nedomáha z blankozmenky, po doplnení chýbajúcich údajov sa z blankozmenky stala riadna zmenka, preto nemal dôvod v návrhu listinu označovať ako blankozmenku, ani pripájať zmluvu o vyplňovacom práve. Záväzky zmenkových dlžníkov sú samostatnými záväzkami a len na jeho uvážení bolo, ktorú zo zmenkovo zaviazaných osôb označí za odporcu.

Rozsudkom č. k. -95 z 5.12.2011 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu, keď námietky odporcov hodnotil ako nedôvodné. Na odvolanie odporcov Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -123 zo 16.8.2012 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za nesprávny považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol na pojednávaní 5.12.2011, hoci odporca v 1. rade požiadal o odročenie a predložil doklad o práceneschopnosti, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní odporcovia upozornili na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. z 25.6.2012 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka EUROPEAN TRADING, s.r.o. a reštrukturalizáciu ukončil. Podľa bodu 2.4.3. záväznej časti reštrukturalizačného plánu, označeného v záhlaví ako „Vzťah veriteľov k tretím osobám“, potvrdením tohto plánu zaniká právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Mali za to, že potvrdením plánu zaniklo právo navrhovateľa domáhať sa pohľadávky voči nim ako zmenkovým ručiteľom dlžníka, ku ktorej skutočnosti treba prihliadať, aj keď nebola namietaná a nastala až po vydaní zmenkového platobného rozkazu. . Navrhovateľ žiadal podaním z 28.9.2012 konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti, ktorú v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. podal dňa 3.9.2012 na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd však uznesením z 30.10.2012 sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol, čím sa žiadosť stala bezpredmetnou. Na pojednávaní 25.3.2013, ktoré súd nariadil na prejednanie námietok, navrhovateľ oznámil, že 1.3.2013 podal na Európskom súde pre ľudské práva sťažnosť v súvislosti s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a ústavného súdu a znovu navrhol konanie prerušiť. Súd návrh na prerušenie konania zamietol. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. vyhlásil na majetok odporcu v 1. rade konkurz, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.5.2012, ktorým dňom je proti nemu podľa konanie prerušené. Súd preto v konaní pokračoval len o námietkach, ktoré proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca v 2. rade. Odporca v 2. rade na námietkach zotrval a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť aj s prihliadnutím na to, že potvrdením reštrukturalizačného plánu zanikla možnosť navrhovateľa vymáhať od neho žalovanú pohľadávku. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že v reštrukturalizácii dlžníka EUROPEAN TRADING, s.r.o. si prihláškou zmenkovú pohľadávku neuplatnil, reštrukturalizačný plán preto nemôže mať dopad na zmenkovú pohľadávku, ani na záväzok zmenkových ručiteľov. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nežiadali. Navrhovateľ prvopisom zmenky, vystavenej v Bratislave 25.8.2010, preukázal, že sa EUROPEAN TRADING, s.r.o. ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť mu dňa 28.12.2010 zmenkovú sumu 1.577.599,97 eur. Per aval zmenku podpísali odporcovia v 1. a 2. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej predložením navrhovateľ svoje práva majiteľa zmenky preukázal, a keďže podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd luž en posudzoval, či je obrana odporcu v 2. rade, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. Odporca v 2. rade v námietkach poukázal na nedostatky návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, za ktoré považoval neoznačenie listiny, z ktorej si navrhovateľ uplatnil práva, ako blankozmenky a nepredloženie zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve. Blankozmenka je nehotová listina, ktorá ešte zmenkou nie je, preto z nej nevyplývajú žiadne práva a záväzky. Bez doplnenia chýbajúcich údajov nemôže byť blankozmenka na súde uplatnená, až keď listina obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, môže majiteľ požadovať zaplatenie zmenky. Zmenka, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní práva, bola vystavená 25.8.2010, preto bez ohľadu na to, že listina bola pôvodne blankozmenkou, doplnením chýbajúcich údajov sa stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia. Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmenky, takto svoj nárok v návrhu vymedzil a k návrhu pripojil prvopis zmenky. Pre pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a pre označenie dôkazov, ktoré je v zmysle potrebné v návrhu uviesť, nemal teda povinnosť uviesť, že zmenka bola pri vydaní neúplná, ani ako dôkaz pripojiť zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve.

Nedôvodnou je tiež námietka, podľa ktorej sa navrhovateľ mal domáhať plnenia súčasne aj od vystaviteľa zmenky, s ktorým tvoria zmenkoví ručitelia nerozlučné procesné spoločenstvo. Podľa čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona sú, okrem iných, aj tí, ktorí zmenku vystavili alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých spoločne a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky bol teda oprávnený žiadať zaplatenie zmenky od ručiteľov bez toho, aby sa najprv alebo súčasne plnenia domáhal aj od vystaviteľa zmenky. Každý zo zmenkových dlžníkov je dlžníkom samostatným, zmenkový záväzok nie je ich spoločným záväzkom, netvoria nerozlučné spoločenstvo a aj v súdnom konaní vystupujú samostatne ( ). Záviselo preto len od vôle navrhovateľa, či a od ktorého zo zmenkových dlžníkov bude v súdnom konaní požadovať plnenie. Odporca v 2. rade označil zmenku za sfalšovanú z dôvodu, že sa v deň jej vystavenia 25.8.2010 zdržiaval v cudzine a nemohol v tento deň zmenku v Bratislave podpísať. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Keďže zmenka je listinným cenným papierom, aj v jej prípade platí zásada, že forma, v ktorej je vydaná, zároveň určuje jej obsah. Pre platnosť a účinnosť zmenky je rozhodujúca len jej formálna bezvadnosť, t. j. či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaná zmenka obsahuje všetky náležitosti ustanovené v čl. I. zmenkového zákona, je preto z formálneho hľadiska platnou zmenkou a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa preukázalo, že niektoré údaje na nej uvedené, nezodpovedajú skutočnosti. Dátum vystavenia je síce podstatnou náležitosťou, ale zmenka sa neplatnou nestane ani vtedy, ak v skutočnosti bola vystavená v iný deň, resp. ak sa niektorá zo zmenkovo zaviazaných osôb na zmenku podpísala neskôr. Zmenkový zákon nevyžaduje, aby ručiteľ zmenku podpísal výlučne len v ten deň, ktorý je na nej ako dátum vystavenia uvedený, preto ručiteľský záväzok odporcu v 2. rade vznikol bez ohľadu na to, kedy svoj podpis na zmenku pripojil. Zmenka by ho nezaväzovala jedine, ak by ju nepodpísal. Takúto námietku odporca v 2. rade nevzniesol, pravosť podpisu pri jeho mene nespochybnil, ani netvrdil, že podpis nie je jeho podpisom, za sfalšovanú označil zmenku nie preto, že bol sfalšovaný jeho podpis, ale preto, že ju nemohol v deň jej vystavenia v Bratislave podpísať. Aj námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve odporca v 2. rade vyvodil z toho, že bola vystavená v rovnaký deň a na rovnakom mieste, ako zmenka. Zmluvou síce udelil navrhovateľovi vyplňovacie oprávnenie aj odporca v 2. rade ako avalista, ale keďže ani pravosť podpisu na zmluve nespochybnil, nie je možné len zo skutočnosti, že pri dodatočnom podpísaní zmluvy nevyznačil dátum, kedy svoj podpis pripojil, považovať zmluvu za neplatnú. Dodatočne odporca v 2. rade namietol, že právo navrhovateľa domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky od neho ako zmenkového ručiteľa zaniklo. Poukázal na reštrukturalizačný plán dlžníka EUROPEAN TRADING, s.r.o., t. j. vystaviteľa zmenky, ktorý bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 25.6.2012. Podľa bodu 2.4.3. záväznej časti plánu, potvrdením plánu zaniká právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Reštrukturalizačné konanie dlžníka EUROPEAN TRADING, s.r.o. bolo začaté 6.12.2010 a reštrukturalizácia povolená 29.12.2010, preto sa na konanie v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzťahuje jeho znenie účinné do 31.12.2011 (toto znenie zákona je ďalej uvádzané len ako ). Navrhovateľ si v reštrukturalizácii uplatnil pohľadávky vo výške presahujúcej zmenkovú sumu celkovo štrnástimi prihláškami. Z jednotlivých prihlášok súd zistil, že išlo o pohľadávky vyplývajúce z Rámcovej faktoringovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a Faktoringovej zmluvy č. XXXXXX.XXX zo dňa XX.X.XXXX, obsiahnuté v tzv. Hromadnej faktoringovej zmluve. Rozhodujúca časť pohľadávok vznikla tým, že dlžník postúpil svoje pohľadávky z obchodného vzťahu so zahraničným partnerom navrhovateľovi a vyhlásením podľa sa zaručil, že pohľadávku uspokojí, ak ju navrhovateľovi riadne a včas nezaplatí zahraničný partner dlžníka. Pohľadávky boli reprezentované jednotlivými faktúrami. Časť pohľadávok vyplýva z poskytnutého faktoringového financovania a predstavuje priamy záväzok dlžníka zaplatiť zmluvné úroky, odmeny a poplatky, ktoré mu navrhovateľ vyfakturoval. Prihláška sa považuje za procesnú formu uplatnenia hmotného práva. Okrem iných náležitostí v nej musí byť uvedený právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky a pripojené musia byť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške ( a ). Právnym dôvodom vzniku pohľadávky sa rozumie právna skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla. Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky sa posudzuje jej oprávnenosť a vymáhateľnosť.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že navrhovateľ si v reštrukturalizácii neuplatnil voči dlžníkovi žiadnu takú pohľadávku, ktorej právnym dôvodom vzniku bolo vystavenie žalovanej zmenky. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a nezávislosť zmenkových záväzkov od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, nemá uplatnenie pohľadávok z faktoringovej zmluvy v reštrukturalizácii žiaden význam pre zmenkovú pohľadávku navrhovateľa, čo znamená, že prihlásenie kauzálnych pohľadávok v reštrukturalizácii nie je možné považovať súčasne aj za uplatnenie zmenkovej pohľadávky. Ak aj bola zmenka vystavená na zabezpečenie pohľadávok z faktoringovej zmluvy, nemá povahu zabezpečovacieho práva definovaného v , keďže nejde o právo vecnej povahy, ktoré by malo podobný obsah a účinky ako záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky. Zmenková pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizácie (rozhodujúcim je tu deň vzniku pohľadávky, t. j. deň vystavenia zmenky, nie až deň jej splatnosti), navrhovateľ bol preto povinný aj túto pohľadávku v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Keďže tak nespravil, jeho právo vymáhať od dlžníka pohľadávku zo zmenky zaniklo zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Pohľadávka síce nezanikla, ale stala sa nevymáhateľnou. Reštrukturalizačný plán je v zmysle listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Z citovaného ustanovenia v spojení s a vyplýva, že reštrukturalizačným plánom sa riešia len pohľadávky riadne a včas prihlásené, vymáhateľnosť ostatných pohľadávok, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie, ale neboli uplatnené prihláškou, potvrdením plánu zanikla. V bode 2.4.3. záväznej časti plánu je riešený vzťah veriteľov k tretím osobám, okrem iného aj tak, že potvrdením plánu zaniká právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka. Takýto spôsob riešenia vzťahu veriteľa k tretím osobám umožňovalo v tom čase ustanovenie . V reštrukturalizačnom pláne nie je pojem „pôvodná pohľadávka“ definovaný. Pohľadávkou sa podľa plánu rozumie každá pohľadávka (s výnimkou vylúčených pohľadávok), tvorená istinou pohľadávky a príslušenstvom pohľadávky, ktorá je uvedená v zozname pohľadávok, pričom za jej výšku sa považuje konečná zistená suma. Zoznamom pohľadávok je podľa plánu zoznam vyhotovený správcom v zmysle a nasl. , ktorý tvorí prílohu č. 3 plánu. Do zoznamu pohľadávok správca zapisuje len prihlásené pohľadávky, s uvedením prihláseného dôvodu ich vzniku. Za preukázané súd považoval, že si navrhovateľ zmenkovú pohľadávku v reštrukturalizácii prihláškou neuplatnil. Jeho zmenková pohľadávka tým nemohla byť uvedená v zozname pohľadávok a podľa definície pojmov, uvedených v pláne, nemôže byť na účely plánu považovaná za pohľadávku, teda ani za tzv. pôvodnú pohľadávku, na ktorú by sa mohlo vzťahovať ustanovenie bodu 2.4.3. záväznej časti plánu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zmenkovo-právne vzťahy sú upravené zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie vyčerpávajúcim spôsobom, preto sa práva, povinnosti a postavenie zmenkového ručiteľa nemôžu posudzovať podľa iných predpisov všeobecnej povahy. Na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie povinnosti dlžníka, sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako listiny. Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom, jeho záväzok nie je ku záväzku dlžníka subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine. Zmenového ručiteľa preto nie je možné považovať za dlžníkovho ručiteľa (ako je uvedené v bode 2.4.3. plánu), rovnako ani skutočnosť, že sa zmenková pohľadávka stala voči vystaviteľovi zmenky nevymáhateľnou neznamená, že navrhovateľ tým stratil právo vymáhať pohľadávku voči ručiteľom ako samostatným zmenkovým dlžníkom. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, a keďže nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach tento nesporný záväzok odporcu v 2. rade zanikol, ani zmenková pohľadávka navrhovateľa

sa potvrdením reštrukturalizačného plánu nestala proti odporcovi v 2. rade ako zmenkovému ručiteľovi nevymáhateľnou, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz proti nemu v platnosti. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastúpením. Z tarifnej hodnoty veci 1.582.858,64 eur (súčet zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny) je v zmysle vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 3.587,17 eur. Advokát poskytol 7 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia 16.5.2011, písomné vyjadrenie z 28.6.2011 k námietkam, účasť na pojednávaniach 10.10.2011 a 5.12.2011, písomné vyjadrenie z 13.2.2012 k odvolaniu odporcov, podanie z 21.12.2012 vo veci samej (predloženie listinných dôkazov - prihlášok uplatnených v reštrukturalizácii, na výzvu súdu) a účasť na pojednávaní 25.3.2013. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha podľa vyhlášky po 7, eur za každý zo 4 úkonov poskytnutých v roku 2011, po 7, eur za dva úkony z roku 2012 a vo výške 7, eur za úkon z roku 2013 . Súčet odmeny a paušálnej náhrady výdavkov, spolu 25.162,90 eur, sa zvyšuje o sumu 5.032,58 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov v celkovej výške 30.195,48 eur zaplatí odporca v 2. rade na základe navrhovateľovi na účet advokátskej kancelárie, ktorá pre tento účel uviedla účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vo vyčíslení trov advokát požadoval odmenu aj za žiadosť z 28.9.2012 na prerušenie konania, trovy spojené s týmto úkonom právnej služby nie je možné považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi v 2. rade, keď navyše navrhovateľ v žiadosti súvislosť konania na Ústavnom súde SR s uplatnenou zmenkovou pohľadávkou nepreukázal a do doby, kým na výzvu súdu predložil požadované listiny, sa jeho žiadosť stala neaktuálnou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .