Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/18/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: Z. K., nar. X.XX. XXXX, bytom I., M. Y. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42476778, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 127,56 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 162,94 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 30.7. 2012 si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie istiny 127,56 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 127,56 eur od 16.12. 2006 do zaplatenia ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12. 2006 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 28.4. 2003 zmluvu o prenájme č. 496206294. Platne uzavretou zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnila, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z dlžných splátok vo výške 127,56 eur. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Keďže odporkyňa si svoje zmluvné záväzky riadne a včas neplnila, dostala sa do omeškania a preto si v konaní uplatnili aj zákonné úroky z omeškania dňom 16.12. 2006, teda dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Odporkyňa bola v spore pasívna. K návrhu vo veci samej sa nevyjadrila. Napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 25.3. 2013 sa na pojednávanie nedostavila.

Zástupca navrhovateľa ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť na ňom ospravedlnil len navrhovateľ, ktorý žiadal odročiť pojednávanie za účelom zabezpečenia písomných dôkazov do spisu, žiadosť ktorú súd neakceptoval z dôvodu, že od podania návrhu na súd až do prvého pojednávania vo veci samej mal na to navrhovateľ dostatok času. Za splnenia podmienok ust. , pojednával súd vo veci v neprítomnosti navrhovateľa i odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o s prenájme č. XXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu poskytované spoločnosťou TatraCredit a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a navrhovateľom s prílohami, pokusom o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.2. 2010, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav veci:

V súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky došlo s účinnosťou od 1.1. 2006 zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti TatraCredit, akciová spoločnosť so sídlom v Kežmarku, ktorá spoločnosť pôvodne uzavrela zmluvu s odporkyňou, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12. 2006 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 28.4. 2003 zmluvu o prenájme č. XXXXXXXXX. Predmetom prenájmu bol videorekordér zn. Daewo X3 v cene 8.230 Sk. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala platiť nájom vo výške 549 Sk mesačne počas 1 roku s tým, že počiatočná platba bola dohodnutá na sumu 1.642 Sk. Túto svoju povinnosť si odporkyňa nesplnila, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z dlžných splátok vo výške 127,56 eur. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, teda ku dňu 15.12. 2006 predstavovala sumu 127,56 eur, ktorú navrhovateľ ku dňu vyhlásenia rozsudku bližšie nešpecifikoval.

Pokusom o zmier zo dňa 12.7. 2012 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 214,38 eur, predstavujúcej neuhradený úver vo výške 127,56 eur, zmluvný úrok vo výške 67,56 eur a náklady inkasného konania vo výške 19,25 eur.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.2. 2010 vyplýva, že túto dohodu podpísal zástupca navrhovateľa a odporkyňa ako dlžník.

Samotná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, predložená do spisu navrhovateľom, obsahuje označenie zmluvných strán a odporkyňa je označená ako dlžník. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s. v sume 127,56 eur a náklady na inkasné konanie 19,25 eur. Forma splatenia úveru bola dohodnutá vo výške 20 eur mesačne od 25.3. 2010.

Dňa 12.10.2012 oznámil vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, vstup do konania na strane odporkyne. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil odporcovi a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní z 30.11. 2012 poukázal na ustanovenia a nasl. a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa v planom znení, pretože pri jej uzatváraní neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle

odst. 1 písm. c/ . V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. Poukázal na to, že v zmluve o prenájme (v skutočnosti ide o znluvu o úvere) nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s , čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne považovali za potrebné skúmať, akú sumu odporkyňa navrhovateľovi a jeho právnemu predchodcovi uhradila, teda aby navrhovateľ predložil súdu evidenciu všetkých došlých úhrad odporkyne v predmetnej veci. Všetko nasvedčuje tomu, pokiaľ navrhovateľ nepreukáže opak, že jeho nárok je v celom rozsahu premlčaný, pretože predložené uznanie dlhu je potrebné v zmysle argumentácie obsiahnutej v čl. II návrhu považovať za absolútne neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. Z týchto dôvodov vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V písomnom podaní zo dňa 22.3.2013 navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, túto môže účinne podať len dlžník, to znamená, že na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú. Nesúhlasil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, pretože predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň odporca aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zákon túto vedomosť o premlčaní dlhu v čase jeho uznania nevyžaduje. Poukázal tiež na to, že uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá druhá veta , teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa.

Podľa (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o prenájme), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o prenájme), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom .

V zmysle , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o prenájme", považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom možno podriadiť režimu o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené , použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia , vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti . Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa až 60 , je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do , aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia veta druhá , podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , použijú sa primerane ustanovenia . Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a učinná norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa vzťahujú sa príslušné ustanovenia (nie ). Nakoniec, v zmysle , zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní. ).

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne námietku premlčania (podaním zo dňa 12.10. 2012) navrhovateľom uplatneného nároku, proti ktorému podaniu, ktoré súd doručil odporkyni dňa 28.2. 2013, táto nič nenamietala, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Navrhovateľ si v spore uplatnil nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporkyni, ktorá ku dňu 15.12. 2006 predstavovala sumu 127,56 eur. Podľa „Zmluvy o prenájme“ nie je zrejmé, či, resp. kedy bola dojednaná konečná splatnosť úveru. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa dlh riadne nesplácala, z dôvodu ktorého ju právny predchodca navrhovateľa požiadal o zaplatenie celého dlhu aj s príslušenstvom. Navrhovateľ napriek výzve súdu po predchádzajúcom písomnom stanovisku vedľajšieho účastníka, nedoložil do spisu listiny, z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku, ale aj to, že odporkyni boli zo strany právneho predchodcu navrhovateľa poskytnuté peňažné prostriedky a v akej výške, akú sumu

v skutočnosti odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľa alebo navrhovateľovi zaplatila a na čo všetko boli tieto platby započítané. Zo samotného vyjadrenia navrhovateľa, ako i z písomností ním predložených mal súd jednoznačne zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v celom rozsahu splatná najneskôr dňom 15.12. 2006 a teda návrh na začatie konania bol na súd podaný až po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Tak ako súd uviedol vyššie, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa , ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa , ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení , ako i o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení tak ako súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné. Navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde pred podaním návrhu na súd. Návrh vo veci samej podal teda navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. zo dňa 25.1. 2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporcom, podľa názoru súdu touto dohodou nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ mal dať podpisovať odporkyni uvedenú istinu, keď táto preukázateľne jej obsah nepoznala, že ide v podstate o navrhovateľom vopred pripravenú formulárovú dohodu, obsahom ktorej je znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií chcel dosiahnuť uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie urobiť. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle . Takáto praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, dlh odporkyne bol premlčaný zjavne pred podaním žaloby na súd a teda návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote dňa 30.7. 2012, z dôvodu ktorého bolo potrebné návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Ak by aj návrh navrhovateľa nebol premlčaný, je potrebné predmetný úver posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. o spotrebiteľských úveroch pretože. V zmluve zo dňa 28.4. 2003 nie je uvedená konečná platnosť úveru, z čoho pozostáva splátka úveru, výška istiny úveru. Nie je v zmluve uvedená počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Navrhovateľ však v konaní do vyhlásenia rozsudku nepredložil ani dôkaz o tom, akú sumu v skutočnosti odporkyni jeho právny predchodca poskytol a akú časť z poskytnutých prostriedkov odporkyňa navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatila. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou povinnosťou účastníka konania a to najmä žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo alebo povinnosť odporcu vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Nebolo

povinnosťou súdu tvrdenia navrhovateľa vyvodzovať z predložených neúplných listinných dôkazov. Okrem toho iba k žalobe s dostatočnými tvrdeniami sa môže odporca kvalifikovane vyjadriť a súd o takejto konať. Tvrdenia o základe a výške nároku by preto mali byť súčasťou žaloby, prípadne vysvetlené na súdnom pojednávaní, ktoré súd aj nariadil, na ktoré sa navrhovateľ bezdôvodne nezúčastnil. Preto i z týchto dôvodov bolo potrebné návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle . V konaní boli úspešní odporca a vedľajší účastník na strane odporcu, z ktorých náhradu trov konania si uplatnil len vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorému súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia (navrhovateľ v spore úspešný nebol).

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, pretože hájil v konaní záujmy odporkyne, ktorá bola v konaní úspešná. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania / /. Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bola odporkyňa proti navrhovateľovi v konaní úspešná, preto jeho účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia, vyčíslené podľa vyhlášky č. za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 eur - prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie z 27.11. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 25.3. 2013 / vyhlášky č. v platnom znení/ , dvakrát režijný paušál po 7,63 eur a jedenkrát 7,81 eur / citovanej vyhlášky/, % DPH z 1 úkonu právnej služby - účasť na pojednávaní, ktorého sa za právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zúčastnil substitút JUDr. Landl, ktorý je platiteľom DPH, z 1 náhrady cestovného a náhrady za stratu času z dôvodu, že dňa 25.3. 2013 sa na Okresnom súde Prievidza zúčastnili dvoch pojednávaní, teda z náhrady cestovného z Lučenca do Prievidze a späť pri 240 km, základnej náhrady za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe litrov na 100 km 6,5 a pri cene paliva 1,44 eur za liter vo výške jednej polovice sumy 66,38 eur (33,19eur) a z náhrady za stratu času dňa 7.3. 2013 z Lučenca do Prievidze na pojednávanie a späť vo výške 130,10 eur (10 začatých polhodín x 13,01 eur) vo výške jednej polovice (65,05 eur), teda trovy konania spolu vo výške 162,94 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle a požiadať Súdny dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia obsiahnutého vyššie, nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.