Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-11C-31-2022.pdf
PDF · 114.77 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-11C/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Petrom Kubejom v právnom spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom so sídlom Pollova 32, Košice, proti žalovanej: E. A., F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D. právne zastúpená Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom so sídlom Štúrova 27, Košice o neplatnosť uznesenia o dedičstve a o zaplatenie 60.000 eur; takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2022 sa žalobca domáhal v rámci alternatívneho petitu ad 1: určenia, že osvedčenie o dedičstve - uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 22D/457/2021-52,Dnot 178/2021 zo dňa 15.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07..2021 je v časti III. týkajúcej sa schválenia dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva podľa ktorej nehnuteľnosti uvedené pod bodmi 1. a 2 spolu vo všeobecnej hodnote 120000 eur nadobúda žalovaná, dcéra poručiteľa v celosti a to bez nároku ustupujúceho dediča – žalobcu na výplatu hodnoty jeho zákonného podielu, absolútne neplatné, resp. ad 2. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 60000 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V oboch prípadoch mala žalovaná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho návrhu žalobca okrem iného uviedol, že Okresný súd Košice II dňa 15.07.2021, vydal Uznesenie pod sp. zn.: 22D/457/2021-52, Dnot 178/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2021 a ktorým schválil Dohodu dedičov po poručiteľovi G. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom dňa 25.04.2021, posledný trvalý pobyt E. XXXX/XX, D. – sídlisko KVP. Účastníkmi predmetného dedičského konania boli manželka poručiteľa zastúpená žalovanou, žalobca, zastúpený žalovanou a žalovaná. Poručiteľ zanechal záver napísaný formou notárskej zápisnice u JUDr. Keruľovej, PhD. dňa 09.10.2017 pod č. 422/2017, Nz 35179/2017 ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 15.07.2021, podľa obsahu ktorého: poručiteľ pri plnom vedomí vyhlásil,, že pre prípad jeho smrti, všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude mať ku dňu svojej smrti odkazuje svojmu synovi – žalobcovi a svojej dcére- žalovanej, a to každému rovnakým dielom, t.j. po polovici. Vyhlasuje, že je ženatý a má dve deti. V zmysle predmetnej zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.07.2021 vyplýva, že zákonní dedičia po oboznámení sa so závetom do zápisnice vyhlásili, že uznávajú závet poručiteľa v celom rozsahu. rovnako vyhlásili, že sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. rovnako tak vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú. Dňa 08.07.2021 podpísal žalobca žalovanej splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby po poručiteľovi. Podľa pokynov, ktoré dal žalobca žalovanej, tak žalovaná mala oprávnenie dedičstvo po poručiteľovi za žalobcu neodmietnuť a malo sa dedičstvo po poručiteľovi rozdeliť a dedičské podiely mali nadobudnúť žalobca a žalovaná v zmysle uvedeného záveru poručiteľa G. B. zo dňa 09.10.2017, teda každý z nich
rovným dielom, t.j. po polovici. O to bolo väčšie rozhorčenie a rozčarovanie žalobcu, keď si sám z vlastnej iniciatívy pár týždňov spätne zabezpečil kópiu uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 15.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň č.k.: 22D/457/2021-52, Dnot 178/2021, v zmysle ktorého súd schválil dohodu dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti uvedené pod bodmi 1.a 2. vo všeobecnej hodnote 120000 eur a pohľadávku poručiteľa ako veriteľa voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. ako dlžníkovi, vyplývajúcu z titulu prekročenia limitu spoluúčasti poručiteľa na doplatkoch za lieky, v celosti titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vo výške 88,33 eur nadobudla žalovaná, dcéra poručiteľa v celosti a to bez nároku ustupujúceho dediča - žalobcu na výplatu hodnoty jeho zákonného podielu. z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.07.2021 vyplýva, že sa prítomní účastníci po poučení vzdávajú práva na podanie odvolania a že doručené uznesenie, ktoré možno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou je právoplatné. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že na dedičskom pojednávaní bola prítomná len žalovaná, ako to vyplýva zo samotného obsahu zápisnice. Zároveň uvádza, že žalobcovi nebolo doručené predmetné uznesenie zo strany konajúceho súdu. ďalej poukázal na ustálenú judikatúru, ZSP 6/2003, st.163 a ZSP 3/98 č.1, pričom uviedol, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. teraz § 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez toho určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996, ako aj na rozhodnutie sp.zn. 5 Cdo 31/ 2011) V danom prípade namieta žalobca, že žalovaná prekročila svoje oprávnenie v zmysle splnomocnenia zo dňa 08.07.2021 a navyše v danom prípade považuje žalobca udelené splnomocnenie žalovanej za právny úkon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný od začiatku. Žalobca zdôrazňuje, že sa nevzdal dedičstva po poručiteľovi a dedičstvo po poručiteľovi malo byť rozdelené po polovici tak žalobcovi ako aj žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca volil aj alternatívny petit ako možnosť na prípadnú mimosúdnu dohodu so žalovanou.
2. Právny zástupca žalovanej v rámci písomnej reakcie na podanú žalobu súdu okrem iného uviedol, že žalovaná neuznáva uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Taktiež podľa názoru žalovanej neexistujú žiadne dôvody pre vyslovenie neplatnosti akejkoľvek časti uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 15.07.2021, sp.zn. 22D/457/2021-52, Dnot 178/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2021 (ďalej len „uznesenie“). Tvrdenia, o ktoré žalobca opiera svoj žalobný návrh, považuje žalovaná za účelové, tendenčné a hlavne ničím nepodložené. Žalovaná absolútne popiera, že žalobca mal dať žalovanej pokyny, na základe ktorých sa malo dedičstvo po poručiteľovi rozdeliť a dedičské podiely mali nadobudnúť žalobca a žalovaná rovným dielom. Pravdou je, že žalobca a žalovaná sa dohodli tak, že nehnuteľnosti uvedené v uznesení nadobudne v celosti žalovaná. K týmto skutočnostiam navrhuje žalovaná výsluch svoj a výsluch svojho syna H. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorého prítomnosť vie zabezpečiť. K splnomocneniu zo dňa 08.07.2021, ktorým žalobca splnomocnil žalovanú k zastupovaniu jeho osoby v konaní o dedičstve po poručiteľovi G. B., zomretom dňa 25.04.2021, žalovaná uvádza, že neexistuje žiaden dôvod, aby bolo toto splnomocnenie považované za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca podpísaním uvedeného splnomocnenia vyjadril svoju vôľu a súhlas s tým, aby ho v predmetnom dedičskom konaní zastupovala v celom rozsahu žalovaná. Z obsahu tohto splnomocnenia vyplýva okrem iného aj to, že žalovaná bola žalobcom splnomocnená na všetky úkony v celom konaní o dedičstve, vrátane uzavretia dohody o vyporiadaní dedičstva. Zo splnomocnenia takisto vyplýva, že žalobca udelil žalovanej potrebné pokyny, ako má za neho a v jeho mene postupovať a že sa medzi sebou dohodli a ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Udelením splnomocnenia tak žalobca slobodne, vážne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu splnomocniť žalovanú na to, aby v konaní o dedičstve robila všetky procesné úkony v jeho mene s účinkami pre neho samého. Skutočnosti uvádzané v žalobe považuje žalovaná preto za účelové. Jednou zo základných zásad súkromného práva je zásada „vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva. Ak by žalobca mal skutočný záujem na ochrane svojho dedičského práva, sám sa mohol o svoje právo starať, pričom však takto neučinil. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú a žiada súd aby ju zamietol.
3. Právny zástupca žalobcu v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovanej zopakoval dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žalobného návrhu a k veci okrem iného uviedol, že žalobca jednoznačne popiera, aby udelil plnomocenstvo dňa 08.07.2021 žalovanej na to, aby iba ona nadobudla celé dedičstvo po poručiteľovi G. B.. poukázal na to, že v predmetnom dedičskom konaní po poručiteľovi bol v konaní predložený záver vo forme notárskej zápisnice , ktorým poručiteľ odkázal žalobcovi a žalovanej všetok jeho hnuteľný
aj nehnuteľný majetok, ktorý bude mať ku dňu jeho smrti a to každému z nich po polovici. V zmysle záverov zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.07.2021 u JUDr. Semjana, notára Košice, vyplýva, že zákonní dedičia po oboznámení sa so závetom do zápisnice vyhlásili, že uznávajú závet poručiteľa v celom rozsahu a rovnako tak z nej vyplýva, že závetní dedičia po poručiteľovi vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Žalobca uvádza, že žalovanou tvrdené skutočnosti v jej písomnom vyjadrení považuje za nepravdivé a hlavne účelové a uvádzané žalovanou bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Súčasne súdu navrhol pripojiť tzv. dedičský spis, Okresného súdu Košice II, sp. zn. 22D/457/2021.
4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany sporu ako aj ich právni zástupcovia.
5. Na nariadenom pojednávaní právni zástupcovi strán sporu zotrvali na svojich tvrdeniach a právnych názoroch, ktoré prezentovali v rámci prípravy veci na pojednávanie.
6. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu Žalobou doručenou súdu 20.6.2022 spolu s prílohami, uznesením Okresného súdu Košice II vydané súdnym komisárom JUDr. Pavlom Semjanom, sp. zn. 22D/457/2021 zo dňa 15.7.2021, zápisnica o pojednávaní spísaná dňa 15.7.2021 v rámci prejednávania dedičstva pod sp. zn. 22D/457/2021, splnomocnenie žalobcu vo vzťahu k žalovanej zo dňa 8.7.2021, výpis z LV č. XXXX/ k. ú. G., obec Košice-sídl. KVP, výpis z LV č. XXXX k. ú. G., obec Košice-sídl. KVP, návrh na oslobodenie od súdneho poplatku doručené súdu 9.8.2022, tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov doručené súdu 24.10.2022 spolu s prílohami, uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 11C/31/2022 zo dňa 24.11.2022 kedy žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, vyjadrenie žalovanej k žalobe o neplatnosť uznesenia o dedičstve zo dňa 21.12.2022, podanie práv. zást. žalobcu doručené 2.1.2023, podanie vyjadrenia a návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 15.2.2023 doručené súdu 20.2.2023 ako aj súdnym spisom Okresného súdu Košice II (aktuálne Mestský súd Košice) sp. zn.: 22D/457/2021, výsluchom strán sporu a navrhovaného svedka a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z Uznesenia Okresného súdu Košice II, vydaného súdnym komisárom JUDr. Pavlom Semjanom, zastúpeným JUDr. Katarínou Boháčovou, notárskym kandidátom, sp. zn. 22D/457/2021-52, Dnot 178/2021, v dedičskej veci po poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretom 25.04.2021, súd okrem iného zistil, že majetok po nebohom – poručiteľovi G. B. nadobudla na základe schválenia Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva (výroková časť III.) v celosti žalovaná a to bez nároku ustupujúceho dediča A. B. – žalobcu na výplatu hodnoty jeho zákonného dedičského podielu. V rámci nehnuteľného majetku patriaceho do dedičstva po zomretom bola aj nehnuteľnosť a to byt č. 1 na prvom poschodí vo vchode č. 61 v bytovom dome E. XX,XX I. J. XXXX, K. E. L. XX M. D. spolu s príslušenstvom a k tomu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve , vo veľkosti:2420/100000, vedená v katastri nehnuteľností Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX kat. úz. G. ako aj nehnuteľnosti - pozemok par. č. 3391, vedená v katastri nehnuteľnosti Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, kat. úz. G. v spoluvlastníckom podiele 2420/10000. Obe Tieto nehnuteľnosti bo spolu vo všeobecnej hodnote 120000 eur. (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“). Z poučenia vyplynulo, že proti uzneseniu nie je možné podať odvolanie, pretože sa účastníci po jeho vyhlásení práva na podanie odvolania výslovne vzdali.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2021 a vykonateľnosť vo výroku IV. 20.07.2021.
8. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.07.2021 sp. zn. 22D/457/2021 súd zistil, že na prejednaní uvedenej dedičskej veci sa zúčastnila osobne len E. A., F. B., teda žalovaná a a zvyšní dvaja účastníci H. B. – manželka po nebohom nar. 30.12.,1940 a A. B. – syn zomretého (žalobca) boli zastúpení žalovanou a to na základe plnej moci. Z obsahu zápisnice okrem iného vyplynulo, že poručiteľ zanechal závet napísaný formou notárskej zápisnice u JUDr. Keruľovej, PhD. pod č. N 422/2017, Nz 35179/2017, podľa ktorého poručiteľ pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude mať ku dňu svojej smrti odkazuje snovi A. B. (žalobca) a svojej dcére E. A., F. B. (žalovaná), a to každému rovným dielom , t.j. po polovici. Ďalej vyhlásil, že v prípade ak by dedička E. A. dedičstvo z polovice všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku nenadobudla ustanovuje týmto za jej náhradného dediča jej sna H. A., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej z uvedenej zápisnice vyplynulo, že zákonní dedičia po oboznámení sa so závetom do zápisnice vyhlásili, že uznávajú závet poručiteľa za platný v celom rozsahu.
Následne boli poučení v zmysle príslušných ustanovení § 189 CMP ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka o svojom dedičskom práve, o možnosti odmietnuť dedičstvo, o náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva a o dedičskej nespôsobilosti. Závetní dedičia vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Vzhľadom na tieto vyhlásenia účastníkov dedičmi po poručiteľovi boli žalobca a žalovaná v podiele každý po 1. Následne V časti VI. sa uvádza, že dedičia o vyporiadaní dedičstva uzavreli dohodu, z obsahu ktorej vyplýva, že sporné nehnuteľnosti nadobúda žalovaná v celosti a to bez nároku ustupujúceho dediča A. B., F. B. na výplatu hodnoty jeho zákonného dedičského podielu.. Na základe uvedeného došlo súdnym komisárom k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva (str. 10 zápisnice výrok č. III) V časti VIII. prítomní účastníci po zákonnom poučení vyhlásili, že sa vzdávajú práva na podanie odvolania.
9. Zo splnomocnenia (č.l.60) zo dňa 08.07.2021 súd okrem iného zistil, že žalobca splnomocnil žalovanú, aby ho zastupovala v celom rozsahu v konaní o dedičstve po poručiteľovi, G. B. a aby za tým účelom vykonával v jeho mene všetky úkony v celom konaní o dedičstve najmä, aby dedičstvo po poručiteľovi odmietol, neodmietol (bod 1), prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, robil návrhy a prehlásenia a vyjadrenia (bod 2), uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dohodou o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov (bod 5), preberal v jeho mene uznesenia vydané v konaní o dedičstve, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich (bod 8).
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 31) súd okrem iného zistil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je žalovaná pričom titulom nadobudnutia je uznesenie OS KE II č. 22D/457/2021, Dnot 178/2021 právoplatné 15.07.2021v spoluvlastníckom podiele 1/1.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 33) súd okrem iného zistil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je žalovaná pričom titulom nadobudnutia je uznesenie OS KE II č. 22D/457/2021, Dnot 178/2021 právoplatné 15.07.2021v spoluvlastníckom podiele 1/1.
12. Z výsluchu žalobcu súd okrem iného zistil, že žalobca konanie žalovanej považuje za neférové, pričom zdôraznil, že sa dedičstva po nebohom otcovi nevzdal. Rovnako tak poprel, že by uzavrel ako dedič spolu s ostatnými dedičmi akúkoľvek dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej mala všetok majetok po poručiteľovi zdediť len žalovaná. Súčasne uviedol, že na prejednaní dedičstva nebol osobne prítomný. Potvrdil však, že žalovanej podpísal splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní po nebohom G. B., avšak žiadne ďalšie pokyny jej nedával.
13. Z výsluchu žalovanej súd okrem iného zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola ústna dohoda, že sa žalovaná do predmetného bytu nasťahuje, avšak vzhľadom na život, ktorý mala žalovaná so svojim bývalým manželom, kedy jej hrozili exekúcie a častokrát ju navštevovali jednak exekútori a jednak policajti, tak rodičia z tohto dôvodu, že sa báli o ich majetok, trvali na tom, aby sa ako akási poistka napísal závet, v ktorom predmetný byt bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú s tým, že po smrti sa žalobca vzdá svojho podielu. O všetkých týchto skutočnostiach žalobca vedel, bolo mu to vysvetlené jednak zo strany matky ako aj zo strany žalovanej, so všetkým súhlasil, keďže to bol dobrý človek, seriózny, mali normálne vzťahy medzi súrodencami, všetci súrodenci tieto skutočnosti vedeli, preto ani nebol problém s podpisom jednak plných mocí a vôbec so skutočnosťami týkajúcimi sa prejednávania tohto dedičstva. Pri podpise plných mocí nikto nerobil problémy, nakoľko všetci súrodenci a rovnako tak aj so žalobcom mala žalovaná normálny vzťah.
14. Z výsluchu svedka H. A., syna žalovanej, súd okrem iného zistil, že je šokovaný, že to došlo až do tohto štádia. Má zato, že existovala dohoda, že tento byt pôjde na jeho mamu, keďže všetci súrodenci vedeli aký sme mali život. Všetci súrodenci to vedeli a následne ich zradili. Potvrdil, že bol účastný situácie kedy došlo k podpisu splnomocnenia žalobcu žalovanou na prejednanie dedičstva. V rámci tejto situácie sa s mamou uisťovali u žalobcu, či všetko platí tak ako bolo dohodnuté, teda, že byt prejde na mamu v celosti, pričom žalobca s uvedeným súhlasil. súčasne uviedol, že poručiteľ chcel, aby po smrti byt patril mame a rovnako tak aj jeho manželka, teda svedkova stará mama. Uviedol, že o dohode, že byt prejde na mamu vedeli okrem starých rodičova žalobcu a žalovanej aj všetci ostatní súrodenci.
15. Z výsluchu svedka C. N., sestry žalobcu a žalovanej súd okrem iného zistil, že vôbec nevedela o skutočnosti, že sa spísal nejaký závet. Uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že medzi jej bratom
– žalobcom a jej sestrou – žalovanou existovala nejaká dohoda o tom, že byt prejde v celosti po smrti poručiteľa na žalovanú. Uviedla, že prejednania dedičstva sa nezúčastnila, nakoľko nebola predvolaná a ani jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie. Súčasne uviedla, že taktiež podpísala splnomocnenie na zastupovanie pre svoju sestru – žalovanú a to ešte počas života ich matky.
16. Z výsluchu svedka O. B., brata oboch strán sporu, súd okrem iného zistil, že tento nepotvrdil existenciu dohody súrodencov, podľa ktorej mala žalovaná nadobudnúť byt na Denešovej ulici v celosti ako jediný dedič. O tom, že po zosnulom otcovi mal dediť aj brat aj sestra po jednej polovici sa dozvedel až keď prišiel na prejednanie dedičstva po nebohej matke.
17. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
18. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
19. Podľa ust. § 22 ods. 2 citovaného zákona, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
20. Podľa ust. § 485 ods. 1 citovaného zákona, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
21. Podľa ust. § 485 ods. 2 citovaného zákona, nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
22. Podľa ust. § 192 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
23. Podľa ust. § 193 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
24. Podľa uts. § 194 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
25. Podľa ust. § 137 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa článku 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
27. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Podľa článku 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
29. Podľa článku 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
30. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáha v prvom rade určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu a to časti III. uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 22D/457/2021-52, Dnot 178/2021 zo dňa 15.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2021. V uvedenej časti uznesneia okresného súdu došlo k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej majetok po nebohom nadobudla žalovaná v celosti a to bez nároku ustupujúceho dediča A. B. F. B. na výplatu hodnoty jeho zákonného podielu.
31. Predchádzajúca právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z opísaných dôvodov pripúšťa nová právna úprava Civilného sporového poriadku žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
32. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa žalobca – ako dedič po poručiteľovi mohol domáhať určenia neplatnosti právoplatného uznesenia súdu (alebo jeho časti) v rámci prejednávania dedičstva po poručiteľovi. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú.
33. Súd prvej inštancie pre prípad, že by sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že mu patrí dedičské právo, t.j. že tu dedičské právo je, naviac skúmal, či v predmetnom spore zo strany žalobcu je preukázaný aj naliehavý právny záujem na takomto určení a dospel k záveru, uvedené nie je možné konštatovať. Právoplatné ukončenie dedičského konania totiž bráni tomu, aby sa otázka dedičstva poručiteľa mohla opätovne prejednať. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/15/2017, podľa ktorého, ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.
34. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. V uvedenom prípade nie je možné dospieť k záveru, že určením neplatnosti predmetnej časti uznesenia by sa odstránilo žalobcom tvrdené porušeného právo závetného dediča na majetok po poručiteľovi v podiele po 1 spolu so žalovanou. Súd nad rámec svojich povinností dodáva, že ako vhodným procesným inštitútom sa javí aktuálne žaloba žalobcu v zmysle ust. § 485 OZ, v rámci ktorej by všeobecný súd mohol posúdiť dôvodnosť a oprávnenosť námietok, ktoré žalobca predniesol v rámci procesného útoku v tomto prejednávanom spore. V danom prípade by bol tzv. nepravý dedič (ktorým je spravidla ten, kto dedičstvo skutočne nadobudol na základe rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve, hoci podľa dedičského práva ho nemal nadobudnúť vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudol) povinný oprávnenému dedičovi vydať majetok, ktorý získal z dedičstva. Povinnosť nepravého dediča vydať majetok z dedičstva sa riadi podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Predovšetkým pôjde o naturálnu reštitúciu a ak to nie je dobre možné, je nepravý dedič povinný oprávnenému dedičovi poskytnúť peňažnú náhradu. (napr. ak vec, ktorú nadobudol z dedičstva, bola zničená alebo prevedená na tretiu osobu).
35. Súd prvej inštancie ďalej k naliehavosti právneho záujmu na podaní žalobcu o určení právnej skutočnosti takéhoto druhu uvádza, že žaloba bola podaná dňa 20.06.2022, teda po nadobudnutí platnosti Civilného sporového poriadku. Súd uvádza, že žaloba naviac nebola podaná v zmysle ust. § 194 CMP v spojení s ust. § 137 písm. d) CSP, t.j. ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu a preto žaloba bola zamietnutá aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
36. Žaloba podaná podľa § 194 CMP nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. d) CSP, je žalobou na určenie právnej skutočnosti, ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. V predmetnom prípade však nejde o tento druh žaloby, preto absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení. Žalobca nebol v dedičskom konaní odkázaný na podanie takejto žaloby, preto v danom prípade nejde o žalobu na určenie právnej skutočnosti vyvolanej sporom o dedičské právo podľa ust. § 137 písm. d) CSP.
37. Z uvedeného dôvodu súd skúmal predpoklady žaloby v súlade s ust. § 137 písm. d) CSP, o určení neplatnosti časti uznesenia, a teda takto formulovaný žalobný návrh nie je správne zvoleným procesným prostriedkom, ktorým by žalobca dosiahol ochranu svojho práva.
38. Na základe uvedených skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
39. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešnej žalovanej na náhradu trov konania. Žalovaná bola úspešná v plnom rozsahu (žaloba bola zamietnutá) a preto jej súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.
43. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)