Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/15/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateliek: 1/. G. X., N.. R., Q.. XX.X.XXXX, W.. U. F. X, XXX XX R., 2/ J. T.K., N.. R., Q.. XX.XX.XXXX, W.. U. XXX XX T. Q. X. XXX a 3/ P. Š., N.. R.Á., Q.. XX.X.XXXX, W.. U. Y. XX, XXX XX Ž., všetkých navrhovateliek štátnych príslušníčok Slovenskej republiky, všetkých navrhovateliek v rade 1/ až 3/ právne zastúpených splnomocneným zástupcom GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Koceľova 9, 821 09 Bratislava, proti odporcom: 1/ G. T., N.. R., X/ J. X., N.. R., X/ K. R. G. X/ Š. R., všetkým odporcom v rade 1/ až 4/ v súčasnosti na neznámom mieste, všetkým odporcom zastúpeným: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, ako zákonným zástupcom podľa ust. v znení neskorších predpisov (vo veciach poľnohospodárskych pozemkov) a súčasne LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, ako zákonným zástupcom podľa ust. a ust. o lesoch v znení neskorších predpisov (vo veciach lesných pozemkov) - v právnom zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti - pozemky, zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Čadca:

- pre katastrálne územie T. Q. X. ako parcela P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX

- K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXX J.X Q. S. Č.. XXXXX T. O., P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXX J.X Q. S. Č.. XXXXX T. O., P. Č.. XXXX - W. W. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. X/X, R. U. T. X/X, R. U. T. X/X, R. U. T. X/X, P. Č.. XXXX - W. W. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, P. Č.. XXXX/X - W. W. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXXX R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, P. Č.. XXXX/X - S. R. T. T. XXXXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX,

- R. X. Ú. J. G. R. P. Č.. XXXX - S. R. T. T. XXXXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX,

patria do dedičstva po H. R., Q.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa 29.01.1987, naposledy trvalo bytom T. Q. X. XXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Predmet návrhu, podania strán vo veci samej

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 22.01.2010 sa navrhovateľky v rade 1/ až 3/ proti odporcom domáhajú určenia, že nehnuteľnosti - pozemky, zapísané v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Čadca:

- pre katastrálne územie T. Q. X. G. R. P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX - K. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX T. O., P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXX J.X Q. S. Č.. XXXXX T. O., P. Č.. XXXX/X - K. R. T. T. XXX J.X Q. S. Č.. XXXXX T. O., P. Č.. XXXX - W. W. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. X/X, R. U. T. X/X, R. U. T. X/X, R. U. T. X/X, P. Č.. XXXX - W. W. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, P. Č.. XXXX/X - W. W. R. T. T. XXXX J.X Q. S. Č.. XXXXX R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, R. U. T. X/XX, P. Č.. XXXX/X - S.É. R. T. T. XXXXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX,

- R. X. Ú. J. G. R. P. Č.. XXXX - S. R. T. T. XXXXXX J.X Q. S. Č.. XXXX R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. R. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX, R. U. T. X/XXXX,

(ďalej všetko len ako „sporné nehnuteľnosti“)

patria do dedičstva po H. R., Q. W.. U. T. Q. X. XXX, nar. 25.4.1900 a zomr. 29.01.1987.

V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľky uplatnený nárok odvodzujú od neb. H. R., Q.. XX.X.XXXX G. M.. XX.XX.XXXX, ktorého sú právnymi nástupcami. Odporcovia v rade 1/ až 4/, v súčasnosti ako tzv. neznámi vlastníci, sú zapísaní v príslušnom katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci vyššie označených sporných nehnuteľností, čo však podľa navrhovateliek nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, pretože odporcovia v rade 1/ až 4/ v r. 1943 uzatvorili so svojim súrodencom H. R., právnym predchodcom navrhovateľov, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol i prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Uvedená zmena vlastníctva však nebola vykonaná v pozemkovej knihe - nebolo požiadané o vkladové povolenie a nebol tak vykonaný výmaz vlastníctva odporcov k sporným nehnuteľnostiam v príslušných pkn. vložkách.

Odporcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe dedenia po svojej matke T. R., N.. X., M.. XX.XX.XXXX, ktorá zanechala závet, v ktorom ustanovila za dedičov odporcov v rade 1/ až 4/, v tom čase odsťahovaných v USA a H. R. nededil z dôvodu, že dňa 02.5.1941, teda krátko pred svojou smrťou mu T. R. darovala časť svojho nehnuteľného majetku - vzniklo mu však predkupné právo pre prípad scudzenia nehnuteľností odporcami. H. R. počas dedičského konania po matke kontaktoval odporcov v rade 1/ až 4/, výsledkom čoho bola darovacia zmluva zo dňa 20.9.1943, uzatvorená medzi odporcami v rade 1/ až 4/ a H. R., ktorá sa do podania návrhu v tejto veci nezachovala, jej existenciu však bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.9.1974, ktorá darovacia zmluva je právnym titulom (umocneným predkupným právom), o ktorý sa opiera oprávnená držba H. R.. Podľa tvrdenia navrhovateliek predmetom tohto darovania boli všetky odporcami zdedené nehnuteľnosti, takýmto spôsobom si medzi sebou usporiadali vlastnícke právo, odporcovia v rade 1/ až 4/ zároveň pritom plniac svoju povinnosť vzhľadom na existenciu predkupného práva Jozefa Pisárika pre prípad scudzenia nehnuteľností.

Pretože darovanie nebolo zapísané v pozemkovej knihe, Jozef Pisárik sa v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. domáhal určenia svojho vlastníckeho práva - a to, ako vyplýva z identifikácie parciel zo dňa 25.3.1974 vyhotovenej pre potreby uvedeného súdneho konania, nie vo vzťahu k všetkým darovaným nehnuteľnostiam, ale výlučne len k tým, ktoré neboli v užívaní socialistickej organizácie na základe vl. nar. č. , ktoré by v zmysle cit. nariadenia i tak nemohol užívať, tzn. len vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli v intraviláne a ťažko užívateľným pozemkom, ktoré tak mohol i užívať sám - pretože domáhať sa vlastníctva k pozemkom, ku ktorým by mal iba „holé vlastnícke právo“ bez možnosti ich reálneho užívania bolo s ohľadom na vtedajší spoločenský systém nezaujímavé. O tom, že predchodca navrhovateliek pôvodne zvažoval zahrnúť do žaloby všetky nehnuteľnosti, vyplýva práve z predmetnej identifikácie parciel, v ktorej sú výslovne zahrnuté, keďže však boli v užívaní socialistickej organizácie, od svojho zámeru upustil. V konaní sp. zn. , ktorého výsledkom bol rozsudok okresného súdu zo dňa 26.9.1974, bol predchodca navrhovateliek úspešný.

Podľa navrhovateliek dôkazom neopodstatnenosti akýchkoľvek pochybností o tom, či predmetom darovacej zmluvy boli i sporné nehnuteľnosti, je i rozsudok Krajského súdu v Žiline v trestnej veci pod sp. zn. zo dňa 07.10.1952, v ktorého odôvodnení súd konštatoval jednak vlastníctvo predchodcu navrhovateliek, jednak výmeru poľnohospodárskej pôdy. Správnosť skutkového zistenia Krajského súdu v Žiline v cit. rozsudku o výmere poľnohospodárskej pôdy H. R. 6,12 ha potvrdzuje skutočnosť, že ten do r. 1943 vlastnil nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe obce T. Q. X. T. R.. T.. Č.. XXX G. Č.. XXX, na základe kúpy v r. 1924 a 1941, spolu vo výmere cca 3,7 ha, z toho ornej pôdy cca 3,1 ha. V dôsledku darovacej zmluvy zo dňa 20.9.1943 sa však stal i oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, zapísaných v pkn. vl. pre kat. úz. T. Q. X. Č.. XXX G. Č.. XXX, nepochybne tak zahrnutých v cit. rozsudku krajského súdu do celkovej rozlohy ornej pôdy vo vlastníctve H. R.; čo navrhovateľky vo svojom návrhu demonštrovali i tabuľkami s výpočtom výmery jednotlivých dotknutých nehnuteľností. Navrhovateľky tiež dali do pozornosti ako významné i konštatovania súdu v cit. rozsudku zo dňa 07.10.1952 o tom, že H. R. nehnuteľnosti získal ako dedičstvo po svojich rodičoch, ako aj o tom, že Jozef Pisárik z uvedenej výmery ornej pôdy riadne plnil tzv. dodávkové povinnosti - čím v plnom rozsahu znášal i nevýhody vyplývajúce z vlastníctva, čo je dôkazom, že užíval sporné nehnuteľnosti ako svoje vlastné.

Odkazujúc na základe takto opísaného skutkového stavu a na základe uvedených skutkových tvrdení na ustanovenia v spojení s ust. a navrhovateľky tvrdia, že ich predchodca Jozef Pisárik sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností k 01.01.1961 titulom vydržania.

Na pojednávaní dňa 02.6.2010 navrhovateľky prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu za dôkaz preukazujúci existenciu darovacej zmluvy z r. 1943 označili cit. rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 25.3.1974, ktorý existenciu tejto darovacej zmluvy konštatuje - zdôrazňujúc jeho povahu ako verejnej listiny, osvedčujúcej správnosť a pravdivosť toho, čo obsahuje, pokiaľ nie je preukázaný opak. S odkazom na v tom čase platné uhorské obyčajové právo a z neho vychádzajúcu judikatúru súdov, pripúšťajúce i darovanie nehnuteľností ústne alebo konkludentným činom, bez podmienky dodržania písomných prejavov vôle na jednej listine, s potrebou len tzv. vkladového povolenia do pozemkovej knihy, navrhovateľky dali do pozornosti súdu - napriek právnemu odôvodneniu uplatneného nároku v písomnom cit. návrhu na začatie konania, titulom vydržania - právnu možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam predchodcom navrhovateliek darovaním mimo pozemkovej knihy, za účinnosti uhorského obyčajového práva, dňom 01.01.1951 ako dňom nadobudnutia účinnosti cit. , tzv. Stredného , ktorým bola predchádzajúca povinnosť tzv. intabulácie zrušená a týmto dňom bolo preto možné nadobudnúť vlastnícke právo bez ohľadu na vydržanie.

Navrhovateľky okrem toho výsledky vykonaného dokazovania a argumentáciu oboch strán sporu podrobne analyzovali podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 10.10.2010, kladúc dôraz na dobromyseľnosť H. R. pri držbe sporných nehnuteľností, so zreteľom na všetky okolnosti veci, za ktorých sa predchodca navrhovateliek ujal ich držby - ako nehnuteľností tvoriacich spolu hospodársku a právnu jednotu, takto preto i darovaných, v súlade s podmienkou určenou v poslednej vôli T. R. („aby sa

majetok Pisárikovej rodiny udržal a neprešiel do cudzích rúk“) po tom, ako sa odporcovia natrvalo usadili v Spojených štátoch amerických, znášajúc i všetky s tým spojené príkoria vtedajšieho režimu. Uvedené skutočnosti sú podstatné pre posúdenie existencie oprávnenej držby právneho predchodcu navrhovateliek (i v prípade existencie len domnelého právneho dôvodu) a kvalifikovaného začiatku plynutia vydržacej doby a to i bez ohľadu na preukázanie existencie darovacej zmluvy z roku 1943, rovnako tak preukázania, či jej predmetom boli alebo neboli i sporné nehnuteľnosti.

Navrhovateľky na preukázanie svojich tvrdení v prílohe svojho návrhu súdu predložili k statusu odporcov ako tzv. neznámych vlastníkov potvrdenie Obecného úradu vo Vysokej nad Kysucou, ďalej kópie oboch cit. rozsudkov - Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 25.3.1974 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.10.1952, zmienenú identifikáciu parciel zo dňa 25.3.1974, vyhotovenú vtedajším Strediskom geodézie v Čadci, kópie listín z konania v dedičskej veci po poručiteľke T. R., N.. X.j (pod sp. zn. Okresného súdu Čadca D 1380/41), osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke X.Q. R., N.. M. pod sp. zn. Okresného súdu Čadca D 1289/99 a výpisy z pozemkovej knihy pre kat. úz. T. Q. X. M. R.. T.. Č.. XXX, XXX, XXX G. XXX a výpisy z katastra nehnuteľností Správy katastra Čadca z jednotlivých listov vlastníctva o aktuálnom zápise právnych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam, označeným vo vyššie citovanom petite návrhu.

Odporcovia sa k návrhu navrhovateliek po prvýkrát vyjadrili do zápisnice okresného súdu na pojednávaní dňa 02.6.2010 - prostredníctvom zástupcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Okrem procesných námietok vo vzťahu k zastúpeniu odporcov v konaní (podľa názoru zástupcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik napriek tomu, že predmetom konania sú nároky i vo vzťahu k lesným pozemkom, by mal odporcov zastupovať len jeden spoločný zástupca a to Slovenský pozemkový fond) a nedostatočného označenia odporcov ako účastníkov konania, neumožňujúceho ich identifikáciu s osobami, ktorým svedčí aktuálny zápis vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností, vo vzťahu k predmetu uplatneného nároku vo veci samej spochybnili najmä existenciu darovacej zmluvy z roku 1943, o okolnostiach uzavretia ktorej navrhovateľky vo svojom návrhu neuviedli bližšie skutočnosti. Poukázali tiež na skutočnosť, že predchodca navrhovateliek Jozef Pisárik mal darovaciu zmluvu uzavrieť dňa 20.9.1943, pritom uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť až dňa 15.10.1943, predchodca navrhovateliek preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo a nakladať s nehnuteľnosťami skôr v zmysle zásady, že nikto nemôže nakladať s viac právami ako sám má. Namietali tiež, vychádzajúc zo skutkovej genézy opísanej v návrhu navrhovateliek, nedostatok splnenia všetkých podmienok vydržania vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateliek k 01.01.1961, ktorému bol v r. 1955 majetok v podstate skonfiškovaný a vydržacia doba tak ďalej neplynula, pretože Jozef Pisárik nemohol byť ďalej dobromyseľný v tom, že mu majetok, vrátane sporných nehnuteľností, patrí. Odporcovia preto navrhli návrh navrhovateliek zamietnuť.

Na pojednávaní okresného súdu dňa 29.9.2010 zástupca odporcov LESY Slovenskej republiky, štátny podnik popri už uvedenej námietke nepreukázania existencie darovacej zmluvy, zdôraznil, že ani z rozsudku Okresného súdu Čadca vo veci sp. zn. , na ktorý sa navrhovateľky ako na dôkaz jej existencie odvolávajú, nevyplýva, že by obsahom resp. predmetom takejto darovacej zmluvy mali byť aj iné nehnuteľnosti okrem tých, o ktorých súd v uvedenom konaní konal a ktoré sú označené vo výroku rozsudku.

Zástupca odporcov Slovenský pozemkový fond sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.9.2010. Nesúhlasil so stanoviskom zástupcu odporcov LESY Slovenskej republiky, štátny podnik o splnení podmienok zastupovania odporcov v konaní Slovenským pozemkovým fondom ako jediným zástupcom. Inak vo veci samej si plne osvojil vyššie citované stanovisko zástupcu odporcov LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Namietal tiež nedostatok preukázania tvrdení navrhovateliek a s poukazom na aktuálny stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, konkrétne na S. Č.. XXXX, dal do pozornosti súdu ich postup, keď majú záujem vydržať spoluvlastnícke podiely iba určitých neznámych vlastníkov.

Na pojednávaní okresného súdu dňa 29.9.2010 zástupca odporcov Slovenský pozemkový fond svoje vyššie citované vyjadrenie doplnil o námietku nedostatočného okruhu účastníkov vystupujúcich v konaní

na strane odporcov, bez ďalších spoluvlastníkov, zapísaných vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam na jednotlivých listoch vlastníctva. Okrem iného spochybnil tiež dôkaznú silu navrhovateľkami označeného dôkazu cit. rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. , tvrdiac, že takéto zistenia o vlastníckych vzťahoch boli v tom čase zabezpečované zápismi komisií vtedajších národných výborov, ktoré nezisťovali a nerozlišovali, či sa jednalo o vlastnícke právo, alebo len o vzťah užívania.

Vykonané dokazovanie a doterajšie rozhodnutia súdov, odvolacie konanie

Okresný súd po tom, ako vykonal dokazovanie navrhovateľkami predloženými cit. listinnými dôkazmi a listinnými dôkazmi zabezpečenými na základe návrhov účastníkov súdom - z príslušného štátneho archívu (vyžiadaním kópie trestného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. , vedenej okrem iných obvinených i proti predchodcovi navrhovateliek H. R., Q.. XX.X.XXXX) a pripojením spisov z archívu súdu (spisov z konania Okresného súdu Čadca v občianskoprávnej veci sp. zn. a v dedičských veciach sp. zn. D 1380/1941 - po poručiteľke T. R., N.. X. a sp. zn. - po poručiteľovi H. R., vrátane spisu z pôvodného dedičského konania pod sp. zn. Štátneho notárstva v Čadci sp. zn. D 131/1987), vo veci návrhu navrhovateliek po prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. -162 zo dňa 22.10.2010, ktorým návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak konštatujúc neunesenie tzv. dôkazného bremena navrhovateľkami v občianskom súdnom sporovom konaní, vychádzal pritom predovšetkým z nasledujúcich skutkových a právnych záverov:

- právoplatný rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 25.3.1974 ako verejná listina potvrdzuje existenciu listu zo dňa 20.9.1943, posúdeného súdom podľa jeho obsahu ako prejav vôle spoluvlastníkov adresovaný predchodcovi navrhovateliek H. R. - ale len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania sp. zn. a uvedeným vo výroku cit. rozsudku;

- konštatovania v trestnom spise v trestnej veci proti obvinenému H. R., vedenej Okresným súdom Čadca pod sp. zn. , vrátane vlastných vyhlásení predchodcu navrhovateliek a tiež v nadväznosti na zistený obsah spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. D 1380/41, vo veci prejednania pozostalosti po poručiteľke T. R., N.. X., ktorá zomrela dňa 22.10.1941 (a potom i vzhľadom na obsah spisu v dedičskej veci po predchodcovi navrhovateliek H. R., ktorý zomrel dňa 29.01.1987, vedenej Štátnym notárstvom Čadca pod sp. zn. ) nepreukazujú jeho vlastnícke právo, ani jeho dobromyseľnosť držať a užívať sporné nehnuteľnosti ako svoje vlastné;

- i z konania predchodcu navrhovateliek v súdnom spore sp. zn. možno usúdiť, že tento za darované cit. listom zo dňa 20.9.1943 považoval a ako svoje vlastné v dobrej viere na základe toho užíval len tie nehnuteľnosti, ktoré sám ako žalobca takto označil vo svojej žalobe a o ktorých súd konal a v jeho prospech i právoplatne rozhodol, pričom v uvedenom konaní a ani neskôr až do svojej smrti v r. 1987 neuplatnil rovnaké nároky i vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam;

- nemožno uprieť vlastnícke právo tzv. neznámych spoluvlastníkov len na základe tvrdenia „známych“ spoluvlastníkov (právnych nástupcov) a účinne poprieť hodnovernosť jestvujúceho stavu zápisu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností bez toho, aby bol preukázaný jeho opak;

- navrhovateľky nepreukázali existenciu dobromyseľnej oprávnenej držby svojho predchodcu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam ako podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania, ani existenciu iného platného právneho titulu preukazujúceho vlastnícke právo ich predchodcu k sporným nehnuteľnostiam v čase jeho smrti.

Proti cit. rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovateľky podaním zo dňa 26.12.2010, namietajúc z hľadiska jednotlivých uvádzaných odvolacích dôvodov predovšetkým:

- neúplne okresným súdom zisteným skutkovým stavom veci, keď nevykonal, ani sa vôbec nevysporiadal s navrhovateľkami navrhovaným dôkazom - identifikáciou parciel zo dňa 25.3.1974, ktorá bola podkladom pre predchádzajúce súdne konanie sp. zn. - na ktorý dôkaz navrhovateľky opakovane poukazovali na podporu cit. tvrdenia o postupe svojho predchodcu v predchádzajúcom

konaní, keď napriek tomu, že dal vyhotoviť identifikáciu parciel na všetky nehnuteľnosti, vrátane tých, ktoré sú predmetom sporu v tejto prejednávanej veci, svoj návrh v tom čase obmedzil len na tie nehnuteľnosti, ktoré neboli v užívaní vtedajšej socialistickej organizácie;

- nesprávnymi skutkovými zisteniami okresného súdu, keď súd pri hodnotení postupu predchodcu navrhovateliek v predchádzajúcom konaní sp. zn. neposúdil jeho procesný návrh na pojednávaní dňa 26.9.1974, ktorým rozšíril pôvodný predmet návrhu o ďalšiu nehnuteľnosť (parc. č. 2500) po tom, ako zistil, že pôvodný údaj v cit. identifikácii parciel zo dňa 25.3.1974, podľa ktorého i táto mala byť v užívaní socialistickej organizácie, je nesprávny - v dôsledku čoho je zrejmé, že darovacia zmluva z r. 1943 nezahrňovala len darovanie nehnuteľností uvedených v prvotnom žalobnom návrhu v konaní sp. zn. , ale obsahovala širší okruh nehnuteľností a z predmetnej identifikácie parciel je nepriamo zrejmý i obsah darovacej zmluvy z r. 1943 - ohradzujúc sa potom voči označeniu takýchto tvrdení navrhovateľov, majúcich oporu v predložených dôkazoch, za účelové v napadnutom rozsudku okresného súdu;

- inou vadou konania s následkom nesprávneho rozhodnutia, keď okresný súd vyslovil nepodložené závery, bez predloženia relevantných dôkazov a ignorujúc navrhovateľmi predložený podporný dôkaz (tabuľky s výmerami pozemkov) odmietajúce skutkové zistenia v reálnom čase a na základe reálnych skutočností, uvádzané v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.10.1952 o výlučnom vlastníctve predchodcu navrhovateliek k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam a o rozsahu tohto vlastníctva čo do výmery pozemkov; okrem toho okresný súd takto narušil princíp kontradiktórnosti konania a formálnej pravdy v občianskom súdnom konaní, keď dokazoval niečo, čo nemal a to namiesto odporcov, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno preukázania opaku skutočností uvedených vo verejnej listine;

- ústavnoprávnym dosahom - dôvodiac, že v dôsledku nerešpektovania už uzatvorených právnych vzťahov a s nimi súvisiacich právnych a skutkových zistení deklarovaných vo verejnej listine, je narušený princíp právnej istoty, garantovaný v čl. I SR a zamietavý výrok rozsudku prvostupňového súdu je možné z pohľadu navrhovateliek označiť za prekvapivý a napadnuté rozhodnutie okresného súdu a ním vykonané hodnotenie dôkazov nesie znak svojvôle (podporne v tomto smere odkazujúc na viaceré rozhodnutia Ústavných súdov a Najvyšších súdov Slovenskej republiky a Českej republiky).

Odporcovia - v zastúpení zástupcom LESY SR, š.p. - napadli cit. rozsudok okresného súdu odvolaním zo dňa 03.01.2011, smerujúcim proti výroku o trovách konania (ku ktorému sa navrhovateľky vyjadrili podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 18.02.2011). V písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2011 k odvolaniu navrhovateliek naopak navrhli cit. rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej potvrdiť, okrem iného tvrdiac, že:

- v tomto konaní nebol preukázaný obsah darovacej zmluvy z 20.9.1943 a že teda sporné nehnuteľnosti boli jej predmetom, čo nevyplýva ani z citovaných rozsudkov v trestnej veci vedenej proti predchodcovi navrhovateliek, stotožňujúc sa so záverom okresného súdu, že právny predchodca navrhovateliek, ktorý v r. 1952 nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ktorá by bola predmetom darovania z r. 1943, zjavne vo svojich vyhláseniach v trestnom konaní nerozlišoval medzi užívaním (obhospodarovaním) a vlastníctvom nehnuteľného majetku;

- s odkazom na právnu úpravu podmienok vydržania vlastníctva k nehnuteľnostiam, platnú na Slovensku do 01.01.1951 a po 01.01.1951 tvrdiac, že vyhlásenia predchodcu navrhovateliek v trestnom konaní nepreukazujú jeho dobromyseľnosť držať a užívať sporné nehnuteľnosti ako vlastné;

- ak bol v r. 1952 právny predchodca navrhovateliek označený za vlastníka 11,27 ha poľnohospodárskych nehnuteľností, zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní nevyplýva, že by sa malo jednať o sporné nehnuteľnosti; odporcovia odmietli označenie cit. trestných rozsudkov ako relevantných dôkazov preukazujúcich tvrdenia navrhovateľov a nepriamo preukazujúcich obsah darovacej zmluvy zo dňa 20.0.1943 a takisto odmietli i tvrdenie navrhovateľov o dôvode postupu ich predchodcu v konaní sp. zn. , pre ktorý do svojej vtedajšej žaloby nezahrnul i sporné nehnuteľnosti.

Odvolací Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 22.11.2011 napadnutý cit. rozsudok okresného súdu zo dňa 22.10.2010 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, podľa písomného odôvodnenia cit. rozhodnutia predovšetkým z nasledujúcich dôvodov:

- okresný súd sa dôsledne neriadil zásadami hodnotenia dôkazov podľa ust. v znení neskorších predpisov („OSP“), v spojení s ust. , upravujúcim náležitosti odôvodnenia rozsudku súdu;

- je dôvodná námietka navrhovateľov o nevyhodnotení nimi označeného dôkazu na preukázanie svojich tvrdení - identifikácie parciel zo dňa 25.3.1974 okresným súdom vo svetle ostatných vykonaných dôkazov postupom podľa , s dôsledkom nepreskúmateľnosti príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku;

- odvolací súd takisto prisvedčil navrhovateľom, namietajúcim nedostatok odôvodnenia záveru okresného súdu o nerozlišovaní súdov v trestnom konaní, vedenom proti predchodcovi navrhovateliek, medzi vlastníctvom a užívaním nehnuteľností a tak ako navrhovatelia zdôraznil autoritu rozhodnutia vydaného v trestnom konaní súdom, ako orgánom znalým práva;

- uvádzané nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, zakladajúce vadu jeho nepreskúmateľnosti, mali za následok odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom.

Konanie na okresnom súde a ďalšie vykonané dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom, stanoviská strán

Okresný súd v ďalšom priebehu konania po vrátení veci viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (v zmysle ust. - v danom prípade vysloveným k procesným pochybeniam okresného súdu vo vzťahu k prijatým skutkovým a právnym záverom) nadviazal na výsledky už dovtedy vykonaného dokazovania (ako je skôr uvedené) jeho doplnením: výsluchom navrhovateliek v rade 1/ G. X., N.. R. a v rade 3/ P. Š., N.. R., ako aj navrhovateľkami navrhnutej svedkyne P. Y., N.. K. - na pojednávaní dňa 06.6.2012 a identifikáciou sporných parciel prostredníctvom dopytu Správe katastra Čadca.

Navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu do zápisnice na pojednávaní dňa 06.6.2012 skutkovo a právne argumentovali:

- vo vzťahu k argumentácii odporcov o možnom nadobudnutí vlastníctva predchodcom navrhovateliek podľa Stredného najskôr až dňom 01.01.1961 - poukazom na odpadnutie povinnosti intabulácie dňom účinnosti Stredného , s dôsledkom nadobudnutia vlastníctva priamo na základe uzavretia zmluvy, na čo v konkrétnej trestnej veci vedenej proti ich predchodcovi prihliadal i krajský súd;

- žiadali, aby súd posudzoval postup ich predchodcu, pokiaľ v predchádzajúcom konaní v r. 1974 nepoňal do svojho návrhu i sporné nehnuteľnosti, v tom čase užívané socialistickými organizáciami, v duchu vtedajšej sociálnej situácie v totalitnom režime, nútiacom ľudí vzdávať sa poľnohospodárskej pôdy, s prihliadnutím na praktickú bezcennosť takýchto nehnuteľností, užívaných socialistickými organizáciami (i s odkazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky );

- dožadovali sa vzhľadom na predmet uplatneného nároku a skutkové okolnosti, z ktorých vychádza, upustenia od prílišného formalistického posudzovania otázky uznesenia dôkazného bremena a naopak určitej zhovievavosti obdobne ako v reštitučnom konaní (i s odkazom na právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky ), osobitne vo vzťahu k spornej otázke obsahu darovacej zmluvy z r. 1943, ktorej existencia inak bola preukázaná (k tomu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky ).

V písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2012 navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne dali do pozornosti súdu vyššie označené rozhodnutie NS ČR vo veci sp. zn.

(v nasledujúcom podaní zo dňa 26.11.2012 tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky ) o dokazovaní v prípade straty listiny o prevode nehnuteľnosti, s dôrazom na potrebu skúmania existencie a obsahu takejto listiny ďalšími dôkazmi, predovšetkým listinnými, z ktorých možno existenciu takejto zmluvy vyvodiť, ale tiež správanie sa účastníkov po uzavretí takejto tvrdenej zmluvy. S odkazom na právny stav evidencie nehnuteľností na Slovensku po nadobudnutí účinnosti Stredného od 01.01.1951, zrušení povinnosti intabulácie a potom po sformovaní novej evidencie prijatím o evidencii nehnuteľností v spojení s vykonávacou vyhláškou č. (správne má byť č. ) odmietli ako zjavne nesprávny záver okresného súdu v jeho predchádzajúcom zrušenom rozsudku o účelovosti konania predchodcu navrhovateľov, postupujúceho v súdnom konaní v r. 1974 pri vysporiadaní svojho vlastníctva k nehnuteľnému majetku a z hľadiska spôsobilosti zápisu rozhodnutia do evidencie nehnuteľností v súlade s vtedajšou citovanou právnou úpravou. Poukázali na nesprávny postup okresného súdu v jeho prvom zrušenom rozhodnutí, ak okrem iných zamietol návrh i vo vzťahu k pozemkom P.-X. R. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X G. Č.. XXXX/X, totožným s pôvodnými pkn. parcelami, len označenými podlomením v dôsledku ROEP, keď súd v r. 1974 uznal, že tieto parcely boli v r. 1943 darované a na tom základe bolo určené vlastnícke právo ich predchodcu H. R.. V zmysle vyššie citovanej judikatúry dali do pozornosti súdu tiež správanie sa svojho predchodcu H. R. a odporcov, ktorí po tom, ako sa natrvalo usadili v USA, konali ohľadom zdedeného nehnuteľného majetku, keď ho v súlade so závetom T. R. darovali svojmu bratovi, tak aby bola naplnená neodvolateľná podmienka poručiteľky o tom, „aby sa majetok R. rodiny udržal a neprešiel do cudzích rúk“, pričom zároveň tak bola naplnená i podmienka predkupného práva v prospech H. R.. Všetky pozemky uvedené v pkn. vl. č. 198 a č. 217 tvorili hospodársku a právnu jednotu a nie je zrejmé, aký význam by malo darovanie iba niektorých parciel. Odporcovia po darovacom liste z 20.9.1943 už nikdy neuplatňovali práva k sporným nehnuteľnostiam vyplývajúce z vlastníctva, naopak H. R. sa správal ako ich vlastník, ktorý okrem úžitkov z nich cítil za ne i zodpovednosť, čoho dôkazom sú príkoria spojené s odovzdávaním tzv. kontingentov i následky vyplývajúce z jeho postavenia ako „dedinského boháča“ pre neho i celú jeho rodinu, všetko dokumentované v trestnom konaní sp. zn. , ktorý sa ako vlastník sporných nehnuteľností správal po ich darovaní v r. 1943 až do svojej smrti v r. 1987.

Obdobne i v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2012 navrhovateľky nadväzujúc na vyššie citovanú argumentáciu túto ďalej doplnili, s odkazom na podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950, formulované i v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky -27 (s citáciou zdrojov V. Fajnor - A. Záturecký: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a Š. Luby: Základy všeobecného súkromného práva), vrátane možnosti vydržania mimo pozemkovej knihy ako pôvodného nadobudnutia vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej a statočnej držby zdôrazňujúc, že pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať. Navrhovateľky žiadajú určenie vlastníctva titulom vydržania, v ktorom prípade netreba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prevod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Dôkazné bremeno preukázania nedobromyseľnosti držby tak i v tomto prípade zaťažuje odporcov, ktorí k dôkazom v priebehu konania na preukázanie dobromyseľnosti a skutočnej pokojnej držby počas vydržacej doby ich predchodcom, vrátane verejných listín - citovaných rozsudkov súdov, nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce opak a ich tvrdenia zostali v rovine subjektívnych vyhlásení.

Odporcovia prostredníctvom zástupcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik v písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2012 zopakovali argumentáciu v zmysle cit. vyjadrenia zo dňa 09.02.2011 k odvolaniu navrhovateliek; naviac odmietli tvrdenie navrhovateliek, že na základe predmetu spornej identifikácie parciel zo dňa 25.3.1974 možno relevantne usúdiť a rozhodnúť o tom, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom darovacej zmluvy z r. 1943.

Zástupca odporcov Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení zo dňa 05.6.2012 zdôraznil mieru dôkazného bremena, zaťažujúceho v konaní navrhovateľky a ich povinnosť poskytnúť na rozhodujúce skutočnosti, ktorými odôvodňujú uplatnený nárok, tzv. plný dôkaz, ktorým svoje tvrdenia bez akýchkoľvek pochybností (s odkazom i na článok autora O. Webera s názvom Miera zistenia skutkového stavu pri súdnych rozhodnutiach v Bulletine Slovenskej advokácie č. 3/2005). Tvrdenie navrhovateliek o dôvodoch, pre ktoré ich predchodca nepoňal do svojho návrhu v r. 1974 parcele v užívaní socialistickej

organizácie, označil za domnienku, ktorá nebola preukázaná, pričom súd nemôže odvodzovať skutkové a právne závery na základe nepodložených úvah. Vlastnícke právo predchodcu navrhovateliek k sporným nehnuteľnostiam nemožno odvodiť z citácie v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. a ten mohol vlastníctvo nadobudnúť za splnenia všetkých podmienok vydržania najskôr dňa 01.01.1961. S odkazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky namietal tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateliek na navrhovanom určení, keď sa domáhajú určovacou žalobou vlastníckeho práva svojho predchodcu takmer po 70 rokoch od uplynutia pre sporu rozhodujúcich skutočností a po 36 rokoch od súdneho konania iniciovaného ich predchodcom v r. 1974.

V nasledujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 31.8.2012 zástupca odporcov Slovenský pozemkový fond s odkazom na právnu úpravu podmienok vydržania vlastníctva k nehnuteľnostiam, podľa obyčajového práva, platného na Slovensku do 31.12.1950 (i pripojením výňatku z publikácie autorov T. Štofka a J.Šmirjáka s názvom Pozemnoknižné právo na Slovensku, z r. 1947), zdôraznil, že na to, aby sa navrhovateľmi označená darovacia zmluva z r. 1943 stala perfektná a aby viedla k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnostiam, sa vyžadovala jej intabulácia. S poukazom na zápisy vlastníctva predchodcu navrhovateliek v pozemkovej knihe v R.. T.. Č.. XXX R. X.. Ú.. T. Q. X. tvrdil, že predchodca navrhovateliek najneskôr v r. 1941 vedel o tom, že k nadobudnutiu nehnuteľnosti je okrem zmluvy potrebný i zápis v pozemkovej knihe a pri nastúpení do držby preto vedel, že nenadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na okolnosti dedičského konania sp. zn. D 1380/41 a zastúpenie vzdialených dedičov v Amerike bolo naviac zrejmé, že podľa vtedajších predpisov sa darovanie nemôže uskutočniť bez súhlasu súdu. Spochybnil tiež tvrdenia navrhovateliek o význame nimi označovaného rozhodujúceho dôkazu - identifikácie parciel zo dňa 25.3.1974, s odkazom na výrok rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. , v ktorom sa parcela č. 2500 uvádza ako neidentická a nemožno ju preto porovnať a určiť, či bola užívaná socialistickou organizáciou alebo predchodcom navrhovateliek.

V ďalšom nadväzujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 10.9.2012 zástupca odporcov Slovenský pozemkový fond okrem iného namietal i predčasnosť vydania rozsudku Okresného súdu Čadca vo veci sp. zn. , vytýkajúc postupu súdu, ktorý rozsudku predchádzal, viaceré pochybenia, vrátane nedostatočného skúmania podmienok vydržania tak, ako ich definoval vo svojom predchádzajúcom vyššie citovanom vyjadrení.

Zástupca odporcov LESY Slovenskej republiky, štátny podnik v písomnom vyjadrení zo dňa 18.02.2013 okrem zhrnutia predchádzajúcej argumentácie, vrátane námietky nedostatku existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení a námietky neexistencie perfektnej zmluvy uzavretej za právneho stavu do 01.01.1951 bez splnenia podmienky intabulácie, s odkazom i na rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 4/1996 pod č. 39/1996 (zhodne s cit. vyjadreniami SPF zo dňa 05.6.2012 a 31.8.2012), zaujal tiež stanovisko k požiadavke navrhovateliek na určitú zhovievavosť pri vyhodnocovaní ich dôkaznej povinnosti, s poukazom na cit. nález Ústavného súdu SR upozornil, že v prejednávanej veci sa nejedná o reštitúciu štátom neprávom odňatého majetku, ale o majetok, ktorého vlastníkmi zapísanými v príslušnom katastri nehnuteľností sú fyzické osoby, ktorých právam, ako osobám tzv. neznámych vlastníkov by mala byť naopak zo strany súdu poskytnutá zvýšená ochrana. Hodnotiac ďalej dokazovanie vykonané na pojednávaní dňa 06.6.2012 výsluchom navrhovateliek v rade 1/ a v rade 3/ a svedkyne, označil ich vyjadrenia za domnienky s tým, že sám sa domnieva, že právny predchodca navrhovateliek mohol sporné pozemky užívať z dôvodu, že išlo o pozemky po jeho rodičoch, ktoré jeho súrodenci z Ameriky aj tak užívať nebudú, nemajú ich ako užívať a nezaujímajú sa one, pripúšťajúc, že potom z takýchto dôvodov predchodca navrhovateľov usúdil a pred tretími osobami i prezentoval, že pozemky sú jeho, hoci na to z pohľadu práva neexistoval relevantný právny titul. Opäť zdôraznil, že navrhovateľky svoje tvrdenia dokazujú len nepriamymi dôkazmi a v priebehu konania nebolo preukázané, že by sporné pozemky boli predmetom darovania na základe listu, ktorý mali odporcovia zaslať predchodcovi navrhovateliek, tvrdiac, že u právneho predchodcu navrhovateliek neexistujú okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva k týmto pozemkom, pretože nebola preukázaná ani existencia aspoň domnelého titulu, ktorý by ho oprávňoval domnievať sa, že pozemky užíva ako vlastné.

Na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 26.02.2013 ani jedna zo strán občianskeho súdneho sporového konania, každá právne zastúpená, s poukazom na ust. , ďalšie doplnenie dokazovania nenavrhla, navrhujúc vo veci rozhodnúť v zmysle ich argumentácie vo vyššie podrobne citovaných podaniach.

Skutkové a právne závery okresného súdu

Okresný súd, ako je už uvedené, nadviazal na predchádzajúce vykonané dokazovanie, podrobnejšie zistenia z jednotlivých vykonaných cit. dôkazov uvádza a cituje v predchádzajúcom zrušenom rozsudku č.k. -162 zo dňa 22.10.2010, na ktorého odôvodnenie v tejto časti preto i na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje a v intenciách cit. rozhodnutia odvolacieho súdu v časti hodnotenia dôkazov ďalej dopĺňa.

Naďalej súd za kľúčové a prvotné pre posúdenie predmetu návrhu v tejto veci súd považuje zodpovedanie skutkovej otázky, či hodnotením vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že predmetom darovania v r. 1943 predchodcovi navrhovateliek boli aj sporné nehnuteľnosti.

Ako už súd vyslovil vo svojom predchádzajúcom zrušenom rozsudku, vychádzajúc z právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.9.1974, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.1974, majúceho povahu verejnej listiny (ktorá v zmysle ust. za podmienky, ak nie je dokázaný opak, potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje - k tomu i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.9.2001) a v ktorého odôvodnení sa súd výslovne odvoláva na list žalovaných (G. T., N.. R., J. X., N.. R., K. R. G. Š. R. - všetkých na neznámom mieste, v konaní zastúpených súdom ustanoveným opatrovníkom) zo dňa 20.9.1943, z ktorého obsahu „súd zistil, že títo spoluvlastníci, ktorí sú v príbuzenskom pomere so žalobcom (H. R.), tieto mu darovali“. Za stavu, keď v konaní v prejednávanej veci súd - na rozdiel od súdu v konaní sp. zn. - tento list nemá k dispozícii, cit. právoplatný rozsudok okresného súdu však nepochybne potvrdzuje existenciu listu zo dňa 20.9.1943, posúdeného súdom podľa jeho obsahu ako prejav vôle spoluvlastníkov (darovania nehnuteľností) adresovaný predchodcovi navrhovateliek H. R.

- jednoznačne vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania sp. zn. , uvedeným vo výroku cit. rozsudku (ktorým súd rozhodol o určení výlučného vlastníctva žalobcu Jozefa Pisárika k nehnuteľnostiam zapísaným „v pozemkovej knihe kat. územia T. Q. X. T. M.. Č.. XXX J.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, X. W. Y. R. P. u Strediska geodézie v Čadci ako parcela P. XXXX, XXXX, XXXX G. XXXX“ a k nehnuteľnostiam zapísaným „v pozemkovej knihe kat. územia T. Q. X. T. M.. Č.. XXX G. R. J.. Č.. XXXX, X. H. W. Y. R. T. I. Y. E. T. Č.G. G. P. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX G. G. Q. R. XXXX“), čo však, ako súd dodáva, samo osebe nevylučuje, že predmetom darovania v zmysle obsahu listu zo dňa 20.9.1943 mohli byť i iné nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom návrhu ich predchodcu v konaní sp. zn. , tzn. ako tvrdia navrhovatelia, všetky nehnuteľnosti odporcov, zapísané v pkn. T.. Č.. XXX G. XXX T. X.. Ú.. T. Q. X..

Na margo výhrad odporcov (v cit. podaní ich zástupcu - SPF zo dňa 10.9.2012) proti rozsudku sp. zn. zo dňa 26.9.1974 a postupu súdu, ktorý mu predchádzal, súd poznamenáva, že sa jedná o právoplatný rozsudok súdu, ktorý dosiaľ nebol zrušený ani zmenený - so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami formálnej a materiálnej stránky jeho právoplatnosti v zmysle ust. , ktorého výrok je záväzný tak pre odporcov a ich zákonných zástupcov, ako aj pre súd konajúci v tejto prejednávanej veci, ktorému neprislúcha oprávnenie preskúmava a hodnotiť ani procesný postup, ktorý takémuto rozhodnutiu predchádzal.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu v prejednávanej veci ( ) okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov ( ) na rozdiel od svojho postupu v predchádzajúcom zrušenom rozsudku (kedy v rámci hodnotenia dokazovania tento dôkaz, hoci jeho dôležitosť pre posúdenie veci bola navrhovateľkami opakovane zdôrazňovaná, počnúc návrhom na začatie konania, opomenul) zameral svoju pozornosť osobitne na navrhovateľkami predloženú identifikáciu parciel zo dňa 25.3.1974, vyhotovenú vtedajším Strediskom geodézie Čadca pre potreby podania návrhu predchodcu

navrhovateliek H. R. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní sp. zn. a v uvedenom konaní ním i predloženú, z ktorej jednoznačne vychádzal i okresný súd pri identifikovaní nehnuteľností, ktoré boli predmetom návrhu navrhovateľa vo výroku svojho vyššie citovaného rozsudku.

Uvedený listinný dôkaz, objektivizovaný skutočnosťou, že ho vykonal, naň prihliadal a s jeho použitím i právoplatne rozhodol okresný súd cit. rozsudkom v predchádzajúcom konaní sp. zn. , jednoznačne potvrdzuje pravdivosť tvrdení navrhovateliek, že ich predchodca H. R. z pôvodných pozemkovoknižných parciel, zapísaných na odporcov v pkn. vl. Č.. XXX G. Č.. XXX R. X.. Ú.. T. Q. X., na ktoré všetky zabezpečil predmetnú identifikáciu parciel, do svojho návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. , podaného na súde dňa 01.7.1974, pojal bez výnimky len tie parcely, ktoré podľa identifikácie parciel neboli v užívaní vtedajšej socialistickej organizácie a len tie, ktoré (na rozdiel od parciel v užívaní v socialistickej organizácie) boli identifikované i na stav podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností (vrátane záznamov o ich užívateľovi - H. R. Y. J. X.). Takisto z obsahu spisu sp. zn. vyplynulo, že po tom, ako navrhovateľ H. R. na pojednávaní dňa 15.8.1974 požiadal súd o poskytnutie lehoty s cieľom úpravy petitu návrhu, na ďalšom pojednávaní dňa 26.9.1974 predložil súdu potvrdenie vtedajších Štátnych majetkov (ŠM) Čadca zo dňa 26.8.1974, podľa obsahu zápisnice z pojednávania potvrdzujúce, Ž. R.. R. Č.. XXXX, M. T. R.. T.. Č.. XXX R. X.. Ú.. T. Q. X. (v predmetnej identifikácii parciel označená medzi parcelami v užívaní socialistickej organizácie a neidentifikovaná na stav EN) nie je v užívaní ŠM - na základe čoho predchodca navrhovateliek rozšíril petit svojho pôvodného návrhu i na R.. R. Č.. XXXX T. R.. T.. Č.. XXX a o takomto jeho rozšírenom návrhu potom rozhodol súd cit. právoplatným rozsudkom zo dňa 26.9.1974.

Vo svetle hodnotenia vyššie uvedených konkrétnych listinných dôkazov sa tak navrhovateľkami tvrdená súvislosť medzi subjektom a spôsobom užívania jednotlivých pôvodných pkn. nehnuteľností zapísaných v pkn. T.. Č.. XXX G. Č.. XXX R. X.. Ú.. T. Q. X. a procesným správaním ich predchodcu Jozefa Pisárika ako navrhovateľa v konaní sp. zn. súdu javí ako preukázaná a vysvetlenie postupu svojho predchodcu navrhovateľkami (v priebehu konania v prejednávanej veci, opakovane vo vyššie citovaných podaniach) v tom čase a v kontexte vtedajšieho spoločenského zriadenia (hodnoteného v súčasnosti i prostredníctvom právnej úpravy - viď o dobe neslobody a o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému), potierajúceho a degradujúceho vzťahy individuálneho vlastníctva v prospech zospoločenšteného vlastníctva, osobitne potom vo vzťahu k poľnohospodárskym a lesným pozemkom sa súdu javí ako logické, opierajúce sa okrem iného i o zmienené konkrétne fakty a dôkazy. Možno súhlasiť i s argumentáciou navrhovateliek v cit. podaní ich právneho zástupcu zo dňa 21.8.2012 o kontexte takéhoto postupu ich predchodcu i s vtedajšou právnou úpravou evidencie nehnuteľností, osobitne v cit. ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonáva o evidencii nehnuteľností, hoci vo vzťahu k náležitostiam označenia nehnuteľností vo výrokoch vtedajších rozhodnutí súdov pre potreby zápisu v evidencii nehnuteľností len čiastočne (o opaku nakoniec svedčí i výrok cit. rozsudku sp. zn. zo dňa 26.9.1974 vo vzťahu k pkn. parc. č. 2500, neidentifikovanej na stav v EN). Nakoniec možno prisvedčiť navrhovateľkám i v tom, že odporcovia (ich zákonní zástupcovia v tomto konaní), spochybňujúci takéto vysvetlenie predchodcu navrhovateliek v predchádzajúcom súdnom konaní, v priebehu konania v tejto prejednávanej veci nepredložili ani neoznačili žiadny dôkaz spôsobilý tieto tvrdenia navrhovateliek spochybniť alebo vyvrátiť.

Ďalším listinným dôkazom, ktorý okresný súd vo svojom predchádzajúcom rozhodovaní na rozdiel od identifikácie parciel zo dňa 25.3.1974 neopomenul, v intenciách cit. rozhodnutia odvolacieho súdu však opätovne podrobil svojmu skúmaniu a hodnoteniu, bol obsah rozhodnutí okresného i krajského súdu a obsah spisu v trestnej veci vedenej Okresným súdom Čadca proti obvinenému H. R.N. (G. H. J. X.) pod sp. zn. , zabezpečeného súdom v priebehu konania prostredníctvom dožiadaného Štátneho archívu v Bytči, pobočka Čadca.

Ako súd už konštatoval v predchádzajúcom zrušenom rozsudku v tejto prejednávanej veci, predchodca navrhovateliek ako obvinený vo svojej výpovedi zo dňa 11.02.1952 v trestnom konaní vo vzťahu k nehnuteľnému majetku uviedol, že „od roku 1926 pracuje stále na hospodárstve, ktoré zdedil po svojich rodičoch a tiež niečo kúpila jeho manželka od svojej sestry“, že „po svojich rodičoch zdedil 7 ha pôdy, na ktorej pôde pracoval až do roku 1938“ a „v roku 1938 prevzal ešte prevzal do užívania majetok sestry

svojej manželky, ktorá odišla do Ameriky a to 2 ha pôdy, ktorú pôdu užíval do roku 1951“, „celkom do roku 1951 užíval pôdu vo výmere 9 ha“, „v roku 1951 odovzdal tie 2 ha, ktoré mal v užívaní od manželkinej sestry do JRD vo T. Q.“, „od roku 1951 pracuje len na svojej pôde, tj. na 7 ha pôdy, ktorú vlastní po svojich rodičoch“. V tzv. vysvedčení o majetkových pomeroch obvineného H. R., vydanom pre potreby trestného súdneho konania vtedajším Miestnym národným výborom vo T. Q. X. dňa 24.3.1952 je len údaj o zápise pozemkov v pozemkovej knihe obce T. Q. X. vo výmere 12 ha, bez bližšej konkretizácie. V zápisnici MNV T. Q. X. zo dňa 09.4.1952 vo veci zisťovania dodržiavania osevného plánu obvineným H. R. sa okrem iného s odkazom na výpis obecného sumára konštatuje, že v r. 1951 obhospodaroval 11,27 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 6,12 ha ornej pôdy, 1,65 ha lúk, 2,00 ha pasienkov a 5,00 ha lesov. V sťažnosti zo dňa 15.5.1952 proti uzneseniu okresnej prokuratúry (rovnako v tzv. obrannom spise podanom na okresnom súde dňa 11.7.1952) rovnako obaja obvinení okrem iného namietajú, že „celá nimi obhospodarovaná orná pôda obnáša iba 7 hektárov 85 árov a spolu s lesmi nemajú viac než 10 - 11 ha“. Nakoniec Krajský súd v Žiline v odôvodnení cit. rozsudku zo dňa 07.10.1952 zhodne s obvinenými uviedol, že „obvinený H. R. vlastnil 11,27 ha poľnohospodárskych nehnuteľností, z ktorých ornej pôdy je 6,12 ha, kým zvyšok sú lúky, pasienky a lesy. Tieto nehnuteľnosti zdedil po svojich rodičoch.“

Okresný súd tieto skutkové zistenia potom vo svojom zrušenom rozsudku hodnotil (ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, nedostatočne, s následkom nepreskúmateľnosti dôvodov) i v kontexte so zisteniami z obsahu ďalších pripojených spisov - Okresného súdu Čadca sp. zn. D 1380/41, vo veci prejednania pozostalosti po poručiteľke T. R., N.. X., X. M. D. XX.XX.XXXX, vrátane poručiteľkou zanechaného závetu zo dňa 18.7.1941 a Štátneho notárstva Čadca sp. zn. , vo veci prejednania dedičstva po predchodcovi navrhovateliek H. R., X. M. D. XX.XX.XXXX so záverom, hoci na jednej strane považujúc za preukázané, že to bol predchodca navrhovateliek, ktorý ešte pred smrťou svojej matky a i po jej smrti ako jediný z dedičov žijúci na Slovensku nehnuteľný majetok rodiny, vrátane sporných nehnuteľností užíval, znášajúc i s tým spojené represálie vtedajšej štátnej moci a ktorý majetok bol potom i predmetom zisťovania vtedajších príslušných orgánov pre potreby trestného konania, na druhej strane však konštatujúc, že vyššie citované vyjadrenia v trestnom spise v trestnej veci proti obvinenému H. R., nevynímajúc jeho vlastné vyhlásenia, nepreukazujú jeho vlastnícke právo, ani jeho dobromyseľnosť držať a užívať sporné nehnuteľnosti ako svoje vlastné. Okresný súd pritom vychádzal, ako je už uvedené, najmä zo skutočností zistených zo spisu o dedičskom konaní po T. R., N.. X. a závetu poručiteľky - časovo predchádzajúcich predmetnému listu zo dňa 20.9.1943 o darovaní nehnuteľného majetku predchodcovi navrhovateliek, ktorého existencia, ako je už uvedené, bola objektívne zistená a súd z neho vychádzal pri svojom rozhodovaní vo veci sp. zn. .

I keď okresný súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 22.10.2010 (na str. 9 odôvodnenia) v skutočnosti svoje konštatovanie o nerozlišovaní medzi užívaním (obhospodarovaním) a vlastníctvom nehnuteľného majetku uviedol výslovne na adresu predchodcu navrhovateliek a vtedajších orgánov miestnej štátnej správy, teda nie súdov, na druhej strane je pravdou, že podkladom pre rozhodovanie okresného súdu o treste prepadnutia nehnuteľného majetku (ktorý bol neskôr rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.10.1952 zrušený) boli vyššie citované listiny, vrátane zápisnice MNV T. Q. X. zo dňa 09.4.1952 a vyjadrení samotného obvineného, potvrdzujúce, že v tom čase obhospodaroval celkom 11,27 ha poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. T. Q. X., vrátane lesných pozemkov - bez toho, aby bola otázka vlastníckeho práva predchodcu navrhovateľa k jednotlivým konkrétnym pozemkom (v tom čase podľa stavu zápisu v pozemkovej knihe, pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti, stále zapísaným na odporcov, už za účinnosti Stredného a pred prijatím právnej úpravy novej evidencie nehnuteľností) i so zreteľom na povahu a predmet súdneho (trestného) konania a jeho priebeh (zrušenie trestu prepadnutia nehnuteľného majetku odvolacím súdom) súdmi inak skúmaná a v cit. rozhodnutiach detailnejšie rozoberaná.

Ide preto - v prípade obsahu trestného spisu - len o ďalší z nepriamych dôkazov (do ktorých kontextu zapadajú i navrhovateľkami vyhotovený, v návrhu v tejto veci uvedený tabuľkový prehľad výmer nehnuteľností vo vlastníctve a v oprávnenej držbe predchodcu navrhovateliek, korešpondujúci s výmerou poľnohospodárskej pôdy zistenou v trestnom konaní v zmysle cit. zápisnice MNV T. Q. X. zo dňa 09.4.1952 a tiež výpovede navrhovateliek a svedkyne na pojednávaní dňa 06.6.2012), ktorý okresný súd pre potreby tohto rozhodnutia opäť vyhodnotil tak jednotlivo, ako i v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, za konštatovaného preukázania existencie držby sporných nehnuteľností právnym

predchodcom navrhovateliek na posúdenie medzi stranami spornej otázky dobromyseľnosti tejto držby. Súd pritom poznamenáva, že odovzdanie sporných nehnuteľností do užívania JRD alebo iných socialistických organizácií predchodcom navrhovateľa v neskoršom období nasledujúcom po zistenom stave držby (obhospodarovania) v rámci trestného konania, samo osebe na posudzovanie tejto spornej otázky nemá vplyv (k tomu súd odkazuje i na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.1995).

Súd vo veci návrhu navrhovateliek o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich predchodcovi aplikoval ustanovenia v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) a na základe jeho prechodných ustanovení predchádzajúcu, nižšie citovanú, právnu úpravu o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci ( ), vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k sporným nehnuteľnostiam v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a v konaní, ktorého predmetom je návrh o určenie existencie práva v zmysle ust. skúmajúc súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateliek na navrhovanom určení.

Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným, za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko-právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný ). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný 0/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou , účinným od 01.01.1992.

Vlastníctvo nemohol (a nemôže ani podľa súčasnej platnej úpravy podmienok vydržania v ust. §§ 129 a nasl. Obč. zák.) vydržať ten, kto nebol dobromyseľný. V predchádzajúcich citovaných právnych úpravách vydržania okrem iných podmienok, predovšetkým dĺžky vydržacej doby, pokiaľ ide o požiadavku dobromyseľnosti bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby a SOZ počas celého priebehu vydržacej doby (k tomu i rozsudky Najvyššieho súdu SR , ).

Podľa obyčajového práva, platného na Slovensku do 31.12.1950 bol pravidelným spôsobom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe zápis do pozemkovej knihy (tzv. intabulácia), zároveň však tento vtedajší intabulačný princíp, reflektujúc historické a spoločenské podmienky krajiny pripúšťal výnimky - nadobúdaním vlastníctva k takejto nehnuteľnosti právnymi úkonmi i mimo zápisu v pozemkovej knihe (v dnešnej aplikačnej praxi súdov najčastejšie s odkazom na rozhodnutie zverejnené v Úradnej sbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911; viď tiež Úr. sb. 1201). Takéto konanie (neformálne nakladanie s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve) pritom nebolo v dotknutom období nezvyčajné, skôr naopak. SOZ s účinnosťou od 01.01.1951 zrušil intabulačný princíp s jeho konštitutívnymi účinkami a vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa v zmysle ust. §§ 111, 112 SOZ nadobúdalo, ak osobitný predpis neupravoval inak, už samotnou zmluvou, pričom nasledujúci (fakultatívny) zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter (k tomu i rozsudok Najvyššieho súdu SR ). Zmluvy uzavreté do 31.12.1950 nemali vždy náležitosti potrebné na ich zápis do pozemkovej knihy, mohli byť však skutočnosťou, ktorá odôvodnene mohla v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týkala. Stal sa jej dobromyseľným držiteľom a mohol k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, ak boli splnené aj ostatné náležitosti vydržania. Ak však boli uzavreté zmluvy perfektné a chýbal iba zápis do pozemkovej knihy (keďže vtedajšie právo na rozdiel od súčasnej právnej úpravy neustanovovalo

lehotu pre vykonanie zápisu v pozemkovej knihe po uzavretí zmluvy - k tomu primerane i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR publikované v tamojšej zbierke rozhodnutí pod č. R 27/96) stali sa l. januárom 1951, tzn. nadobudnutím účinnosti SOZ a vzhľadom na zrušenie predchádzajúceho intabulačného princípu účinnými (ako argumentovali i navrhovateľky v prejednávanej veci).

Skutkové a právne odôvodnenie uplatneného nároku navrhovateliek o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po predchodcovi navrhovateliek H. R., na základe hodnotenia v priebehu konania vykonaných dôkazov súd podrobil posúdeniu z hľadísk vyššie citovaných predchádzajúcich právnych úprav uhorského obyčajového práva - z obdobia účinnosti ktorého pochádza objektívne zistená darovacia zmluva z r. 1943, ktorá však nebola predmetom zápisu v pozemkovej knihe a najneskôr od ktorej sa predchodca navrhovateliek ujal držby i sporných nehnuteľností a potom Stredného , ako novej právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť počas držby sporných nehnuteľností predchodcom navrhovateliek, pritom ešte skôr, ako by mohla uplynúť 32 ročná vydržacia doba pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa uhorského obyčajového práva.

Darovaciu zmluvu z r. 1943 (vo forme listu zo dňa 20.9.1943, zisteného v predchádzajúcom konaní sp. zn. ) súd - keďže mal preukázanú jej existenciu, nie však bez akýchkoľvek pochybností jej predmet a obsah - právne posúdil ako tzv. domnelý (putatívny) právny titul - písomný prejav vôle nakladania s vlastníctvom k nehnuteľnostiam mimo zápisu v pozemkovej knihe počas platnosti obyčajového práva. Na jednej strane nebola preto sama osebe právnym titulom, podľa v tom čase platného práva, s jeho intabulačným princípom, zakladajúcim bez splnenia požiadavky zápisu v pozemkovej knihe zmenu nositeľa vecného práva k nehnuteľnostiam, na druhej strane však mohla byť so zreteľom na všetky okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby predchodcu navrhovateliek (o to viac, že obyčajové právo, ako už je zmienené, poznalo možnosť prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti i mimo zápisu v pozemkovej knihe). Zmluva z r. 1943 a jej účinky takto boli súdom posudzované podľa právneho poriadku, počas účinnosti ktorého bola uzavretá. V čase nadobudnutia účinnosti SOZ napriek zrušeniu intabulačného princípu preto predstavovala už len zmienený domnelý právny titul, zjavne však, s prihliadnutím práve i na správanie predchodcu navrhovateliek a takisto správanie osôb, ktorým svedčil zápis vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v poslednej príslušnej evidencii, ktorou bola pozemková kniha (k tomu súd odkazuje i na navrhovateľkami v ich cit. podaniach označenú judikatúru k otázke posudzovania dobromyseľnosti držby) akceptovaný nielen samotným predchodcom navrhovateliek ako držiteľom a odporcami, ale i vtedajšími orgánmi štátnej správy a súdmi (o čom svedčí i predmet a priebeh trestného konania vedeného proti predchodcovi navrhovateliek pod sp. zn. ); takto ho nakoniec akceptoval i občiansko-právny súd v predchádzajúcom konaní vo veci sp. zn. , konštatujúc splnenie podmienok vydržania.

Ako správne argumentovala v konaní strana navrhovateliek (i s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -27) tak uhorské obyčajové právo vychádzalo pri existencii skutočnej držby z domnienky jej oprávnenosti, tzn. dobromyseľnosti držiteľa (pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je oprávnená - po práve a opak sa musel dokazovať), takisto i Stredný v ust. , (a rovnako i súčasná právna úprava v Obč. zák.) výslovne pre prípad pochybností ustanovuje zákonný predpoklad, že držba je oprávnená.

Práve posúdenie skutkovej a právnej otázky dobromyseľnosti predchodcu navrhovateliek H. R. pri jeho preukázanej držbe sporných nehnuteľností (ako okresný súd už skonštatoval a odôvodnil i vo svojom predchádzajúcom zrušenom rozsudku v tejto veci) bol rozhodujúce pre konečné rozhodnutie súdu v tejto veci. Na tomto mieste je okresný súd nútený uznať a prisvedčiť strane navrhovateliek, že vo svojom predchádzajúcom rozsudku okrem odvolacím súdom konštatovaných nedostatkov pri hodnotení dôkazov, práve z hľadiska a pre potreby aplikácie rozhodujúcej vyššie citovanej hmotnoprávnej úpravy o podmienkach oprávnenosti držby nesprávne narábal s procesným inštitútom dôkazného bremena v občianskom sporovom konaní ( ), ktorým v jestvujúcich pochybnostiach o oprávnenosti držby predchodcu navrhovateliek i vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam (vzhľadom na nedostatok predloženia písomnej zmluvy z r. 1943 v tomto konaní) zaťažil stranu navrhovateliek, ako právnych nástupcov držiteľa, hoci to mali byť odporcovia, aby preukázali opak (oprávnenosti držby).

Ako už okresný súd uviedol, viazaný pritom závermi vyslovenými v cit. zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci ( ), niektoré z hľadiska predmetu sporu podstatné súvislosti medzi jednotlivými vykonanými dôkazmi pri predchádzajúcom posudzovaní predmetu sporu vo svojom cit. zrušenom rozsudku prehliadol, alebo im opomenul prisúdiť význam, ktorý im zjavne prislúcha. Posudzujúc potom znovu vyššie citovanú podrobnú argumentáciu oboch strán sporu, je nútený vo svetle doplneného dokazovania, predovšetkým však doplneného hodnotenia výsledkov dokazovania (pretože pre rozhodnutie súdu v tejto veci rozhodujúce dôkazy boli vykonané už v predchádzajúcom priebehu konania) a pod váhou dôslednej argumentácie strany navrhovateliek niektoré svoje pôvodné stanoviská a závery prehodnotiť, zmeniť a doplniť - ako vyplýva už z predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia - nevynímajúc i posúdenie zmienenej podstatnej spornej otázky dobromyseľnosti a oprávnenosti držby sporných nehnuteľností predchodcom navrhovateliek H. R..

Vyššie vykonaným doplneným hodnotením výsledkov dokazovania - v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu i so zreteľom na stranou navrhovateliek označenú relevantnú judikatúru - obzvlášť medzi účastníkmi spornej otázky, či možno vyvodiť z vykonaného dokazovania, že predmetom darovania v r. 1943 boli aj sporné nehnuteľnosti - predovšetkým vyhodnotením predtým súdom opomenutého dôkazu identifikácie parciel zo dňa 25.3.1974, v súvislosti s okolnosťami zistenými o držbe sporných nehnuteľností predchodcom navrhovateliek v oboch súdnych konaniach sp. zn. a sp. zn. , vrátane posudzovania správania sa oboch dotknutých strán (predchodcu navrhovateliek i odporcov) logicky v záujme jednoty a udržania celého rodinného majetku (všetkých sporných nehnuteľností, tak v X.. Ú.. T. Q. X., G. G. T. X.. Ú.. J., ako predmetu dedičstva po predchodkyni účastníkov - ako vyplýva z pripojeného dedičského spisu po poručiteľke Verone Pisárikovej sp. zn. D 1380/41 v spojení s rozhodnutím pozemkovoknižného súdu o zápise do pozemkovej knihy pod Čd 373/44, zaslaným súdu Správou katastra Čadca zo zbierky listín príslušného katastrálneho operátu vo vzťahu k súčasnému stavu zápisu sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností), tak ako bola jednoznačne deklarovaná vôľa ich spoločnej predchodkyne, poručiteľky T. R., pre prípad scudzenia sporných nehnuteľností odporcami výslovne vymieňujúcej prednostné právo práve pre predchodcu navrhovateliek, okresný súd prijal záver o dobromyseľnosti predchodcu navrhovateliek ako držiteľa sporných nehnuteľností.

Odporcovia, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno preukázania opaku vo vzťahu k oprávnenosti držby ( k ust. SOZ), v celom priebehu poukazovali na existujúce (súdom i v tomto rozhodnutí vyslovené) pochybnosti o dobromyseľnosti právneho predchodcu navrhovateliek a oprávnenosti jeho držby vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, v prejednávanej veci založené na nepredložení písomnej zmluvy z r. 1943 navrhovateľkami v tomto konaní a na postupe predchodcu navrhovateliek v predchádzajúcom občianskoprávnom spore sp. zn. . Na základe vyhodnotenia predtým súdom opomenutého dôkazu i v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi novo posúdeného, ako je vyššie uvedené a pretože odporcovia, hoci zdôrazňujúc pochybnosti, žiadnymi inými dôkazmi nepreukázali opak, súd preto konštatuje, že v takýchto pochybnostiach išlo o držbu oprávnenú, za podmienok ust. , SOZ.

Predchodca navrhovateliek H. R. tak nadobudol vlastnícke právo k všetkým sporným nehnuteľnostiam v rozsahu, v ktorom patrilo podľa stavu zápisu v príslušnej pozemkovej knihe odporcom, titulom vydržania podľa ust. §§ 115 a nasl., v spojení s ust. §§ 143 a nasl., § 145 ods.1,2 SOZ a v spojení s prechodným ust. § 854 Obč. zák., uplynutím počas desaťročnej vydržacej doby (§ 116 ods.1 SOZ) nepretržitej oprávnenej držby nehnuteľností, počítanej v zmysle cit. ust. § 566 ods.1,2 SOZ od 01.01.1951 (keďže predchádzajúca právna úprava podľa uhorského obyčajového práva vyžadovala na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnej veci uplynutie vydržacej doby dlhšej, v trvaní 32 rokov), ktorá tak uplynula a predchodca navrhovateliek sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností dňa 01.01.1961.

Odporcom ako pôvodným pozemkovoknižným vlastníkom (v zmysle zápisov do pozemkovej knihy vykonaných do darovania v r. 1943 i následne až do nadobudnutia účinnosti SOZ a neskôr citovaných predpisov o novej evidencii nehnuteľností) v súčasnosti svedčí hodnoverný zápis o ich vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam i v príslušnom súčasnom katastri nehnuteľností (§ 70 ods.1 katastrálneho zákona). Pretože vlastnícke právo je jedným zo základných práv, zaručeným (vrátane s ním súvisiaceho

práva dedičského) a chráneným medzinárodnými dohovormi, (čl. 20) i v súlade s ňou jestvujúcou právnou úpravou, je to právo nepremlčateľné ( Obč. zák.) a nikto, kto ho platne nadobudol, ho nemôže byť zbavený proti svojej vôli okrem prípadov predpokladaných v a 5 , súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva) musí z hľadiska poskytnutia ochrany tomuto právu a jeho pravému nositeľovi v zmysle cit. ust. § a nasl. Obč. zák. nevyhnutne skúmať otázku vlastníctva bez ohľadu na jestvujúci stav zápisu vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností (ktorý, ako vyplýva z cit. ust. katastrálneho zákona, je hodnoverným len dovtedy, pokým sa nepreukáže opak). Súd návrhu navrhovateliek ako dôvodnému preto vyhovel (so zreteľom i na vyžiadané vyjadrenie Správy katastra Čadca zo dňa 03.12.2012 k identifikácii sporných nehnuteľností bez toho, aby navrhovaným určením vo vzťahu k sporným pozemkom, zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností ako parcely registra E, boli pritom dotknuté práva tretích osôb vo vzťahu k ich spoluvlastníckym podielom) - po preukázaní, že ide o nehnuteľnosti, ktoré v čase svojej smrti 29.01.1987 vlastnil ich predchodca H. R., po ktorom sú dedičmi zo zákona ( Obč. zák.) navrhovateľky v rade 1/ až 3/, ktoré tak z titulu svojho dedičského majetkového nároku ( Obč. zák.) a vzhľadom na jestvujúci stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, nezodpovedajúci súdom zistenému skutočnému právnemu stavu ( katastrálneho zákona) a neumožňujúci tak prejednanie sporných nehnuteľností v nesporovom dedičskom konaní podľa ust. § a nasl. ako predmetu dedičstva po ich predchodcovi poručiteľovi Jozefovi Pisárikovi, osvedčili existenciu svojho naliehavého právneho záujmu ( i so zreteľom na ust. ) na odstránení tohto nesúladu v katastri nehnuteľností (k tomu súd odkazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , ) prostredníctvom navrhovaného deklaratórneho rozhodnutia súdu.

Trovy konania

O trovách konania súd rozhodol aplikujúc ustanovenie v spojení s ust. . Podľa výsledku konania v zmysle tohto rozhodnutia súdu vo veci samej úspešnou stranou v sporovom konaní je strana navrhovateliek, ktorej by podľa zásady úspechu v konaní, vyjadrenej v ust. patrila náhrada trov konania v plnej výške preukázane účelne vynaložených trov - ktorá však toto svoje procesné právo voči strane odporcov výslovne neuplatnila ( ). Naopak odporcovia podľa toho istého zákonného ustanovenia musia ako neúspešní účastníci znášať vlastné trovy v celom rozsahu sami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu

v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).