Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-424-2012.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/424/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. X. F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom v A., ul. A. XX, o zaplatenie 591,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 6C/46/2010-126 zo dňa 25. septembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 591,68 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 25.01.2010 až do zaplatenia, podľa § 11 ods. 1 písm. e/ vyhlášky MS SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného k 13.08.2000. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13.08.2000 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej D. O., ako vodička motorového vozidla, evidenčné číslo TS 845 AB v dôsledku nesprávnej techniky a spôsobu jazdy spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu vodičky a taktiež k zraneniam odporcu. Vodička D. O. v čase dopravnej nehody nemala predpísané vodičské oprávnenie. Pri nehode utrpel zranenie ako spolujazdec odporca, v dôsledku čoho je v súčasnej dobe považovaný za invalidného. Poistná udalosť bola nahlásená Slovenskej poisťovni, a.s. dňa 23.01.2001 Ing. P. X., ktorý bol v čase nehody zapísaný v evidencii vozidiel ako jeho užívateľ. Výsluchom odporcu, svedkyne T. A., svedka P. X. a svedka Ing. P. X. zistil, že P. X. dva dni po tom, ako auto kúpil od Ing. P. X., predal ho ešte pred nehodou odporcovi. Odporca mal vozidlo jeden deň u seba na skúšku a na druhý deň mu priniesol peniaze. Až po predaji motorového vozidla P. X. odporcovi došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobila ako vodička D. O.. Navrhovateľ v dôsledku poistnej udalosti vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 13 229,13 eur. Navrhovateľ v žalobnom návrhu si uplatňoval regresné plnenie v celkovej výške 591,68 eur na základe poistných plnení zo dňa 06.11.2007, 02.03.2009 a 03.07.2009, vo vzťahu ku ktorým sa právo nepremlčalo. Navrhovateľ si dôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie regresného plnenia v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Nárok na zaplatenie regresného plnenia podľa § 11 ods. 1 písm. e/ citovanej vyhlášky považoval za dôvodný, vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, keď bolo preukázané, že odporca ako vlastník motorového vozidla zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. Vykonaným dokazovaním, výsluchmi odporcu, svedkov P. X., Ing. P. X. a T. A. mal preukázané, že predmetné vozidlo, ktoré malo účasť na nehode, ešte pred nehodou kúpil odporca do svojho vlastníctva. Ďalej vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že vozidlo v čase nehody viedla D. O., ktorá nemala vodičské oprávnenie. Keďže odporca ako prevádzkovateľ a vlastník vozidla sedel v čase nehody na mieste spolujazdca, žiadne iné osoby sa vo vozidle nenachádzali, je zrejmé, že jazdu vykonala vodička O. so súhlasom odporcu, čo znamená, naplnenie skutkovej podstaty uplatnenia si práva postihu voči poistenému podľa § 11 ods. 1 písm. e/ vyhlášky. Z uvedených dôvodov preto návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy podľa § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení spolu s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom od 01.01.2009 a v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9% od 25.01.2010. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že neboli splnené podmienky regresného postihu podľa § 11 ods. 1 písm e/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že poisťovni vznikne takéto právo len vtedy, ak sa dá jednoznačne preukázať, že vedenie vozidla bolo zverené osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. Citované ustanovenie vyžaduje, aby poisťovňa svoje právo uplatnila len po preukázaní vedomosti poisteného (prevádzkovateľa alebo vodiča) o tom, že motorové vozidlo skutočne zveril, a to osobe bez predpísaného vodičského preukazu. V konaní bola preukázaná iba jeho vedomosť, že D. O., ktorá vozidlo viedla v čase nehode, nemala vodičský preukaz. Vzhľadom k tomu, že súd vychádzal z predpokladanej domnienky, že sedel v čase nehody na mieste spolujazdca a žiadne iné osoby vo vozidle sa nenachádzali, jazdu vykonala D. O. s jeho súhlasom. Takéto zdôvodnenie z právneho hľadiska, že D. O. zveril vedenie motorového vozidla neobstojí. V tomto smere nebol zaťaženým dôkazným bremenom, vzhľadom na postihové právo navrhovateľa. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobný návrh zamietnuť.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní preukázal vedenie motorového vozidla D. O., výpoveďou odporcu v tomto konaní, ako aj v konaní vedeného pod sp. zn. 1C/33/2008, znaleckým posudkom č. 187/2000 vypracovaným znalcami, ktorí vykonali pitvu nebohej, z ktorých vyplýva, že D. O. v čase dopravnej nehody táto viedla motorové vozidlo. Taktiež bolo preukázané, že odporca zveril vedenie motorového vozidla D. O., osobe bez vodičského oprávnenia. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou odporcu na pojednávaní dňa 22.06.2004, v konaní pod sp. zn. 1C/33/2008, kedy uviedol, že „dal auto šoférovať D. O.“. Podstatné je, že v motorovom vozidle sa nachádzal len odporca a D. O.. Odporca teda ako spolujazdec videl, že vozidlo vedie jeho 15-ročná priateľka, ktorá vzhľadom na svoj vek, nemohla byť držiteľom vodičského preukazu. V tomto prípade je irelevantné ako došlo k zvereniu vozidla odporcom D. O., ako nastúpili do vozidla, či jej vedenie vozidla umožnil svojím konaním alebo nekonaním. Podstatné je, že odporca sa ako spolujazdec nachádzal vo vozidle a ona viedla motorové vozidlo v jeho prítomnosti. Taktiež okresný súd správne konštatoval, že bolo zistené, že odporca sedel v čase nehody na mieste spolujazdca, žiadne iné osoby sa vo vozidle nenachádzali a je zrejmé, že jazdu vykonala vodička D. O. so súhlasom odporcu. Z právneho hľadiska to znamená, že odporca jej vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vedenie motorového vozidla zveril i napriek tomu, že nemala vodičské oprávnenie. Tým boli naplnené všetky predpoklady na uplatnenie postihu v zmysle § 11 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozsudku proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého správne dospel k právnemu záveru, keď odporcu zaviazal na regresné plnenie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. e/ Vyhlášky MF SR č. 423/91 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinnej k 13.08.2000. Krajský súd sa plne stotožňuje s odôvodnením skutkových okolností okresným súdom a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významne sa vyjadriť len k tým skutočnostiam, ktoré boli predmetom odvolacích námietok zo strany odporcu v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorými bol odvolací súd viazaný (§ 205 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, že by bola preukázaná jeho vedomosť o tom, že motorové vozidlo skutočne zveril, a to osobe bez predpísaného vodičského preukazu. V konaní bola preukázaná iba jeho vedomosť, že D. O., ktorá vozidlo viedla v čase nehody, nemala vodičský preukaz. Okresný súd teda vychádzal iba z predpokladanej domnienky, že ak sedel v čase nehody na mieste spolujazdca a žiadne iné osoby sa vo vozidle nenachádzali, vodička D. O. vykonala jazdu s jeho súhlasom.
Krajský súd odvolanie odporcu na základe vyššie uvedených odvolacích námietok, nepovažoval za dôvodné.
Zákon nepredpisuje ani predpisovať nemôže, pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomných súvislosti. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich a sporných skutočností sú pravdivé, tj. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané správami získanými vykonaním i jednotlivých dôkazov. Krajský súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom a dospel k záveru, že okresný súd zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a rozhodol tak na základe zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Z vykonaného dokazovania okresným súdom bolo jednoznačne zistené, že v čase dopravnej nehody bol odporca vlastníkom motorového vozidla, evidenčné číslo TS 845 AB, že v čase dopravnej nehody viedla motorové vozidlo ako vodička D. O., priateľka odporcu, ktorá v čase dopravnej nehody mala 15 rokov a táto nemala vodičské oprávnenie k vedeniu tohto motorového vozidla. Ďalej z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol odporca spolujazdcom, ktorý podľa tvrdenia v konaní (ako aj v odvolaní) vedel o tom, že D. O. nemala vodičské oprávnenie. Bolo preto logickým úsudkom sudcu okresného súdu, ktorý hodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivé ako aj vo vzájomnej súvislosti a správne dospel k záveru, že odporca ako vlastník motorového vozidla zveril jeho vedenie osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. Tvrdenie odporcu v odvolaní, že by zákonná podmienka regresného nároku by mohla byť uplatnená len pri jeho vedomosti o tom, že motorové vozidlo skutočne zveril takejto osobe, by nezodpovedalo logickému vyhodnoteniu takéhoto konania odporcu, dokonca by bolo v rozpore s ním. Okresný súd celkom logicky vyhodnotil, že ak navrhovateľ bol vlastníkom motorového vozidla, že D. O. bola jeho priateľkou, že v čase dopravnej nehody sa vo vozidle nachádzal odporca ako vlastník motorového vozidla a D. O. viedla motorové vozidlo, je potom zrejmé, že len spôsobom - so súhlasom odporcu ako vlastníka motorového vozidla, bolo umožnené D. O. viesť toto motorové vozidlo i keď mal vedomosť o tom, že táto na vedenie motorového vozidla nemá predpísané vodičské oprávnenie.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý riadne zistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.