Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-84-2012.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Dr. I. A., bytom Z. O. 6, Z., proti žalovanému: Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 5. júna 2012 č. VÚSZ-258-21/2012-OPD, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie žalovaného Čj. VÚSZ-258-21/2012-OPD zo dňa 5. júna 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 5. júna 2012 č. VÚSZ-258-21/2012-OPD. Uviedol, že dňa 16. 06. 2012 žalobca obdržal poštou oznámenie žalovaného, evidované pod číslom VÚSZ-258-21/2012-OPD, vo veci žiadosti o prehodnotenie výsluhového dôchodku. Napriek tomu, že žalovaný vo veci žiadosti žalobcu nerozhodol rozhodnutím, ktoré by malo všetky náležitosti rozhodnutia správneho orgánu, vrátane poučenia o možnosti podať opravný prostriedok, podal proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného odvolanie z nasledovných dôvodov: Rozkazom MO-SR č. 55 zo dňa 20. 02. 1998 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 26 ods. 1 písm. f/ zák. č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, v znení neskorších predpisov. Od 01. 03. 1988 mu bol podľa § 33 citovaného zákona priznaný výsluhový príspevok v sume 6.220,- Sk mesačne. Základ pre vymeranie výsluhového príspevku bol 21.242,- Sk. Nakoľko najvyššia výmera výsluhového príspevku ku dňu priznania nesmela prekročiť najvyššiu výmeru starobného dôchodku podľa § 24 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, bol mu priznaný výsluhový dôchodok vo výške 6.220,- Sk mesačne, teda o 1.460,- Sk menej, ako činil vypočítaný výsluhový príspevok a v konečnom dôsledku bol žalobca rozhodnutím odporcu ukrátený na svojich právach a diskriminovaný voči poberateľom starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V uvedenej súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že poberatelia starobného dôchodku, ktorí mali obmedzenú maximálnu výšku starobného dôchodku, už niekoľko rokov dostávajú starobný dôchodok v plnej výške. Je pravdou, že po vydaní rozhodnutia č. 6520605323601/2 zo dňa 17. 03. 1998, ktorým mu bol priznaný výsluhový príspevok, dňa 01. 05. 1998 nadobudol účinnosť zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov podľa § 89 ods. 3 zák. č. 114/1988 Z. z., výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zák. č. 76/1959 Zb., a tento nárok trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Od 01. 07. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 125 ods. 12 zákona výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zák. č. 114/1998 Z. z. sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Napriek tomu, že od priznania výsluhového príspevku uplynula pomerne dlhá doba od účinnosti zák. č. 114/1998 Z. z. (od priznania výsluhového príspevku do účinnosti tohto zákona uplynuli len necelé dva mesiace), sa žalobca cíti byť ukrátený na svojich právach na výsluhový dôchodok v správnej sume. Vychádzajúc z dikcie čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach v súvislosti s vyššie uvedeným. Žalobca tvrdí, že rozhodnutím odporcu, vychádzajúceho z § 3 zák. č. 76/1959 Zb., je v porovnaní s postupom odporcu podľa zák. č. 114/1998 Z. z. diskriminovaný v porovnaní s tým vojakom, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok dva mesiace po tom, ako sa to udialo v prípade žalobcu. Proti vôli žalobcu a bez ohľadu na odpracované roky (od 01. 08. 1970 do 17. 08. 1988 v I. pracovnej kategórii, t. j. 18 rokov, od 18. 08. 1988 do 31. 12. 1992 v I. pracovnej kategórii, t. j. 4 roky a 4 mesiace, od 01. 01. 1993 do 28. 02 1998 v I. pracovnej kategórii, t. j. 5 rokov a 3 mesiace, bol žalobca prevedený z výsluhového príspevku (necelých 30 % platu) do výsluhového dôchodku. Úmysel Ministerstva obrany SR postupne vyrovnať výšku dôchodkov takto poškodeným výsluhovým dôchodcom nebol do súčasnej doby realizovaný. Očakával, že sa výsluhový príspevok, resp. dôchodok žalobcu, na ktorý sa prekvalifikoval bez prepočítania a porovnania výšky oboch dôchodkov, sa zrealizuje pri dosiahnutí 55 rokov veku z I. pracovnej kategórie. Doteraz sa tak nestalo.
Navrhol preto, aby krajský súd fiktívne rozhodnutie žalovaného č. VÚSZ-258-21/2012-OPD zo dňa 05. 06. 2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Dňa 17. 03. 1998 vydal žalobcovi rozhodnutie o priznaní výsluhového príspevku č. 65206053323601/2. Výsluhový príspevok bol žalobcovi priznaný od 01. 03. 1998 podľa ust. § 33 zák. č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 33 ods. 1 písm. c/ cit. zákona žalobcovi patrilo 37 % vypočítaného základu, t. j. 7.860,- Sk. Suma výsluhového príspevku bola obmedzená podľa ust. § 24 ods. 4 zák. č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov na maximálnu možnú výmeru, t. j. na sumu 6.220,- Sk. Dňa 01. 05. 1998 nadobudol účinnosť zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Podľa ust. § 89 ods. 3 cit. zákona výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zák. č. 76/1959 Zb., v znení neskorších predpisov, tento nárok trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Od. 01. 07. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 125 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Od 01. 01. 2007 nadobudol účinnosť § 143d zák. č. 328/2002 Z. z. Podľa ods. 1 tohto paragrafu, ak suma starobného dôchodku profesionálneho vojaka priznaného podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003, ktorý sa podľa ust. § 125 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z. z. a § 91 ods. 1 a § 92 ods. 2 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov považuje za výsluhový dôchodok, bola obmedzená najvyššou výmerou, výsluhový dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobcu nebolo možné vykonať prepočet výšky vyplácaného výsluhového dôchodku, nakoľko tento bol pretransformovaný z výsluhového príspevku, a nie zo starobného dôchodku. Podmienkou pre prepočet výsluhového dôchodku podľa uvedeného ustanovenia bolo, aby bol ku dňu 01. 05. 1998 poberateľom starobného dôchodku.
Od 01. 01. 2009 nadobudol účinnosť § 143p zák. č. 328/2002 Z. z. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia, ak suma výsluhového príspevku, určená podľa predpisov účinných pred 1. májom 1998, ktorý sa podľa § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 114/1998 Z. z., považuje sa výsluhový dôchodok, bola obmedzená najvyššou výmerou starobného dôchodku, výsluhový dôchodok sa zvýši odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura, ak poberateľ takéhoto výsluhového dôchodku po 31. decembra 2003 dovŕšil dôchodkový vek podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003. Žalobca dosiahne dôchodkový vek až dňa 31. 08. 2013, preto nebolo možné pre zvýšenie výsluhového dôchodku použiť ani toto ustanovenie zákona. Na záver žalovaný konštatuje, že v súčasnosti nie je žiaden právny dôvod na prehodnotenie a prípadné zvýšenie výsluhového dôchodku pre žalobcu.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na pojednávaní napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 5. júna 2012, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie podľa 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Podľa § 89 ods. 3 zák. č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb., v znení neskorších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12 %. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.
Podľa § 143p ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak suma výsluhového príspevku určená podľa predpisov účinných pred 1. májom 1998, ktorý sa podľa § 89 ods. 2 a 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov považuje za výsluhový dôchodok, bola obmedzená pevnou sumou v rozmedzí 1 400 Sk až 2 150 Sk mesačne podľa hodnosti dosiahnutej profesionálnym vojakom ku dňu prepustenia zo služobného pomeru alebo najvyššou výmerou starobného dôchodku, výsluhový dôchodok sa zvýši odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2008 o sumu 26,60 eura, ak poberateľ takéhoto výsluhového dôchodku do 31. decembra 2003 dovŕšil dôchodkový vek podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je v zmysle § 244 ods. 3 OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, pretože v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 247 ods. 2, 3 OSP, teda, že ide o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti nemu príslušná procesná norma nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak.
Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 OSP zo súdneho prieskumu.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Možno teda uzavrieť, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Potom podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky s dopadom na právnu sféru žalobcu ako ukrátenie na právach.
Podľa názoru súdu, za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe považuje aj oznámenie (list) žalovaného zo dňa 21. 05. 2012 o nevybavení žiadosti žalobcu (formou rozhodnutia) o prehodnotenie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08), lebo ide o list príslušného správneho orgánu s charakterom rozhodnutia vydaný ako právnoaplikačný akt správneho orgánu uvedený v § 3 ods. 3 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.).
V danej veci bolo potrebné skúmať, či predmetným oznámením (list žalovaného zo dňa 21. 05. 2012) došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu alebo či môžu byť práva žalobcu právom chránené záujmy alebo povinnosti predmetným listom priamo dotknuté. Napadnuté oznámenie (žalobcom označené ako fiktívne rozhodnutie žalovaného) je rozhodnutím, t. j. individuálnym správnym aktom s konštitutívnymi účinkami, keďže z jeho obsahu a záveru vyplýva, že správny orgán urobil právny záver so stručným súhrnom právnych predpisov v oblasti služobných pomerov vojakov od priznania výsluhového príspevku žalobcovi dňom 01. 03. 1998 (rozhodnutie č. 65206053323601/2 zo dňa 17. 03. 1998 podľa vtedy zák. č. 76/1959 Zb.) až do časového obdobia od 01. 01. 2009, kedy nadobudol účinnosť § 143p zák. č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého správny orgán oznámil žalobcovi, že nie je možné jeho žiadosti vyhovieť.
Súd preto dospel k záveru, že takéto neformálne oznámenie (list) žalovaného je rozhodnutím (bez ohľadu na jeho druh, či formálne označenie) v zmysle § 244 ods. 3 OSP, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby (žalobca) priamo dotknuté, keďže ním riešil nárok žalobcu spočívajúci vo zvýšení výsluhového príspevku (dôchodku) od jeho ostatnej úpravy v zmysle hmotnoprávnych predpisov, upravujúcich služobný pomer vojakov z povolania. Ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sa dotýka niektorého zo základných práv a slobôd a jeho preskúmanie nesmie byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vylúčené z právomoci súdov bez ohľadu na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a iných zákonov (nález ÚS III. ÚS 138/03).
Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca písomne prípisom z 21. mája 2012 podal žiadosť o prehodnotenie výsluhového dôchodku od jeho prepustenia zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 26 ods. 1 písm. f/ zák. č. 76/1959 Zb. rozkazom MO - SR č. 55 zo dňa 20. 02. 1998, teda podľa názoru súdu išlo o návrh v zmysle ust. § 83 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., o ktorom mal žalovaný správny orgán rozhodnúť rozhodnutím s náležitosťami podľa § 46, § 47 a nasl. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keďže z ust. § 84 zák. č. 328/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z ust. § 84 ods. 3 citovaného zákona jednoznačne vyplýva dvojstupňové konanie, teda, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu je prípustný riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje odvolací orgán. Právoplatné rozhodnutie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je potom preskúmateľné súdom (ods. 6), pokiaľ by účastník konania nebol spokojný s rozhodnutím, a to v zmysle § 244 OSP a nasledovné, pretože nejde o rozhodovaciu činnosť žalovaného podľa § 248 OSP (viď. výklad vyššie uvedený).
Žalobca alternatívne navrhol, aby súd po oboznámení sa s obsahom jeho podania, ktoré nazval opravným prostriedkom, prerušil súdne konanie a podal návrh na Ústavný súd SR v súlade s § 89 ods. d/ zák. č. 114/1998 Z. z. s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 písm. b/, v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d/ Ústavy SR. V tejto časti ide o nejasný návrh žalobcu, z ktorého možno len vyvodiť, aby súd podal návrh Ústavnému súdu SR pre rozpor citovaného ust. § 89 ods. 3 zák. č. 114/1998 Z. z. s Ústavou SR, avšak súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto štádiu súd nerozhoduje o nároku žalobcu vo veci samej (hmotnoprávne posúdenie nezákonnosti rozhodnutia), ale z procesnoprávneho hľadiska , teda postup správneho orgánu, ktorý zatiaľ nevydal žiadne rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nezistil dôvod na navrhovaný postup.
Keďže v preskúmavanom prípade žalovaný správny orgán sa dopustil procesného pochybenia (§ 250i ods. 3 OSP), bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vec mu vrátiť na nové konanie, keďže v zmysle § 248 OSP nejde o rozhodnutie vyňaté z právomoci súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí v správnom súdnictve.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).