Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. L. XX, 2/ I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX E. a 4/ M. V., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ F.. S.. M.. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX/XXX, XXX XX E. G., zastúpený Advokátska kancelária VIS LEGALIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, 2/ Roľnícke družstvo Cerovan, družstvo, so sídlom 962 52 Cerovo 260, IČO: 36 050 369, 3/ S.. S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX G. - J. S., zastúpený Advokátska kancelária VIS LEGALIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. - 198 zo dňa 21. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne 4/ p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 198 zo dňa 21. septembra 2021 vo vzťahu k žalobkyni 4/ z r u š u j e a konanie voči žalobkyni 4/ vo veci samej z a s t a v u j e .

III. Žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a.

IV. Žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 4/ n e p r i z n á v a.

V. Žalobca 3/ je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (I. výrok) a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy konania v rozsahu 100% (II. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca (poznámka: žalobca S. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX - ďalej „pôvodný žalobca“) sa svojim návrhom domáhal pôvodne voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že kúpna zmluva zo dňa 14. 08. 2020 (ďalej len „kúpna zmluva“) uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim je v časti, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti vedených Okresným úradom I. katastrálny odbor, pre kat. úz. S. L. evidované na LV č. B. pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/120 v pomere k celku, na LV č. XXX pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/40 v pomere k celku, na LV č. XXX pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/120 v pomere k celku, na LV č. XXX pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/120 v pomere k celku, na LV č. XXX

pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/120 v pomere k celku, na LV č. XXX pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/120 v pomere k celku, na LV č. XXX pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 11/120 v pomere k celku, na LV č. XXX pod por. č. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 13/120 v pomere k celku (ďalej len „nehnuteľností“), neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy. Pôvodný žalobca mal záujem na odkúpení spoluvlastníckych podielov od iných spoluvlastníkov. Dňa 09. 03. 2020 žalovaný 1/ zaslal pôvodnému žalobcovi ponuku, na základe ktorej mu ponúkol možnosť uplatniť si predkupné právo v lehote dvoch mesiacov a kúpnu cenu určil vo výške 0,30 EUR/m2. Následne prebehla medzi ním a žalovaným 1/ komunikácia, pričom listom zo dňa 08. 05. 2020 si uplatnil v celom rozsahu predkupné právo ponúkané žalovaným 1/. Napriek uvedeným skutočnostiam došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čím malo dôjsť k porušeniu jeho predkupného práva. Dňa 30. 03. 2021 pôvodný žalobca navrhol, aby súd do konania pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaných, a to žalovaného 3/. Tento svoj návrh zdôvodnil tým, že žalovaný 2/ previedol vlastnícke práva k žalovaným nehnuteľnostiam. Okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil žalovaný 3/, keďže boli splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa (ďalej len „“), , a (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

4. Konštatoval, že pôvodný žalobca sa dožadoval vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva ako podielového spoluvlastníka. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že jej účastníkmi boli žalovaní 1/ a 2/. Žalovaný 3/ nebol účastníkom kúpnej zmluvy, a preto nebol vecne legitimovaným v danom spore, a preto žalobu voči žalovanému 3/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vykonaným dokazovaním a právnym posúdením dospel k záveru, že žalovaný 1/ si splnil svoju zákonnú povinnosť a ponúkol žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi na predaj nehnuteľnosti, a to ponukou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 09. 03. 2020, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 11. 03. 2020. Zároveň vyzval žalobcu, aby si uplatnil svoje zákonné predkupné právo v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov. Kúpnu cenu za ponúkané nehnuteľnosti určil vo výške 0,30 EUR/m2. Okresný súd ponuku žalovaného 1/ považoval za dostatočne jasnú, určitú a zrozumiteľnú; z hľadiska veľkosti na kúpu ponúkaných spoluvlastníckych podielov, z hľadiska výšky požadovanej kúpnej ceny za každý meter štvorcový ponúkaného spoluvlastníckeho podielu, ako aj z hľadiska časového trvania ponuky. Žalobca nepoprel, že mu bola ponuka na uplatnenie predkupného práva doručená dňa 11. 03. 2020, pričom na uhradenie kúpnej ceny mal dostatočný časový priestor. Spôsob uhradenie kúpnej ceny nepovažoval za obligatórnu náležitosť kúpnej zmluvy podľa a nasl. , a teda ani ponuky. Pokiaľ uvedený spôsob uhradenia kúpnej ceny nebol medzi stranami dohodnutý, bolo na žalobcovi, aby kúpnu cenu uhradil v hotovosti, poukážkou, zložením do súdnej úschovy a pod., a to v zákonnej lehote do dvoch mesiacov od doručenia ponuky. Náležitosť spôsobu uhradenia kúpnej ceny nie je podstatná náležitosť, čo vyplýva z dikcie ust. . Keďže kúpna cena nebola uhradená do uplynutia prekluzívnej dvojmesačnej lehoty, t. j. do 11. 05. 2020, zákonné predkupné právo pôvodného žalobcu zaniklo a žalovaný 1/ nebol viazaný svojou ponukou. Bol preto oprávnený slobodne disponovať so svojimi nehnuteľnosťami, vrátane možnosti previesť ich na tretiu osobu, čo legitímne uskutočnil. V tomto smere okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11. 05. 2011).

5. O trovách konania rozhodol podľa ods.. 1 v spojení s a tieto priznal žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100%, keďže žalobu zamietol.

6. Dňa 21. 11. 2021 pôvodný žalobca zomrel, a preto jeho právny zástupca aj na základe pokynu dedičov v prvej dedičskej skupine po pôvodnom žalobcovi, ako poručiteľovi, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa a . Žiadal odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom náhradu trov konania, alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V odvolaní uviedol, že samotná ponuka žalovaného 1/ nebola urobená v zmysle , a teda nebola určitá a zrozumiteľná. Ponuka na uplatnenie predkupného práva bola zmätočná a neurčitá, nakoľko

neobsahovala celkovú cenovú ponuku, ale len sumu za m2. Neurčitosť ponuky robila aj tá skutočnosť, že táto neobsahovala spôsob zaplatenia kúpnej ceny. Cena musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorej ju možno nepochybne stanoviť. V ponuke absentovala taktiež zásadná podmienka, a teda to, akým spôsobom dôjde k úhrade kúpnej ceny. Žalovaný 1/ neuviedol zásadnú podmienku týkajúcu sa platobných podmienok. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a s ohľadom na nesprávne zistenia skutkového stavu považoval odvolanie za zákonné, dôvodné a opodstatnené. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému 3/ mal za preukázané, že žalovaný 2/ previedol svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na žalovaného 3/, ktorý musel mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní pod sp. zn. , nakoľko k zámene nehnuteľností došlo až po zapísaní informatívnej poznámky ohľadom prebiehajúceho súdneho konania. Žalovaný 3/ mal vedomosť o tom, že k predmetným nehnuteľnostiam je vedené súdne konanie, o čom vedel aj žalovaný 2/, no aj napriek tomu uzatvorili zámennú zmluvu. Na podklade uvedeného bol žalovaný 3/ pasívne vecne legitimovaný.

8. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 3/, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Boli toho názoru, že kúpna zmluva nemôže byť neplatnou iba z dôvodov, ktoré sú šikanózne, účelové a zavádzajúce. Nezaplatenie kúpnej ceny zo strany žalobcu v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia ponuky na uplatnenie predkupného práva, spája so zánikom predkupného práva pôvodného žalobcu k ponúkaným nehnuteľnostiam, a to navyše aj s poukazom na preukázateľnú vedomosť pôvodného žalobcu o týchto následkoch. Žalovaný 3/ naviac zotrval aj na tom, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol (I. výrok) a vo výroku o trovách konania (II. výrok) vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ podľa , , ako vecne správny potvrdil. Z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne 4/ odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalobkyni 4/ zrušil a konanie voči nej zastavil podľa ustanovenia , .

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

13. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 09. 2021 tak, že žalobu zamietol a pôvodného žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo dňa 15. 11. 2021 (č. l. 207 spisu) doručené právnemu zástupcovi pôvodného žalobcu. Následne dňa 21. 11. 2021 nastala právna skutočnosť spojená s úmrtím pôvodného žalobcu. S ohľadom na túto právnu skutočnosť a so súhlasom dedičov podal v zákonnej lehote voči rozsudku okresného súdu odvolanie právny zástupca pôvodného žalobcu, a to v súlade s a o advokácii. Súd prvej inštancie počkal na výsledok dedičského konania a uznesením č. k. - 254 zo dňa 24. 05. 2022 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu, a to so žalobcami 1/ až 4/. Pri tomto rozhodnutí okresný súd vychádzal z uznesenia č. k. - 136 zo dňa 05. 04. 2022 vydaného notárom ako súdnym komisárom povereného Okresným súdom Zvolen v rámci dedičského konania vedeného po pôvodnom žalobcovi ako poručiteľovi. Predmetné uznesenie okresného súdu o pokračovaní v konaní so žalobcami 1/ až 4/ nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2022. Napriek tomu, že okresný súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu, odvolací súd však z obsahu uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. - 136 zistil, že poverený notár ako

súdny komisár schválil dohodu dedičov, pričom žalobkyňa 4/ sa nestala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností na rozdiel od žalobcov 1/ až 3/, ktorí nadobudli v dedičskom konaní do svojho vlastníctva okrem iného aj podiely k predmetným nehnuteľnostiam, a preto vstúpili do práv pôvodného žalobcu. Napriek tomu sa žalobkyňa na základe vyššie citovaného uznesenia okresného súdu stala stranou konania, netvorí však so žalobcami 1/ až 3/ nerozlučné spoločenstvo, keďže v dedičskom konaní nenadobudla podiel na predmetných nehnuteľnostiach a nestala sa tak nositeľkou hmotnoprávnych práv.

15. Počas odvolacieho konania, odvolací súd na základe výzvy zo dňa 01. 03. 2023 vyzval žalobcov 1/ až 4/ okrem iného aj k tomu, aby sa vyjadrili, či trvajú na podanej žalobe a podanom odvolaní ich právneho predchodcu. Na predmetnú výzvu reagovali žalobcovia 1/, 2/ a 4/, ktorí zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Žalobca 3/ na výzvu, ale ani na ďalšie urgencie, ktoré mu boli zo strany odvolacieho súdu zaslané (výzva zo dňa 29. 03. 2023 a zo dňa 10. 05. 2023) žiadnym spôsobom nereagoval. Nakoľko v predmetnom spore ide o nútené procesné spoločenstvo v zmysle , podľa ktorého sa pre úspech v spore vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, odvolací súd nemohol rozhodnúť o návrhu žalobcov 1/, 2/ na späťvzatie žaloby, nakoľko žalobca 3/ takýto súhlas nedal. V sporovom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť stranami konania všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní (pozri ZSP 3/2004, str. 66). Z uvedeného je tak zrejmé, že odvolací súd nemohol rozhodnúť o zastavení konania, ak všetci žalobcovia tvoriaci nerozlučné procesné spoločenstvo nevykonali procesný úkon smerujúci k späťvzatiu žaloby. Žalovaný 3/ nereagoval na výzvy odvolacieho súdu, a preto odvolací súd musel odvolanie prejednať.

16. Nakoľko žalobkyňa 4/ s ohľadom na vyššie uvedené netvorí so žalobcami 1/ až 3/ nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle , odvolací súd mohol rozhodnúť samostatne o jej procesnom návrhu, ktorým zobrala žalobu späť. Nakoľko zo strany žalobkyne 4/ bola žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom táto zobrala žalobu späť skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vzhľadom na zásadu, že žalobca je pánom sporu, má preto prednosť jej dispozičný úkon, ktorým v danom prípade dala žalobkyňa 4/ odvolaciemu súdu najavo, že nemieni v tomto konaní ďalej pokračovať. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne 4/ pripustil, rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalobkyni 4/ zrušil a konanie voči nej zastavil podľa ustanovenia .

17. Následne odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu zo strany žalobcov 1/ až 3/, ktorým v spore prináleží aktívna vecná legitimácia, ako právnym nástupcom po pôvodnom žalobcovi.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie prvoinštančného súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi predchodcu žalobcov 1/ až 3/. V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, citoval ustanovenia zákona, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd svoje rozhodnutie aj náležite presvedčivo odôvodnil, teda tak, ako ukladá ust. , rozsudok je preskúmateľný súdom druhej inštancie.

19. Odvolací súd konštatuje, že je nepochybné, že predmetom konania v danej veci je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Pôvodný žalobca sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že prevodom nehnuteľností bolo porušené jeho zákonné predkupné právo v zmysle . Zároveň ponuku na uplatnenie predkupného práva považoval za nejasnú a neurčitú z hľadiska konkretizácie spôsobu úhrady kúpnej ceny a jej výšky.

20. Vlastnícke právo, ako základný právny inštitút, možno vo všeobecnosti charakterizovať, ako právom zakotvenú možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať, užívať a nakladať so svojou vecou podľa svojej úvahy a vo svojom záujme. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má zásadne rovnaký zákonný obsah a ochranu, nesmie byť však zneužité na ujmu práv druhých, alebo v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami (Listina základných práv a slobôd). Spoluvlastníctvo potom predstavuje situáciu, kedy jedna vec, aj keď nie je reálne rozdelená, patrí viac subjektom spoločne.

21. Podľa ustanovenia , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

22. Odvolací súd uvádza, že inštitút zákonného predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka s voľným nakladaním s jeho majetkom - t. j. v možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením vlastníckeho práva v rozsahu nakladať so svojou vecou spočívajúcim v možnosti previesť vlastníctvo k nehnuteľnej veci na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom.

23. Podľa , ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

24. Podľa , kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť, alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene, a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

25. Ponuka je jednostranným právnym úkonom povinnej osoby (podielovým spoluvlastníkom ponúkajúcim svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na predaj) adresovaný oprávnenému (ostatným podielovým spoluvlastníkom). Ponuka okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných zákonom pre právne úkony musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, t. j. vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci, i ďalšie podmienky či požiadavky, za ktorých sa má vec predať. Zároveň pri nehnuteľných veciach musí byť dodržaná písomná forma. Z hľadiska výkonu predkupného práva je rozhodujúce, či ten, kto je oprávnený vec kúpiť, zaplatil v lehote cenu, za ktorú mu bola vec ponúknutá na kúpu predávajúcim spoluvlastníkom. Je teda viazaný len cenou (poprípade ďalšími podmienkami vedľa ceny) uvedenou v ponuke predávajúceho, lebo zaplatením práve ceny za predmet kúpy môže svoje predkupné právo vykonať.

26. Z ponuky predkupného práva zo dňa 09. 03. 2020 (č. l. 23 spisu) vyplýva, že žalovaný 1/ ponúkol pôvodnému žalobcovi, aby si v lehote dvoch mesiacov uplatnil svoje predkupné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. L., ktoré v ponuke špecifikoval ich zápisom na príslušnom liste vlastníctva, výškou spoluvlastníckeho podielu, označením čísla parcely a druhu pozemku, celkovej výmery parcely v m2 a výmery ponúkaného podielu. Zároveň špecifikoval aj výšku kúpnej ceny za 1m2 vo výške 0,30 EUR.

27. Z obsahu predloženej ponuky predkupného práva, ktoré bola pôvodnému žalobcovi doručená dňa 11. 03. 2020 je možné vyvodiť, že táto obsahovala označenie povinného spoluvlastníka realizujúceho ponuku predkupného práva (t. j. žalovaného 1/), označenie oprávneného spoluvlastníka z predkupného práva (t. j. pôvodného žalobcu), presnú špecifikáciu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve s uvedením veľkosti ponúkaného spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na žalovaného 1/ s presnou výmerou v m2, a to s ohľadom na spoluvlastnícky podiel k celkovej výmere. Rovnako obsahovala výšku kúpnej ceny určenej vo výške 0,30 EUR za m2 s určením doby na vyplatenie kúpnej ceny (t. j. dobu, do uplynutia ktorej môže svoje predkupné právo prednostnej kúpy vykonať).

28. Odvolací súd takúto ponuku považuje z hľadiska určenia veľkosti na kúpu ponúkaných spoluvlastníckych podielov, výšky požadovanej kúpnej ceny za 1m2, stanovenia doby na jej zaplatenie a tým aj spôsobu vykonania prednostného práva za jasnú, určitú a zrozumiteľnú. Na základe uvedeného tak možno vyvodiť jednoznačný záver, že ponuka žalovaného 1/ adresovaná pôvodnému žalobcovi bola riadnou ponukou obsahujúcou podstatné náležitosti, ktorá vyvolala zákonom predpokladané účinky.

Odvolací súd je toho názoru, že námietky pôvodného žalobcu týkajúce sa platnosti ponuky sú príliš formalistické. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 01. 04. 2016 vyslovil, že: „Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ V danom prípade však ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o platnosti predmetnej ponuky. Skutočnosť, že v ponuke nebola uvedená celková suma za spoluvlastnícke podiely žalovaného 1/, nerobí tento úkon neplatný z dôvodu neurčitosti, keďže túto bolo možné určiť jednoduchým matematickým výpočtom, a to vynásobením celkovej výmery ponúkaných spoluvlastníckych podielov sumou 0,30 EUR/m2. Rovnako ani neuvedenie spôsobu uhradenia kúpnej ceny nerobí tento právny úkon neplatným.

29. Vo vzťahu k otázke účinnosti prijatia ponuky zo strany pôvodného žalobcu, nebolo v konaní sporné, že pôvodný žalobca listom zo dňa 08. 05. 2020 označeným ako „Odpoveď na ponuku“ oznámil žalovanému 1/, ako podielovému spoluvlastníkovi, že si v celom rozsahu uplatňuje predkupné právo, ktoré mu žalovaný 1/ ponúkol dňa 11. 03. 2020 s tým, že žiadal predloženie kúpnopredajnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že k účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúkaný spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej (prekluzívnej) dobe od doručenia ponuky, pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia, čo nie je daný prípad (pozri R 49/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26. júna 2007, sp. zn. , nález ÚS ČR ). Samotné vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia kúpnej ceny za podiely v dvojmesačnej dobe nemožno preto považovať za účinné prijatie ponuky. Nezaplatenie ceny podielu (ako špeciálnej podmienky prijatia ponuky) má za následok zánik povinnosti žalovaného 1/vyplývajúcej mu zo zákonného predkupného práva. Žalovaný 1/, tak po márnom uplynutí prekluzívnej doby nebol ponukou viazaný a bol oprávnený previesť svoj spoluvlastnícky podiel aj na tretiu osobu, t. j. na žalovaného 2/. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že predkupné právo pôvodného žalobcu porušené nebolo. Nezaplatením požadovanej ceny v určenej dobe došlo k zániku predkupného práva pôvodného žalobcu, a preto žalovaný 1/ bol po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 11. 05. 2020 oprávnený kúpnou zmluvou previesť svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 2/.

30. Z uvedeného dôvodu tak žaloba pôvodného žalobcu nebola dôvodná. Vo vzťahu k námietke zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, tak táto má len informatívny charakter, čo znamená, že žiadnym spôsobom neobmedzuje vlastníka s nakladaním s vecou. Žalovanému 2/ tak nič nebránilo v tom, aby previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe zámennej zmluvy na žalovaného 3/. Okresný súd správne dospel k záveru, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti právneho úkonu sú tie subjekty, ktoré boli účastníkmi zmluvného vzťahu t. j. kúpnej zmluvy, ktorého neplatnosti sa pôvodný žalobca domáhal. Z uvedeného dôvodu boli v konaní pasívne vecne legitimovaní žalovaní 1/ a 2/. Pôvodný žalobca síce ako „pán sporu“ žiadal, aby okresný súd pripustil vstup do konania na strane žalovaných aj žalovaného 3/, ktorému procesnému návrhu prvoinštančný súd vyhovel, avšak žalovaný 3/ nebol účastníkom kúpnej zmluvy, pričom pôvodný žalobca nenamietal neplatnosť zámennej zmluvy, na základe ktorej sa stal žalovaný 3/ vlastníkom nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného okresný súd rozhodol správne, ak žalobu zamietol, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania v zmysle , potvrdil ako vecne správny (I. výrok).

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami , , , a .

32. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, avšak trovy odvolacieho konania vznikli len žalovaným 1/ a 3/, ktorí sa vyjadrili k podanému odvolaniu. Z uvedeného dôvodu by tak mali nárok na náhradu trov konania voči žalobcom len žalované 1/ a 3/. V danom prípade však odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalobcov 1/, 2/ a 4/ existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré výnimočne odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konanie úspešnej protistrane. Napriek tomu, že všetci žalobcovia sa stali účastníkmi konania z dôvodu, že okresný súd rozhodol o pokračovaní s nimi ako právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi, tak žalobkyňa 4/ bola do konania nesprávne pripustená,

keďže nenadobudla žiadne hmotnoprávne práva. Odvolací súd však s ohľadom na jej podanie konanie o odvolaní vo vzťahu k nej zastavil, čo by bolo dôvodom na rozhodnutie o trovách konania v zmysle . Žalobcovia 1/, 2/ a 4/ nemali záujem viesť ďalej predmetný spor. Nakoľko však žalobcovia 1/ a 2/ sú súčasťou núteného procesného spoločenstva, tak odvolací súd na rozdiel od návrhu žalobkyne 4/ nemohol o ich procesnom návrhu rozhodnúť, keďže žalobca 3/ na výzvy odvolacieho súdu na rozdiel od ostatných žalobcov nereagoval, a preto odvolací súd musel rozhodnúť o podanom odvolaní, ktoré podal právny zástupca pôvodného žalobcu. Z uvedeného dôvodu, tak odvolací súd videl na strane žalobcov 1/, 2/ a 4/ dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých sa títo síce stali procesnou stranou po pôvodnom žalobcovi, pričom nikto z nich nemal záujem na vedení predmetného sporového konania, no z dôvodu pasivity žalobcu 3/ odvolací súd musel konať aj so žalobcami 1/ a 2/, ktorí tvorili spolu so žalobcom 3/ nerozlučné procesné spoločenstvo. Odvolací súd s ohľadom na skutočnosti, ktoré nastali a vzhľadom na správanie sa žalobcov 1/ až 3/ má za to, že na ich strane v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto odvolací súd žalovaným náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ a 4/ nepriznal. (III. a IV. výrok).

33. Na druhej strane je však zrejmé, že žalovaným 1/ a 3/ vznikli trovy odvolacieho konania, pričom tieto vznikli predovšetkým v dôsledku toho, že žalobca 3/ zostal pasívny. Odvolací súd bol nútený o podanom odvolaní rozhodnúť. Nakoľko však podané odvolanie nebolo dôvodné, tak odvolací súd zaviazal žalobcu 3/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1/ a 3/ (V. výrok). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.