Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-63-2012.pdf
PDF · 206.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, štátny občan SR, žalobcu 2/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, štátna občianka SR, zastúpená v konaní žalobcom 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, štátny občan SR, proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava 2, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. DE minimis spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Mateja Bella 6, IČO: 36 868 949, v konaní o ochrane práv spotrebiteľa, takto
rozhodol:
Žaloba o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným je neplatná s a z a m i e t a .
U r č u j e s a , že Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným j e n e p l a t n á .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 362,06 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným je neplatná s a z a m i e t a .
U r č u j e s a , že Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným j e n e p l a t n á .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 68,80 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2011 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným je neplatná s a z a m i e t a .
U r č u j e s a , že Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2011 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným j e n e p l a t n á .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,-- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800,--Eur žalobcovi 1/ žalovaným s a z a m i e t a .
Žaloba o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným je neplatná s a z a m i e t a .
U r č u j e s a , že Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným j e n e p l a t n á .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,-- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800,--Eur žalobkyni 2/ žalovaným s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalobca 1/, žalobkyňa 2/, žalovaný s ú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec trovy konania každý vo výške 3,--Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec vo výške 143,--Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 uzatvorená medzi žalobcom 1/ a žalovaným je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) neplatná, ako aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010. Z tohto titulu sa ďalej žalobca v prvom rade domáhal zaplatenia sumy 362,06 Eur ako bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 v spojení s plnením zo Zmluvy o zabezpečovaní splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010.
Žalobca 1/ sa ďalej domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorená medzi ním a žalovaným dňa 14.02.2011 je v zmysle § 39 OZ neplatná ako aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 a z tohto titulu aj zaplatenia sumy 68,80 Eur ako bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 v spojení s plnením zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011.
Žalobca 1/ sa ďalej domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 24.08.2011 číslo XXXXXXXXX ako aj vyslovenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2011 a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 950,--Eur.
Žalobkyňa 2/ sa domáhala určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2011, ktorú uzatvorila so žalovaným je neplatná s poukazom na § 39 OZ ako aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2011. Taktiež sa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia od žalovaného vo výške 950,--Eur.
Žalovaný 1/ sa taktiež domáhal zaplatenia trov s prípravou a spracovaním žaloby vo výške 45,--Eur.
Žalobcovia 1/, 2/ poukázali na to, že žalovaný prostredníctvom svojich obchodných zástupcov používa sofistikované spôsoby na získavanie a udržiavanie si klientov - spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Pri uzatváraní prvej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne prostredníctvom obchodného zástupcu spotrebiteľovi úver, pri ktorom umožní spotrebiteľovi splácať ho úhradou v hotovosti na pobočke žalovaného, alebo vkladom na účet žalovaného v banke. Tieto úvery sú nazývané ako "bezslužbové". Identifikačným znakom takejto úverovej zmluvy je uvedenie kódu zmluvy v pravom hornom rohu na prvej strane úverovej zmluvy krížikom vyznačená kolónka s kódom "BEZ".
Po istom čase splácania takéhoto "bezslužbového úveru" je spotrebiteľ oslovený s tým, že má vygenerovanú ponuku a môže si zobrať ďalší úver do určitej výšky. Pokiaľ spotrebiteľ má záujem, tak ho navštívi v jeho domácnosti obchodný zástupca, ktorý ho oboznámi s podmienkou poskytnutia ďalšieho úveru, a to podmienkou uzatvoriť súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, čo pre spotrebiteľa znamená, že tento úver súbežný už nemôže splácať ani na pobočke, ani vkladom na účet, ale že splátky bude raz týždenne chodiť osobne v hotovosti do domácnosti vyberať obchodný zástupca za odmenu, o čom obchodný zástupca spíše aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Platí pravidlo, že klient môže mať súčasne uzatvorený len jeden "bezslužbový úver". Bez pristúpenia na doplnkovú službu nie je možné spotrebiteľovi ďalší úver poskytnúť. Toto je takzvaný "úver so službou". V prípade, že spotrebiteľ súhlasí a pristúpi aj na podmienku doplnková služba, obchodný zástupca vypíše zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru a ďalšie potrebné doklady.
Ďalej žalobcovia uviedli, že spotrebiteľ pri podpisovaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru, potom čo podpíše zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vôbec si neuvedomí, že odplata vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru je ešte vyššia ako odplata za samotný úver a predstavuje v skutočnosti 50 % sumy úveru. V skutočnosti spotrebiteľ za úver zaplatí celkom 85 % odplatu zo sumy poskytnutého úveru, čo pri priemerných úrokoch v bankách je doslova úžernícke plnenie. Podmienka - doplnková služba však nie je nikde písaná, ale sú ňou striktne viazaní obchodní zástupcovia. Táto podmienka je predkladaná spotrebiteľovi výhradne ústnou formou, prostredníctvom obchodného zástupcu.
Žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 19.05.2010 Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver 580,--Eur za cenu úveru 780,10 Eur. Úver bol splácaný splátkami na pobočke a splatený 16.03.2011, kód zmluvy BEZslužbová.
Dňa 13.10.2010 uzatvoril žalobca 1/ so žalovaným Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver 540,--Eur za cenu 726,29 Eur. Súčasne bola ako podmienka uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej bola dojednaná odmena vo výške 278,10 Eur. Tento úver bol predčasne splatený 24.08.2011 a bolo celkom za úver uhradené 902,06 Eur.
Dňa 14.02.2011 uzatvoril žalobca 1/ Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver v sume 800,--Eur za cenu úveru 1 075,98 Eur a súčasne ako podmienka bola uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej bola dojednaná odmena vo výške 412,--Eur. Z tohto úveru ku dňu podania žaloby bolo uhradené 868,80 Eur. Kód zmluvy je: so službou.
Dňa 25.05.2011 žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver 180,--Eur za cenu úveru 242,10 Eur. V zmluve je dojednanie o splácaní splátkami vkladom na účet. Nakoľko úver "bezslužbový" bol už v čase uzatvárania tejto zmluvy vyplatený, tak bolo možné, aby táto zmluva bola uzatvorená bez doplnkovej služby. Tento úver ešte nie je splatený. Kód zmluvy: BEZslužbová.
Dňa 24.08.2011 žalobca 1/ so žalovaným uzatvoril Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver v sume 860,-- Eur za cenu úveru 1 156,68 Eur. Súčasne bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej bola dojednaná odmena vo výške 442,90 Eur. Z tohto úveru ku dňu podania žaloby bolo uhradené 133,30 Eur. Kód zmluvy je: so službou.
Žalobkyňa 2/ uzavrela so žalovaným dňa 19.07.2010 Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver v sume 640,-- Eur za cenu úveru 860,78 Eur. Úver bol splácaný splátkami na pobočke a bol splatený 16.03.2011, kód zmluvy: BEZslužbová.
Žalobkyňa 2/ so žalovaným uzatvorila dňa 29.12.2010 Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver v sume 500,-- Eur za cenu úveru 672,49 Eur. Súčasne bola uzatvorená ako podmienka aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej bola dojednaná odmena za poskytnutie služby vo výške 257,50 Eur. Od tejto zmluvy žalobkyňa 2/ v 14 dňovej lehote odstúpila a sumu 500,--Eur vyplatila dňa 09.01.2011. kód zmluvy: so službou.
Dňa 13.03.2011 žalobkyňa 2/ uzatvorila so žalovaným Zmluvu číslo XXXXXXXXX na sumu 1 000,--Eur za cenu úveru 1 344,98 Eur a súčasne ako podmienka bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej bola dojednaná odmena za poskytnutie služby vo výške 515,--Eur. Z tohto úveru ku dňu podania žaloby bolo uhradené celkom 994,--Eur. Kód zmluvy bol: so službou.
Žalobkyňa 2/ dňa 05.06.2011 uzatvorila so žalovaným Zmluvu číslo XXXXXXXXX na úver v sume 800,--Eur za cenu úveru 1 075,98 Eur. V zmluve je dojednanie o splácaní splátkami vkladom na účet žalovaného. Nakoľko úver označený ako BEZslužbový bol už v čase uzatvárania tejto zmluvy vyplatený, tak bolo možné, aby bola táto zmluva uzatvorená bez doplnkovej služby. Tento úver nie je ešte splatený. Kód zmluvy je: BEZslužbová.
Žalobcovia poukázali na to, že pokiaľ pri "bezslužbových" zmluvách obchodný zástupca krížikom vyznačí kolónku s kódom "BEZ", tak pri všetkých zmluvách "so službou", pri ktorých žalovaný uplatňuje podmienku doplnková služba, obchodný zástupca nevyznačí krížikom kolónku s kódom "BEZ". Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné považovať uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok za individuálne zmluvné dojednanie, nakoľko samotné nezakrížikovanie kódu zmluvy "BEZ" obchodným zástupcom je v konečnom dôsledku zmluvným dojednaním, ktoré je oznámené ako podmienka doplnková služba pred podpisom zmluvy, ale spotrebiteľ ho nijako nemôže ovplyvniť, len akceptovať.
Žalovaný spotrebiteľovi vyplatí celú čiastku úveru v hotovosti a spotrebiteľ až potom kým má peniaze "v ruke" podpisuje úverovú zmluvu, kde podpisom prevzatie tejto hotovosti potvrdzuje. Toto je doslova "iluzórna" formulácia úverovej podmienky, ktorá sa absolútne vymyká bežnej a zaužívanej praxi, že peniaze spotrebiteľ dostane vždy až po podpise úverovej zmluvy, nikdy nie pred jej podpisom. Žalovaný vo svojej predformulovanej zmluve ani nedáva možnosť iného spôsobu úhrady splátok, prípadne možnosť výberu spôsobu splátok a stanovuje jediný spôsob úhrady splátok, a to vkladom na jeho účet, pričom následne poskytuje aj všetky potrebné identifikačné údaje k takejto realizácie splátok.
Zmluvným podmienkam, ktoré sú uvedené na strane 2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľ musí podrobiť, nakoľko sú v predformulovanej zmluve a spotrebiteľ nie je v stave ich nejakým spôsobom ovplyvniť, alebo zmeniť.
Žalobcovia poukázali aj na skutočnosť, že žalovaný v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádza v priemere RPMN 71 %, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru však je cca 229 %. Požiadavku na takéto plnenie nie je možné inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. Na druhej strane v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V súvislosti s uzatvorenými zmluvami o zabezpečení splátok úveru poukázali na to, že tieto Zmluvy nie sú samostatne označené číslom, ale každá priamo odkazuje na číslo konkrétnej zmluvy, ku ktorej sa
viaže. Celková odmena v každej takejto zmluve predstavuje 50 % výšky poskytnutého úveru, čo je v spojení, že spotrebiteľ za samotný úver zaplatí odplatu 35 % ako úroky a poplatok jednoznačne plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázali aj na to, že obchodný zástupca si sám určuje, v ktorom čase navštívi domácnosť a príde po splátky úveru, čo napríklad u nich bolo v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hodiny. Dvojhodinový časový interval vzhľadom na tak vysokú odmenu za službu považujú za neprijateľnú podmienku a za rozpor s dobrými mravmi. V ich prípade boli obchodnému zástupcovi vyplácané splátky troch úverov a jednou návštevou teda obchodný zástupca získal odmenu z troch zmlúv, teda z jednej návštevy jeho celková odmena bola 22,82 Eur, nehovoriac o tom, že samotný výber a zápis trvá cca 5 minút. Toto považujú za neprijateľné a úžernícke a za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež plnenie pri úhrade viacerých splátok v jednej splátke považujú za neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi.
Výšku finančného zadosťučinenia, ktorú od žalovaného požadujú stanovili s ohľadom na závažnosť konania žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj značnými zásahmi do ich súkromia. Žalovaný voči nim tieto praktiky uplatňuje už druhý rok, a to pri viacerých úveroch, ktorých celkový objem predstavuje 5 900,--Eur, a to pri žalobcovi v prvom rade 2 960,--Eur a žalobcovi v druhom rade 2 940,-- Eur za celkovú cenu úverov vo výške cca 9 600,--Eur. Žalovaný ako podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov vedel a mal vedieť aké sú právne hranice pri stanovovaní zmluvných podmienok, napríklad výšky odplaty, RPMN, aby spotrebiteľa nepoškodzoval a neuvádzal do omylu. Napriek tomu tak žalovaný nekonal. Vzhľadom aj na sofistikovaný spôsob uzatvárania zmlúv o úveroch a doplnkovej službe, čo považuje za zvlášť nebezpečné konanie nielen voči nim, ale aj pre spoločnosť a široký okruh spotrebiteľov. Žalovaný žalobcov uviedol do omylu už len čo do skutočnej výšky RPMN. Z týchto dôvodov žiadajú aj primerané finančné zadosťučinenie, v ktorom sú zohľadnené uvedené skutočnosti.
Žalovaný v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, pre uzatvorenie ktorých je podmienka pristúpiť na doplnkovú službu, a to zmluvu o zabezpečení splátok úveru uvádza v priemere RPMN 71 %, avšak skutočná RPMN pri započítaní odplaty zo zmluvy a zabezpečovaní splátok úveru predstavuje 229 %. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku.
Taktiež považujú za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a ak ešte veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť prípadne aj nedbanlivosť a prinúti ho pristúpiť na podmienku doplnkovej služby, ktorá ešte úver niekoľkonásobne predraží. Úverová zmluva v takomto prípade ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru ako doplnková služba, ktorá je uzatvorená v priamej spojitosti s úverovou zmluvou je neplatná v celom rozsahu. Takýto právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný.
Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 37 ods. 1, § 39, § 43, § 52a, § 53, § 54, § 451 OZ ako aj § 7 ods. 1 Zákona 129/2010 a § 3 ods. 5, § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
K vyjadreniu žalovaného k žalobe písomne uviedli, že majú naliehavý právny záujem na vyslovení v žalobe uvedených zmlúv za neplatné, nakoľko sa tým vyrieši otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným, odstráni sa spornosť v uvádzaní a výpočte RPMN a teda aj klamania spotrebiteľov
- žalobcov. V neposlednom rade určením zmlúv za neplatné, nebude môcť žalovaný požadovať protiplnenie z RPMN cca. 229 %, čo je z postavenia žalobcov ako spotrebiteľov nesporne naliehavý záujem. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti v žalobe uvedených zmlúv majú aj v kontexte práva a judikatúry európskej ako aj slovenskej, čo do ochrany spotrebiteľských práv. Podanú žalobu považujú za jediný a jednoznačne vhodný nástroj na ochranu ich spotrebiteľských práv a právom chránených záujmov aj v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia aj z už uhradených súm, ktoré žalovaný plnením z cca. 229 % RPMN získal. V tomto smere poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu spisová značka 1MCdo 1/2009, 3Cdo 224/2008, 1Cdo 91/2006. Uviedli, že žalovaný v zmluvách uvádza RPMN cca. 70,24 %, avšak do tohto výpočtu nezahrnul do RPMN ani v jednom prípade odmenu zo zmlúv o zabezpečení splátok úveru ako poplatkov, ktorú majú žalobcovia platiť obchodnému zástupcovi
pri týždennom preberaní splátok, a ktorá podstatne navyšuje RPMN po tomto započítaní predstavuje cca. 229 %, čo je klamanie spotrebiteľa a takzvaná civilnoprávna úžera.
Poukázali aj na rozsudok Súdneho dvora z 15.03.2012 vo veci C-453/10 N. C., D. C. proti SOS FINANC spol. s r. o., z ktorého je zrejmé, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. Žalované zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi a neplatné podľa § 39 OZ a taktiež aj podľa § 49a OZ, nakoľko boli uvedení do omylu pri uvedení významného a dôležitého údaja o výške RPMN.
Skutočnosť, že žalovaným boli porušené spotrebiteľské práva žalobcov ako spotrebiteľov je tak v samotnej žalobe ako aj v ich písomnom vyjadrení dostatočne preukázaná. Niekoľko násobné uvedenie do omylu a požadovanie protiplnenia z RPMN cca. 229%, čo je trojnásobne vyššie ako je maximálna hranica, spôsobuje vznik práva na ich strane na finančné zadosťučinenie. Pri stanovení požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vychádzali predovšetkým z intenzity a dĺžky trvania závadného konania a dosahu tohto konania s ohľadom na už spôsobenú ujmu ako aj spôsobilosť takéhoto konania privodiť ujmu v prípade jeho trvania. Výšku finančného zadosťučineniu, ktorú požadujú, stanovili s ohľadom na závažnosť konania žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, na jeho úžernícke správanie, ale aj značné zásahy do ich súkromia, nakoľko museli pristúpiť na vyberanie splátok v hotovosti v ich domácnosti, lebo v prípade uvedených úverov, ako je to uvedené v žalobe to bola podmienka poskytnutia úveru.
Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že vo všetkých zmluvách o spotrebiteľskom úvere je uvedený administratívny poplatok vo výške 14,94 %, avšak v zmluvách absentuje určitosť predmetu tohto plnenia. Preto tento poplatok považujú za neplatný, lebo je neprijateľný v zmysle § 53 ods. 1, 5 OZ. Taktiež sú neprijateľné čo do výšky odmeny z titulu Zmlúv o zabezpečení splátok úveru, ktoré paušálne predstavujú čiastku 51,4 % úveru, a to bez ohľadu na výšku úveru, výšku splátok. Podľa im známych informácii odplata z tejto odmeny zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru pre obchodného zástupcu predstavuje len 5 % a 95 % zostáva žalovanému na neznámy účel, čím si zvyšuje umelo výšku úrokov. Poukázali aj na to, že zamestnávateľ žalobkyni 2/ sídlil niekoľko krokov od pobočky Všeobecnej úverovej banka, a. s. a pracovisko žalobcu 2/ bolo v bezprostrednej blízkosti pobočky Providentu, čiže mali ideálne podmienky na splácanie úveru, či už v pobočke žalovaného alebo vo VÚB, a.s., kde mal žalovaný účet a v neposlednom rade jeden úver už na pobočke žalovaného už splácali. Preto je absolútne nelogický dôvod na to, aby si vyberali službu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobcovia sa v žalobe domáhajú vyslovenia neplatnosti viacerých zmlúv, ktoré s nim uzatvorili. Poukázal na ustanovenie § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.). Podľa právnej doktríny naliehavý právny záujem je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby. Bez existencie naliehavého právneho záujmu nemôže súd žalobu po vecnej stránke prejednať a ide len o akademické spory. Domnieva sa, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, a to z dvoch dôvodov.
1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch jednoznačne uviedol, že "naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu...". Treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty (uznesenie NS SR 1Mcdo 1/2009). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 224/2008). Tieto podmienky v danom prípade nie sú splnené.
V prípade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX totiž zo zákazníckej karty predloženej žalobcom vyplýva, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy bol v celom rozsahu splatený, čím vzájomné práva a povinnosti účastníkov z tejto zmluvy zanikli splnením. Vo vzťahu k tejto zmluve teda niet žiadnej nevyriešenej otázky. Vo vzťahu k tejto zmluve teda žalobca nie je v neistote aký je jeho dlh, pretože ho vlastne celý splnil, a preto nemôže mať naliehavý právny záujem na určení požadovanom v bode 1 petitu žaloby.
V prípade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX žalobca nesplatil ani len istinu úveru, a teda môže mať záujem vedieť aký je jeho dlh, no len samotné určenie neplatnosti túto jeho neistotu nevyrieši. Podľa vyššie uvedenej judikatúry je totiž nevyhnutné, aby určovacia žaloba predstavovala úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.
V prípade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX žalobca nesplnil ani len istinu úveru, preto ani na určenie neplatnosti tejto zmluvy nie je z rovnakého dôvodu daný naliehavý právny záujem, keďže určenie neplatnosti celej zmluvy navrhované v siedmom bode petitu žaloby, by nič nevyriešilo.
Uvedené dôvody absencie naliehavého právneho záujmu sa vzťahujú rovnako aj na vyššie uvedené zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným v rovnaké dni ako uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalobca 2/ nemá naliehavý právny záujem v prípade tretieho a šiesteho bodu petitu žaloby, tiež z dôvodu, že podľa ustálenej súdnej praxe je vylúčené, aby sa popri sebe uplatňovala neplatnosť zmluvy a plnenie súvisiace s touto zmluvou. Určenie neplatnosti má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k nároku na plnenie, ktorého sa žalovaný domáha v súvislosti so Zmluvami o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX.
Čo sa týka neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX z 13.03.2001 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 13.03.2001, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa 2/ domáha uviedol, že nezaplatila ani len istinu úveru. Na určení požadovanom v petite žaloby, preto nemá naliehavý právny záujem, pretože takýmto určením sa neodstráni žiadna neistota medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne výšky dlhu, úrokov či odplaty a ani nevyrieši sa úplne obsah spornosti daného právneho vzťahu.
Žalobca 1/ sa domáha aj dvoch nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX z 13.10.2011 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 13.10.2011 vo výške 362,06 Eur a so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo 14.02.2012 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo 14.02.2012 vo výške 68,80 Eur. Je toho názoru, že každá z týchto zmlúv je platná v celom rozsahu, čo vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a zakladá nedôvodnosť nárokov žalobcov.
Pred uzatvorením každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytli žalobcovia žalovanému údaje o svojich majetkových pomerov vrátane majetkových pomerov druhého manžela, keďže poskytnuté úvery patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri poskytovaní úveru teda vychádzal z predpokladu pravdivosti informácie poskytnutých žalobcami vo vlastnoručne podpísaných zákazníckych kartách. Pred uzatvorením zmlúv v každom jednom prípade boli žalobcovia riadne informovaní o výške úveru, úrokovej sadzbe, výške splátok ako aj celkových nákladoch úveru, a to prostredníctvom zákonom stanoveného formulára "Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere". Žalovaný si teda splnil zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., keď v zákonom požadovanom rozsahu v listinnej podobe žalobcov pred uzatváraním zmlúv poučil. Žalobcovia zmluvy uzatvorili dobrovoľne, bez nátlaku a plne si vedomí ich podmienok, čo potvrdzujú aj v žalobe, keď uvádzajú, že úvery vedeli splácať, no až zdravotné problémy vyvolali problém so splácaním.
Dodal, že žalobcovia mohli v zmysle § 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez udania dôvodu a bez sankcii odstúpiť v lehote 14 dní od ich uzatvorenia, pričom túto možnosť nevyužili, hoci o nej vedeli.
Žalobcovia uzatvorili so žalovaným aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcom okrem služby úveru aj službu zabezpečenia splátok úveru. Táto služba je doplnková čo znamená, že nie je podmienkou získania úveru a zákazník ju nemusí využiť. Táto skutočnosť je žalobcom známa, čo vyplýva aj zo Zmluvy číslo XXXXXXXXX, ktorú predložili ako dôkaz, pričom z nej je zrejmé, že na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver, ktorý splácal na pobočke žalovaného, to znamená rozhodli sa nevyužiť uvedenú doplnkovú službu.
Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účinného od 01.03.2010 vyplýva, že odmena za službu zabezpečenia splátok úveru ako cena plnenia nepodlieha posudzovaniu primeranosti a súd by ich posúdením prekročil citované ustanovenie OZ. Neumožňuje to ani článok 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a výslovne to uvádza aj jej 19 recitál. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že primeranosť medzi predmetom a cenou plnenia možno preskúmať, len ak to vnútroštátne právo výslovne umožňuje. Právny poriadok SR však takúto právnu úpravu vo vzťahu k službe zabezpečenia splátok úveru neprijal, čo vylučuje možnosť preskumávať primeranosť odmeny za službu zabezpečenia splátok úveru.
Čo sa týka RPMN poukázal, že v rokoch 2008 až 2010 sa RPMN pohybovala v rozmedzí od 76 % do 112,52 %. V zmluvách žalobcu a v zmluvách žalobkyne bola RPMN 70,24 % resp. 70,38 %, a takáto RPMN teda nemôže byť v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom, keď v rokoch 2008 až 2010 bola priamo právnymi predpismi stanovená výška RPMN až do 112,52 %. Do celkových nákladov na úvere sa nezapočítavajú náklady na doplnkové služby v danom prípade náklady na službu zabezpečenia splátok úveru, pretože to vylučuje zákon. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby, súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Keďže v danom prípade zákazník nemá právnu povinnosť uzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, nezapočítavajú sa náklady na túto službu do celkových nákladov úveru, pretože zákazník by získal úver aj bez využitia tejto služby. Z tohto istého dôvodu je vylúčené, aby boli náklady na doplnkové služby započítané do výšky RPMN.
K námietke žalobcov, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bodoch 3, 9 a 16 obsahujú neprijateľné podmienky uviedol nasledovné:
Bod 3 sa vzťahuje na situácie, kedy si zákazník zvolí, že chce, aby mu bol poskytnutý úver vyplatený v hotovosti, v takomto prípade obdrží zákazník od žalovaného pomôcky na vedenie záznamov o platbách, a to takzvanú kartu splátok, ktorú žalovaný zasiela poštou zákazníkovi po uzatvorení zmluvy. Aj samotný žalobcovia takúto kartu splátok obdržali. Vydanie tejto pomôcky na vedenie záznamov o platbách je na ochranu zákazníka, pretože ten má vďaka nej vždy k dispozícii jednoduchý a prehľadný doklad o tom, že žalovanému plnil splátku úveru. Oprávnenie žalovaného požadovať predloženie tejto karty splátok súvisí právne s povinnosťou obchodného zástupcu alebo zamestnanca žalovaného na pobočke vyznačiť pri prebratí hotovosti zaplatenú splátku do karty splátok. Nemôže preto ísť o neprijateľnú podmienku a už vôbec nie o podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu.
Taktiež ani bod 9 nie je neprijateľný a nespôsobuje žiadnu nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Toto ustanovenie vyplýva z § 559 ods. 2 OZ teda, že dlh dlžníka treba splniť riadne a včas. Žalovaný neukladal žalobcom žiadne pokyny. Vyslovením neprijateľnosti tohto ustanovenia a tým vlastne aj jeho neplatnosti by už žalobcovia nemali povinnosť dlh splniť riadne a včas, čo možno aj špekulatívne sledujú. Potom, čo prestali žalobcovia splácať úvery pre zlú finančnú situáciu, tieto od nich nevymáhal, čím im vyšiel v ich situácii v ústrety.
Ani bod 16 zmluvy nepredstavuje neprijateľnú podmienku a už vôbec nie takú, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Toto ustanovenie slúži na informovanie zákazníka o okruhu subjektov, ktoré môžu byť v jednotlivých prípadoch oprávnené na vykonávanie úkonov v mene žalovaného. Bez tohto ustanovenia, ktoré je na prospech zákazníka, by mohol byť zákazník v neistote, či určitá osoba napríklad zamestnanec alebo obchodný zástupca na pobočke, alebo pri návšteve v domácnosti je oprávnený vystupovať a konať v mene žalovaného v súvislosti so zmluvou. Toto ustanovenie to teda na prospech zákazníka vyjasňuje. Čo sa týka práva vyberať splátky obchodným zástupcom alebo zamestnancom žalovaného, to sa pochopiteľne týka tých úverov, ktoré sú splácané hotovostne, pri bezhotovostne splácanom úvere to neprichádza do úvahy. Okrem toho, zákazníkovi nemôže týmto ustanovením vzniknúť ujma ani žiadna nerovnováha, pretože ak má raz zákazník ako dlžník určitú právnu povinnosť, ktorú má splniť nie je nijako právne relevantné, či splnenie tejto povinnosti uplatní za žalovaného v jeho mene jeho zamestnanec, obchodný zástupca alebo priamo štatutárny orgán.
Ani jedna z týchto troch namietaných neprijateľných podmienok nemá žiaden súvis s nárokmi žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorých sa domáha v treťom a šiestom bode petitu žaloby.
Čo sa týka nároku žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie, má za to, že žalobcovia nepreukázali, že by zo strany žalovaného došlo k nejakej nekalej obchodnej praktike alebo k omylu. Ide o účelové, špekulatívne a bližšie nešpecifikované tvrdenia žalobcov, ktoré ani v ňom navrhovaných dôkazoch nemajú žiadnu oporu.
Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcom prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatnia svoje právo na súde a súčasne preukážu, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcom ako spotrebiteľom ujmu, a ak preukážu príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovia nepreukázali relevantným spôsobom žiadne porušenie niektorej zákonnej povinnosti žalovaného, a taktiež nepreukázali, že by im niektoré namietané porušenie bolo spôsobilé privodiť ujmu. Naopak jediný komu zatiaľ vznikla ujma je výlučne žalovaný, pretože žalobcovia doposiaľ nesplatili niektoré úvery ani len do výšky poskytnutej istiny, a napriek tomu podávajú žalobu oni a nie žalovaný.
Čo sa týka uplatnenia paušálnej náhrady výdavkov spojených s prípravou a spracovaním žaloby, ktorú si uplatňuje žalobca vo výške 45,--Eur uviedol, že nemá oporu v úprave § 137 O. s. p..
Žalovaný považuje všetky zmluvy uzatvorené so žalobcami za platné. Od podania žaloby zo strany žalobcov nenastala žiadne zmena čo sa týka výšky nesplatených úverov. Za žalovaného Zmluvy o úvere ako aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré sú predmetom konania uzatvárala R. G., ktorá nie je jeho zamestnankyňou, ale jedná sa o obchodnú zástupkyňu. Pri uzatváraní úveru obchodný zástupca žalovaného sa rozpráva s klientmi, či chcú čerpať úver hotovostne alebo bezhotovostne. V prípade, ak chcú úver čerpať hotovostne, v takom prípade sa úver spláca vkladom na účet žalovaného, resp. ak majú záujem o doplnkovú službu, a to zabezpečenie splátok úveru, realizuje sa to na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Podstata je taká, že obchodný zástupca sa dostaví do miesta bydliska dlžníka a splátku úveru zinkasuje. Táto služba je dobrovoľná a nie je podmienkou získania úveru. Splátky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splátky zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú dve rôzne splátky, každá sa spláca osobitne, avšak pri návšteve obchodného zástupcu v domácnosti klientov sa tieto splátky vyberajú spoločne ako súčet súm a táto suma sa zapíše do karty splátok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, svedkyne R. G., prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom 1/ a žalovaným dňa 13.10.2010, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.10.2010, Karty splátok, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom 1/ a žalovaným dňa 14.02.2011, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 14.02.2011, Karty splátok, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom
1/ a žalovaným číslo XXXXXXXXX zo dňa 24.08.2011, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 24.08.2011, Karty splátok, Zmluvy o spotrebiteľskom úveru uzatvorenej medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným dňa 13.03.2011, Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.03.2011, Karty splátok, správ z peňažných ústavov a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca 1/ so žalovaným dňa 13.10.2010 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver v sume 540,--Eur s úrokovou sadzbou 23,57 % ročne s administratívnym poplatkom 108,54 Eur. RPMN bolo určené vo výške 70,24 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť na základe zmluvy mala byť suma 726,29 Eur, priemerná hodnota RPMN 47,39 Eur. Žalobca mal zaplatiť žalovanému dlžnú sumu v 60.-tich týždenných splátkach vo výške 12,11 Eur a výška poslednej splátky z dlžnej sumy bola 11,80 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60.-tich týždňov a termín splatnosti poslednej splátky je siedmy deň 60.-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. K zmluve o spotrebiteľskom úvere ten istý deň, t. j. 13.10.2010 zároveň medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola podpísaná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru v zmysle § 51 OZ, na základe ktorej žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobcovi 1/ za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý mu bol daný na základe zmluvy. Žalobca ako zákazník sa zaviazal za tieto služby platiť celkovú odmenu 278,10 Eur v 60.-tich pravidelných splátkach, a to v týždenných splátkach vo výške 4,63 Eur a poslednej splátky vo výške 4,93 Eur siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Zároveň žalobcovi bola vydaná karta splátok o zázname všetkých platieb odovzdaných do rúk obchodného zástupcu. Úver bol predčasne splatený dňa 24.08.2011, celkom žalobcom 1/ bolo uhradených 902,06 Eur, vrátane odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
Dňa 14.02.2011 medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi 1/ poskytnutý úver vo výške 800,--Eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,57 % s administratívnym poplatkom 160,80 Eur a s RPMN vo výške 70,24 Eur. Celková dlžná suma, ktorú žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na základe zmluvy je 1 075,98 Eur a priemerná hodnota RPMN predstavuje 44,57 Eur. Úver žalobca mal zaplatiť v 60.-tich týždenných splátkach vo výške 17,94 Eur a výška poslednej splátky je 17,52 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60.-tich týždňov. Zároveň žalobca 1/ a žalovaný dňa 14.02.2011 podpísali aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru v zmysle § 51 OZ, kde sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru ku zmluve za celkovú odmenu 412,--Eur, ktorú žalobca mal zaplatiť v 60.-tich pravidelných týždenných splátkach vo výške 6,86 Eur a poslednú splátku vo výške 7,26 Eur. Zároveň bola žalobcovi 1/ vydaná aj karta splátok obchodným zástupcom.
Z uvedeného úveru žalobca 1/ uhradil 868,80 Eur.
Dňa 24.08.2011 bola medzi žalobcom 1/ a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 860,--Eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,57 %, administratívnym poplatkom vo výške 172,86 Eur. RPMN bolo stanovené na 70,38 %, priemerná hodnota RPMN 45,11 %. Žalobca 1/ sa zaviazal splatiť úver v 60.-tich týždenných splátkach, pričom výška každej splátky mala byť vo výške 19,28 Eur a výška poslednej splátky 19,60 Eur. V ten istý deň účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu 1/ pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru za celkovú odmenu vo výške 442,90 Eur, ktorú žalobca 1/ mal splácať v 60.-tich týždenných splátkach vo výške 7,38 Eur a poslednú splátku vo výške 7,48 Eur. Žalobcovi 1/ bola vydaná aj karta splátok. Z úveru žalobca 1/ zaplatil sumu 133,30 Eur.
Žalobkyňa 2/ a žalovaný uzatvorili dňa 13.03.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 1 000,--Eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,57 Eur, s administratívnym poplatkom 201,--Eur, s RPMN 70,24 Eur. Priemerná hodnota RPMN bola dohodnutá na 44,86 %. Žalobkyňa 2/ sa zaviazala splácať úver v 60.-tich týždenných splátkach vo výške 22,42 Eur a výška poslednej splátky mala byť 22,20 Eur. V ten istý deň bola uzatvorená medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni 2/ službu spočívajú v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na
úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalobkyňa 2/ sa zaviazala zaplatiť za poskytnutú službu odmenu 515,--Eur v 60.-tich týždenných splátkach vo výške 8,58 Eur a posledná splátka mala byť zaplatená vo výške 8,78 Eur. Žalobkyni 2/ bola odovzdaná aj karta splátok.
Pri všetkých zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetnom tohto konania, ktorú uzatvoril žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ so žalovaným bola splatnosť prvej splátky dohodnutá na siedmy kalendárny deň po uzavretí Zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 60.-teho týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Zo Všeobecných obchodným podmienok z bodu 6 je zrejmé, že úrok a administratívny poplatok sa splácajú spolu s úverom a v splátkach v rovnakých lehotách a rovnakým spôsobom, aké sú dohodnuté Zmluvou na splácanie dlžnej sumy, pričom z každej splátky dlžnej sumy predstavuje splátka administratívneho poplatku a úroku pri úvere poskytnutom so splatnosťou 60 týždňov tvorí z každej splátky dlžnej sumy úrok 23,57 % a administratívny poplatok 14,94 %.
Súd dopytom na peňažné ústavy zisťoval výšku úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v rovnakom období, s rovnakou výškou a dobou splatnosti ako boli poskytnuté spotrebiteľské úvery žalovaným žalobcom, ktoré sú predmetom sporu.
Všeobecná úverová banka, a. s. súdu zaslala správu, z ktorej vyplýva, že v uvedenom období sa ročná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch pohybovala v rozmedzí od 7,9 % do 8,9 %, v OTP banke Slovensko, a. s. sa úrokové sadzby v obdobných spotrebiteľských úveroch pohybovali v rozpätí od 9,9 % do 27,5 %, a zo správy z VOLKSBANK Slovensko, a. s. je zrejmé, že úrokové sadzby sa pohybovali v rozpätí od 8,82 % do 18,93 % ročne.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca 1/ z titulu Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 zaplatil žalovanému 902,06 Eur a z titulu Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 sumu 868,80 Eur.
R. G. ako svedkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že u žalovaného pracuje ako obchodná zástupkyňa od februára roku 2007 a prácu vykonáva na základe živnosti. Žalobcov pozná z dôvodu, že uzatvárala s nimi Zmluvy o úvere, nakoľko každý z nich mal okolo 5, 6 úverov, ktoré si brali aj na to, aby mohli splácať predchádzajúce úvery. Všetky Zmluvy, ktoré sú predmetom sporu teda Zmluvy o spotrebiteľských úveroch ako aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru spisovala so žalobcami ona a podpisy na Zmluvách sú jej. Všeobecne ak uzatvára klient prvý úver má možnosť ho splácať buď bez služby, čo znamená, že spláca úver cez svoj účet alebo banku, alebo so službou, čo znamená, že splátky úveru chodí vyberať ku zákazníkovi ona osobne. V prípade, ak už nejaký klient má uzatvorenú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere jej príde typová správa na zákazníka, ktorého osloví s tým, že má možnosť si zobrať ďalší úver. V prípade žalobcov, títo mali úver aj so službou, aj bez služby. Ak chceli druhý úver bez služby, tak tento musel schváliť manažér, pretože ona osobne úvery neschvaľuje. Niekedy sa schváli, že ten ďalší úver môže byť aj bez služby, a keď sa neschváli, tak musí byť uzavretý so službou. V prípade teda, ak manažér neschváli, že úver môže byť bez služby, tak podmienkou uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru. V tom prípade sa spýta zákazníka, či súhlasí s poskytnutím úveru aj s touto službou. V prípade, ak s tým súhlasí zákazník, tak sa uzatvorí Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o zabezpečení splátok úveru alebo keď s tým nesúhlasí, tak musí si počkať keď doplatí bezslužbový úver, aby potom mohol mať ďalší úver bez služby. V prípade žalobcov pri druhých a nasledujúcich úveroch, keďže manažér neschválil ďalší úver bez služby, tak museli pristúpiť aj na službu, a to uzatvoriť Zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
Žalobca 1/ do súdneho spisu predložil potvrdenie o svojom zdravotnom stave, vydané MUDr. Z. I., všeobecným lekárom dňa 24.10.2012, z ktorého je zrejmé, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu 1/, žalobca 1/ pripisuje psychickej záťaži v súvislosti s vedenými súdnymi spormi.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zákona č. 129/2010 Z. z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ alebo finančný agent 9) je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná čiastočne.
V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobcovia majú v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petit môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Súd sa postavil na to stanovisko, že žalobcovia ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným, môžu sa odstrániť spornosti v uvádzaní a výpočte RPMN. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola zmlúv v zmysle § 153 ods. 3, 4 O. s. p., s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom 1/ a žalovaným boli uzatvorené tri Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 13.10.2010 číslo XXXXXXXXX, dňa 14.02.2011 číslo XXXXXXXXX a dňa 24.08.2011 číslo XXXXXXXXX, ktoré sú predmetom tohto konania. V konaní mal súd tiež preukázané, že žalobkyňa 2/ so žalovaným uzatvorila dňa 13.03.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX. Žalobcovia so žalovaným mali uzatvorené aj iné Zmluvy o úvere, ktoré však nie sú predmetom tohto konania.
Je nepochybné, že Zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli medzi účastníkmi konania uzavreté svojim režimom podliehajú ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a taktiež podliehajú ustanoveniam zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.
S každou zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania, ktoré sú predmetom sporu boli uzatvorené aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatné zmluvy, ktorých vznik je podmienený vznikom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré boli uzatvorené v ten istý deň ako Zmluvy o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi konania súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom Zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, preto mala byť podľa § 2 písm. g/ zahrnutá do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do
nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd uveril tvrdeniam žalobcov, že v prípade poskytnutia druhého a ďalšieho úveru zo strany žalovaného spotrebiteľom, pokiaľ nemajú splatený niektorý z úverov, môžu uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere len s podmienkou uzatvorenia súčasne aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čo pre spotrebiteľa znamená, že tento súbežný úver už nemôže splácať v pobočke žalovaného, ani vkladom na jeho účet, ale že splátky bude raz týždenne chodiť osobne v hotovosti do domácnosti vyberať obchodný zástupca za odmenu. Aj z výpovede svedkyne R. G., obchodnej zástupkyne žalovaného, ktorá so žalobcami uzatvárala Zmluvy, ktoré sú predmetom tohto sporu vyplynulo, že ak manažér, ktorý schvaľoval ďalšie ako prvé úvery pre žalobcov pokiaľ ešte nemali splatený nejaký úver celkom, nesúhlasil s tým, aby úver mali uzatvorený ako bezslužbový, museli ako podmienku poskytnutia úveru uzatvoriť Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Z tohto jednoznačne vyplýva, že podmienkou uzatvorenia takýchto spotrebiteľských úverov bola uvedená doplnková služba.
Súd má za to, že je nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle pristupoval a požadoval uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru v jeho domácnosti a platiť mu za to odmenu. Už aj z toho hľadiska, že ak v tom čase mal spotrebiteľ už jeden úver a ten platí buď na pobočke žalovaného alebo vkladom na účet v banke, kde by mohol pri týchto úhradách zároveň uhrádzať aj iný úver, ktorý má od žalovaného, je nelogické, aby dobrovoľne platil odmenu na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru obchodnému zástupcovi za odplatu 50 % z úveru a tým ešte aj obmedzoval aj svoje súkromie pri jeho návštevách v domácnosti. Súd mal za to, že táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť spotrebiteľa, ale bola daná ako podmienka poskytnutia ďalšieho úveru zo strany žalovaného, resp. jeho obchodného zástupcu.
Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. bola v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti však nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale spôsobujú len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Uzatvorením Zmluvy o zabezpečení splátok úveru chcel žalovaný obísť zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako doplnkovou službou, a taktiež vo výške odmeny obchodného zástupcu, ktorá predstavuje 50 % z poskytnutého úveru podľa názoru súdu sa skrývajú aj skryté úroky z úveru.
Súd preto Zmluvy o zabezpečení splátok úverov, ktoré boli uzavreté súčasne so Zmluvami o spotrebiteľských úveroch posúdil za absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd mal za to, že určením neplatnosti Zmlúv o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť Zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedené Zmluvy boli síce uzatvorené pri tom istom rokovaní, avšak Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by bol, keby súd určil neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy automaticky by bola absolútne neplatná aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 52a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
Súd Zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval aj s ohľadom na výšku úrokovej sadzby z poskytnutých úveroch, ktorá v každej Zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania, ktoré sú predmetom sporu predstavovala 23,57 %. Dohodnuté úroky z úveru vo výške 23,57 % podľa názoru súdu nie sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko aj dopytom do peňažných ústavov súd zistil, že ročné úrokové sadzby obdobných spotrebiteľských úveroch sa pohybovali v rozpätí od 7,9 % do 27,5 % ročne. Výška úroku z úveru teda nespôsobuje neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože nie je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd určil za neplatné len Zmluvy o zabezpečení splátok úveru v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobu v časti určenia neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľských úverov zamietol.
Z dôvodu, že súd považoval uzatvorené Zmluvy o spotrebiteľských úverov za uzatvorené v rozpore s § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010, žalobcovi 1/ vzniklo právo od žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 a zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 boli nad rámec poskytnutého úveru prijaté bez právneho dôvodu a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru boli určené za neplatné. (plnenie z neplatného právneho úkonu).
Žalovaný je preto povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi 1/ zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 13.10.2010 sumu 362,06 Eur, a to z dôvodu, že žalobcovi 1/ bol poskytnutý úver v sume 540,--Eur, z tejto sumy v splátkach zaplatil žalobca 1/ sumu 902,06 Eur, a preto rozdiel 902,06 - 540 = 362,06 je žalovaný povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi 1/ vydať.
Z titulu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru číslo XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2011 je žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi 1/ vo výške 68,80 Eur, a to z dôvodu, že úver z titulu tejto zmluvy bol žalobcovi 1/ poskytnutý vo výške 800,--Eur a žalobca 1/ v splátkach zaplatil žalovanému sumu 868,80 Eur, a preto rozdiel 868,80 - 800 = 68,80 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia je povinný žalovaný žalobcovi 1/ vydať.
Súd za dôležité tiež potrebuje uviesť, že tak z výpovede účastníkov konania ako aj svedkyne R. G. je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcom niekoľko úverov v počte 5, 6, pričom tieto úvery boli poskytnutú aj za účelom splácania predchádzajúcich poskytnutých úverov. Podľa názoru súdu, žalovaný porušil aj ustanovenie § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to tým, že s odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť žalobcov ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľské úvery.
Žalobcovia 1/, 2/ žiadali od žalovaného aj zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia každý vo výške 905,--Eur. Súd žalobcovi 1/ ako aj žalobkyni 2/ čiastočne vyhovel a určil, že právne úkony, a to Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú neplatné, v časti určenia neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľských úverov žalobu zamietol. Žalobcovia aj keď úspešne uplatnili porušenie svojho práva ako spotrebiteľov čiastočne, podľa názoru majú právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to z dôvodu, že porušenie ich práv alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť im ako spotrebiteľom ujmu. Je nepochybné, že žalovaný je podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov, a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu boli porušené práva spotrebiteľov zdôvodnené vyššie, keď žalovaný nesprávne do Zmluvy o spotrebiteľských úverov uvádzal nižšiu RPMN ako v skutočnosti mal uviesť, keď do RPMN mal zahrnúť aj odmenu obchodného zástupcu za vyberanie splátok úveru v domácnosti žalobcov ako spotrebiteľov (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalovaný pri už vyplatených zmluvách, ktoré mal uzatvorené so žalobcami, resp. inými spotrebiteľmi takéto plnenie aj prijal a pri ešte nevyplatených úveroch takéto protiplnenie vyžaduje.
Súd je však toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na čiastočné vyhovenie žalobcom bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,--Eur pre každého žalobcu. Vo zvyšku súd preto žalobu žalobcu 1/ a žalobkyni 2/ čo do zaplatenia sumy 800,--Eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
Súd je toho názoru, že žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by zhoršenie jeho zdravotného stavu bolo v príčinnej súvislosti s predmetom tohto sporu.
Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a to pripojením spisov Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 16C 167/2011, 14C 258/2011, 13C 259/2011 neakceptoval, z dôvodu že tieto spisy, ktoré mali predchádzať konaniu, kde žalobcovia vystupovali ako účastníci konania nemajú podľa názoru súdu vplyv na predmet tohto sporu.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z dôvodu, že tak žalobcovia ako aj žalovaný boli úspešní v konaní čiastočne, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd tak žalobcov 1/, 2/ ako aj žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu vyplatením svedočného vypočutej svedkyne R. G. vo výške 9,--Eur, ktoré bolo priznané uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/63/2012-332 zo dňa 07.03.2013. Keďže každý z účastníkov konania bol úspešný v konaní čiastočne trovy konania štátu súd rozdelil rovnomerne medzi každého z účastníkov konania. Každý z účastníkov konania je preto povinný nahradiť štátu z titulu vyplateného svedočného sumu 3,--Eur.
Žalobcovia 1/, 2/ boli v konaní osobne oslobodení od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb., preto poplatková povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 prechádza na žalovaného z priznaného práva žalobcom. Žalovaný je preto povinný na súdnom poplatku zaplatiť sumu 143,-- Eur (položka 1 písm. b/ 99,50 + 43,50 položka 1 písm. a/ 6 % zo sumy 730,86 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.