Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-31-2013.pdf
PDF · 131.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci navrhovateľa O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. - Z., Z. č. XX, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcovi Mgr. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. -Z., Z. č. XX, zast. JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19 o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/57/2010-480 zo dňa 07.11.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zastavení konania a výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 600 Eur mesačne od 12.03.2010 do 31.05.2012, dlžné výživné za obdobie od 12.03.2010 do 31.05.2012 vo výške 10.567,74 Eur uložil odporcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti uplatňovaného výživného od 31.05.2012 do budúcna prvostupňový súd zastavil.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Rozhodol, že o trovách súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal, na základe návrhu doručeného dňa 12.03.2010 prvostupňovému súdu, určiť výživné od otca v sume 1.700 Eur od podania návrhu do 31.05.2012. V čase podania návrhu bol študentom 3. ročníka H. univerzity v H. a býval v N..
V tom čase nemal žiadne finančné príjmy, ani iný majetok. Odporca mu na výživu neprispieval od novembra 2009.
Odporca s návrhom na určenie výživného súhlasil len čo do výšky 300 Eur. Bývala manželka Doc. PhDr. N. N. PhD. odišla zo spoločnej domácnosti dňa 13.07.2009 a od XX.XX.XXXX. sú rozvedení. Hlavnou príčinou rozvodu bol rozdielny názor na výchovu detí. Navrhovateľ sa dňa 27.09.2009 odsťahoval k matke. Okrem toho rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým dcéram, a to k C. a V.. Dcéra C. žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s matkou a dcéra V. žije v spoločnej domácnosti s odporcom.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 02.07.2010 pod č. k. 12C/57/2010-250, ktorý uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa sumou 830 Eur mesačne od 12.03.2010 do budúcna a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Po tom, čo bolo podané odporcom odvolanie, odvolací súd uznesením zo dňa 18.11.2010 č. k. 17Co/105/2010-273 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, teda výrok, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 830 Eur od 12.03.2010 do budúcna.
V súčasnej dobe prvostupňový súd doplnil dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav :
Navrhovateľ je synom N. N., nar. XX.XX.XXXX a M. N., nar. XX.XX.XXXX. Študoval na H. univerzite
- Právnickej fakulte dennou formou, ďalej pokračoval v štúdiu na vysokej škole v druhom stupni do 31.05.2012, kedy štúdium ukončil, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné.
V čase štúdia navrhovateľ deklaroval, že využíva 200 Eur, ktoré má poukazované od odporcu, 600 Eur poukazovaných od matky. Z tejto sumy uhrádza na stravu približne 320 Eur mesačne, 150 Eur predstavuje suma na nákup ošatenia, 100 Eur mesačne nákup hygienických, kozmetických a iných prípravkov, na kultúrne vyžitie mesačne dáva 250 Eur, 60 Eur mesačne platí mobilný telefón, 50 Eur mesačne uhrádza za internet. Náhodilé mesačné výdavky predstavujú sumu 200 Eur mesačne, ide napr. o výdavky spojené s údržbou motorového vozidla, napr. technická kontrola motorového vozidla, prípadne výmena iných súčastí motorového vozidla, ako brzdové obloženie a pod. Spolu výdavky navrhovateľa boli deklarované v sume 1.160 Eur mesačne.
Za byt, v ktorom býva v N. uhrádza inkaso matka v sume 160 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má spojené so štúdiom, a to nákup školských potrieb a kníh 50 Eur mesačne, 350 Eur mesačne na nákup pohonných hmôt. Výdavky, zákonné poistenie, havarijné poistenie za motorové vozidlo uhrádza matka navrhovateľa.
Prvostupňový súd z výsluchu matky navrhovateľa zistil, že pracuje na A. univerzite s priemernou výškou mesačného platu 865,53 Eur za posledné tri mesiace. Ďalším príjmom matky je príjem na základe dohody o vykonaní práce na Univerzite F. v A. republike s príjmom 3.350 zlotých mesačne, teda 800 Eur mesačne. Z výkonu práce pre Univerzitu v C. G., pedagogickú fakultu od 01.06.2010 na základe mzdového dekrétu príjem predstavoval 26.600 Kč mesačne pred zdanením, do 01.06.2010 bol jej príjem pred zdanením 17.690 Kč. Od 01.01.2011 po zmene pracovnej zmluvy na Univerzite v C. G. jej príjem opäť predstavuje 17.690 Kč. Ďalšou zložkou jej príjmu je pohyblivá zložka za projekty, lektorskú činnosť, ktorá suma predstavuje približne 200 Eur mesačne. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý nadobudla po rozvode manželstva. V súvislosti s tým spláca hypotéku s mesačnou splátkou 286 Eur a od 01.02.2011 ďalšiu hypotéku v sume 256 Eur mesačne. Túto nehnuteľnosť užíva na uspokojenie práva bývania pre seba, navrhovateľa a jeho sestry C.. Okrem toho uhrádza sumu 17,50 Eur za elektrinu, 80 Eur za plyn, 10 Eur za vodu. Poistenie nehnuteľnosti predstavuje 150 Eur ročne.
Po vyporiadaní BSM do jej výlučného vlastníctva pripadol aj byt v N., na ktorý sa viaže hypotéka, ktorá je v sume 71.791,81 Eur, za ktorú mesačne uhrádza 500 Eur. Inkaso predstavuje za tento byt 160 Eur mesačne, 25 Eur a 80 Eur daň a poistné za nehnuteľnosť v ročných intervaloch a 40 Eur mesačne uhrádza na životné poistenie. Vlastní motorové vozidlo 5-ročný Citroen C3.
Matke navrhovateľa z titulu vyporiadania BSM bola vyplatená zo spoločnosti MeRa Service s.r.o. suma 1.660 Eur. Za obchodný podiel finančné prostriedky nedostala.
Matka uhrádza výdavky na výživné pre dcéru C.. Od novembra 2009 do júna 2010 uhrádzala dcére od 600 Eur až do 800 Eur mesačne. Následne si dcéra zobrala študentskú pôžičku a cestovala do X., kde
jej prispievala. Za dcéru uhrádza všetky služby spojené s bývaním v rodinnom dome. Dcére V., ktorá žije s otcom uhrádza 200 Eur mesačne, príležitosti vyššou sumou, prípadne darčekom.
Navrhovateľovi uhradila všetky výdavky za november 2009, december 2009 a v januári 2010 čerpal finančné prostriedky zo stavebného sporenia. Takto to bolo do júna 2010. Od júna 2010 mu opäť prispieva matka navrhovateľa. Navrhovateľovi odporca uhrádza mesačne 200 Eur.
Výdavky matky navrhovateľa predstavujú sumu okolo 1.000 Eur mesačne a takisto jej príjmy predstavujú okolo 1.800 Eur mesačne. Má záväzky vo forme úverov vo výške 286 Eur a 256 Eur, pôžičky od fyzických osôb spolu v sume 22.000 Eur. Z titulu vyporiadania BSM bolo jej odporcom vyplatených 33.000 Eur, ktoré investovala do kúpy rodinného domu. Odporca podľa jej vyjadrenia jej z titulu vyporiadania BSM ešte dlhuje finančné prostriedky. Od odporcu získala 3.500.000 Sk, za ktorú sumu kúpila byt. Jej rodinný dom má hodnotu 6.000.000 Sk plus 1.000.000 Sk má hodnotu pozemok. V čase, keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, odporca sa ústne zaviazal prispievať na výživu každého z detí dokiaľ budú študovať sumou 830 Eur mesačne, avšak odporca svoje slovo nedodržal.
Prvostupňový súd zistil, že odporca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť ako fyzická osoba - podnikateľ a má príjmy z podnikania a príjmy spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má 100% výšku obchodného podielu.
Príjem odporcu na základe daňového priznania pre rok 2009 ako fyzickej osoby bol na základe znaleckého posudku vyčíslený na 16.134 Eur ročne, v roku 2010 na 29.903 Eur ročne, v roku 2011 na 36.449 Eur ročne, za rok 2012 do 31.05.2012 to predstavovalo 9.409 Eur. Výška majetku po odpočítaní záväzkov, a to nielen z podnikania, ale aj z ostatných činností fyzickej osoby - podnikateľa bola v roku 2009 v sume 971.479 Eur, v roku 2010 v sume 922.166 Eur, v roku 2011 v sume 889.386 Eur, v roku 2012 v sume 886.443 Eur.
Vlastné imanie právnickej osoby MeRa Service s.r.o. bolo znalcom vyčíslené v roku 2009 na sumu 206.623 Eur, v roku 2010 na 216.881 Eur a v roku 2011 na sumu 229.871 Eur, v roku 2012 na sumu 170.600 Eur.
Odporca vyčíslil svoje výdavky na Fond rozvoja bývania uhrádza 70 Eur mesačne, za vodu uhrádza 39 Eur mesačne, za elektrinu 83 Eur mesačne, za plyn 103 Eur mesačne, poistné na rodinný dom 81 Eur ročne, komunálny odpad 80 Eur ročne, telefónne služby 33 Eur mesačne, internet 15,77 Eur mesačne, upratovanie 100 Eur mesačne, práce v záhrade 58 Eur priemerne mesačne, na čistiace potreby 20 Eur mesačne, daň za rodinný dom 56 Eur ročne, žehlenie a varenie 630 Eur mesačne, osobné výdaje odporcu 500 Eur mesačne, pohonné hmoty 672 Eur ročne a na vytváranie rezervy 3.500 Eur ročne, na charitu 10 % z príjmov vo výške 3.500 Eur ročne.
S odporcom žije v domácnosti dcéra V., ktorá je študentkou. Odporca vlastní rodinný dom, motorové vozidlo Lexus GS 300 zakúpené pred 4 až 5 rokmi za 1.500.000 Sk. Absolvoval dovolenku v novembri 2009 na O. a v marci 2010 v L. spolu s dcérou V..
Po právnej stránke prvostupňový súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ust. § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Z procesných predpisov aplikoval ust.§ 160 ods. 1 O. s. p.
Prvostupňový súd skonštatoval, že úprava stanovenia výšky výživného medzi plnoletým a neplnoletým dieťaťom nie je prakticky odchýlna. Základnou podmienkou nároku u obidvoch spôsoboch je, že deti nie sú schopné samé sa živiť.
Vo veciach výživného variabilita života neumožňuje plošne nastaviť jednotnú prax určovania výšky výživného. Ide o problematiku veľmi širokú, ktorá zahŕňa aspekty skôr sociologické, než aspekty právne. Práve aj v prejednávanej veci prevažujú tieto sociologické aspekty, pretože na strane povinného stojí osoba s nadštandardnými príjmami a majetkovými pomermi.
Prvostupňový súd poukázal na právnu vetu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 671/09, ktorá bola judikovaná vo vzťahu k výživnému pre neplnoleté dieťa, čo platí aj pre plnoleté dieťa, a teda, že je nutné vždy prihliadať nielen k fakticky dosahovaným príjmom rodičov, ale i k celkovej hodnote ich hnuteľného a nehnuteľného majetku a ich životnej úrovni. Je bežné a logické v súdnej praxi, že pokiaľ povinný vykazuje v celku nižšie príjmy, ale pritom žije „nadštandardným“ spôsobom života ( napr. vozí sa luxusným motorovým vozidlom, vynakladá pravidelne mesačne platby vo vyššej sume za upratovanie, údržbu záhrady a dovolenky ), je to signál pre súd, že nebude možné určiť výživné štandardne.
V prejednávanej veci prvostupňový súd zohľadnil práve neštandardné signály pomerov v rodine navrhovateľa, pričom ako študentovi navrhovateľovi, tak matka, ako aj otec, teda odporca, ešte za trvania ich manželstva zakúpili motorové vozidlo zn. Volvo, aj keď vedeli, že nebude sám schopný vynakladať finančné prostriedky ani na jeho bežnú údržbu, kúpili v N. nehnuteľnosť určenú na bývanie pre svoje študujúce deti. Faktická životná úroveň navrhovateľa bola pred rozvodom manželstva jeho rodičov vysoká, ktorá odzrkadľovala celý životný štandard rodiny. Sám odporca dokonca uviedol, že prispieval vreckové deťom vo výške 40.000 až 45.000 Sk mesačne.
Ďalej sa prvostupňový súd zaoberal hornou hranicou stanovenia výživného a uviedol, že je možné súhlasiť s vyjadrením odporcu, že nároky navrhovateľa boli nadštandardné, neobvyklé a ďaleko nad priemerné potreby iných študentov. Prvostupňový súd však nesúhlasil s ďalším tvrdením odporcu, keď uviedol, že nie je nutné zachovávať plnoletému dieťaťu v plnom rozsahu uspokojovanie jeho početných nadštandardných potrieb, a to v takom rozsahu, ako ich zrejme uspokojované mal počas trvania manželstva rodičov. V tejto súvislosti po nástupe trhovej ekonomiky v rámci vyvíjajúcej sa súdnej praxe bol už prežitý názor, ktorý tvrdil, že výživné má spĺňať len spotrebný charakter. Jediná horná hranica potrieb dieťaťa v zmysle platného Zákona o rodine je daná len ich odôvodniteľnosťou v súvislosti s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov a ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine veta druhá, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Prvostupňový súd sa zaoberal aj tvorbou úspor a skonštatoval, že Zákon o rodine takúto alternatívu pripúšťa a ráta s ňou, je však potrebné prihliadnuť na to, že takáto forma určenia výživného je možná len pre výživné na maloleté deti. Plnoleté deti by mali nespotrebované výživné zložiť na úspory vo vlastnom záujme. Je teda na navrhovateľovi ako rozumne naloží s prípadnou nespotrebovanou časťou výživného. V zásade však ale plnoleté dieťa by nemalo byť na tom horšie, ako keď žilo v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi.
Ďalej sa prvostupňový súd zaoberal zásluhovosťou výšky výživného a skonštatoval, že sám odporca uviedol, že prestal plniť vyživovaciu povinnosť v úmysle dostať do reality navrhovateľa a prinútiť ho k tomu, aby sa zamyslel nad svojim vysokým životným štandardom, pretože nebol spokojný s výškou príspevku vo výške 830 Eur mesačne. Počas trvania manželstva odporca prispieval každému dieťaťu vreckovým v sume 40.000 Sk až 45.000 Sk. Už v tom čase zastával názor, že ide o nezaslúžené finančné prostriedky. Prvostupňový súd k tejto otázke uviedol, že výška výživného nie je podľa Zákona o rodine limitovaná zásluhovosťou, aj keď nie je správne viesť mladých ľudí ku konzumnému spôsobu života. Výchova každej osobnosti k realite zodpovednosti, poctivosti, zásadovosti, či hospodárnosti je dlhodobý proces a je potrebné s ňou začať a zotrvať v tomto trende od útleho detstva. V tom čase mal odporca reálnu možnosť ovplyvniť správanie svojich detí, a to nielen navrhovateľa. Pri procese plnenia vyživovacej povinnosti, či v priebehu súdneho konania už nie je uvedené možné a ani reálne.
Prvostupňový súd má nepochybne zistené, že životná úroveň rodičov navrhovateľa s poukazom na majetkové aktíva odporcu, ale aj matky bola vysoká. Z dôkazov a listín, ktoré sa nachádzajú v spise nevyplynul záver, že by podstatným spôsobom sa znížili príjmy odporcu. Naopak, odporca ako fyzická
osoba podnikateľ vlastnil k 31.05.2012 majetok v hodnote 886.443 Eur ( 26.704.981,82 Sk ) a ďalší majetok o veľkosti hodnoty obchodného podielu 100 % v spoločnosti s ručením obmedzeným približne 200.000 Eur. Vzhľadom na jednoznačnosť týchto záverov prvostupňový súd zamietol návrh na výsluch znalca.
Všetky dôkazy prvostupňový súd hodnotil jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a skonštatoval, že je nepochybný rozpor medzi tvrdením navrhovateľa, ktorý tvrdil, že predpokladaný príjem odporcu je 100.000 až 150.000 Eur ročne. S poukazom na daňové priznanie a priznanie spoločnosti MeRa Service s.r.o. a zo znaleckého posudku vyplynulo, že spoločnosť MeRa Service s.r.o. za obdobie rokov 2009 mala výsledok hospodárenia pred zdanením 54.481 Eur, v roku 2010 v sume 12.298 Eur, v roku 2011 v sume 17.114 Eur a do 31.05.2012 v sume 14.271 Eur. Na obstaranie dlhodobého majetku bolo vynaložených touto spoločnosťou len v roku 2009 suma 949 Eur. Odporca podľa účtovníctva z tejto spoločnosti z titulu pracovnoprávneho vzťahu nemá žiaden príjem. Boli mu však vyplácané náhrady iných plnení, a to v roku 2009 v sume 11.881 Eur, v roku 2010 v sume 714 Eur, v roku 2011 v sume 164 Eur a v roku 2012 v sume 165 Eur.
Ďalej súd zistil, že výdavky za obstaranie dlhodobého majetku na rozvoj živnostenskej činnosti fyzickej osoby podnikateľa Mgr. M. N. - MeRa Service boli iba v roku 2010 v sume 31.739 Eur.
Prvostupňový súd ako najdôležitejší údaj v prehľade o majetkových pomeroch odporcu skonštatoval výšku majetku fyzickej osoby podnikateľa odporcu, ktorý po odpočítaní záväzkov predstavuje v roku 2009 sumu 971.479 Eur, v roku 2010 sumu 922.166 Eur, v roku 2011 sumu 889.386 Eur a k 31.05.2012 to predstavovalo 886.443 Eur ( 26.704.981,82 Sk ). Pri hodnotách tohto majetku vykázané príjmy odporcu boli v roku 2009 v sume 16.134 Eur, v roku 2010 v sume 29.903 Eur a v roku 2011 v sume 36.449 Eur, do 31.05.2012 v sume 9.409 Eur. Po zdanení v daňovom priznaní vykázaný priemerný mesačný príjem odporcu bol v roku 2010 v sume 2.491 Eur, v roku 2011 v sume 3.037 Eur a do 31.05.2012 v sume 1.568 Eur.
Základné imanie spoločnosti MeRa Service s.r.o. bolo znalcom vypočítané v roku 2009 na sumu 206.623 Eur, v roku 2010 v sume 216.881 Eur, v roku 2011 v sume 229.871 Eur a do 31.05.2012 v sume 170.600 Eur.
Odporca pred prvostupňovým súdom deklaroval, že jeho príjem predstavuje sumu, ktorú „si môže zobrať“ v priemere mesačne 3.500 Eur. Po odpočítaní všetkých deklarovaných výdavkov odporcu vo výške 2.288,82 Eur, ktoré všetky deklarované výdavky nie všetky sú nevyhnutné, zostane mu 1.211,18 Eur. Z uvedenej sumy na každé dieťa predstavuje suma 403,72 Eur.
Matka navrhovateľa mala deklarovaný príjem priemerne mesačne 1.800 Eur, výdavky predstavujú priemerne 1.400 Eur mesačne. Mesačne jej zostáva 400 Eur. Vo výdavkoch nie sú zohľadnené jej základné životné potreby na rozdiel od odporcu, ktorý si na svoje výdavky odrátal sumu 700 Eur mesačne na domácnosť a na upratovanie a sumu 500 Eur na osobnú spotrebu. Keďže životná úroveň navrhovateľa a odporcu by mala byť rovnaká s poukazom na výdavky odporcu pri zachovaní rovnakej životnej úrovne by mali byť zhruba rovnaké.
U navrhovateľa boli dané dôvody na určenie výživného, pretože sa pripravoval na svoje budúce povolanie sústavným štúdiom, čo nebolo sporné. Matka navrhovateľa si plnila vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi dobrovoľne, minimálne uhrádzala inkaso za byt v N. a ďalšie výdavky spojené s užívaním motorového vozidla, čo predstavuje sumu 160 Eur plus 200 Eur mesačne.
Tvrdenie navrhovateľa, že matka mu poskytuje výživné v sume 600 Eur sa prvostupňovému súdu nejavilo byť dôveryhodné, vzhľadom na výšku jej príjmov.
Prvostupňový súd zohľadnil aj sestry navrhovateľa, ktoré boli študentkami, pričom V. odporca plnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, pretože s ním žila v spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k dcére C. sa viedlo konanie o určenie výživného a do rozhodnutia súdu nebola výška určená s tým, že predbežným opatrením bolo určené výživné vo výške 200 Eur mesačne.
Prvostupňový súd skonštatoval, že potreby navrhovateľa sa môžu pohybovať od najzákladnejších potrieb nutných pre život, až po plné uspokojovanie všetkých potrieb presahujúcich rámec aj tých nadštandardných. Musí to však byť úmerné podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine životnej úrovni rodičov a možnostiam a schopnostiam rodičov. Odporca vynakladá okrem iného na domácnosť a svoju osobnú spotrebu sumu 1.200 Eur, pričom býva v rodinnom dome, vlastní motorové vozidlo, absolvuje exkluzívne dovolenky, uhrádza si tri druhy investičného životného poistenia, stavebné sporenie dcéram. Preto prvostupňový súd dospel k záveru, že suma 600 Eur plne zohľadňuje zachovanie životnej úrovne navrhovateľa, čo je polovica zo životných výdavkov odporcu. Prvostupňový súd prihliadol na schopnosti a možnosti povinného rodiča, najmä vzhľadom na výšku jeho majetku, pričom takéto výživné je schopný navrhovateľovi zaplatiť. Prvostupňový súd prihliadol aj na to, že ďalšiu časť vyživovacej povinnosti si plnila aj matka navrhovateľa minimálne v rozsahu 360 Eur mesačne.
Prvostupňový súd vo veci vyčíslil aj dlžné výživné, pretože navrhovateľ 31.05.2012 nesporne ukončil vysokoškolské štúdium. Od 12.03.2010 do 31.05.2012 pri výživnom vo výške 600 Eur mesačne ( za mesiac marec 2010 alikvotná časť ) predstavuje sumu 15.967,74 Eur. Odporca na základe predbežného opatrenia č. k. 28C/12/2010-39, ktoré sa stalo právoplatné 05.03.2010 uhrádzal navrhovateľovi výživné mesačne v sume 200 Eur, teda spolu 5.400 Eur za 27 mesiacov, ktorú sumu súd odpočítal z celkového dlhu na výživnom a nedoplatok na výživnom ostal vo výške 10.567,74 Eur. Keďže odporca je schopný uhradiť celú čiastku na dlžnom výživnom jednou čiastkou, súd mu uložil lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust.§ 151 ods. 3 O.s. p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola stanovená vyživovacia povinnosť a povinnosť zaplatiť dlžné výživné, pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vyhádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie.
Po doplnení dôvodov odporca uviedol, že prvostupňový súd v odôvodnení konštatuje záver, že po rozvode manželstva rodičov sa nemá meniť nič na životnom štandarde ich detí, s čím nesúhlasí úplne, pretože ich životná úroveň sa mení minimálne v rozsahu nákladov existencie dvoch domácnosti. Pritom výživné deťom bolo poskytované z masy BSM a nie plnením iba jedného z rodičov, čo prvostupňový súd nezohľadnil.
Namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keď znalec dostatočným spôsobom nezodpovedal na otázky kladené súdom, naviac prvostupňový súd bez bližšieho neodôvodnil zamietnutie návrhu na výsluch znalca pred súdom. Namietal znalca a jeho nestrannosť.
Prvostupňový súd dospel k sume, ktorou je povinný prispievať na výživu navrhovateľa vo výške 600 Eur mesačne, čo však v odôvodnení jednoznačne a zrozumiteľne neobjasnil. Súd síce konštatoval, že nároky navrhovateľa boli nadštandardné, ďaleko nad primerané potreby iných študentov, avšak tým bolo hodnotenie týchto nákladov zo strany súdu ukončené. V rozpore s návrhom súdu je stanovená horná hranica potrieb dieťaťa, keď výživné v prejednávanej veci bolo priznané na základe vymyslených
a vykonštruovaných nákladov. Prvostupňový súd jednotlivé položky životných nákladov navrhovateľom prezentovaných mal aspoň do určitej miery podrobiť skúmaniu.
Napádal celé rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré je nepreskúmateľné, pričom skutkový stav nie je možné zistiť a nie je možné zistiť, na základe akých dôkazov, ako dôkazy hodnotil pre zistenie skutkového stavu. Prvostupňový súd nikde neurčil, ktoré výdavky a v akom rozsahu považuje zo strany odporcu za nie nevyhnutné. Suma 830 Eur, ktorú prispieval deťom ešte pred rozvodom nebola odrazom len jeho možnosti a schopnosti, ale išlo o plnenie tzv. rodinné, kde sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľala aj matka navrhovateľa. Prvostupňový súd nezohľadnil vyživovaciu povinnosť odporcu k ďalším dvom plnoletým deťom.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Namietal, že odporca podal odvolanie včas, avšak toto odvolanie nemá náležitosti odvolania. Dôvody odvolania doplnil až podaním dňa 15.01.2013 po lehote na podanie odvolania. Preto porušil ust. § 205 ods. 3 O. s. p. Takéto odvolanie je potrebné zo strany súdu podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietnuť. V prípade, ak odvolací súd prejedná napadnuté odvolanie, uviedol, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, dokazovanie bolo prvostupňovým súdom doplnené.
Nesúhlasil s odvolacími námietkami odporcu. Súdom určená výška výživného 600 Eur zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, ktorý sám uviedol, že má príjem v priemere 3.500 Eur, vo vzťahu aj k počtu vyživovacích povinností ( ďalšie dve vyživovacie povinnosti okrem navrhovateľa ), pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastní majetok v hodnote viac ako 1.000.000 Eur. Poukázal na neprimerané, resp. nadštandardné výdavky odporcu, kedy dal do pozornosti súdu skutočnosť, že bežní ľudia neplatia za varenie a žehlenie sumu 630 Eur mesačne, ale tieto bežné domáce práce vykonávajú sami. Poukázal na zistenia prvostupňového súdu ohľadne majetku odporcu, ktorý má v súvislosti s podnikateľskou činnosťou ako fyzickej osoby a jednak z podnikateľskej činnosti v súvislosti so spoločnosťou s ručením obmedzeným. Detailne preukázal výšku svojich výdavkov a opodstatnenosť celého návrhu, svoj návrh oprel o skutočnosť, že má právo v súlade s ust. § 62 ods. 2 vety druhej Zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, teda odporcu. Aj keď výdavky preukazované navrhovateľom nemožno považovať za bežné pre študenta vysokej školy, odporca mu tieto vždy v minulosti pravidelne uhrádzal. V prejednávanej veci nebolo potrebné vykonať výsluch znalca, pretože závery znaleckého posudku potvrdzovali skutočnosti, ktoré vyplývali z ďalších dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, súd v tejto otázke postupoval správne a dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil, že závery znaleckého posudku sú jednoznačné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené a nemožno ho považovať za nepreskúmateľné.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o určení výživné a o určení dlžného výživného spolu s konaním, ktoré týmto výrokom predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p.
Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny tak vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ako aj vo vzťahu k právnym záverom. Odvolacie námietky odporcu považuje za nedôvodné.
Prvostupňový súd riadne vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie vo veci. S dôkazmi, ktoré nebolo potrebné vykonať sa náležitým spôsobom vysporiadal a svoje zistenia odôvodnil v rozhodnutí. Dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a následne aj vo vzájomných súvislostiach a z tohto
hodnotenia všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané v prejednávanej veci, teda nielen z hodnotenia znaleckého posudku, vyvodil správne skutkové a právne závery.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o určení výživného a o určení dlžného výživného ako správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na veľmi podrobné presvedčivé a hlavne konzistentné dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré jednoznačne jasne a bez akýchkoľvek výkladových problémov dávajú odpovede na všetky právne významné otázky v súvislosti s posúdením uplatneného nároku navrhovateľa. Dokonca rozsudok súdu prvého stupňa sa zaoberá aj všetkými odvolacími námietkami odporcu, ku ktorým odvolací súd len okrajovo naviac udáva :
Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu, že v predchádzajúcom období bolo výživné poskytované z masy BSM a z dôvodu rozvodu manželstva rodičov detí sa životná úroveň rodičov zmenila minimálne v rozsahu nákladov existencie dvoch domácnosti v prejednávanej veci javí sa byť nedôvodná. Životná úroveň tak, ako to uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku u oboch rodičov detí v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola natoľko vysoká, že bez ďalšieho bližšieho skúmania bol odporca ako otec detí schopný im prispievať vreckovým vo výške 830 Eur mesačne každému dieťaťu, teda aj navrhovateľovi. Po rozvode manželstva sa finančná situácia ani jedného z rodičov nezmenila natoľko, že by možnosť prispievať sumou, ktorú určil prvostupňový súd odporcovi vo výške 600 Eur na navrhovateľa mu spôsobila vážne ekonomické problémy, prípadne ohrozila jeho osobnú či životnú úroveň na úkor navrhovateľa. Taktiež aj zo strany matky navrhovateľa dochádza k plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu sumy 360 Eur mesačne, čo nebolo ovplyvnené rozvodom manželstva účastníkov konania. Správne podotkol prvostupňový súd, že výdavky odporcu na jeho živobytie sú nadštandardné. Pokiaľ by pociťoval akúkoľvek formu finančného nedostatku, je potrebné najskôr zvážiť účelnosť nákladov na prevádzku domácnosti odporcu a na mieru potrieb odporcu a až potom je potrebné pristúpiť k zváženiu nižšieho príspevku na výživu navrhovateľa, nie však opačne, keď štandard odporcu je natoľko vysoký, že nebol ohrozený ani rozvodom manželstva a podľa názoru odvolacieho súdu poskytované výživné vo výške 600 Eur mesačne je pre odporcu finančnou čiastkou, ktorá neohrozí ani nadštandardné služby, ktoré pre svoju potrebu využíva odporca. Túto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú.
Vo vzťahu k znaleckému posudku a výsluchu znalca pred súdom je potrebné uviesť, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 157 ods. 2 O. s. p. jednoznačne odôvodnil, prečo na pojednávaní zamietol návrh na vypočutie znalca pred súdom. Pri hodnotení a zisťovaní skutkového stavu a pri právnom hodnotení veci prvostupňový súd vychádzal nielen zo znaleckého posudku, ako si mylne myslí odporca, ale vychádzal aj z iných dôkazov,ktoré sa nachádzajú v spise. Naviac odporca v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že nemá výhrady k samotným záverom znalca. Výhrady mal len ku skutočnostiam, kedy znalec vyslovil v niektorých častiach znaleckého posudku právne názory, čo vo vzťahu k navrhovateľovi vyvolalo pochybnosti o nestrannosti, nezaujatosti znalca a nakoniec aj kvôli týmto dôvodom ho žiadal vypočuť. Prvostupňový súd právne názory znalca v prejednávanej veci nezohľadňoval, pretože to skutočne nebol dôvod na vypracovanie znaleckého posudku. To, že znalec sa zaoberal právnou otázkou veci, nebolo jeho znaleckou úlohou. Znalecká úloha bola jednoznačne stanovená v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, prvostupňový súd sa pri hodnotení tohto znaleckého dôkazu pridržiaval len zistení znalca podľa zadaných znaleckých otázok. Vec právne vyhodnotil súd. Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na spochybnenie nedostatočne zisteného skutkového stavu zo strany prvostupňového súdu, a preto aj túto otázku, ktorú namietal odporca v odvolaní považuje odvolací súd za nedôvodnú.
Taktiež prvostupňový súd podrobne popísal, na základe akých skutkových okolností zistil, že primeranou sumou na výživu navrhovateľa je suma 600 Eur. Prvostupňový súd vychádzal nielen zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z potrieb navrhovateľa, z počtu vyživovacích povinností oboch rodičov, ale aj z majetkových pomerov oboch rodičov a vychádzal zo zásady, že životná úroveň
navrhovateľa musí korešpondovať životnej úrovni povinného rodiča. V tejto časti prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav, vykonal dôkazy vo veľmi širokom rozsahu a odvolací súd nemá pripomienky k tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Námietka odporcu, že náklady navrhovateľa sú vymyslené a vykonštruované sa v odvolacom konaní javí už ako účelová. V priebehu celého konania od podania návrhu až do podania doplnenia odvolania odporca ani v jednom prípade nenamietal deklarované výdavky navrhovateľa, ktoré vyčíslil už v návrhu na začatie konania a neskôr ich zopakoval aj pri svojom účastníckom výsluchu pred prvostupňovým súdom. V ani jednom prípade odporca nenamietal ani jednu z deklarovaných položiek navrhovateľom, nenamietal účelnosť jej vynakladania a vôbec nenamietal jej existenciu. Preto v tomto štádiu konania na túto odvolaciu námietku už nie je možné prihliadať a prvostupňový súd správne ustálil aj výšku nákladov navrhovateľa v súvislosti s vysokoškolským štúdiom, keď skonštatoval, že vzhľadom na životný štandard,ktorý viedol navrhovateľ sú tieto výdavky 1.160 Eur mesačne. Tieto výdavky sa podľa obsahu spisového materiálu nastavili v čase, kedy syn začal študovať na vysokej škole, teda v čase, kedy ešte manželstvo účastníkov konania trvalo. Už v tom čase mal odporca, vzhľadom na nároky,ktoré mal navrhovateľ, tieto výdavky korigovať. V súčasnej dobe, v čase určovania výživného pri výdavkoch, ktoré rodičia sami navrhovateľovi dovolili a tento nadštandard bez ďalšieho určité obdobie aj akceptovali, aby dochádzalo zo strany súdu k preskúmavaniu takýchto výdavkov nad rámec dôkazov, ktoré môžu navrhnúť obe sporové strany na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Preto aj v tejto časti je odvolacia námietka nedôvodná a účelová.
Preto správne postupoval prvostupňový súd, keď za obdobie, kedy si navrhovateľ uplatnil nárok na určenie výživného od 12.03.2010 do ukončenia štúdia na vysokej škole 31.05.2012 stanovil výšku výživného zo strany odporcu vo výške 600 Eur mesačne a presne vyčíslil aj dlžné výživné.
Ostatné výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnuté navrhovateľom neboli.
Preto rozsudok prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd ako správny potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.