Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-57-2010.pdf
PDF · 137.15 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/57/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa O. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. - Z., Z. Č..XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č.20, proti odporcovi O.. M. N., D.. XX.X.XXXX, H. N. A. - Z., Z. Č..XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č.19, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
rozhodol:
odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 600 euro mesačne od 12.3.2010 do 31.5.2012, dlžné výživné za obdobie od 12.3.2010 do 31.5.2012 vo výške 10.567,74 euro je povinný odporca zaplatiť, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
konanie v časti uplatňovaného výživného od 31.5.2012 do budúcna z a s t a v u j e,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
o trovách súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.3.2010 v súlade s jeho zmenou domáhal určenia výživného od otca v sume 1.700 euro od podania návrhu do 31.5.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase podania návrhu bol študentom III. ročníka H. X. S. H. a býval v byte v N.. Pri príprave na výkon svojho budúceho povolania nemal žiadne finančné príjmy, ani iný majetok. Žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sama znášala náklady na jeho výživu. Poukázal na to, že odporca na jeho výživu vôbec neprispieval od novembra 2009.
Odporca súhlasil s návrhom na určenie výživného do výšky 300 eur a poukázal na svoje vyjadrenie k nariadeniu predbežného opatrenia, kde uviedol, že bývalá manželka W.. A.. N. N., A.. odišla zo spoločnej domácnosti dňa 13.7.2009. Od 15.10.2009 sú rozvedení. Jednou z hlavných príčin pre rozvod manželstva bol rozdielny názor na výchovu detí. Navrhovateľ sa dňa 27.9.2009 odsťahoval k matke.
Okrem navrhovateľa má odporca dve vyživovacie povinnosti k plnoletým dcéram - k C. V. G. V.. Dcéra C. žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s matkou. Dcéra V. žije v spoločnej domácnosti s odporcom.
Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že začal vykonávať podnikateľskú činnosť v roku 1990, ktorá spočívala v montáži meracej a regulačnej techniky. Neskôr bola činnosť rozšírená o montáž vykurovacej techniky a plynových zariadení. V júni 2005 boli deviati zamestnanci prevedení do podniku O. Z. Z..F..P.., ktorej je väčšinovým vlastníkom a konateľom (v súčasnosti výlučným vlastníkom). Bývalá manželka bola menšinovým vlastníkom. Fyzická osoba podnikateľ O. Z. M. vlastníkom objektu na Ľ. X. Č..XX S. Ľ., v ktorej sídli aj firma O. Z. Z..F..P.. Hospodársky výsledok po zdanení O. Z. Z..F..P.. za posledné zdaňovacie obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2009 bol vo výške 43.900 euro. Predpokladaný zisk po zdanení fyzickej osoby O. Z. za účtovný rok od 1.1.2009 do 31.12.2009 je 11.600 euro.
Čo sa týka výživného pre navrhovateľa a dcéru C., toto prestal plniť v úmysle dostať ich do reality a prinútiť k tomu, aby sa zamysleli ako sami prispejú k svojmu vysokému životného štandardu, nakoľko v júli 2009 cítil, že nie sú spokojní s príspevkom vo výške 830 euro mesačne. Počas trvania manželstva s matkou navrhovateľa poskytovali plnoletým deťom vreckové v sume 40.000,-Sk až 45. 000,- Sk pre jedno dieťa. Už vtedy zastával názor, že ich plnoleté deti dostávajú nezaslúžené finančné prostriedky, čo porovnával s vyplácanými mzdami pre zamestnancov, ktorým bola vyplácaná hrubá mzda v sume 30.000,- Sk. Uviedol, že aj po rozvode manželstva má za to, že obidvaja rodičia sú povinní prispieť rovnakým spôsobom, v rovnakej výške na výživné plnoletých detí pochádzajúcich z manželstva. Na druhej strane očakáva slušné správanie svojich detí voči nemu a celej rodine.
Navrhovateľ v návrhu ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že matka uhrádza, okrem iného mesačné nájomné, ako aj náklady spojené s výdavkami domácnosti, splátky hypotekárneho úveru vo výške viac ako 1.000 euro mesačne, za byt nachádzajúci sa v N., ktorý vlastní spolu s odporcom (v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve matky), a v ktorom počas štúdia na vysokej škole navrhovateľ býval. Poukázal na to, matka má minimálne možnosti na to, aby uhrádzala jeho primerané a nevyhnutné výdavky. Podľa jeho informácií je životná úroveň jeho matky podstatne nižšia, ako životná úroveň odporcu, ktorý mu na výživu od novembra 2009 vôbec neprispieva. Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, poukázal na to, že odporca má vlastnícke práva k administratívno - prevádzkovej budove, v ktorej sídli obchodná spoločnosť O. Z. Z..F..P., ako aj existenciu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktorých listy vlastníctva boli priložené v prílohe k návrhu. Z pohľadu navrhovateľa predstavuje ročný príjem odporcu sumu 100.000 až 150.000 euro ročne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu a to návrhom, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX - 28, pripojeným spisom tunajšieho spisu XXC XX/XXXX, potvrdením o návšteve školy, výpisom z LV č. XXXX - k.ú. Z., výpisom z LV č. XXXX - kat. úz. Ľ., výpisom LV č. XXXX
- k.ú. Ľ., LV č. XXXX k.ú. A., výpismi z obchodného registra, živnostenského registra, daňovými priznaniami, súvahou právnickej osoby O. Z. Z..F..P.., zmluvou o nájme s firmou I. Z..F..P.., faktúrou na úpravu priestorov na Ľ. ul. faktúrou, záznamom splátok - čerpanie nákladov na rekonštrukciu priestorov, tabuľkou s rozpočtom príjmov a výdajov na rodinu, porovnaním nákladov navrhovateľa a odporcu, vyjadrením k nariadenému predbežnému opatreniu zo dňa 2.2.2010, vyjadrením k odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu, potvrdením H. univerzity - A. fakulty, prihláškou na vysokoškolské štúdium, potvrdením o štúdiu na L. W. S. S., kópiou osvedčenia o evidencii motorového vozidla, potvrdením o podaní daňového priznania N. N. za rok 2009, daňovým priznaním, potvrdením o vklade hotovosti v Tatra banka a.s., platbou za elektrinu, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa, a.s. potvrdzujúcim výdavky za úver na byt v N., potvrdením o úhrade poistného a dane na byt v N., výpisom o nájomnom a výpismi z účtov, potvrdením o zaplatení havarijného poistenia motorového, zákonného poistenia a nákladov spojených s opravou motorového vozidla a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2. 7. 2010 č. k. XX Y. XX/XXXX - XXX, týmto rozsudkom odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 830 euro mesačne od 12. 3. 2010 do budúcna v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Namietal výrok, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 830 euro mesačne od 12.3.2010 do budúcna.
Odvolací súd uznesením zo dňa 18.11.2010 č. k. XX Y. XXX/XXXX - XXX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že z rozsudku súdu 1. stupňa nevyplýva ako zistený skutkový stav a právne posúdenie veci vyplynulo do skutočnosti, že odporca bol zaviazaný povinnosťou prispievať navrhovateľovi práve sumu 830 euro mesačne. Nie je jasné a zrejmé na akých hodnotách súd ustálil otázku príjmu odporcu, v ďalšom odvolací súd poukázal na to, že sa prvostupňový súd nevysporiadal s potrebami navrhovateľa a aj z pohľadu námietok odporcu, keď uvedené výdavky sú vo vzťahu k bežným študentom neporovnateľne vyššie. Taktiež nevyhodnotil mieru akou sa na nadštandardných potrebách navrhovateľa podieľa jeho matka, či je vôbec vzhľadom na príjmy, ktoré deklarovala na pojednávaní schopná zo svojho príjmu uhrádzať nielen hypotekárne úvery, ale aj potreby navrhovateľa a bežné výdavky na živobytie. Preto odvolací súd uzavrel, že súd 1. stupňa náležitým spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie a preto je nepreskúmateľné - zaťažil tým svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uložil súdu 1. stupňa procesne vyriešiť úkon vyplývajúci z ustanovenia § 96 O.s.p. ktorý učinila zástupkyňa navrhovateľa na č.l. 156 súdneho spisu, ďalej vo veci rozhodnúť tak, že svoje rozhodnutie potom čo náležite popíše skutkový stav a právne posúdi vec a riadne odôvodní vysporiadajúc sa so všetkými problematickými argumentmi účastníkov konania. Taktiež nemá zabudnúť na to, že na základe predbežného opatrenia odporca prispieva, podľa obsahu súdneho spisu mesačne navrhovateľovi sumu 200 euro, ktorá bude musieť byť odrátaná od dlžného výživného tak, aby výrok o dlžnom výživnom bol súčasťou rozhodnutia o veci.
Súd vo veci doplnil dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne N. N.. Oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi a to kópiou daňového priznania O. Z. Z..F..P., za obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2010, kópiou predbežného neodovzdaného daňového priznania O. Z. - M. N. za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, kópiou listu vlastníctva č. XXXX za rodinný dom a záhradu na Z. X.. Č. XX S. A., kópiu LV č. XXXX na budovy a priľahlé pozemky Ľ. Č.. XX, Ľ., kópiu LV XXXX na cestu, miestnu komunikáciu, ktorej je vlastníkom v pomere 7/56, potvrdenie poistenie Wüstenrot o zaplatení poistného na rok 2010, potvrdenie od poisťovne ING životná poisťovňa na zaplatenie poistného za rok 2010, potvrdenie od poisťovne ML Amslico o zaplatení poistného na životné poistenie za rok 2010, podrobnou tabuľkou príjmov a výdavkov za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je dieťaťom matky N. N., nar. XX.X.XXXX a otca M. N., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľ študoval na H. univerzite - A. fakulte, v dennej forme s tým, že ďalej pokračoval v štúdiu na vysokej škole v druhom stupni na rovnakej univerzite do 31.5.2012, v kedy štúdium ukončil, čo medzi účastníkmi nebolo sporné.
V čase štúdia navrhovateľ deklaroval, že na svoje výdavky využíva 200 euro, ktoré má poukazované výživné od odporcu, 600 euro priemerne mesačne od matky. Z toho uhrádza na stravu približne 320 euro mesačne, 150 euro predstavuje suma na nákup ošatenia, 100 euro mesačne na nákup hygienických, kozmetických a iných prípravkov, na kultúrne vyžitie mesačne 250 euro, 60 euro mesačne za mobilný telefón, 50 euro uhrádza mesačne na internet. Čo sa týka nahodilých mesačných výdavkov, tieto predstavujú sumu 200 euro mesačne, napríklad výdavky spojené s údržbou motorového vozidla, napr. technickú kontrolu motorového vozidla v prípade výmeny iných súčastí motorového vozidla, nap. brzdové obloženie a iné. Spolu výdavky navrhovateľa boli vyčíslené sumou 1.160 euro mesačne. Čo sa týka inkasa bytu v ktorom býva, toto uhrádza matka, v sume 160 euro mesačne. Ďalšie výdavky spojené so štúdiom, nákup školských potrieb a kníh 50 euro mesačne, v sume 350 euro mesačne sú výdavky na nákup pohonných hmôt. Výdavky na cestovné predstavovali zvýšené výdavky nakoľko dochádzal do školy z N. do H., 3x v týždni, autom. Výdavky, zákonného poistenia, havarijného poistenia za motorové vozidlo, uhrádza matka navrhovateľa.
Matka navrhovateľa po opätovnom vypočutí uviedla, že je zamestnaná na A. univerzite, z predloženého potvrdenia mal súd zistené, že priemerná výška jej mesačného platu predstavuje sumu 865,53 eur za posledné tri mesiace. Ďalším príjmom matky je príjem na základe dohody o vykonaní práce na Univerzite F. v Poľskej republike s príjmom 3.350 Zl. mesačne t.j. približne 800 euro mesačne, ďalšou zložkou jej príjmu je z výkonu práce pre Univerzitu v Hradci Králové, A. fakulty od 1.6.2010 na základe mzdového dekrétu jej príjem predstavoval sumu 26 600,- Kč mesačne pred zdanením, do 1.6.2010 bol jej príjem pred zdanením 17 690,- Kč. Od 1.1.2011 po zmene pracovnej zmluvy na Univerzite v Hradci Králové opäť predstavuje sumu 17.690,- Kč. Súdu predložila potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2009, a poukázala na to, že súčasťou jej príjmov v predmetnom daňovom priznaní sú všetky príjmy, ktoré boli uvádzané a to A. univerzity, Univerzity Hradec Králové a rovnako aj F. univerzity, pričom za rok 2009 nebol zahrnutý príjem z Univerzity v Hradci Králové, nakoľko tam začala pracovať od 1.6.2010. Svedkyňa uviedla, že ďalšou zložkou jej príjmu je pohyblivá zložka za projekty, lektorskú činnosť, táto suma predstavuje približne 200 eur mesačne. Čo sa týka majetkových pomerov, svedkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na A. X.. Č.. X S. A., tento nadobudla po rozvode manželstva. Čo sa týka výdavkov viaznucich v tejto nehnuteľností, spláca hypotéku mesačnou splátkou 286 eur a od 1.2.2011 k tomu pribudla ďalšia hypotéka v sume 256 eur mesačne. Čo sa týka nehnuteľnosti, túto užíva na uspokojenie jej základného práva bývania, ako aj navrhovateľa a jeho sestry C. N.. Čo sa týka výdavkov k tejto nehnuteľnosti, mesačne uhrádza sumu 17,50 eura elektrinu, 80 euro plyn, 10euro vodu. Ďalší výdavok predstavuje poistenie nehnuteľnosti v sume 150 euro ročne. Po vyporiadaní BSM do jej výlučného vlastníctva pripadol byt v N., D. X.. O. Č.. X. k tomuto vlastníctvu bytu sa viaže aj hypotéka, ktorá je v sume 71.791,81 euro, mesačne za túto hypotéku uhrádza 500 euro. Čo sa týka bytu, inkaso predstavuje spolu sumu 160 eur mesačne, 25 eur a 80 eur daň a poistné za nehnuteľnosť v ročných intervaloch a 40 euro mesačne uhrádza na životné poistenie. Ďalej vlastní motorové vozidlo
- v 5 ročné Citroen C3. Ďalšie hodnotnejšie hnuteľné a nehnuteľné veci nevlastní.
Uviedla, že po vyporiadaní BSM jej bolo vyplatených zo spoločnosti O. Z. Z..F..P.. suma zo zisku 1660 eur, avšak za samotný obchodný podiel, žiadne finančné prostriedky nedostala. Čo sa týka výdavkov na výživné pre dcéru C., uhrádzala od novembra 2009 do júna 2010 všetky jej výdavky. Od novembra 2009 až do júna 2010 dcére uhrádzala od 600 eur až do 800 eur mesačne. Následne od júna 2010 si dcéra zobrala študentskú pôžičku, cestovala do USA a prispievala jej. Čo sa týka dcéry C., za ňu uhrádzala všetky služby spojené s bývaním, spolu v rodinnom dome a čo sa týka jej ďalších výdavkov, tieto si v súčasnosti platí sama zo študentskej pôžičky. Čo sa týka dcéry V., tejto uhrádza 200 eur mesačne, pri príležitostiach vyššou sumou, prípadne darčekom. Čo sa týka navrhovateľa, tomuto uhradila všetky výdavky za november 2009, december 2009, v januári 2010 čerpal finančné prostriedky, ktoré mal zo stavebného sporenia. Čo sa týka ďalšieho obdobia, tieto čerpal do júna 2010 a od júna mu opäť prispievala ona. Synovi uhrádzala všetky náklady, ktoré boli deklarované pokladničným i dokladmi a takisto aj výdavky na jeho štúdium a to nad sumu 200 eur, ktoré mu uhrádza odporca mesačne. Približne uhrádzala jeho výdavky v sume 600 eur mesačne. Čo sa týka jej výdavkov, tieto predstavujú sumu okolo 1.800 euro mesačne, na druhej strane aj jej prímy predstavujú rovnakú sumu, t.j. 1.800 euro mesačne.
Matka navrhovateľa ďalej potvrdila, že má záväzky vo forme úverov kde splátky mesačne predstavujú sumu 286 euro a 256 euro, pôžičiek od fyzických osôb spolu v sume 22.000 euro. Účelom finančného vyrovnania z masy tvoriacej BSM, jej bolo odporcom vyplatených 33.000 eur, ktoré investovala do kúpy rodinného domu. Uviedla, že celkovo sa dohodli s odporcom na tom, že jej bude vyplatených celkovo z majetku tvoriaceho BSM 5.000.000 Sk (boli investované na kúpu nehnuteľnosti). Uvedených 33.000 eur bola suma z časti finančného vyrovnania. Inak sa vzdala všetkého ostatného majetku, ktorý by patril do BSM a ktorého hodnota bola odhadovaná sumou 100.000.000,- Sk.
Čo sa týka ďalších okolností matka navrhovateľa uviedla že, v roku 2007 po vzájomných nedorozumeniach s odporcom odišla zo spoločnej domácnosti a dohodli sa, že jej vyplatí sumu 5.000.000,- Sk, z čoho jej bola vyplatená suma 3.500.000,- Sk, za ktorú kúpila byt. Následne na naliehanie odporcu a v snahe dosiahnúť obnovenie manželského spolužitia, sa vrátila do spoločnej domácnosti a ešte 2 roky ich manželstvo naďalej trvalo. Po dvoch rokoch sa rozhodla, keďže žili v neustálych konfliktoch, pre rozvod manželstva a presťahovala sa do kúpeného bytu. V tom čase odporca ešte prispieval sumou 20.000,- Sk na byt v N. mesačne. Následne zostal jej nedoplatok do sumy dohodnutej 5.000.000,- Sk - t.j. 1.500.000,- Sk. Následne bolo medzitým doplatených za 2 roky, keď bolo doplácané na byt v N., nedoplatených zostalo 1.000.000,- Sk, čo je 33.193 euro. Čo sa týka samotnej hodnoty nehnuteľnosti, uviedla, že rodinný dom, má hodnotu 6.000.000,- Sk + 1.000.000,- Sk má hodnotu pozemok. Poukázala na to, že v čase, keď odchádzala zo spoločnej domácnosti odporca sa ústne zaviazal prispievať na výživu deťom, dokým doštudujú sumou 830 eur mesačne, všetkým trom deťom rovnako. Napriek naliehaniu, aby písomne sa zaviazal, že bude takto uhrádzať sa aj vzdala ostatného majetku tvoriaceho BSM, k písomnej dohode však nedošlo a odporca nedodržal svoje slovo. Pri realizácii stavby rodinného domu, počítala s tým, že výživné bude riadne odporca uhrádzať, nakoľko aj ústne povedal, že to samozrejme považuje za svoju povinnosť a preto sa ani písomne zaväzovať k ničomu nebude, avšak situácia nastala taká, že od novembra 2009 prestal napriek tomuto ústnemu záväzku uhrádzať výživné pre dcéru C. a navrhovateľa.
Matka navrhovateľa mala v danom čase ďalšie dve vyživovacie povinnosti vo vzťahu k plnoletým dcéram, a to k dcére C., ktorá žije s ňou v spoločnej domácnosti a k dcére V., ktorá žije s odporcom.
Odporca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť ako fyzická osoba - podnikateľ a má príjmy z podnikania a príjmy spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má 100% výšku obchodného podielu.
Príjem odporcu na základe daňového priznania pre rok 2009 ako fyzickej osoby bol znalcom vyčíslený v sume 16.134 euro ročne, v roku 2010 29.903 euro, v roku 2011 36.449 euro, do 31.5.2012 za rok 2012 9.409 euro. Výška majetku po odpočítaní záväzkov a to nie len z podnikania ale aj z ostatných činností fyzickej osoby - podnikateľa vola v roku 2009 v sume 971.479 euro, v roku 2010 v sume 922.166 euro, v roku 2011 v sume 889.386 euro, v roku 2012 v sume 886.443 euro. Vlastné imanie právnickej osoby O. Z. Z..F..P.. bolo znalcom vyčíslený v sumách v roku 2009 - 206.623 euro, v roku 2010 - 216.881, v roku 2011 - 229.871 euro, v roku 2012 - 170.600 euro.
Odporca vyčíslil svoje výdavky nasledovne: fond rozvoja bývania 70 euro mesačne, platba za vodu 39 euro mesačne, elektrina 83 euro mesačne, plyn 103 euro mesačne, poistné na rodinný dom 81 eur ročne, komunálny odpad 80 euro ročne, telefónne služby 33 eur mesačne, internet 15,77 euro mesačne, upratovanie 100 euro mesačne, práce v záhrade 58 euro priemerne mesačne, pre čistiace potreby 20 EUR mesačne, daň za rodinný dom 56 EUR ročne, žehlenie a varenie 630 euro mesačne, osobné výdaje odporcu 500 euro mesačne, pohonné hmoty 672 euro ročne, na vytváranie na rezervy 3.500 euroročne, 10 % z príjmov na charitu 3.500 euro ročne.
Odporca žije v domácnosti so svojou dcérou V., ktorá je študentkou.
Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, tento vlastní rodinný dom. Odporca vlastní motorové vozidlo Lexus GS 300, ide o motorové vozidlo zakúpené pred 4-mi až 5-mi rokmi v sume 1.500.000,- Sk. Odporca absolvoval dovolenku v novembri 2009 na Malých Divách a v marci 2010 v Izraeli spolu s dcérou V..
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného
Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Slovenská právna úprava príliš nediferencuje medzi neplnoletými a plnoletými deťmi. Pre plnoleté deti platia v oblasti výživného drobné odchýlky, napríklad, že nie je možné stanoviť výživné spätne alebo, že možno konať len na základe návrhu, ale aj v danej právnej veci dôležité je upozorniť na odchýlku pri určení výživného na úspory, kde je možné toto na túto povinnosť zaviazať povinného rodiča len maloletého dieťaťa. Podmienkou nároku na výživné však u neplnoletých ako aj plnoletých detí zostáva skutočnosť, že nie sú schopné samy sa živiť.
V danej právnej veci, je potrebné uviesť, že vo veciach výživného variabilita života neumožňuje plošne nastaviť jednotnou praxou výšku výživného. Ide o problematiku veľmi širokú, ktorá zahrňuje viaceré aspekty a to skôr sociologické než aspekty právne. Práve aj prejednávaná vec má tieto viaceré aspekty, nakoľko na stane povinného stojí osoba s nadštandardnými príjmami a majetkovými pomermi.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právnu vetu Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 671/09, ktorý judikoval, že pri rozhodovaní o výživnom pre neplnoleté (čo platí aj pre plnoleté), dieťa je vždy nutné prihliadnuť nie len k fakticky dosahovaným príjmom rodičov, ale i k celkovej hodnote ich hnuteľného a nehnuteľného majetku a ich životnej úrovni.
Ďalej je bežné a logické, v súdnej praxi, že pokiaľ povinný vykazuje v celku nižšie príjmy, ale pritom žije „nadštandardným“ spôsobom života (napr. sa vozí luxusným motorovým vozidlom, vynakladá pravidelné mesačné platby vo vyššej sume za upratovanie, údržbu záhrady, dovolenky), je to určitý signál pre súd, že nebude možné určiť výživné štandardne.
Súd zohľadnil práve pre neštandardné signály pomerov v rodine navrhovateľa, tú skutočnosť, že ako študentovi mu tak matka ako aj odporca ešte za trvania ich manželstva, zakúpili motorové vozidlo - zn. Volvo aj, keď vedeli, že nebude sám schopný vynakladať finančné prostriedky ani na jeho bežnú údržbu, kúpili v N. nehnuteľnosť, určenú na bývanie pre svoje študujúce deti. Faktická životná úroveň navrhovateľa bola pred rozvodom manželstva jeho rodičov vysoká, čo však odzrkadľoval celý životný štandard rodiny, sám odporca uviedol, že poskytovali vreckové deťom 40.000 až 45.000,- mesačne. Je na mieste zadať otázku : Zmenil, alebo mohol, objektívne zmeniť rozvod rodičov navrhovateľa ich životný štandard po rozvode a tým aj jeho životný štandard ?
Pri stanovovaní výživného možno, mimo iného, súhlasiť s vyjadrením odporcu, že nároky navrhovateľa boli (nakoľko súd určuje výživne už len spätne) nadštandardné, neobvyklé, a ďaleko nad priemerné potreby iných študentov. A teda, že : „nie je nutné“ zachovať plnoletému dieťaťu v plnom rozsahu uspokojovanie jeho početných nadštandardných potrieb, a to v takom rozsahu, ako ich zrejme uspokojované mal počas trvania manželstva rodičov. S týmto názorom však nemožno súhlasiť, resp. ho akceptovať, nakoľko po nástupe do trhovej ekonomiky našej demokratickej spoločnosti, stal sa v zmysle súdnej praxe prežitým názor, že výživné má spĺňa len spotrebný charakter. Naopak jediná horná hranica potrieb dieťaťa, v zmysle platného Zákona o rodine je daná len ich odôvodniteľnosťou s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov a ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine (veta druhá), podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Ďalším aspektom odôvodnených potrieb je otázka, či medzi ne možno zaradiť i prípadné úspory. V zmysle Zákona o rodine tam, kde to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor, čo naviac opäť potvrdzuje vyššie uvedené tvrdenie o zániku potreby prihliadať, len na spotrebný charakter výživného. Problém však je, že určiť výživné na úspory v zmysle Zákona o rodine je možné len pre maloleté deti. Plnoleté, by mali nespotrebované výživné zložiť na úspory vo vlastnom záujme, a teda je na navrhovateľovi ako rozumne naloží s prípadnou nespotrebovanou časťou výživného. V každom prípade v zásade ani plnoleté dieťa, by tom nemalo byť horšie ako, keď žilo v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi.
Odporca sám uviedol, že prestal plniť vyživovaciu povinnosť v úmysle dostať do reality navrhovateľa a prinútiť k tomu, aby sa zamyslel nad svojím vysokým životným štandardom, nakoľko nebol spokojný s príspevkom vo výške 830 euro mesačne. Počas trvania manželstva s matkou navrhovateľa poskytoval plnoletým deťom vreckové v sume 40.000,-Sk až 45. 000,- Sk pre jedno dieťa. Už vtedy zastával názor, že ich plnoleté deti dostávajú nezaslúžené finančné prostriedky. Tu je nutné uviesť, že výška výživného nie je v zmysle zákona o rodine, limitovaná zásluhovosťou, aj keď samozrejme nie je správne viesť takto mladých ľudí ku konzumnému spôsobu života. Výchova každej osobnosti k realite, zodpovednosti, poctivosti, zásadovosti či hospodárnosti je dlhodobý proces a je nutné s ňou začať a najmä zotrvať od útleho detstva, kedy takto mohol aj v danej právnej veci a mal možnosť odporca ovplyvniť správanie svojich detí nie len navrhovateľa. Pri procese plnenia vyživovacej povinnosti, či nebodaj v priebehu súdneho konania uvedené už možné ani reálne nie je.
Je nepochybné, že životná úroveň rodičov navrhovateľa s poukazom na majetkové aktíva odporcu, ale aj matky bola vysoká, pričom z obsahu listinných dôkazov v spise nevyplynul záver, že by podstatným spôsobom sa znížili príjmy odporcom, naopak odporca ako fyzická osoba - podnikateľ vlastnil k 31.5.2012 majetok v sume 886.443 euro (26.704.981,82,-Sk), a ďalší majetok o veľkosti hodnoty obchodného podielu 100% v spoločnosti s ručením obmedzeným približne 200.000 euro. Vzhľadom na jednoznačnosť týchto záverov znaleckého posudku súd zamietol aj návrh na výsluch znalca.
Súd pri posudzovaní príjmov odporcu vychádzal z dôkazov obsiahnutých v spise, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj z ich vzájomnej súvislosti. Je nepochybný rozpor medzi tvrdením navrhovateľa, ktorý tvrdil, že predpokladaný príjem odporcu je 100.000 až 150.000 euro ročne s ohľadom na jeho daňové priznanie a priznanie spoločnosti O. Z. Z..F..P.., zo znaleckého posudku však vyplynulo, že spoločnosť O. Z., Z..F..P.., za obdobie rokov 2009 mala výsledok hospodárenia pred zdanením 54.481 euro, v roku 2010 12.298 euro, v roku 2011 17.114 euro, a do 31.5.2012 -14.271 euro. Na obstaranie dlhodobého majetku bolo vynaložených touto spoločnosťou len v roku 2009 - 949 euro. Odporca podľa účtovníctva nemá žiadny príjem zo spoločnosti, pracovnoprávneho charakteru. Boli mu však vyplácané náhrady iných plnení v roku 2009 v sume 11.881 euro, 2010 v sume - 714 euro, v roku 2011 - 164 euro, v roku 2012 - 165 euro. Výdavky na obstaranie dlhodobého majetku na rozvoj živnostenskej činnosti fyzickej osoby podnikateľa O.. M. N. - O. Z. boli iba v roku 2010 31.739 euro. Najdôležitejší údaj je však v prehľade o majetkových pomeroch odporcu (čl.373) kde výška majetku FO podnikateľa odporcu predstavuje po odpočítaní záväzkov sumu v roku 2009 - 971.479 euro, v roku 2010 922.166 euro, v roku 2011 v sume 889.386 euro a k 31.5.2012 v sume 886.443 euro (26.704.981,82,-Sk). Pri hodnotách tohto majetku vykázané príjmy odporcu boli v roku 2009 16.134 euro, v roku 2010 29.903 euro, v roku 2011 36.449 euro, a do 31.5.2012 v sume 9.409 euro. Po zdanení v daňovom priznaní vykázaný priemerný mesačný príjem odporcu bol v roku 2010 - v sume 2.491 euro, v roku 2011 - 3037 euro, do 31.5.2012 - 1.568 euro. Základne imanie O. Z. Z..F..P.. bolo znalcom vyčíslené v roku 2009 v sume 206.623 euro, v roku 2010 v sume 216.881 euro, v roku 2011 v sume 229.871 euro, do 31.5.2012 v sume 170.600 euro.
Sám odporca, bez ohľadu na deklarované vyššie uvedené príjmy a majetkové pomery uviedol, že jeho príjem „môže si zobrať“, je priemerne v sume 3.500 eur mesačne. Po odpočítaní všetkých deklarovaných výdavkov (čl.308), priemerne mesačne vynaloží spolu 2.288,82 euro, pričom nie všetky sú nevyhnutné, zostane mu 1211,18 euro. Pre porovnanie po vydelení číslom 3, nakoľko odporca mal v danom čase tri vyživovacie povinnosti zostáva suma 403,72 euro.
Matka navrhovateľa má deklarovaný príjem priemerne mesačne 1800 eur, výdavky (inkasa, poistenia, splátky hypotéky za byt v N.,) priemerne predstavujú sumu 1.400 euro mesačne. Navrhovateľke tak zostáva mesačne 400 eur. Vo výdavkoch navrhovateľky však nie sú zohľadnené jej základné životné potreby na rozdiel od odporcu, ktorý si na svoje výdavky započítal napr. 700 euro mesačne na domácnosť a upratovanie a 500 eur na osobnú spotrebu. Ak spočítame tieto dva výdavky odporcu, ktoré zhruba pokrývajú tie isté výdavky ako výdavky navrhovateľa tieto pri rovnici s rovnakou životnou úrovňou odporcu a navrhovateľa mali by byť rovnaké.
U navrhovateľa boli dôvody pre priznanie výživného, nakoľko nebol schopný sám sa živiť z dôvodu prípravy na budúce povolanie sústavným štúdiom, čo nebolo sporné. Čo sa týka potrieb odôvodnených potrieb navrhovateľa, súd ich opätovne posúdil z hľadiska životnej úrovne odporcu ako povinného rodiča. Matka navrhovateľa si plnila vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, minimálne uhrádzala, inkaso za byt v N., a ďalšie výdavky spojené s užívaním motorového vozidla navrhovateľovi čo predstavovalo približne sumu, 160 euro + 200 euro. Navrhovateľ tvrdil, že matka mu poskytovala výživné v sume 600 euro mesačne, čo však z jej prímov vo vzťahu k výdavkov nie je možné.
Súd ďalej zohľadnil, že rovnako sestry navrhovateľa boli študentkami, pričom k dcére V. si odporca plnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, nakoľko zostala bývať s ním, po rozvode rodičov. Ďalšia vyživovacia povinnosť odporcu k dcére C. doposiaľ, ako mal súd zistené zo spisovej evidencie vedenej na tunajšom súde právoplatne určená nebola, pričom taktiež mal odporca určené predbežným opatrením poskytovať jej výživné v sume 200 euro mesačne.
Je pravdou, že odôvodnenosť potrieb navrhovateľa sa môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojovanie všetkých potrieb presahujúcich rámec aj tých nadštandardných, musí však byť úmerná v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine životnej úrovni rodičov a možnostiam a schopnostiam na strane rodičov, v danom prípade najmä odporcu. Odporca vynakladá okrem iného na domácnosť a svoju osobnú spotrebu spolu sumu 1200 euro (býva v rodinnom dome, vlastní motorové vozidlo, absolvuje exkluzívne dovolenky, uhrádza si tri druhy investičného životného poistenia, stavebné sporenie dcéram). Súd na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že suma 600 euro plne zohľadní zachovanie životnej úrovne navrhovateľa, čo je polovica zo životných výdavkov odporcu. Samozrejme s prihliadnutím, že aj je v schopnostiach a možnostiach povinného rodiča (najmä vzhľadom na výšku majetku) takéto výživné navrhovateľovi zaplatiť. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov preto súd prihliadol aj na to, že ďalšiu časť výživovacej povinnosti si už splnila aj matka navrhovateľa a to minimálne vo výške 360 euro mesačne.
Dlžné výživné predstavuje sumu za obdobie od 12.3.2010 do 31.5.2012 vo výške 600 euro (t.j. 19 dní za mesiac marec 2010 + 26 mesiacov ) = 367,74 euro + 15.600 euro = čo spolu predstavuje na dlžnom výživnom sumu 15.967,74 euro. Odporca však na základe predbežného opatrenia č.k. XXC XX/XXXX - 39 právoplatného dňa 5.3.2010 platil navrhovateľovi výživné mesačne v sume 200 euro t.j. 27 mesiacov x 200 euro = 5400 euro, ktoré už zaplatil súd odpočítal dlžné výživné preto predstavuje sumu 15.967,74 euro - 5.400 euro = 10.567,74 euro. Keďže odporca je schopný uhradiť celú čiastku na dlžnom výživnom jednou čiastkou, súd rozhodol, že je tak povinný platiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Naviac je potrebné vo veci rozhodnúť ešte o znalečnom.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.