Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-15-2023.pdf
PDF · 154.21 KB
Case nature
Subarea
7Cob/15/2023
Uznesenie
Krajsky´ su´d v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a cˇlenov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Zápasnícky klub DUNAJPLAVBA, so sídlom Ostredková 3232/10, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 749 364, zastúpeného Mgr. Marekom Gerbocom, advokátom, Drieňová 1E, Bratislava-Ružinov, proti žalovanému: SLOVENSKÝ ZÁPASNÍCKY ZVÄZ, so sídlom Junácka 2951/6, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 791 981, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 34 702,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III cˇ.k. 23Cb/118/2018 - 235 zo dňa 24.10.2022, takto
rozhodol:
Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III cˇ.k. 23Cb/118/2018 - 235 zo dňa 24.10.2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.03.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 34.702,84 eura s príslušenstvom z dôvodu, že strany sporu uzavreli dňa 09.12.2008 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi bezúročne sumu vo výške 66.387,84 eur (2.000.000,- Sk), ktorú sa žalovaný zaviazal v zmysle článku II. ods. 3 zmluvy žalobcovi vrátiť z výnosov zo sponzorských darov pre neho určených. Žalovaný čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi vrátiť mu poskytnutú pôžičku splnil, keď mu vo viacerých splátkach, posledná vo výške 3.000,- eur bola na účet žalobcu pripísaná dňa 29.03.2011, vrátil celkovo sumu vo výške 31.685,04 eur, o čom vystavil žalobcovi dňa 28.03.2011 aj potvrdenie v listine „Oznámenie“ adresovanej žalobcovi. Zvyšnú sumu požičaných prostriedkov vo výške 34.702,84 eur žalovaný žalobcovi nevrátil. Žalobca v zmysle článku II. ods. 4 zmluvy o pôžičke e-mailom zo dňa 13.06.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na vrátenie zvyšnej časti pôžičky v lehote 7 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalovaný žalovanému požičanú sumu nevrátil, čím sa podľa žalobcu dostal do omeškania a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
2. Su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. V ďalšom výroku rozsudku, v časti týkajúcej sa istiny vo výške 2.950, - eur, su´d prvej insˇtancie konanie zastavil a zamietol tiež návrh žalovaného na prerušenie konania. Pokiaľ ide o trovy koania, súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu dňa 09.12.2008 bola (relatívne) neplatným právnym úkonom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý, pričom súd pri svojom právnom závere vychádzal zo skutočnosti, že podľa stanov žalovaného boli štatutárnymi zástupcami žalovaného predseda, podpredseda a generálny sekretár, kedy pri právnych úkonoch týkajúcich sa majetkovoprávnych záležitostí žalovaného presahujúcich sumu 30 000,- Sk, podpisovali generálny sekretár žalovaného a okrem neho buď predseda žalovaného alebo podpredseda žalovaného, preto na predmetnej zmluve o pôžičke mali byť za stranu žalovaného uvedené dva podpisy (po menách, priezviskách a funkciách dvoch podpisujúcich pripojený odtlačok pečiatky žalovaného). Na zmluve o pôžičke zo dňa 09.12.2008 chýba nielen otlačok pečiatky žalovaného ako porušenie podmienky vystupovania v mene žalovaného podľa článku 10 bod 3. stanov ale aj podpisy dvoch osôb, z ktorých jeden by bol generálny sekretár žalovaného a druhý buď predseda alebo podpredseda žalovaného ako porušenie podmienky vystupovania v mene žalovaného podľa článku 10 bod 4. stanov žalovaného. Svedok B. M., ktorý za žalovaného zmluvu o pôžičke podpísal ako podpredseda žalovaného, nebol v zmysle stanov žalovaného na takýto úkon oprávnený. Z výpovede svedkyne N. Z. vyplynulo, že dva podpisy štatutárnych zástupcov si vyžadujú závažné dokumenty, napr. zmluva s ministerstvom na dotácie. Z uvedeného pre súd prvej inštancie vyplývalo, že predmetná zmluva o pôžičke bola neplatným právnym úkonom s poukazom na absenciu prejavu vôle žalovaného v súlade s článkom 10 od 3. a 4 stanov žalovaného. Z tohto zároveň súd dedukoval, že z neplatnej zmluvy o pôžičke žalovanému nevznikla povinnosť túto pôžičku vrátiť.
4. K spornej otázke týkajúcej sa žalobcom tvrdeného uznania dlhu v oznámení spísanom dňa 28.03.2011 súd prvej inštancie uviedol, že v uvedenej písomnosti absentuje jasný prejav vôle žalovaného - uznanie dlhu čo do právneho dôvodu a výšky ako základného predpoklad uznania dlhu. Písomnosť zo dňa 28.03.2011 nespĺňa náležitosti uznania dlhu aj po formálnej stránke, pretože svedkyňa N. Z. tento dokument vyhotovila ako bežnú administratívnu činnosť, ktorú ako generálna sekretárka žalovaného a v tom čase aj ako sekretárka vykonávala, pričom (rovnako ako pri zmluve o pôžičke), nakoľko išlo o právny úkon týkajúci sa majetkovoprávnych záležitostí žalovaného, ktorý presahoval sumu 30 000,- Sk, mali v zmysle článku 10 bod 4. stanov žalovaného podpísať generálny sekretár žalovaného a okrem neho buď predseda žalovaného alebo podpredseda žalovaného. Na predmetnom oznámení mali byť teda za stranu žalovaného uvedené dva podpisy a po menách, priezviskách a funkciách týchto dvoch podpisujúcich osôb za žalovaného pripojený aj odtlačok pečiatky žalovaného, pričom z vykonaného dokazovania (oznámenie zo dňa 28.03.2011) je zrejmé, že chýbal nielen otlačok pečiatky žalovaného ale aj podpisy dvoch osôb, z ktorých jeden by bol generálny sekretár žalovaného a druhý buď predseda alebo podpredseda žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné oznámenie je relatívne neplatným právnym úkonom s poukazom na absenciu prejavu vôle žalovaného a prejavu vôle urobeného v súlade s článkom 10 od 3. a 4. stanov žalovaného a s odvolaním sa na § 20, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka.
5. Súd prvej inštancie vo svojich úvahách vychádzajúc z konštatovanej neplatnosti zmluvy o pôžičke posudzoval dlh ako nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný na základe žalovaným nerozporovaného tvrdenia žalobcu prijal od žalobcu peňažnú sumu vo výške 66.387,84 eur (2.000.000,- Sk), z ktorých nevrátil sumu 31.752,84 eur. Podľa súdu nárok žalobcu na vrátenie dlhu z bezdôvodného obohatenia bol premlčaný, nakoľko od prevodu peňažných prostriedkov dňa 09.12.2008 na žalovaného uplynula objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to dňom 09.12.2011. Súd dospel k záveru, že ak by ako prvý deň, kedy žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšku dlhu akceptoval 19.02.2013, kedy svedkyňa N. Z. prevzala výzvu žalobcu na zaplatenie, potom by objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 19.02.2016, pričom žalobca podal žalobu až dňa 15. 03. 2018, čo bola viac ako dva roky po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný ako dlžník premlčanie nároku namietol podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie z dôvodu premlčania nárok žalobcu nemohol žalobcovi ako veriteľovi priznať.
II. Odvolanie
6. Proti rozsudku okresného súdu, výrokom, ktorým žalobu zamietol a ktorým priznal žalovanému voči žalobcovi úpnú náhradu trov konania, podal zˇalobca v za´konnej lehote odvolanie z do^vodu, zˇe podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci
7. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31.752,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 31.752,84 EUR od 21.6.2017 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a súčasne je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
8. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 9.12.2008, kedy súd na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je relatívne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka..
9. Žalobca podotkol, že pokiaľ súd konštatoval, že neplatnosti právneho úkonu sa dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý, dospel k tomuto záveru napriek tomu, že žalovaný počas celého konania v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že predmetná Zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom, a nie relatívne neplatným právnym úkonom. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodol v rozpore s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka, kedy súd môže právny úkon vyhlásiť za relatívne neplatný len v prípade, ak sa ho dotknutá osoba dovolá. Keďže k tejto právnej kvalifikácii došlo až v samotnom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, vzniesol žalobca námietku premlčania, nakoľko relatívnej neplatnosti sa osoba dotknutá právnym úkonom môže domáhať vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom vykonania právneho úkonu. Keďže k podpisu zmluvy o pôžičke došlo dňa 9.12.2008, premlčacia doba uplynula dňa 9.12.2011 a žalovaný nepreukázal ani netvrdil, že by akýkoľvek úkon voči žalobcovi alebo súdu, ktorým by namietal relatívnu neplatnosť zmluvy o pôžičke, vykonal.
10. Keďže k určeniu relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke došlo až rozhodnutím súdu, bol podľa žalobcu naplnený odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. g) CSP.
11. Ďalším dôvodom, pre ktorý podľa žalobcu zmluva o pôžičke nemôže byť relatívne neplatným právnym úkonom je skutočnosť, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nemôže domáhať ten, kto ju sám spôsobil. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, relatívna neplatnosť zmluvy o pôžičke mala byť spôsobená tým, že na predmetnej zmluve absentoval prejav vôle vyjadrený v súlade s ustanovením článku 10 bod 4 stanov žalovaného. Žalobca poukázal na to, že uvedená skutočnosť bola zapríčinená výlučne konaním žalovaného, ktorého zodpovednosťou bolo okrem iného zabezpečiť aj to, aby zmluva o pôžičke bola podpísaná v súlade s jeho stanovami.
12. Pri akceptovaní záveru, že zmluva o pôžičke je relatívne neplatným úkonom a nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, potom s poukazom na § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno súhlasiť so záverom súdu, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca poukázal na doktrinálny výklad: „Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu však treba rozlišovať, či ide o neplatnosť absolútnu alebo relatívnu. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je plnenie poskytnuté na jeho základe ipso facto bezdôvodným obohatením a od tohto momentu plynie i objektívna premlčacia lehota (pojmové predpoklady naplnenia subjektívnej lehoty musia byť naplnené rovnako). V prípade plnenia poskytnutého v dôsledku relatívne neplatného úkonu sa toto plnenie stáva bezdôvodným obohatením až momentom dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (momentom doručenia dovolania sa neplatnosti protistrane, k tomu pozri komentár k §40a OZ). Od momentu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť i objektívna premlčacia lehota.“ Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý určil ako deň poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, príp. deň prevzatia výzvy na zaplatenie svedkyňou N. Z..
13. Podľa žalobcu sa súd nesprávne vysporiadal aj s otázkou platnosti a tzv. právnych účinkov listinného dôkazu založeného do spisu žalobcom, a to listinou „Vec: Oznámenie“ zo dňa 28.3.2011, v ktorom žalovaný prostredníctvom generálnej sekretárky N. Z., písomne uznal dlh voči žalobcovi. Súd k hodnoteniu tohto dôkazu pristúpil príliš formalisticky, keď tvrdil, že tento dokument nemá náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu uvedená listina obsahuje právny titul vzniku dlhu („Poskytnutá pôžička“), jeho výšku ku dňu vyhotovenia listiny, (k 28.3.2011) ako aj pôvodnú výšku pôžičky a výšku hradenej časti pôžičky. Formulácia „Zostáva k úhrade“ podľa názoru žalobcu jednoznačne demonštruje skutočnosť, že žalovaný výšku dlhu ako aj právny dôvod jeho vzniku uznáva s tým, že je listina adresovaná priamo žalobcovi, a teda tým jednoznačne a nepochybne (úmyslom, obsahovo aj vecne, ba aj formálno-právne) potvrdzuje a deklaruje svoj úmysel dlh uhradiť. Z obsahového hľadiska predmetná listina predstavuje uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a nemožno jej význam devalvovať na akúsi súčasť bežnej administratívnej činnosti.
14. K súdom konštatovanej relatívnej neplatnosti listiny Vec: Oznámenie“ zo dňa 28.3.2011 vzniesol žalobca námietku premlčania nároku na určenie, že táto listina je relatívne neplatným právnym úkonom, keďže relatívna neplatnosť vyplýva až z odvolaním napadnutého rozsudku. Poznamenal, že vznášanie námietky premlčania pred vydaním rozsudku by bolo bývalo predčasné, keďže žalovaný namietal absolútnu neplatnosť tejto listiny, a to až po uplynutí troch rokov od jej vypracovania/vzniku.
15. Podľa žalobcu odvolaním napadnutý rozsudok neobsahoval základný atribút súdneho rozhodnutia, a to atribút spravodlivosti. Rozhodnutie súdu zhmotnené v jeho odôvodnení uprednostňuje formalistický prístup k hodnoteniu jednotlivých dôkazov pred hľadaním pravdy a spravodlivosti. Napriek tomu, že dojednanie poskytnutia pôžičky medzi stranami sporu bolo od počiatku nesporné, poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému (čím bola naplnená povaha pôžičky ako reálneho kontraktu) nebolo rozporované a samotné poskytnutie pôžičky bolo potvrdené aj svedkami vypočutými v konaní, súd dospel k opačnému názoru a skonštatoval, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne. Zároveň súd nesprávne pristúpil k výpovedi svedkyne Z., ktorá v rámci svojej výpovede potvrdila, že ešte aj v čase výsluchu bola štatutárnym orgánom žalovaného, podpisovala v mene žalovaného významné dokumenty ako audity a výročné správy apod. Zároveň v rámci svojej výpovede potvrdila autenticitu listiny „Vec: Oznámenie“ zo dňa 28.3.2011 a možno konštatovať, že svojou výpoveďou ako štatutárny orgán žalovaného existenciu dlhu opätovne uznala. Napriek tomu súd pri hodnotení jej výpovede dospel k záveru, že v prípade vyššie uvedenej listiny sa jednalo o dokument bežnej administratívy, pričom však takýto záver odporuje logike.
III. Vyjadrenie k odvolaniu
16. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa 22.12.2022, odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a žiadal, aby krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil.
17. Vo svojom vyjadrení sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom s poukazom na absenciu prejavu vôle žalovaného v súlade s čl. 10 ods. 3. a 4. stanov žalovaného a s odvolaním sa na § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka. Aj naďalej bol toho názoru, že zmluva o pôžičke bola absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na absenciu prejavu vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany žalovaného nebol právny úkon prejavený v zmysle jeho stanov, o ktorých žalobca mal vedomosť, keďže O. M. bol v tom čase predsedom žalovaného. Z dôvodu, že išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mal sa nárok žalobcu posudzovať ako nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu bol premlčaný, keďže od prevodu peňažných prostriedkov zo dňa 09.12.2008 objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 09.12.2011 a žalobcu námietku premlčania vzniesol počas konania pred súdom prvej inštancie.
18. S tvrdením žalobcu, že žalovaný sám spôsobil neplatnosť právneho úkonu (s poukazom na absentujúci prejav vôle vyjadrený v súlade s čl. 10 bodu 4 stanov žalovaného), a preto sa relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke nemohol sám dovolávať, žalovaný nesúhlasil a argumentoval, že O. M.,
ktorý predmetnú zmluvu za žalobcu podpísal ako jeho štatutárny zástupca, zastával v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke aj funkciu predsedu žalovaného, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí p. M., p. W. a p. Z.. Teda tvrdenie žalobcu, že dôvod neplatnosti zmluvy bol zapríčinený výlučne konaním žalovaného, nie je pravdivé, pretože p. M. v čase podpisovania zmluvy o pôžičke musel mať ako predseda žalovaného vedomosť o spôsobe podpisovania. Skutočnosť, že p.
19. Žalobca, za ktorého v čase podpisu zmluvy o pôžičke konal p. M., vedel o tom, že p. M. ako podpredseda žalovaného prekročil svoje oprávnenie, a preto takýto úkon žalovaného nezaväzuje. Uvedené konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, keď uviedol, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom s poukazom na absenciu prejavu vôle žalovaného v súlade s čl. 10 ods. 3. a 4. stanov žalovaného a s odvolaním sa na ust. § 20, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany žalovaného nebol právny úkon prejavený v zmysle stanov žalovaného, keďže svedok M. bol v čase podpísania predmetnej zmluvy nielen predsedom žalovaného, ale aj predsedom žalobcu, čo potvrdil sám svedok M. vo svojej svedeckej výpovedi.
20. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak by aj zmluva o pôžičke zo dňa 09.12.2008 bola považovaná za platný právny úkon, žalovaný v konaní preukázal, že táto pôžička nebola splatná, a to s poukazom na zmluvné dojednanie uvedené v čl. II ods. 2 a 3 zmluvy, ktorého vyplýva, že veriteľ (žalobca) sa zaviazal poskytnúť pôžičku na dobu kým predmet zmluvy nebude splatený dlžníkom (žalovaným) zo sponzorských darov pre neho určených a tiež, že povinnosť dlžníka (žalovaného) zaplatiť svoj dlh z výnosov zo sponzorských darov pre neho určených.
21. V konaní pred súdom žalovaný predložil zoznam sponzorských darov v čase od 09.12.2008 do konania pojednávania, t.j. do r. 2019, z ktorého vyplývala tá skutočnosť, že žalovaný nezískal viac sponzorských darov ako tie, ktoré žalobcovi aj vrátil, pričom celkovo tak žalobcovi vrátil 34.635 eur z celkovej sumy 66.387,84 EUR. Uvedený listinný dôkaz dokazuje, že splatnosť predmetnej pôžičky ešte nenastala, nakoľko žalovaný ďalšie sponzorské dary, z ktorých mal zaplatiť svoj dlh, nezískal. Skutočnosť, že žalovaný mal vrátiť svoj dlh zo sponzorských darov, ktoré mal zabezpečovať p. M., vyplýva aj z výpovede p. Z.. Podľa žalobcu bolo v konaní bolo preukázané, že splatnosť časti dlhu ešte nenastala, a preto žalovaný ani nemôže byť v omeškaní s vrátením žalovaného dlhu.
22. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý určil ako deň poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, príp. deň prevzatia výzvy na zaplatenie p. Z., žalovaný poukazujúc na závery uvedené v odôvodnení rozsudku uviedol, že premlčacia doba začala plynúť dňa 09.12.2008, kedy došlo k prevodu peňažných prostriedkov, a táto bezpochyby uplynula 09.12.2011 (objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ). Žalovaný namietal, že nie je pravdou, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zvyšnej časti pôžičky až emailom dňa 13.06.2017 s tým, aby ju žalovaný vrátil v lehote 7 dní a až po uplynutí tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania. V konaní žalovaný predložil listinný dôkaz - výzvu na dobrovoľné plnenie, ktorým žalobca vyzval žalovaného na vrátenie nesplatenej časti pôžičky v lehote 30 dní odo dňa prevzatia výzvy. Túto výzvu prevzala p. Z. dňa 19.02.2013, čo p. Z. potvrdila aj vo svojej výpovedi, keď k predloženému listinnému dôkazu jednoznačne uviedla, že je to jej písmo a aj podpis. Z uvedeného tak vyplýva, že lehota, ktorú žalobca žalovanému poskytol na plnenie uplynula dňa 21.03.2013, a od nasledujúceho dňa t.j. od 22.03.2013 sa dostal žalovaný do omeškania. Všeobecná trojročná premlčacia doba na podanie žaloby uplynula dňa 22.03.2016, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil až po uplynutí tejto lehoty. Pokiaľ by teda zmluva o pôžičke zo dňa 09.12.2008 bola považovaná za platný právny úkon a pokiaľ by súd dospel k záveru, že čas plnenia nebol dohodnutý, nárok žalobcu by aj v takomto prípade bol premlčaný.
23. K medzi účastníkmi spornej otázke platnosti a právnych účinkoch listinného dôkazu s názvom Oznámenie zo dňa 28.03.2011 žalovaný uviedol, že súd správne posúdil daný listinný dôkaz v tom smere, že ho nepovažoval za platné uznanie dlhu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v predmetnom oznámení absolútne absentuje prejav vôle žalovaného - uznanie dlhu čo do právneho dôvodu a výšky ako aj prísľub úhrady dlhu, čo je základným predpokladom na platné uznanie dlhu. Oznámenie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 20 ods. 2, § 34 a § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na tú skutočnosť, že tak ako aj zmluva o pôžičke, aj toto oznámenie malo byť podpísaný v zmysle stanov žalovaného najmenej dvoma štatutármi, čo nebolo. O tejto skutočnosti musel mať žalobca vedomosť, nakoľko v roku 2011 bol štatutárny zástupca žalobcu p. M., ktorý bol v tom čase aj predsedom žalovaného (podľa jeho výpovede do roku 2012).
24. V závere svojho vyjadrenia sa žalovaný stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade listiny s názvom Oznámenie zo dňa 28.03.2011sa jednalo o dokument bežnej administratívy. P. N. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že tento dokument vyhotovila ako bežnú administratívnu činnosť, ktorú ako generálna sekretárka a v tom čase aj ako sekretárka robila. Vyjadrila sa, že išlo o taký súpis a tiež že si bola vedomá toho, že dva podpisy štatutárnych zástupcov žalovaného si vyžadovali iba závažné dokumenty, pričom podľa jej slov predmetné oznámenie spadá len pod normálnu korešpondenciu.
IV. Relevantné právne predpisy
25. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
26. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
27. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 145 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 701 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20081101.html> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20081101.html>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20081101.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20081101.html>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
34. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
35. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
36. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
39. Podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Poznámka č. 2: § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/659/> o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
44. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska“, „diskontná sadzba Národnej banky Slovenska“, „diskontná úroková sadzba“ alebo „diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej“, odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov16) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/659/> vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
45. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) presku´mal napadnuty´ rozsudok a konanie, ktore´ jeho vydaniu predcha´dzalo a prejednal odvolanie bez nariadenia pojedna´vania.
46. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku su´du prvej inštancie, Okresného súdu Bratislava III, .k. 23Cb/118/2018 - 235 zo dňa 24.10.2022, v jeho časti, ktorou žalobu zamietol a priznal právo žalovanému na úplnú náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu uplatnený predmetnou žalobou za nedôvodný z dôvodu premlčania bezdôvodného obohatenia z plnenia bez právneho dôvodu - na základe relatívne neplatného právneho úkonu, zmluvy o pôžičke uzavretej účastníkmi konania dňa 09.12.2008.
47. Základným východiskom pre právne závery súdu prvej inštancie bolo konštatovanie relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej účastníkmi konania dňa 09.12.2008.
48. Právny úkon urobený fyzickou osobou alebo právnickou osobou musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti, pričom primárne nie je podstatné, či ide o jednostranný právny úkon, alebo ho urobí osoba ako účastník právneho vzťahu. Pokiaľ právny úkon po formálnej alebo obsahovej stránke nespĺňa všetky zákonné kritériá, bude možné naň hľadieť ako na právny úkon neplatný, kedy jeho právne vady môžu byť príčinou buď absolútnej neplatnosti alebo relatívnej neplatnosti. Medzi uvedenými právnymi inštitútmi je viacero odlišností.
49. Hmotnoprávnym dôsledkom absolútnej neplatnosti je, že účinky takto postihnutého právneho úkonu vôbec nenastanú a právny úkon je neplatný ex tunc. Takúto neplatnosť nie je možné konvalidovať, pôsobí priamo zo za´kona a su´d na absolu´tnu neplatnosť pra´vneho u´konu prihliada z u´radnej povinnosti bez ohlˇadu na to, cˇi sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Inými slovami, z absolu´tne neplatne´ho pra´vneho u´konu nevznikajú subjekti´vne pra´va a povinnosti, je bez právneho účinku, pričom k tejto právnej skutočnosti, pokiaľ v konaní pred súdom vyjde na javo, prihliada súd i bez návrhu niektorého z účastníkov. (napr. uznesenie Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn.: 3 Cdo 73/2009 zo dnˇa 25.11.2010)
50. Dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov pri súkromných občianskoprávnych vzťahoch (zmluva o pôžičke je inštitútom občianskeho práva) sú taxatívne vymenované v § 40a Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od absolútne neplatného právneho úkonu sa právny úkon postihnutý niektorou z vád uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka považuje za platný (majúci právne účinky) do momentu, kedy sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti.
51. Z dikcie § 40a Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že bez dovolania sa relati´vnej neplatnosti su´d ani iny´ orga´n pra´vnej ochrany bez jednostranne´ho pra´vneho u´konu dovolania sa neplatnosti nemo^zˇe z u´radnej povinnosti na relati´vnu neplatnostˇ prihliadnutˇ. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ten podobne ako pri absolútnej neplatnosti stáva sa neplatným a stráca právne účinky ex tunc. Následné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu má deklaratórny účinok, keďže neplatnosť už spôsobuje samo dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. (napr. uznesenie Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn.: 4 Cdo 136/2009 zo dnˇa 20.10.2010).
52. Ďalšou podmienkou práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je, že sa úkon dotýka právnej sféry relatívnej neplatnosti dovolávajúcej sa osoby, pričom zároveň zákon vylučuje možnosť, aby sa relatívnej neplatnosti dovolal ten, kto neplatnosť spôsobil.
53. Súd prvej inštancie, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku opísaného v ods. 3 až 5 odôvodnenia tohto uznesenia, dospel k záveru, že „zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu dňa 09.12.2008 bola (relatívne) neplatným právnym úkonom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý“.
54. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že hoci súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 09.12.2008 medzi účastníkmi konania je relatívne neplatným právnym úkonom a pomenoval čiastočne podmienky relatívnej neplatnosti - že ide o dôvod uvedený v § 40 a Občianskeho zákonníka a že sa relatívnej neplatnosti dovolal žalovaný, ktorý bol právnym úkonom dotknutý, jeho ďalšie odôvodnenie s uvedeným právnym záverom nekorešponduje.
55. Predovšetkým okresný súd to, že je zmluva o pôžičke relatívne neplatným právnym úkonom, dôvodil tým, že „na zmluve o pôžičke chýba nielen otlačok pečiatky žalovaného ako porušenie podmienky vystupovania v mene žalovaného podľa článku 10 bod 3. stanov ale aj podpisy dvoch osôb, z ktorých jeden by bol generálny sekretár žalovaného a druhý buď predseda alebo podpredseda žalovaného ako porušenie podmienky vystupovania v mene žalovaného podľa článku 10 bod 4. stanov žalovaného“.
56. Svoje úvahy okresný súd zhrnul aj do tvrdenia, že „z uvedeného teda jednoznačne vyplývalo, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom s poukazom na absenciu prejavu vôle žalovaného v súlade s článkom 10 od 3. a 4. stanov žalovaného a s odvolaním sa na ust. § 20, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany žalovaného nebol právny úkon prejavený v zmysle stanov žalovaného, ako bolo uvedené vyššie, pričom o tejto vade musel mať žalobca vedomosť, keďže svedok M. bol v čase podpísania predmetnej zmluvy o pôžičke nielen predsedom žalovaného, ale aj predsedom žalobcu, čo potvrdil sám svedok M. vo svojej svedeckej výpovedi. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvu o pôžičke zo dňa 09. 12. 2008 za (relatívne) neplatný právny úkon v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, pretože sa neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý.“
57. Odhliadnuc od toho, že predchádzajúca citovaná časť odôvodnenia pôsobí, že dôvodom relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke pre súd prvej inštancie bola skutočnosť, že „sa neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý“, odvolací súd vychádzajúc z celého kontextu dotknutých častí odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súdom prvej inštancie uvedené (vyššie opísané) ostatné dôvody, nie sú subsumovateľné pod žiaden z tých, ktoré sú uvedené v § 40a Občianskeho zákonníka.
58. Ako už súd v ods. 50 odôvodnenia uznesenia uviedol, dôvody relatívnej neplatnosti sú v Občianskom zákonníku (§ 40a) taxatívne vymenované. Ide o dôvody uvedené v § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 145 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20081101.html>, § 701 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20081101.html> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20081101.html> Občianskeho zákonníka.
59. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
60. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20081101.html>). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
61. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
62. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
63. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20081101.html>.
64. Podľa § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
65. Podľa § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva má ďalej obsahovať a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu, c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu, e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
66. Ako je vidno z vyššie citovaných zákonných ustanovení, na ktoré odkazuje ako na relatívne neplatné ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, ani jedno nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a neboli ani tvrdené účastníkmi konania. Preto súd prvej inštancie nemal podklad pre svoj právny záver, že posudzovaná zmluva o pôžičke je relatívne neplatným právnym úkonom, pričom samotná skutočnosť, že „sa neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý“ nemohla priviesť súd prvej inštancie k takémuto právnemu záveru.
67. Z tohto hľadiska pôsobí odôvodnenie napadnutého rozsudku zmätočne. Takto nejasne formulované odôvodnenie nedáva tušiť, či súd prvej inštancie pri formulovaní svojich úvah do odôvodnenia vychádzal z právneho omylu o dôvodoch ktoré spôsobujú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, alebo svoje úvahy len nedostatočne zrozumiteľne opísal resp. pomenoval.
68. Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda.
69. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka súdneho konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi súd v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
70. Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
71. Vecný základ na preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku nedáva ani v odôvodnení rozsudku okresného súdu zhrnuté spojenie § 40a Občianskeho zákonníka s ustanoveniami § 20, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 a s článkom 10 od 3. a 4. stanov žalovaného.
72. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
73. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
74. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
75. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
76. Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
77. V prvom rade nemožno tieto ustanovenia zákona vnímať v nijakej súvislosti s relatívnu neplatnosť právneho úkonu opisujúceho § 40a Občianskeho zákonníka, pretože prípadnou vadou právneho úkonu postihnuté právne úkony vychádzajúce z dikcie vyššie uvedených zákonných ustanovení môžu zapríčiniť neplatnosť absolútnu a nie neplatnosť relatívnu.
78. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel na základe posúdenia zisteného skutkového stavu k záveru, že zmluva o pôžičke bola právnym úkonom absolútne neplatným, v odvodnení jeho rozsudku chýbajú dostatočne preskúmateľné úvahy, ako k takémuto záveru dospel, pričom jeho na viacerých miestach odôvodnenia rozsudku konštatovaná relatívna neplatnosť zmluvy o pôžičke spochybňuje nevyhnutnú jednoznačnosť dôvodov rozhodnutia. Rozpor, ktorý ponúkaným spojením a miešaním rôznych vzájomne nesúvisiacich dôvodov neplatnosti spôsobil súd prvej inštancie znemožňuje pochopiť jeho kontext so závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia napadnutého rozsudku.
79. Treba dodať, že uvedenie ustanovení § 37 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostalo v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku bez ďalšieho vysvetlenia.
80. Osobitne by sa odvolací súd pristavil pri tvrdení súdu prvej inštancie, že (relatívne) neplatným právnym úkonom bola zmluva o pôžičke z dôvodu, že „zo strany žalovaného nebol právny úkon prejavený v zmysle Stanov žalovaného, ako bolo uvedené vyššie, pričom o tejto vade musel mať žalobca vedomosť, keďže svedok M. bol v čase podpísania predmetnej zmluvy o pôžičke nielen predsedom žalovaného, ale aj predsedom žalobcu, čo potvrdil sám svedok M. vo svojej svedeckej výpovedi. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvu o pôžičke zo dňa 09. 12. 2008 za (relatívne) neplatný právny úkon v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, pretože sa neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal žalovaný ako ten, kto je takým úkonom dotknutý.“
81. Uvedené skutkové zistenie by napovedalo prekročenie oprávnení osoby konajúcej za žalovaného, ktorý je právnickou osobou, a to v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
82. Medzi účastníkmi nebolo spornou skutočnosť, že v zmluve o pôžičke absentuje podpis generálnej sekretárky žalovaného ako aj odtlačok pečiatky žalovaného, čo mali byť v danom prípade (aj vzhľadom na hodnotu predmetu zmluvy) obligatórne náležitosti vykonaného právneho úkonu zo strany žalovaného.
83. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalovaného, že žalobca ako účastník zmluvy o pôžičke musel vedieť o prekročení oprávnenia podpredsedu žalovaného, ktorý v mene žalovaného zmluvu o pôžičke podpísal takúto zmluvu, keďže predsedom žalobcu, ktorý za žalobcu podpísal zmluvu o pôžičke bol tohto času aj predsedom žalovaného, pričom žalobcovi z titulu členstva ako aj predsedovi žalovaného z titulu funkcie u žalovaného museli a mali byť stanovy žalovaného a ich obsah známy.
84. S takýmto tvrdením sa súd prvej inštancie stotožnil bez opory v dôkazoch a v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo podľa jeho názoru tvrdenie žalovaného, že predseda žalovaného bol oboznámený so stanovami (nemôže teda konať v omyle), a to nad všetky pochybnosti a prečo súd tvrdenie žalovaného nepovažoval za potrebné podrobiť testu pravdivosti.
85. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na znenie ustanovenia § 20 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“
86. V prípade prekročenia právomoci pracovníkom alebo členom právnickej osoby je právnická osoby viazaná právnym úkonom len za predpokladu, že išlo prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Ustanovenie § 20 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že prekročenie právomoci zamestnancom alebo členom právnickej osoby preukazuje táto právnická osoba a skutočnosť, že o prekročení druhý účastník, ku ktorému právny úkon smeroval, nemohol vedieť, preukazuje druhý účastník a následne dôkazom opaku právnická osoba.
87. V tomto duchu však súd prvej inštancie svoje odôvodnenie nekoncipoval a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by sa otázkou možnosti alebo nemožnosti žalobcu vedieť o prekročení oprávnení osoby konajúcej za žalovaného zaoberal.
88. Odvolací súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia súdu prej inštancie len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov bolo vydané meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým súd dospel na základe vlastnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. Pre odvolací súd je rozhodujúce, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
89. Pokiaľ má odvolací súd preskúmať zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, je to možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia. Odvolací súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť súdov prvej inštancie pri odôvodňovaní ich rozhodnutí.
90. Su´cˇastˇou obsahu za´kladne´ho pra´va na spravodlivy´ proces je aj pra´vo u´cˇastni´ka konania na take´ odo^vodnenie su´dneho rozhodnutia, ktore´ jasne a zrozumitelˇne da´va odpovede na vsˇetky pra´vne a skutkovo relevantne´ ota´zky su´visiace s predmetom su´dnej ochrany, t.j. s uplatneni´m na ´rokov a obranou proti take´mu uplatneniu (napr. na´lez Ústavného súdu SR III. U´S 119/03-30 zo dňa 16.09.2003).
91. Z dôvodov uvedeným vyššie bol odvolací súd toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia v časti, ktorej bol napadnutý odvolaním žalobcu, neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie z dôvodu nedostatku dôvodov (nepreskúmateľnosti), čo bolo dôvodom pre postup krajského súdu podľa § 389 ods. 1 pi´sm. b) CSP.
92. Pokiaľ ide o medzi účastníkmi spornú otázku týkajúcu sa listiny „Vec: Oznámenie“ zo dňa 28.3.2011, spísanej generálnym sekretárom žalovaného N. Z., o ktorej žalobca tvrdil, že išlo o písomné uznanie dlhu voči žalobcovi, súd prvej inštancie posúdil túto listinu rovnako ako samotnú zmluvu o pôžičke (že predseda žalobcu musel vedieť o prekročení oprávnenia osoby konajúcej za žalovaného), a to len na
základe tej skutočnosti, že štatutárny zástupca žalobcu p. M. bol v tom čase (v roku 2011) aj predsedom žalovaného.
93. Mimo argumentáciu, ktorú odvolací súd uviedol vyššie, je potrebné k tomuto záveru vyplývajúceho z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dodať, že hoci bola listina „Vec: Oznámenie“ zo dňa 28.3.2011 nepochybne adresovaná žalobcovi, z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého odvolaním nevyplýva, že sa súd zaoberal otázku, či sa predmetná listina aj dostala do dispozičnej moci predsedu žalobcu p. M.. Preto tvrdenie o vedomosti žalobcu o prekročení oprávnenia konať za žalovaného pri listine a z nej vyplývajúceho prejavu vôle bolo zo strany súdu prvej inštancie predčasné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, čo myslel pod „bežnou administratívnou korešpondenciou“, ako predmetnú listinu pomenoval a aký vplyv to má na jej právnu relevanciu.
94. Zo vsˇetky´ch do^vodov, ktoré sú uvedené vyššie v texte tohto uznesenia, odvolaci´ su´d rozsudok su´du prvej insˇtancie zrusˇil podlˇa § 389 ods. 1 pi´sm. b) C. s. p. a vec mu vra´til na dˇalsˇie konanie podlˇa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnostˇou su´du prvej insˇtancie opa¨tovne posu´ditˇ do^vodnostˇ na´roku zˇalobcu, predovšetkým dôslednejšie posúdiť otázku platnosti zmluvy o pôžičke, právnu relevantnosť listiny „Vec: Oznámenie“ zo dňa 28.3.2011 a tiež oboma účastníkmi vznesených námietok premlčania. V prípade, že doposiaľ zistený skutkový stav nebude súdu prvej inštancie postačovať na právne posúdenie a tiež riadne odôvodnenie právnych záverov, nič nebráni okresnému súdu doplniť potrebné dokazovanie tak, aby vo veci bolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť a rozhodnutie dostatocˇne presvedcˇivo a logicky odo^vodnitˇ v su´lade s pozˇiadavkami vyply´vaju´cimi z § 220 ods. 2 CSP.
95. V novom rozhodnutí su´d prvej insˇtancie rozhodne o na´hrade trov cele´ho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
96. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni ´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh) (§ 428 CSP).