Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-73-2013.pdf
PDF · 101.6 KB
Case nature
Subarea
3Co/73/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov X./. B.. G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. H. U. L., F. XX, 2./ C.. R. D., U.. XX.X.XXXX, R.H. H. L., L. XX, s adresou na doručovanie K. L.A. C.. D. E. E. H. L., L. XX, proti žalovanému O. R., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., U. X, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo 17. septembra 2012, č.k. 15C 99/2012-10 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo 17. septembra 2012, č.k. 15C/99/2012-10 zamietol návrh žalobcov na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a úprav vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa podľa súčasnej evidencie nehnuteľností v Správe katastra L. - O. H. L.. Ú.. U. L., O. L. - O., vedený na LV č. XXX ako parcely č. XXX zastavané plochy a nádvoria s výmerou XX m2 a parc. č. XXX, záhrady s výmerou XXX m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd prvého stupňa na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný ako vlastník pozemku na parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXX (zrejme LV č. XXX, poznámka odvolacieho súdu) uskutočňuje stavebné práce, pričom charakter ešte nedokončenej stavby (jej rozmery) vylučujú drobnú stavbu. Strecha a odkvapové rúry tejto stavby presahujú hranice parc. č. XXX a sú v tesnej blízkosti parc. č. XXX/X, ktorá patrí žalobcom v 1. a 2. rade. Taktiež žalobcovia neboli oboznámení o začatí stavby, pričom neboli ani účastníkmi stavebného konania hoci sú touto stavbou postihnutí najviac, nakoľko sú každodenne vystavovaní nadmernému hluku, pochádzajúcemu zo stavebných mechanizmov.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ďalej na ust. § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. a dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je opodstatnený. Súd uviedol, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je skutočnosť, že musí byť aspoň osvedčená danosť práva a zároveň musí byť rovnako osvedčená potreba úpravy. V danom prípade súd nemal zo strany žalobcov preukázanú potrebu okamžitého zásahu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov, nakoľko z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. U. L. je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom parc. č. XXX, K. K. D.. Č.. XXX a teda, ak by bolo vydané navrhnuté predbežné opatrenie, neoprávnene by sa týmto zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaného. Stavba nehnuteľnosti na pozemku žalovaného ešte nie je dôvodom na vznik obavy, že by po dokončení stavebných prác žalovaným mohlo dôjsť k zmene charakteru užívania parciel patriacich žalovanému, ako aj parcely č. XXX/X patriacej žalobcom v 1. a
2. rade. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne vo veci samej v zmysle § 145 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel s tým, že im prizná aj náhradu trov celého konania.
Na zdôvodnenie svojho odvolania žalobcovia uviedli, že prvostupňový súd odignoroval výslovnú žiadosť žalobkyne v 2. rade, aby jej boli súdne zasielka zasielané na adresa doručovania uvedenú v návrhu na začatiem konania. Prvostupňový súd výzvu ako i rozhodnutie zaslal žalobkyni v 2. rade na adresu trvalého bydliska, nie na adresu uvedenú na doručovanie písomností.
Ďalej v odvolaní žalobcovia uvádzajú, že návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný 17.7.2012, avšak prvostupňový súd v rozpore s ust. § 102 ods. 1 posledná veta vydal uznesenie až 17.9.2012. Súd nepovžoval za potrebné konať, čo považujú za hrubé pochybenie z jeho strany. Týmto nekonaním súdu boli žalobcovia poškodení vo svojich vlastníckych a užívacích právach, nakoľko žalovaný za ten čas postavil budovu na parcele, ktorá má charakter záhrady.
Ďalej žalobcovia v odvolaní namietajú, že z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako dospel k záveru, „že nie je dôvod na vznik obavy, že by po dokončení stavebných prác žalovaným mohlo dôjsť k zmene charakteru užívania parciel...“ Tieto obavy boli zo strany žalobcov opodstatnené a po dokončení táto obava sa stala reálnou. Cez parcely žalovaného č. XXX K. XXX, susediace s parcelou žalobcov č. XXX/X, vedie cesta ku neidentifikovateľnému objektu, zväčša tadiaľ prechádzajú nákladné motorové vozidlá. Vzhľadom na to, že cesta nie je spevnená, dochádza k zapadnutiu týchto áut a následne k túrovaniu áut, pokiaľ sa nedostanú na Tichú ulicu. Z neidentifikovateľného objektu sa v skorých ranných, resp. vo večerných hodinách, ozýva buchot, klepot, vŕtanie. Cez deň žalobcovia nie sú doma a cez víkendy doslova utekajú z domu, aby nemuseli počuť tento hluk. Využívanie záhrady na rekreačné účely sa pre žalobcov stalo nemožným. Objekt žalovaného je v tesnej blízkosti parcely žalobcov. Nakoľko okapové rúry sú ani nie 0,5 m od parcely žalobcov, pri daždi dochádza k podmývaniu oplotenia, znehodnocovaniu okrasných drevín žalobcov, čím už v tomto štádiu dochádza k reálnym škodám. Je tu oprávnená obava, že pri dlhšie trvajúcich dažďoch dôjde k značnému poškodeniu a znehodnoteniu parcely žalobcov, ktorí časť svojej vlastnej parcely kvôli znehodnoteniu nebudú môcť užívať. Poukazujú na to, že obec U. L. je oblasťou, kde v nedávnej minulosti došlo k rozsiahlym záplavám, a preto nemôžu súhlasiť, aby tento objekt žalovaného ohrozil ich vlastníctvo.
Žalobcovia v odvolaní ďalej zdôrazňujú, že nemali vedomosť o tom, že žalovaný bude stavať nejaký objekt v tesnej blízkosti ich parcely, ktorá slúžila na rekreačné účely, nikdy by nedali súhlas na takúto stavbu, ak by bolo riadne stavebné konanie. O tom, že sa jedná o čiernu stavbu, vyplýva aj z toho, že v zmysle stavebného zákona žalovaný riadne neoznačil, že sa jedná o stavbu povolenú. V tomto prípade žalobcovia mohli v rámci stavebného konania uplatniť svoje práva, preto sa domáhajú svojich práv cestou súdu, ktorý ich nárok však nepovažoval za opodstatnený a možno i smiešny, avšak žiť v takomto obmedzujúcom prostredí je pre žalobcov neprijateľné.
Žalobcovia v odvolaní ďalej poukazujú na skutočnosť, že celé leto nemohli užívať pre hluk a prašnosť svoju záhradu na rekreačné účely. Zdôrazňujú, že žalovaný zo svojej stavby má prehľad do spální v dome žalobcov na 1. poschodí, ako i na logiu, čím sú žalobcovia obmedzovaní, stále musia mať v izbách spustené rolety, hoci tieto okná i logia sú orientované do záhrady. Dom žalobcov bol postavený v súlade so stavebným povolením, má kolaudačné rozhodnutie, napriek tomu sú v užívaní svojho rodinného domu
obmedzovaní stavbou žalovaného. Preto sú toho názoru, že je potrebné aj v súčasnosti dočasne upraviť pomery účastníkov konania a predbežné opatrenie má svoje opodstatnenie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalobcovia v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Po preskúmaní uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu napadnutého uznesenia, a to napriek zneniu ustanovenia § 221 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie. Zákon však v tomto prípade predpokladá, že sa jedná o rozhodnutie súdu prvého stupňa o bezvadnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 75 ods. 2 veta prvá v spojení s § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p. Občianskeho súdneho poriadku.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. (§ 75 ods. 2 O.s.p.).
Predbežné opatrenie je možné nariadiť:
1./ pred podaním návrhu vo veci samej (§ 74 O.s.p.)
2./ po podaní návrhu vo veci samej (§ 102 ods. 1).
Ak je návrh podaný pred začatím konania, musí byť z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, ako bolo uvedené vyššie. V prípade nariadenia predbežného opatrenia totiž súd uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde (§ 76 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, čoho sa žalobcovia mienia domáhať v konaní vo veci samej.
Navyše, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia odkázal na ustanovenie § 102 ods. 1 O.s.p., teda, že sa jedná o návrh na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania. Toto odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je zjavne v rozpore s realitou, pretože z obsahu spisu vôbec nevyplýva existencia konania vedeného vo veci samej. Zo zistení odvolacieho súdu prostredníctvom informačnej kancelárie súdu prvého stupňa vyplynulo, že žalobcovia doteraz nepodali žiaden návrh vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa je už len z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. V dôsledku uvedeného postupu súdu sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:
Zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení:
- opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Keďže ide o úpravu pomerov účastníkov, nemožno nariadiť predbežné opatrenie len preto, aby bolo zaistené vedenie konania.
- opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený z chovania dlžníka.
Pri oboch skupinách predbežných opatrení z pozitívnoprávnej úpravy ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. vyplývajú tieto základné predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia:
1/ naliehavosť vydania predbežného opatrenia, respektíve osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O.s.p.),
2/ odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (§ 74 ods. 1, § 75 ods. 2 veta prvá O.s.p.),
3/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 veta prvá O.s.p.),
4/ preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej (§ 75 ods. 2 veta druhá O.s.p.),
5/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia (§ 75 ods. 2 veta prvá v spojení s § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O.s.p.).
Vyššie uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne.
Z ustanovenia § 76 O.s.p. vyplýva možnosť súdu predbežným opatrením uložiť účastníkovi, okrem iného, aby nenakladal s určitými právami, alebo sa niečoho zdržal, pričom povinnosť môže súd uložiť aj niekomu inému, než účastníkovi, ale iba za predpokladu, že to od neho možno spravodlivo požadovať.
Predpoklady ad 1/, 2/
Ku predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia pod vyššie uvedeným bodom 1. (naliehavosť vydania predbežného opatrenia, respektíve osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov), odvolací súd poukazuje na to, že osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.
Pokiaľ ide o predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia pod bodom 2. (odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), musí byť v konaní osvedčené, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká žalobcovi škoda či iná ujma, prípadne mu takáto ujma bezprostredne hrozí, a zároveň táto hrozba musí reálne existovať.
Predpoklady ad 3/
Ďalší predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (§ 75 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ (žalobca) bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti, rovnako ako potrebu dočasnej úpravy, preukazuje žalobca. Osvedčenie týchto skutočností sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby (uznesenie NS SR z 27. februára 2009, sp. zn. 5Obdo/3/2009).
Pretože predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je, alebo bude predmetom konania vo veci samej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo128/2000, ZSP 2001/1).
Odvolací súd vychádza vo všeobecnej rovine z toho, že právny dôvod návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a možnosť súdnej ochrany sporného nároku v konaní vo veci samej (a samotný druh žaloby) sú odvodené od noriem hmotného, či procesného práva, ktoré nároku ochranu poskytujú, napríklad, či zákon dáva žalobcovi možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva alebo náhrady škody, a tiež, či má túto ochranu vo veci samej uplatniť žalobou o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, alebo žalobou na určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. b/, c/ O.s.p.) apod..
Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia iba s odôvodnením, že žalovaný je vlastníkom parc. č. XXX K. Č.. XXX, a preto, ak by bolo vydané navrhnuté predbežné opatrenie, neoprávnene by sa týmto zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaného. Podľa názoru súdu prvého stupňa, stavba nehnuteľnosti na pozemku žalovaného ešte nie je dôvodom na vznik obavy, že by po dokončení stavebných prác žalovaným mohlo dôjsť k zmene charakteru užívania parciel patriacich žalovanému, ako aj parcely č. XXX/X patriacej žalobcom v 1. a 2. rade.
S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje, pretože vlastník nehnuteľnosti musí rešpektovať práva vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Zapieracia žaloba (actio negatoria) poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom než zadržiavaním veci. Pri formulácii žalobnej žiadosti je dôležité presne opísať spôsob rušenia, aby bol výrok rozsudku (uznesenia) vykonateľný.
Predpoklady ad 4/, 5/
Osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, súvisí s ďalšou požiadavkou v bode 4., ktorou je preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej (§ 75 ods. 2 veta druhá O.s.p.).
V zmysle vyššie uvedenej relevantnej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2009, sp. zn. 5Obdo/3/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 128/2000, ZSP 2001/1) samotná chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože, ak by absentovala táto vecná súvislosť, nech by súd rozhodol vo veci samej akokoľvek, nemalo by to dopad na právne pomery, ktorých dočasnej úpravy sa žalobca predbežným opatrením domáha. Vecná súvislosť teda znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej. Predmetný judikát teda zároveň akceptuje aj ustálený názor právnej teórie o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania ako jednej z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.
Práve kvôli uvedenej skutočnosti bola zákonodarcom stanovená povinná obligatórna náležitosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to, že z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Ak túto náležitosť návrh neobsahuje, postupuje súd podľa § 43 OSP, pretože ide o neúplné podanie.
Súdna prax pripustila nariadenie aj takého predbežného opatrenia, ktorého petit sa zhoduje s petitom návrhu vo veci samej, avšak nesmie ísť o stav, ktorý by bol svojím charakterom nezvratný (napr. ospravedlniť sa, odstrániť stavbu, vydať vec a podobne). Predbežným opatrením sa totiž nesmie založiť neobnoviteľný a nezvratný stav. Daná podmienka nariadenia predbežného opatrenia vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 281/1999 a 4 Obo 218/2000.
Ako bolo uvedené vyššie, nárok, ktorý chcú žalobcovia uplatniť žalobou vo veci samej, má byť špecifikovaný už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (aby bolo možné posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnený) a má byť špecifikovaný aj vo výroku uznesenia, ktorým súd nariadi predbežné opatrenie a uloží žalobcom podať žalobu vo veci samej.
V prejednávanej veci sa žalobcovia návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovanému zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a úprav vo vzťahu k nehnuteľnosti žalovaného nachádzajúcej sa v kat. úz. U. L., O. L. - O., vedený na LV č. XXX ako parcely č. XXX zastavané plochy a nádvoria. Neuviedli však, čoho sa mienia domáhať vo veci samej.
V odvolaní žalobcovia poukázali na to, že žalovaný za čas od podania návrhu už postavil budovu na parcele, ktorá má charakter záhrady. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto otázne, či petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo 17. júla 2012 v súčasnosti obstojí, alebo si vyžaduje zmenu a úpravu s ohľadom na existujúci stav a v nadväznosti na nárok, ktorý mienia žalobcovia uplatniť návrhom vo veci samej. Súd prvého stupňa preto musí urobiť potrebné kroky, t.j. musí žalobcov vyzvať na odstránenie vád návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne aj na úpravu návrhu vzhľadom na zmenené okolnosti od podania pôvodného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a až po odstránení vád bude môcť súd prvého stupňa o tomto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné dôvody odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p..
Novým rozhodnutím o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.