Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., 2/ CRYPTOGAIN s.r.o., so sídlom Primovce 608, 059 12 Hôrka, IČO: 51 418 932, proti žalovanému Slovenská republika – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00681 156, o náhradu spôsobenej škody pri výkone verejnej moci s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -92 zo dňa 26. novembra 2021, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 1.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , o správnom konaní, , , , o pomoci v hmotnej núdzi, , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, , , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej „“).

3. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 08.01.2019 bola žalobcovi odňatá pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že je spoluvlastníkom firmy, na ktorej sa podieľa majetkovou účasťou vo výške 2.500,- Eur a môže si príjmom z výkonu spoločnosti alebo predajom svojho podielu v spoločnosti riešiť stav hmotnej núdze. Z rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.04.2019 zistil, že uvedeným rozhodnutím bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 08.01.2019 potvrdené. Zo žiadosti o dávku v hmotnej núdzi zo dňa 28.09.2020 vyplýva, že žalobca oboznámil úrad s tým, že sumu 2.500,- Eur, ktorá predstavuje hodnotu jeho obchodného podielu v spoločnosti CRYPTOGAIN s.r.o. spotreboval sumou 119,04 Eur mesačne (za obdobie 21 mesiacov), nemá žiaden príjem a nie je schopný bez príjmu hradiť svoje potreby. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 13.10.2020 vyplýva, že Úrad nepriznal žalobcovi 1/ pomoc v hmotnej núdzi a konštatoval, že žalobca 1/ nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva mu pomoc v hmotnej núdzi. Ďalej v rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca je od 03.03.2020 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, od 02.08.2004 je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná

osoba a zároveň od 03.03.2018 je spoločníkom a konateľom spoločnosti CRYPTOGAIN s.r.o., na ktorej sa podieľa majetkovou účasťou a ako zakladajúci spoločník do spoločnosti vložil sumu, základné imanie vo výške 2.500,- Eur. Z rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru pomoci v hmotnej núdzi štátnych sociálnych dávok zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že uvedeným rozhodnutím bolo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 13.10.2020 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Ústredie konštatuje, že prvostupňový orgán rozhodol „nesprávne a bez presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a zaobstarania si potrebných podkladov v zmysle § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní“. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zistil, že táto žiadosť bola žalovanému podaná prostredníctvom elektronického formulára. Z oznámenia žalovaného zo dňa 24.05.2021 súd zistil, že nárok žalobcu 1/ po predbežnom prerokovaní odmietol.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu písomných podaní adresovaných súdu nevyplýva, že by žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktorej by už nebolo právoplatne rozhodnuté súdom podal, resp. množstvo podaní žalobcu bolo vzájomne prepojených a je obtiažne sa v jednotlivých nárokoch uplatnených žalobcom orientovať. Napriek uvedenému bol toho názoru, že pokiaľ ide o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia súdnej ochrany, jej posudzovanie nemôže byť príliš formalistické, čo by v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu sa žalovaným návrhom ako takým v konaní zaoberal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíva v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré viedlo k rozhodnutiu. Predmetný úrad svojim rozhodnutím odňal žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi. Rozhodnutie bolo potvrdené nadriadeným orgánom, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny s konkrétnym právnym názorom. Napriek tomu, že sa skutkový stav nijako nezmenil, po opätovnom podaní žiadosti síce Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako nadriadený orgán toto rozhodnutie zrušil a konštatoval, že prvostupňový orgán rozhodol „nesprávne a bez presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a zaobstarania si potrebných podkladov v zmysle § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní.“ Uvedeným tvrdením teda nadriadený orgán konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v rozpore so zákonom, pričom toto porušenie možno v zmysle naznačených záverov existujúcej judikatúry považovať za nesprávny úradný postup. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia si riadne uplatnili nárok u žalovaného, teda podmienka predbežného prerokovania bola splnená. V konaní sa žalovaný navyše nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na odmietanie a popieranie tvrdení žalobcu. Čo sa týka nároku žalobcu 1/, konštatoval, že ním uplatnená suma 1.083,30 Eur nebola nijako odôvodnená. Žalobca 1/ síce uviedol akýsi druh výpočtu, avšak z tohto výpočtu nemožno vypočítať žiadanú sumu. Z uvedeného dôvodu žalobcovi 1/ priznal nárok čo do sumy 1.000,- Eur, ktorú považuje za primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol. Čo sa týka nároku žalobcu 2/, konštatoval, že tento žiadnym spôsobom vznik škody nepreukazoval a nepreukázal, preto aj v tejto časti žalobcu zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žiadnej zo strán trovy konania nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I. a III.. Odvolanie právne odôvodnil , . Namietal, že súd sa dostatočne nevysporiadal s hodnotením skutkového stavu a ani s jeho argumentáciou, pričom vo svojich právnych záveroch postupoval v rozpore so . Podľa jeho názoru je možné považovať rozsudok za arbitrárny, nepreskúmateľný a zároveň nezrozumiteľný a riadne neodôvodnený. Odôvodnenie svojho rozsudku založil v skutočnosti iba na neodôvodnených úvahách a záveroch uvedených v bode 33 a 36 rozsudku, pričom sa nevysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami uvádzanými sporovými stranami. Ďalej namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s časovým rámcom vzniku škody, t.j. kedy reálne vznikla, resp. by mohla vzniknúť, čo súvisí aj s výpočtom výšky škody a možnosti prisúdiť žalobcovi úroky z omeškania. Zdôraznil, že žalobca výpočet požadovanej/skutočnej výšky škody riadne nedoložil, čo konštatoval súd aj v bode 36. odôvodnenia rozsudku. Rovnako namietal, že súd nebral do úvahy ani špecifiká dávky v hmotnej núdzi, a to napríklad skutočnosť, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa nárok uplatnil. Rovnako súd nebral ohľad ani na skutočnosť, že súčasťou dávky v hmotnej núdzi bol aj aktivačný príspevok, pričom zahrnutie tohto príspevku do skutočnej škody nie je akceptovateľné z dôvodu, že žalobca po odňatí dávky už nevykonával aktivačnú činnosť, t.j. žalobcovi nemôže patriť ani nárok na aktivačný príspevok. Ďalej tvrdenie súdu v bode 33. odôvodnenia o nesprávnom úradnom postupe považoval za

nedostatočné, nakoľko nesprávny úradný postup na základe ktorého by mohla byť žalobcovi priznaná škoda nebol riadne a zrozumiteľne identifikovaný. Zdôraznil, že v danom prípade sa nemôže jednať o rozdielne rozhodovanie správneho orgánu v tej istej veci na základe totožného skutkového stavu, nakoľko rozhodovanie o odňatí dávky sa diametrálne odlišuje od rozhodovania o priznaní dávky, pričom sa jedná o rozhodovanie s časovým odstupom v meritórne odlišnej situácii a s odlišným právnym základom. Pri rozhodovaní o odňatí dávky bolo preukázané, že žalobca v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi splatil peňažný vklad a stal sa konateľom žalobcu 2/, t.j. žalobca si mohol riešiť hmotnú núdzu aj iným spôsobom a navyše neinformovaním o uvedenej skutočnosti porušil zákon. Namietal, že súd sa preto vôbec nezaoberal tým, že žalobca si odňatie dávky v hmotnej núdzi zapríčinil svojim vlastným konaním. Rovnako v rozsudku nie je uvedené, že žalobcovi bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi vo výške 66,30 Eur mesačne odo dňa 01.09.2020, t.j. od mesiaca v ktorom si žalobca žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi podal. Z tohto dôvodu je tvrdenie súdu o nesprávnom a neúplnom zistení veci bezpredmetné. To, čo bolo súdom považované v zmysle judikatúry za nesprávny úradný postup na účely priznania náhrady škody nemôže mať vplyv, nakoľko takýmto nesprávnym postupom aj v prípade jeho existencie nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda. V tomto videl jednoznačne nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd nevyhodnotil ani len príčinnú súvislosť medzi tým, čo považuje za nesprávny úradný postup a škodou, čo žalobca požadoval. Uvedené tak považuje za nedostatky riadneho odôvodnenia a porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie (, , ).

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s podstatnými námietkami žalovaného vznesenými v priebehu konania, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazňiť aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu aj tejto odvolacej námietky nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne zisťoval a následne nedostatočne odôvodnil splnenie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný prípad správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

14. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) vo svojich ustanoveniach upravuje, okrem iného, aj zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Konkrétne, zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup je upravená v , v zmysle ktorého právo na náhradu škody má ten, kto bol účastníkom konania a bol poškodený nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť, čo znamená, že nie je dôležité zavinenie na takto vzniknutej škode a tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Zodpovednosť za nesprávny úradný postup je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: (i) nesprávnom úradnom postupe štátneho orgánu; (ii) vzniku škody a (iii) príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

15. síce presne nedefinuje pojem nesprávny úradný postup, ale upravuje, čo možno považovať za nesprávny úradný postup ( ) a čo nemožno považovať za nesprávny úradný postup (, ). V zásade však možno dospieť k záveru, že podľa konkrétnych okolností prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s právomocou určitého štátneho orgánu za predpokladu, že pri takomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie tohto štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z funkcie, povahy alebo cieľov jeho činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu nemusí dôjsť len v rámci jeho rozhodovacej činnosti, ale aj mimo rámca jeho rozhodovacej činnosti, t.j. v rámci činnosti pri ktorej nerozhoduje. Rovnako nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu tak nie je ani možné upraviť v zákone legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu tak, aby v sebe subsumovala všetky podrobnosti a špecifiká pri konaní štátnych orgánov. To, či v tom-ktorom prípade ide o nesprávny úradný postup je potrebné skúmať s ohľadom na zákonom stanovený rámec takéhoto neželaného konania, resp. jeho neželané následky.

16. Rovnako bližšie nedefinuje ani pojem a rozsah škody, ktorá musí poškodenému účastníkovi konania vzniknúť na to, aby mal nárok na náhradu škody plynúcej z nesprávneho úradného postupu. Spomínaný zákon v uvádza len to, že sa uhrádza skutočná

škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Za škodu je potrebné chápať ujmu, ktorá (i) poškodenému vznikla v majetkovej sfére, (ii) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a (iii) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia (predovšetkým peňažného). Tento predpoklad vzniku zodpovednosti štátneho orgánu je daný len vtedy, ak vznikol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

17. Treťou a poslednou podmienku pre vznik zodpovednosti za škodu je kauzálny nexus, t.j. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ani túto podmienku však zákon bližšie nevysvetľuje. Kauzálny nexus tak možno vysvetliť ako vzťah príčiny a následku, pričom právna teória uvedené presnejšie označuje ako priamu väzbu javov, resp. objektívnych súvislostí, kde jeden jav (príčina, t.j. nesprávny úradný postup) vyvoláva jav druhý (následok, t.j. škodu). Ak by však bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, ako nesprávny úradný postup, potom nemôže nastať zodpovednosť štátneho orgánu za nesprávny úradný postup. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, ktorá sa rieši len v konkrétnych súvislostiach a pre jej vyriešenie je smerodajné zistenie, v čom konkrétnom spočíva škoda, za ktorú sa požaduje náhrada. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a nenarušený a iba tak možno hovoriť o splnení všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu.

18. Napokon v a definuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená na to, aby sa poškodený účastník mohol oprávnene domáhať svojho práva na náhradu škody na súde. Touto podmienkou je písomné predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. V prípade, ak príslušný orgán vôbec neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo tento nárok uspokojí len čiastočne, môže sa poškodený účastník v zákonom stanovenej lehote domáhať svojho práva na súde. V prvom rade sú teda súdy povinné skúmať, či v tom-ktorom prípade došlo alebo nedošlo k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody. V predmetnom prípade súd prvej inštancie najprv konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k predbežnému prerokovaniu jeho nároku na náhradu škody, čo však nemožno posudzovať príliš formalisticky (bod 29. odôvodnenia), zatiaľ čo v ďalšej časti odôvodnenia konštatoval, že žalobca si svoj nárok uplatnil riadne, keďže bola splnená aj podmienka predbežného prerokovania jeho nároku (bod 35. odôvodnenia). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tak vôbec nie je zrejmé, či podmienka predbežného prerokovania nároku žalobcu bola splnená alebo nie, pričom ak splnená nebola, nie je zrejmé čo viedlo súd prvej inštancie ku konštatovaniu o nemožnosti postupovať prísne formalisticky. Odvolací súd na tomto mieste podotýka, že z obsahu spisu skôr vyplýva, že nárok žalobcu bol predbežne prerokovaný žalovaným, keďže žalobca do spisu predložil odpoveď žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobcu (č.l. 25), čo žalovaný nespochybnil v priebehu konania. Súd prvej inštancie tak zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.

19. Vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu nesprávnym úradným postupom odvolací súd uvádza, že v tomto smere sa stotožnil s odvolaním uvedeným zo strany žalovaného. Ako bolo už uvedené v bode 14. tohto odôvodnenia, pre vznik zodpovednosti za škodu musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu troch podmienok, preto sú súdy povinné skúmať a zisťovať ich súčasné splnenie. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, v čom konkrétne spočíval nesprávny úradný postup žalovaného v rozhodnutí, resp. rozhodovaní o odňatí dávky v hmotnej núdzi - tu súd prvej inštancie poukázal len na to, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené ústredím práce, taktiež z rozhodnutia nevyplýva aká bola spôsobená škoda žalobcovi, v akom rozsahu a kedy k jej vzniku došlo, teda či medzi rozhodnutím žalovaného o odňatí dávky a vznikom škody je príčinná súvislosť. Z napadnutého rozhodnutia nie je odvolaciemu súdu rovnako zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru o odôvodnenosti priznania sumy 1.000,- Eur žalobcovi, keď napokon sám tvrdil, že z výpočtu žalobcu nemožno vypočítať žiadnu sumu spôsobenej škody. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal ani s tvrdeniami žalovaného o výške príspevku v hmotnej núdzi, ktorý mu bol neskôr priznaný, teda, či uvedené je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku relevantné alebo nie. Možno tak prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podľa ust. a postupom podľa , a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom – opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na žalovaným namietané skutočnosti, navrhnuté dôkazy a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania ( ).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).