Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/267/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. U. U., M.. X. X. XXXX, Q. K. XX, U., adresa pre doručovanie: R. XX, Q., proti odporcom: 1. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 914 939, 2. Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 28. 3. 2012, č.k. - 147

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave z 28. 3. 2012, č.k. - 147 p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal

zaplatenia 50.000,- eur a trov konania titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená pri preprave z 10. na 11. 5. 2010 rýchlikom z Bratislavy do Košíc, keď bol napadnutý jemu neznámymi osobami, ktoré mu začali hádzať horiace cigarety pod sako obleku a následne bol ovalený tupým predmetom, ktorým mu bola rozbitá hlava. Odporca v 1. rade dostatočne nezabezpečil ochranu jeho ako cestujúceho, keď ho neupozornil na cestujúcich fanúšikov, a nezabezpečil ani jeho prepravu z Bratislavy do Košíc, keď sa preprava v dôsledku napadnutia iným cestujúcim ukončila predčasne v stanici Liptovský Mikuláš. Od tohto incidentu má navrhovateľ veľký strach, nemôže cestovať verejnou hromadnou dopravou, často sa ľaká, nevie sa sústrediť na prácu. Nechodí večer von ani na žiadne podujatia, kde predtým chodil (kino, hokej, divadlo), pričom bol pre tieto problémy nútený navštíviť psychiatra. Navrhovateľ škodu špecifikoval ako: 1. bolestné za rozbitie hlavy v čelovej oblasti pri vlasovej časti, zašívanie, ambulantná starostlivosť psychiatra, 2. sťaženie spoločenského uplatnenia v tom smere, že sa navrhovateľ bojí vstúpiť do miestnosti, kde sú neznámi ľudia

(v minulosti chodieval príležitostne na športové podujatia, na koncerty a do kina), 3. strata na zárobku (v súčasnosti je navrhovateľ nezamestnaný, predtým bol advokát živnostník), 4. jednorazové vyrovnanie podľa , nakoľko prišlo k poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa nepresahujúcej 40 % až do výšky 33.000,- eur, 5. zničený oblek od krvi.

Na návrh navrhovateľa bol do konania pribratý ako ďalší účastník na strane odporcu - Ministerstvo vnútra SR ako odporca v 2. rade.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že zavinil jeho ublíženie na zdraví v dôsledku zanedbania povinnosti. Úraz navrhovateľa spôsobili okolnosti, ktoré nemajú pôvod v železničnej prevádzke, ako aj konanie tretej osoby, pričom odporca vynaložil všetku starostlivosť, aby takejto situácii zabránil a jej následky odvrátil. Preto má za to, že pasívne legitimovaným subjektom je osoba, ktorá ublížila na zdraví navrhovateľovi, za čo bola odsúdená a navrhovateľ voči nej bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že doprovod vlaku R 615 sa vykonával posilnením hliadok. K incidentu došlo náhodne, kedy bezpečnostná situácia predtým nebola narušená. Nie je v moci železničnej polície, aby vykonávala osobnú ochranu každému cestujúcemu vo vlaku. Po zistení, že došlo k napadnutiu navrhovateľa, príslušníci železničnej polície (ďalej len ŽP) vykonali všetky potrebné opatrenia v zmysle platných zákonov, podozrivých zadržali a páchateľ bol právoplatným trestným rozkazom uznaný vinným a odsúdený.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 11. 5. 2010 o 02,55 hod. počas prepravy vo vlaku R615 v kupé č. 2 železničného vozňa č. 515620-40030-6, v úseku medzi železničnými stanicami Ružomberok a Liptovský Mikuláš došlo k ublíženiu na zdraví navrhovateľa obvineným L. B..

Navrhovateľ popísal udalosť tak, že v železničnej stanici Trnava pristúpili do jeho kupé 5-6 ľudia, ktorí boli hluční, a preto sa robil, že drieme a nezasahoval do ich rozhovoru. Rozprávali sa medzi sebou, že železniční policajti uzamkli vagón, v ktorom cestoval. V Žiline, kde stál vlak 10 minút, vystúpili a pili alkohol. Fanúšikovia tam nerobili výtržnosti. Na stanici bolo asi 10 policajtov. Od Žiliny bol navrhovateľ v kupé sám, pričom za železničnou stanicou Ružomberok vošli do kupé dvaja neznámi muži, pričom jeden z nich mu strelil horiacu cigaretu pod oblek. Keď ho to začalo páliť, vyhodil ju a chcel ju zašliapnuť na podlahe, keď v tom pocítil úder do hlavy. Navrhovateľ si myslel, že na ňom rozbil fľašu s teplým nápojom, ale to sa mu valila krv z hlavy. Vybehol z kupé a kričal o pomoc, na čo prišli traja železniční policajti z vedľajšieho vagóna, dali mu servítky a išli s ním po vagóne, aby označil osoby, ktoré mu to urobili. Všetci tam spali, len v jednom kupé boli dvaja, čo mali vyzlečené tričká a v ktorých spoznal tie osoby. Vlak odstavili v železničnej stanici Liptovský Mikuláš, kde navrhovateľ v ich sprievode vystúpil aj s označenými osobami. Vtedy začali z dvoch vagónoch húfne vystupovať fanúšikovia aj cez okná. Rozostavili sa po peróne, bolo ich sto alebo dvesto a začali kričať na policajtov, aby označené osoby pustili. Fanúšikovia žiadali, aby jedného, ktorého nazývali advokát, pustili a aj vlak aby pustili ďalej, že v tom prípade nebudú robiť výtržnosti. Policajti teda zadržali toho, čo navrhovateľa udrel a druhého pustili a vlak pokračoval. Navrhovateľa odviezli na ošetrenie, kde mu zašili ranu na hlave. Navrhovateľ musel počkať, kým zaistený muž vytriezvie, aby ho mohli vypočuť, čo bolo okolo 15,00 hod.. Navrhovateľ požiadal o ochranu železničných policajtov pri návrate do Bratislavy, čo bolo okolo 19,00 hod., keď v sprievode železničných policajtov odcestoval z Liptovského Mikuláša do Bratislavy.

Súd mal tiež za zistené, že L. B., nar. 6. 2. 1984, trvale bytom Buková 289, bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. -8, zo dňa 13. 5. 2010 (právoplatným 13. 5. 2010) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 za prečin výtržníctva podľa , a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výške 6 mesiacov s podmienečným odkladom 18 mesiacov. Navrhovateľ bol odkázaný ako poškodený s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Navrhovateľ uviedol, že na páchateľa nepodal žalobu o náhradu škody, lebo má strach, aby niečo neurobil jemu alebo jeho rodine, alebo mu nepodpálil dom.

Súd tiež zistil, že bol zabezpečený doprovod predmetného vlaku od Trenčína do Liptovského Mikuláša 6 policajtmi v služobnej rovnošate a 4 policajtmi operatívneho oddelenia v civilnom odeve. Na trase Bratislava - Košice zabezpečovalo verejný poriadok celkovo 73 príslušníkov ŽP.

Súd prvého stupňa s poukazom na ust. , , , , , , na , , o železničnej polícii (platného v čase incidentu), na čl. 26 ods. 1, 2 naradenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.1371/2007 z 23. 10. 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave, a na čl. 5 prepravného poriadku odporcu v 1. rade (účinného od 3. 12. 2009), body 5.2 písm. b), 5.3 a 5.4, dospel k záveru, že odporca v 1. rade za škodu nezodpovedá, nakoľko úraz spôsobili okolnosti, ktoré nemajú pôvod v železničnej prevádzke, keď úraz spôsobilo konanie tretej osoby a dopravca nemohol tomuto konaniu napriek vynaloženej starostlivosti zodpovedajúcej danej situácii zabrániť a jeho následky odvrátiť. Išlo o ojedinelý incident, ktorý bol nepredvídateľný, pričom sa nestal napr. v dôsledku nezvládnutia bezpečnostnej situácie vo vlaku, ktorá bola pokojná. Nebolo možné, aby prepravca zabezpečil individuálnu ochranu každému cestujúcemu. Súd považoval opatrenia, ktoré odporca v 1. rade urobil na posilnenie bezpečnosti prepravy predmetným vlakom za starostlivosť zodpovedajúcu danej situácii, keď obyčajne je bezpečnosť cestujúcich vo vlaku zabezpečená len dvojčlennou hliadkou príslušníkov ŽP. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovateľ nepreukázal porušenie právnej povinnosti (ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu), keď dokazovaním mal súd preukázané, že odporca v 2. rade taktiež zabezpečil poriadkovú ochranu vlaku posilnením počtu príslušníkov ŽP, ktorí dozerali na bezpečnosť cestujúcich v spolupráci so štátnou políciou nielen vo vlaku, ale aj v staniciach, ktorými vlak prechádzal. Po napadnutí navrhovateľa príslušníci ŽP taktiež vykonali všetky potrebné opatrenia, keď podozrivých zadržali a páchateľ bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní a v konečnom dôsledku právoplatne odsúdený, teda železničná polícia splnila svoje zákonom stanovené povinnosti, keď obnovila verejný poriadok po jeho narušení. Preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

, keď úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd prvého stupňa účelovo opísal v odôvodnení len tie časti výpovede svedkov, v ktorých sa uvádzalo, že všetko bolo v poriadku. Zvyšnú časť opomenul opísať a vyhodnotiť.

Svedkovia tiež uviedli, že bolo bežnou praxou, že fanúšikovia si objednali sami vagón, respektíve, že železničná polícia, prípadne sprievodca, upozorňovali cestujúcich - nefanúšikov, aby si odsadli z predmetných vagónov. Toto sa v danom prípade nestalo, navrhovateľa na možnosť prejsť si do inej časti vlaku, neupozornili. Naopak, odporca v 1. rade spolu s odporcom v 2. rade uzatvorili vagóny tak, aby tieto boli nepriechodné a sprievodkyni povedali, aby do týchto vagónov nevstupovala. Podľa navrhovateľa prepravca porušil svoju povinnosť, keď pre ochranu iných cestujúcich nespravil nič, hoci vedel, že vezie trnavských fanúšikov. Navrhovateľ tiež poukázal na čl. 5 prepravného poriadku, podľa ktorého mal odporca v 1. rade vylúčiť cestujúcich B. a P. - osoby pod vplyvom alkoholu - z prepravy. K tomuto úrazu by v žiadnom prípade neprišlo, keby bol B. vysadený z vlaku. Preto v tomto prípade prechádza zodpovednosť na oboch odporcov. Podľa navrhovateľa toto nebol jediný incident fanúšikov Trnavy pred zápasom v Michalovciach, lebo podľa dennej tlače mali likvidovať stanicu pohonných hmôt v Maďarsku, ako aj na iných miestach, a niečo obdobné sa dialo aj v Trnave. Podľa informácií v denníkoch je na sfanatizovaný dav potrebných dvakrát toľko policajtov, ako je ľudí v dave. Súd sa odvoláva na počty príslušníkov na trase Poprad - Michalovce, ale nezdôvodnil, ako títo policajti nastupujúci v Poprade, mohli vykonávať ochranu vo vlaku z Bratislavy po Poprad.

Podľa navrhovateľa je odôvodnenie rozsudku nedostatočné, čím boli porušené základné práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné, keď súd rozhodol v rozpore s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi normami. Preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a prikázal súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v časti výšky škody, pretože súd rozhodol bez takéhoto dokazovania.

K odvolaniu navrhovateľa zaujali písomné stanovisko odporcovia.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a dôkladne odôvodnený. Má za to, že pasívne legitimovaná je osoba L. B., ktorý spôsobil ublíženie na

zdraví navrhovateľovi. Bolo tiež preukázané, že za skutok bol L. B. odsúdený a navrhovateľ bol ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedené skutočnosti nespochybňuje ani sám navrhovateľ, ktorý však neuplatnenie náhrady škody voči skutočnému vinníkovi zdôvodnil: „lebo má strach, či niečo neurobí jemu alebo jeho rodine, alebo že mu podpáli dom“. Takýto argument je alibistický. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe, a ktoré by tento nevyhodnotil. Navyše navrhovateľ v odvolaní uvádza útržkovité výpovede svedkov, ako aj článkov z novín, ktoré vôbec nesúvisia s udalosťou zo dňa 11. 5. 2010. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

Odporca v 2. rade uviedol, že pri rozhodovaní súdu boli posúdené všetky relevantné dôkazy, ktorému boli predložené zo strany navrhovateľa i odporcov. Na základe predložených dôkazov a svedeckých výpovedí dospel súd k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke posúdil správne. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že súd výslovne účelovo opísal v odôvodnení len časti výpovede svedkov, v ktorých sa uvádzalo, že všetko bolo v poriadku, je potrebné uviesť, že aj navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza iba tie skutočnosti, vytrhnuté z kontextu z písomných dôkazov a výpovedí jednotlivých svedkov, ktoré by mohli naznačovať, že preprava cestujúcich, respektíve fanúšikov v inkriminovaný deň v predmetnom vlaku bola vysoko riziková. Z vykonaných dôkazov však jednoznačne vyplýva, že skutočnosť, že sa predmetným vlakom môžu prepravovať aj fanúšikovia, bola len predpokladaná. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vopred pre nich zabezpečiť samostatné vozne. Z bezpečnostného hľadiska bol však výkon služby príslušníkov odporcu v 2. rade posilnený, a to už priamo v predmetnom vlaku, a aj na železničných staniciach, ktorými tento vlak iba prechádzal. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že počas prepravy z Bratislavy až do Ružomberka, respektíve do miesta incidentu, bola preprava a situácia vo vlaku bežná, ničím výnimočná. Fanúšikovia síce boli hluční a mali dobrú náladu, ale neprejavovali agresivitu. Bezpečnostná situácia nebola narušená, ani zo správania fanúšikov nebol predpoklad narušenia verejného poriadku. K incidentu došlo náhodne, čo potvrdil sám navrhovateľ vo svojom návrhu, keď uviedol, že cestujúci sediaci v jeho kupé si ho vôbec nevšímali, čiže od Trnavy až do Žiliny nebol žiadny konflikt. Pred incidentom, t. j. od stanice Žilina, cestoval v kupé sám, a až za Ružomberkom vošli do kupé osoby označené za útočníkov. Preto odvolanie navrhovateľa považuje za neopodstatnené a nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , postupom podľa , a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi.

Odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja, a s ich prevažnou väčšinou sa už dostatočne vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní bolo preukázané, že útok na navrhovateľa bol ojedinelým incidentom, ku ktorému vo vlaku v uvedený deň došlo. Preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil zvýšené opatrenia, ktoré boli vykonané, vzhľadom na to, čo sa dialo, za dostatočné. Nič nenasvedčovalo tomu, že by malo dôjsť k útoku. Zo svedeckých výpovedí najmä vyplynulo, že predmetná preprava z hľadiska bezpečnostnej situácie nebola ničím výnimočná, situácia vo vlaku bola normálna, i keď fanúšikovia boli hluční, nerobili neporiadok. Nebolo potrebné upozorňovať ľudí aby si presadli kvôli fanúšikom (svedok C. W.). Sám navrhovateľ sa zjavne necítil byť ohrozený, o ochranu nikoho nežiadal, v kupé sedel sám. Atmosféra násilia vznikla až po útoku na navrhovateľa, keď boli útočníci spolu s navrhovateľom vyvedení z vlaku. Je to navrhovateľ, ktorý účelovo vyťahuje citácie svedkov, ktorý však opisovali atmosféru na stanici Liptovský Mikuláš, ku ktorej došlo až po útoku na neho, kedy podľa svedka Miroslava Tomana, príslušníka ŽP, z vlaku povyskakovalo 50 - 70 ľudí s tým, aby podozrivých zasahujúci príslušníci vrátili do vlaku. Až vtedy sa schyľovalo ku konfliktu, ktorému sa však predišlo tým, že páchateľ bol zadržaný, druhý z podozrivých sa vrátil do

vlaku, a vlak bol uvoľnený na ďalšiu cestu. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca v 1. rade bol povinný podľa čl. 5 prepravného poriadku vylúčiť cestujúcich B. a P. - osoby pod vplyvom alkoholu - z prepravy. Slovné spojenie „právom prepravcu je z vlaku vylúčiť osoby pod vplyvom alkoholu“ vyjadruje právo prepravcu, nie však povinnosť.

Odporcovia neporušili žiadne svoje povinnosti, náhodnému konaniu útočníka a jeho následkom sa v danej situácii nedalo zabrániť. Ku škode navrhovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním L. B., za ktoré žiaden z odporcov nezodpovedá. Zodpovedá za ňu výlučne L. B.. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby bol postup súdu prvého stupňa správny, keď nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie výšky škody, pretože to nebolo potrebné.

Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

Odporcom, úspešným aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, lebo návrh na ich priznanie nepodali, a ani im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.